Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Vrtieť psom

Radičová ako barlička SDKÚ-DS

26.12.2012 | spin_doctor

Posledná tohtoročná politická búrka v pohári vody

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 4

PRÍPAD TÝŽDŇA

„Najvhodnejšou kandidátkou na post prezidenta je Iveta Radičová.“ Kvôli tejto banálnej vete, schválenej 18. decembra Prezídiom SDKÚ, sa rozpútala asi posledná predvianočná politická búrka. Ako je pre slovenskú politickú scénu príznačné, v pohári vody.

Z hľadiska marketingu ide zo strany SDKÚ o výborný, jednoduchý, populistický a lacný ťah, na ktorom môže strana iba profitovať. Táto veta je totiž pre významnú časť voličov taká samozrejmá, ako napríklad „zajtra bude zasa deň.“ Presne tak, ako je pre druhú časť elektorátu tým najsamozrejmejším výrokom „ľudia potrebujú istoty“. Politik prirodzene boduje, ak sa „trafí“ do toho, čo si jeho volič myslí – oveľa prirodzenejšie, ako keď ho chce presviedčať o opaku. Ivetu Radičovú volil v posledných prezidentských voľbách približne milión voličov. Ak by si to rovno polovica z nich pod vplyvom jej premiérskeho pôsobenia rozmyslela, SDKÚ pomenovala presvedčenie pol milióna voličov ich vlastnými slovami. Nie zlé pre stranu, ktorá dostala v marci 156-tisíc hlasov.

Najsmiešnejšie je, ako začali všetci hľadať vo vyhlásení zašifrované politické odkazy, ktoré tam nikdy neboli. Áno, veta sa dá chápať ako signál vlastným voličom, že nové vedenie strany má k bývalej premiérke vrúcnejší postoj ako duo Dzurinda – Mikloš, s ktorým Radičová neustále skryto bojovala. Dá sa vnímať aj ako nástrel pred rokovaním Ľudovej platformy, v rámci ktorej doteraz kádeháci tlačili ako prezidentského kandidáta Pavla Hrušovského, s čím frešovci pri zachovaní zvyškov zdravého rozumu nemôžu súhlasiť. Najväčší optimisti ho považujú za signál pre Ivetu Radičovú, aby sa do politiky napriek vlastným ultimatívnym zariekaniam vrátila. Uvažovanie špičiek SDKÚ však bolo podľa všetkého jednoduchšie – na strane politických nákladov nula, na strane možných ziskov interval od nula do nekonečna. Vy by ste do toho nešli?

Z absencie iných pohnútok totiž Freša a spol. usvedčuje čas, v ktorom vyhlásenie prišlo. Ak by chceli vysielať signály o novej politike strany, museli by s ním prísť oveľa skôr. Naopak, v prípade „vydierania“ ľudových partnerov má takýto postoj ešte čas, pretože počas vianočnej politickej prestávky prirodzene vyprchá. A do tretice, ak by SDKÚ mala naozaj záujem o Radičovej kandidatúru, musela by najprv – presne tak, ako na to rozhorčene poukazovali médiá – rokovať najprv s ňou. Zvolené načasovanie bolo teda niečo ako vianočný darček voličom, bonus, ktorý v hypermarkete dostali k nákupu nad dvadsať eur. A keďže nebol úplne gýčový, potešil. Samozrejme, lepšie by bolo, keby s ním strana prišla niekedy v auguste alebo v septembri, teda pred tým, ako Radičová niekoľkokrát explicitne svoju kandidatúru odmietla - to by bol pre stranu stobodový zásah.

Aj napriek tomu je jasné, že minimálne v mediálnej oblasti oslávil ťah SDKÚ takmer stopercentný úspech. V SME síce zverejnili kritický úvodník, v ktorom sa iniciatíve vysmiali, a mocne pracovali aj na svojej obyklej línii, že Lucia Žitňanská sa na hlasovaní prezídia nezúčastnila. Ibaže venovali téme titulku, a o to presne jej autorom išlo.  Strana bodovala aj v iných médiách, vrátane povinných jázd predsedu, že „v takej vážnej veci, ako sú prezidentské voľby, by som ja a ani prezídium strany nehazardovali kvôli nejakému politickému kalkulu.“ Akurát už za tým netreba dodávať, že  „to je za hranicou môjho pochopu.“ Mimochodom, ak by konšpirátorsky naladení spoluobčania podozrievali SDKÚ z vypúšťania politických balónikov a ich testovania na voličoch, pri zablúdení na stránku www.sdku-ds sa v tom utvrdia. O Radičovej ako potenciálnej kandidátke tam nie je ani pol slova.

Vráťme sa ale ešte k Ľudovej platforme. Práve táto „kauza“ dokonale odkrýva podstatu tohto projektu, ktorý má najškodlivejší dopad práve na SDKÚ. Je to totiž jediná strana, ktorá po marcovom volebnom prepadáku podstúpila aspoň nejaký druh sebareflexie - vymenila predsedu a pokúša sa (zatiaľ neveľmi úspešne) prísť v novou kľúčovou agendou, ktorou by mala šancu v dlhodobom horizonte rozšíriť svoju pôvodnú voličskú základňu, nielen získať späť tých istých sklamaných voličov.

KDH a Most naopak ustrnuli vo svojom krunieri, vystuženom opozeranými, vyslúžilými a verejnosti zunovanými Figeľom a Bugárom. Nie náhodou Figeľ pripomína, že to bola iniciatíva KDH, ktorá viedla k vytvoreniu Ľudovej platformy. Jej jediným „nápadom“ totiž bolo demonštrovať pred verejnosťou jednotu, ktorej absencia sa napokon stala Radičovej vláde osudnou. Scestná je však podoba tejto jednoty – zaclonenie troch otrasených, ale predsa len udomácnených značiek novým, čisto efemérnym brandom Ľudovej platformy (alebo snáď bude kandidovať vo voľbách?). Ani takto umelo hraná jednota pritom nemá žiaden význam, kým do partie nepriberú aj SaS alebo Lipšica, pretože aj keby platformisti získali v súčte viac hlasov ako Smer, určite nebudú mať toľko, aby mohli vládnuť sami.

Práve vďaka platforme sa teraz musí Frešo spovedať médiám, či vyhlásenie o Radičovej nie je podrazom voči partnerom, práve vďaka platforme krútia Figeľ i Bugár pohoršene hlavami a stavajú sa voči svojmu kolegovi do polohy kárajúcich starších bratov. Táto línia „nezodpovednosti“ SDKÚ by pritom vôbec neexistovala, nebyť zbytočného záväzku o „ľudovej“ spolupráci. Ten teraz plní jedinú úlohu – mladému a spočiatku ešte perspektívnemu Frešovi zväzuje ruky a dáva náhubok, aby obrodená SDKÚ priveľmi nevyskakovala. Práve „vyskakovanie“ je však pre frešovcov jedinou šancou, ako zaujať nielen Radičovou, ale aj mnohými inými, na prvý pohľad kontroverznými aktivitami, na ktoré si Figeľ s Bugárom nikdy netrúfnu. Obaja matuzalemovia si tak hrajú vlastnú lišiacku hru – SDKÚ držia svojím objatím preferenčne pod pokrievkou a ak po najbližších voľbách Smer nebude schopný postaviť vládu opäť sám, budú mať otvorené všetky možnosti.

FOTO: SITA

UDALOSTI TÝŽDŇA

Súboj o predsedu SaS sa začína vyostrovať

Už od začiatku minulého týždňa prišiel predseda SaS Richard Sulík s jasným komunikačným posolstvom, s ktorým „obehol“  viaceré médiá: „Jozef Kollár je top odborník, ale pomerne nevýrazný politik a môže sa stať, že Jozef Kollár dostane stranu pod päť percent.“ (napríklad tu)  Je to jasná reakcia na Kollárove vyjadrenia o stagnácii SaS pod Sulíkovým vedením. Navyše jednoznačne odmieta prijať ponuku Kollára, aby išiel kandidovať do europarlamentu a posiela tam naopak Kollára. To, že Sulík svoj boj o predsedu strany myslí vážne, svedčí aj jeho stretnutie s“ mimoriadne sčítaným a skúseným pánom, ktorý sa v politike hýbal dlhé roky“, pri ktorom ho pristihol Nový Čas. Pre súčasného predsedu však bude obhájenie jeho pozície veľmi ťažké aj preto, že podľa našich informácií mu už od 1.1.2013 nebude pomáhať jeho dlhoročná spolupracovníčka Tatiana Tóthová. Táto osoba bola v strane de facto jedinou osobou, ktorá pracovala ako tlačové oddelenie,  čo bude možno impulz, aby si ho aj táto strana konečne vybudovala. Otázne však je, či ho bude v marci budovať Sulík, alebo už Kollár.

Zohratá dvojica

Elektronickými médiami takmer nepovšimnutý predaj podielu v spoločnosti SPP (veľmi dobre popísaný v týždenníku Trend), ktorý od  nemeckého EON Ruhrgas a francúzskeho GDF Suez kupuje český holding Energetického a průmyslového holdingu (EPH), bol odkomunikovaný s nevídaným súzvukom medzi vládou a kupujúcim. Vláda s transakciou súhlasila pod podmienkou, že môže ovládnuť materský SPP, ktorý predáva plyn. Dcérske spoločnosti SPP distribúcia a Eustream, ktorý prepravuje plyn na západ, ovládne EPH cez kontrolu manažmentu a vlastníctvo 49 percent akcií.  Futbalový fanúšik by povedal, že takto zohratí, ako bola vláda a kupujúci niekedy nie je ani Iniesta s Messim. Šéf holdingu EPH Daniel Křetínský najprv pre SME povedal, že „cena necelých 58,8 milióna eur za 49 percentný podiel v SPP je absurdne nízka a EPH prijatím tejto ceny urobilo štátu obrovský ústupok“. Potom pre HN niekoľkokrát pochválil zástupcov štátu: „musím vysloviť rešpekt, dosiahli naozaj veľa“, „zástupcovia krajiny odviedli dobrú prácu pre štát, hoci sa správali trochu sporným spôsobom voči nám“, alebo „štát nás dotlačil k tomu, aby sme mu predali náš podiel v SPP za cenu necelých 60 miliónov eur „. Premiér Robert Fico zase môže vyhlasovať, že konal v záujme krajiny. Tomu sa hovorí win-win, minimálne komunikačne.

Ľudová platforma u prezidenta

Predstavitelia tzv. Ľudovej platformy (KDH, Most a SDKÚ-DS) si vyžiadali stretnutie u prezidenta Ivana Gašparoviča kvôli stále nevymenovanému generálnemu prokurátorovi Jozefovi Čentéšovi. Výsledkom tohto stretnutia bol veľmi zvláštny výrok prezidenta: „Rozhodnem o Čentéšovi skôr, ako som si sám predstavoval.“  S veľkou pravdepodobnosťou to však nebolo na nátlak troch predsedov opozičných strán, ale na nátlak predsedu vlády Roberta Fica, ktorý ešte v novembri naznačil, že „Generálna prokuratúra potrebuje za šéfa človeka, ktorý nikdy "nebol v  hre", teda takého, ktorý sa nikdy neuchádzal o zvolenie“ a prokurátorskej samospráve naznačil, aby prišla so svojimi návrhmi. V kuloároch sa už hovorí o bývalom Ficovom spolužiakovi Jaroslavovi Čižnárovi. Gašparovič navyše na otázku, či by mal problém vymenovať kandidáta zvoleného jednou stranou, reagoval takto:  „Ak prebehnú voľby procesne, ale aj hmotno-právne, nemám dôvod, prečo by som nemenoval.“ Predsedovia strán Ľudovej platformy tak pravdepodobne opäť vyjdu naprázdno a ani ich už pritom nie je veľmi počuť.

KRÁTKO

Pred týždňom sme na tomto mieste písali o prvej prehre Smeru, ktorý sa rozhodol nehlasovať o návrhu novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov. Medzitým sa situácia mierne zmenila a to tak, že minister Malatinský navrhol upraviť tento návrh tak, aby sa dotovaná cena vzťahovala na akýkoľvek kombinovaný zdroj elektriny a tepla. Z komunikačného hľadiska to bolo akoby priznanie, že pôvodný návrh nebol správny a tvrdenia opozície mali reálny základ. Nakoniec sa však na poslaneckom  grémiu rozhodlo, že sa táto novela presunie na januárovú schôdzu, takže tento príbeh bude mať ďalšie pokračovanie.

Majiteľ  poisťovne Union napísal Ficovi list, aby Slovensko zaplatilo za prehratú arbitráž za zákaz zisku z roku 2007, pretože mu rastú úroky. Ministerstvo financií naopak naďalej tvrdí, že štát nebude nič platiť. V tomto prípade má však holandský vlastník poisťovne komunikačne navrch a vláda stojí na veľmi tenkom ľade, pretože ak sa potvrdí, že Slovensko musí zaplatiť, milióny na úrokoch sa už budú vysvetľovať veľmi, veľmi ťažko.

Minister vnútra Róbert Kaliňák sa naďalej hrá so svojou marketingovou novelou zákona o verejnom obstarávaní (minulý týždeň mu naskakoval najmä  denník SME, napr. tutu). Trvá to už vyše pol roka (začalo to stretnutím so šéfkou Aliancie Fair-play Zuzanou Wienk) a je obdivuhodné, s akou  ľahkosťou mu tieto jeho balóniky a následné „ústupky“ všetci prechádzajú. Tu sa dá politikovi a jeho komunikačnému tímu iba zatlieskať.

Poslanci na tretí pokus rokovali o stave justície. Vzhľadom na veľký cirkus, ktorý urobili opoziční poslanci pred mesiacom, keď im poslanci Smeru nechceli umožniť diskutovať, bola ich účasť v pléne, či na filme o justícii veľmi  nízka, a najmä mediálne výstupy veľmi chabé. Na občanov takáto nedotiahnutá komunikácia od opozície potom pôsobí veľmi nedôveryhodne.

Penta vytvorila rok po zverejnení spisu Gorila internetovú stránku, na ktorej chce „zhromaždiť komplexné materiály, ktoré ponúkajú vecný a hlavne faktografický pohľad“. Veľmi dobrý nápad, len škoda že mešká už takmer rok.

BEZ KOMENTÁRA

Miera nezamestnanosti na Slovensku je najvyššia od roku 2004. Žiadna opozičná strana k tejto téme nezvolala tlačovú konferenciu.

Predseda vlády Robert Fico priniesol na Štedrý deň hasičom klobásy a pálenku.

VÝROK TÝŽDŇA

„Idem si otvoriť šampanské.“

(poslanec Andrej Kolesík takto reagoval na dar 20 tisíc EUR od štátnej firmy SEPS pre športový klub, v ktorom pôsobí)

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Vaše reakcie, podnety a nadávky nám môžete posielať na adresu: vrtietpsom@gmail.com

Sledujte naše analýzy aj na:

https://www.facebook.com/pages/Vrtie%C5%A5-psom-%C5%A1kola-politick%C3%A9ho-marketingu/346951097792

 

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 4

Vrtieť psom

Vrtieť psom
  • Počet článkov: 5
  • Priemerná čítanosť: 5467
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Škola politického marketingu - o tom, ako sa na Slovensku politika robí a ako by sa (ne)mala robiť.

Vrtieť psom

Vrtieť psom
  • Počet článkov: 5
  • Priemerná čítanosť: 5467
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Škola politického marketingu - o tom, ako sa na Slovensku politika robí a ako by sa (ne)mala robiť.

Kalendár sa načítava...