Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Vrtieť psom

Ficovo víťazstvo nad učiteľmi

09.12.2012 | spin_doctor

Štrajk učiteľov, nový vicepremiér pre investície a eurofondy, zrušenie rovnej dane a iné

  • Tlačiť
  • 0

Predstavuje sa vám nový blog Vrtieť psom, venovaný hodnoteniu komunikácie slovenských politikov a politických strán. Každý týždeň budeme komentovať najdôležitejšie politické udalosti z pohľadu výrokov politikov či ich hovorcov s cieľom poukázať na to, ako dokázali verejnými vyjadreniami vytĺcť body u verejnosti a otočiť kauzy vo svoj prospech či neprospech. Hodnotiteľmi sú ľudia, ktorí sa pohybujú v zákulisí slovenskej politiky dlhé roky a majú s ňou mnoho skúseností, aktívne v nej ale momentálne nepôsobia. Zásadou blogu je nestrannosť vo vzťahu k všetkým politickým subjektom.


PRÍPAD TÝŽDŇA

Školské odbory verzus Robert Fico

Aktéri: premiér Robert Fico, minister školstva Dušan Čaplovič, predseda školských odborov Pavel Ondek

Príčina: Štrajk učiteľov kvôli desaťpercentnému navýšeniu miezd

Výsledok: Ficovo víťazstvo

Premiér Robert Fico musel kvôli štrajku učiteľov skladať zriedkavú skúšku predmetu, v ktorom nie je veľmi doma – z pozície tvrdého a neoblomného muža odmietať vlastným voličom nasľubované istoty. Ustúpiť pritom nemal veľmi kam, ak nechcel, aby sa mu reťazovo začali stretávať pod oknami reprezentanti všetkých odvetví verejnej správy, ktorí sa cítia platovo podvyživení.

Až Ficov stret s absolútne nevýrazným vedením odborov sa dá považovať za skutočný súboj vlády s protestujúcimi. Minister školstva Dušan Čaplovič zohral v celom príbehu rolu bezzubého deduška, ak nepovedať rovno pajáca. „Neviem, odkiaľ to mám zobrať. Od invalidov? Od dôchodcov? Od detí? Nie,“ zamýšľal sa minister, úplne mimo svoju pôsobnosť. A skutočnosť, že sa v prvý deň štrajku ani nepokúsil stretnúť s odoborárskymi lídrami – s odôvodnením, že veď budú spolu diskutovať v médiách – bola vážnou komunikačnou chybou.

Fico teda nechal predpolie do štrajku vyčistiť Čaplovičovi, no potom už mal byť dôsledný a čo najmenej celú vec komentovať. Výroky typu „kde nič nie je, tam ani čert neberie“ sú ľahko vyvrátiteľné – urobili to samotní učitelia, keď si na pár hodín sadli k centrálnemu registru zmluv a obratom odhalili Čaplovičove koňaky, perá a výlety do Londýna. Takisto reči, že vláda by mohla dať učiteľom aj nulu, boli zbytočne agresívne.

Potom však už premiér zohral svoje veľké a do úspešného konca dovedené divadlo. Prvý deň štrajku nechal máchať sa Čaploviča vo vlastnej kaši, aby na druhý deň skrátil oficiálnu návštevu Rumunska – len aby dal vec osobne do poriadku. Samozrejme, dôležitou kulisou bol telefonát ministra financií Petra Kažimíra, že Slovensko tento rok vyberie o 700 miliónov eur na daniach menej, ako plánoval rozpočet. Po príchode na Slovensko tak mohol premiér vyhlásiť, že „za týchto okolností už neexistuje rezerva“. Odborári to iste dobre počuli.

Nasledujúce týždňové rokovania krásne ukázali, ako sa dá protivník rozhádzať zákulisnými ťahmi. „Zrazu“ sa vynorila správa, že šéf odborov Ondek kandidoval na post poslanca obecného zastupiteľstva v Raslaviciach s podporou Smeru. Vecne je to úplne irelevantné, vzhľadom na fakt, že celé odbory majú podpísanú zmluvu o spolupráci so Smerom – ale v médiách to vyznelo výborne a Ondekovu pozíciu doma to oslabilo. A našiel sa ďalší vinník – samosprávy, ktoré jednak neposielajú učiteľom všetky peniaze, ktoré im z vlády prídu na ich mzdy, a jednak udržiavajú malotriedky s minimálnym počtom hlasov. Išlo len o to, aby sa hnev učiteľov rozptýlil na viacero cieľov.

Vyvrcholenie a zároveň zlatý klinec do odborárskej rakvy priniesla štvrtková  tlačová konferencia po mimoriadnom rokovaní vlády. Fico si dal správne s reakciou načas, no celú radosť mu takmer pokazil poslanec Miroslav Beblavý, ktorý medzitým v parlamente upozornil, že sľubovaných päť percent je v rozpočte podmienených dohodou s odborármi. Bolo teda treba konať.

Scéna po rokovaní kabinetu bola dokonalá. Za Ficom sa objavili všetci ministri ako demonštrácia jednoty a rozmelnenia „viny“. Neoholený premiér, budiaci dojem, že vláda celý deň strávila ťažkým rokovaním nad osudom učiteľov, veľmi umierneným, nežným, ale pritom rozhodným tónom desaťpercentné zvýšenie zamietol. V kontexte vládneho rozhodnutia, že od 1. januára sa tak či tak zvyšujú mzdy o päť percent, to pripomínalo chápajúceho, ale pevne na zemi stojaceho otca, ktorý dobre vie, čo je pre frackov naháňajúcich sa okolo neho najlepšie. Rodinný rozpočet mu proste neumožňuje kúpiť im každý deň mäso, ale keďže ho k zdravému vývoju potrebujú, budú ho mať vždy v nedeľu na obed. Vybavené.

Samozrejme, nechýbalo pomenovanie všetkých možných vinníkov okrem tucta hláv stojacich pred kamerami. Prvý vinník – neprajný svet okolo nás. „Vláda pri konsolidácii verejných financií pri obrovskom tlaku, ktorý je na nás vyvíjaný, jednoducho nemá desať percent na navýšenie platov učiteľov,“ vyhlásil Fico. (Mimochodom, všimli ste si, ako často začal používať vetu – uprostred hlbokej hospodárskej a finančnej krízy? Slovensku síce klesá rast HDP – ale vzostup o 2,2 percenta nie je z pohľadu ekonóma žiadna kríza. Ako dôvod pre ľudí to však znie dobre.)  Druhý vinník – bývalá vláda. „Nechceme klamať učiteľov, ako to urobila predchádzajúca vláda.“ Premiér ani raz nespochybnil právo učiteľov na štrajk či všeobecne na ich lepší život. Len im s netajeným smútkom odkázal – nedá sa.

(Pravdaže, nevyhol sa ani zábavným výrokom. „S veľkou úctou beriem na veromie, že ministri, ktoré stoja za mnou, sa rozhodli, že zoškrtajú výdavky vo svojich rezortoch,“ poďakoval Fico. Áno, presne tak funguje rokovanie vlády – ministri sa „rozhodujú“, ako by len zo svojho balíka mohli pomôcť trpiacim učiteľom – alebo premiérovi?)

Jediný, kto Ficovi jeho výkon ex post pokazil, bol Peter Kažimír. Na druhý deň totiž oznámil, že po najnovších prepočtoch sa mzdy učiteľov zdvihnú až o 11,2 percenta. Na otázku, ako je možný tento posun od štvrtkovej premiérovej vety, že vláda „jednoducho nemá desať percent na navýšenie platov“, Kažimír odvetil: „Ja som minister financií, vyjadrujem sa z pozície všetkých podkladov, ktoré máme jednak z ministerstva financií, aj ministerstva školstva.“ Z premiéra tým urobil dokonalého idiota. Ak sa už chceli hrať na dobrého a zlého policajta, mali to urobiť presne opačne – financmajster ako tvrdý a nekompromisný a premiér ako láskavý a prosiaci.

Počas vlaňajšieho štrajku boli lekári v inej pozícii ako dnes učitelia, ale jedno sa im nedá uprieť. Mali podstatne lepšie PR pri horšej pozícii v očiach verejnosti, ktorá ich väčšinovo mala za vydieračov. Možno aj preto, že vďaka nepomerne lepším finančným pomerom v porovnaní s učiteľmi si mohli dovoliť zaplatiť profesionálov. Predsedu odborov Ondeka nahradil pri vysvetľovaní porážky jeho zástupca Martin Maták. Je však nanajvýš otázne, či si toto vedenie odborov udrží priazeň učiteľov – a či náhodou nevyhrá táto, z pohľadu PR podstatne kvalitnejšia alternatíva.

Naše hodnotenie celého prípadu: Fico: 1 –, Odbory: 4

VLÁDA: 38. schôdza vlády SR

UDALOSTI TÝŽDŇA

Vymenovanie nového podpredsedu vlády pre investície a eurofondy a rozhovor v denníku SME

Ľubomír Vážny bol vymenovaný za vicepremiéra ešte koncom  novembra, ale v sobotu 1. decembra poskytol denníku SME rozhovor, ku ktorému sa oddá vrátiť. Okrem už legendárneho výroku „Povedal mi (Róbert Fico – pozn. VP): Vážim si ťa, nechcem ťa stratiť a preto som ti vymyslel post podpredsedu pre investície.“ urobil Vážny v tomto rozhovore ešte zopár ďalších komunikačných prešľapov: 1. Zopakoval svoje tvrdenie ešte z čias svojho ministrovania, že celý čas nevedel, kto je v pozadí konzorcia Skytoll - J&T a podnikateľ Milan Fiľo. Ako sme sa ďalej v rozhovore dozvedeli, tento pán bol jeho spolužiak a bol mu na oslave 50. narodenín. Po týchto informáciách je naozaj len ťažko uveriť aj ďalším jeho tvrdeniam, že nie je v žiadnom kontakte s Vladimírom Poórom. Vážny túto pasáž zakončil vetou „To je sila, akí ste vy investigatívni.“ 2. Pri otázkach o účasti Rusov pri investícii do širokorozchodnej najprv Vážny povedal, že si nemyslí, že by to financovali a o niekoľko otázok ďalej sa opýta „...prečo by to nechceli?“ 3. V závere Vážny nielenže pripustil, že celá táto nová funkcia môže byť zbytočná, keďže Slovensko na takéto veľké projekty nemá a ani nebude mať peniaze, ale nevedel vymenovať ani jeden do miliardy eur, ktorý by mohol prevziať. Po dočítaní celého rozhovoru má čitateľ pocit, že táto funkcia bola naozaj iba „vymyslená“ a v skutočnosti bude úplne zbytočná. Celkové hodnotenie: D-

Zrušenie rovnej dane

Ťažko dnes hodnotiť ekonomický prínos rovnej  dane pre rozvoj slovenskej ekonomiky a tento blog ani nemá ambíciu hodnotiť ju z tohto pohľadu. Rovná daň však bola nepochybne symbolom a politika je veľmi často práve o symboloch. Už hneď po voľbách bolo jasné, že zrušenie rovnej dane nebude odbornou debatou jej plusoch a mínusoch, ale predovšetkým bojom o symbol. Minister financií Peter Kažimír vyhlasoval deň volieb za dátum jej smrti, opozícia ju považovala za tému hodnú maximálnej aktivity (svedčí o tom počet vystúpení v parlamente a tlačoviek na túto tému). Kažimír je už známy svojim farbistým slovníkom, takže počas roka stihol označiť rovnú daň za „niekoho hračku“, „výkladnú skriňu niektorých ľudí“, či „vyblednutú atrakciu“, a prisúdil jej ešte zopár ďalších označení. Opozícia v tejto disciplíne zaostávala iba mierne, keď napríklad Ľudovít Kaník hovoril pri jej rušení o „atentáte na slovenskú ekonomiku“, „smrtiacom koktejle“ a do rokovacej sály priniesol úmrtný list a klince, ktoré vraj  vláda zatĺka do rakvy slovenskej ekonomiky. (Otázke je, aký dosah majú v dnešnej dobe tieto klasické nástroje – tlačovky a vystúpenia v parlamente – na médiá a teda na ľudí. A odpoveď je, že čoraz menší, takže v dnešnej dobe už treba prichádzať s novými a kreatívnejšími komunikačnými nástrojmi.) Vo finále už minister argumentoval najmä konsolidáciou („Mali sme minimálne možnosti, ako  konať  inak.“) Opozícia mala tiež iba minimálne možnosti, ako konať inak – označiť to za čierny deň pre slovenskú ekonomiku (Bugár) a sľúbiť, že ak sa vráti k moci, vráti sa aj rovná daň. Obe strany urobili čo museli a fajka zhasla. Celkové hodnotenie (pre obe strany sporu): C

Jozef Kollár bude kandidovať na predsedu SaS

Strana Sloboda a solidarita vznikla pred približne tri a pol rokmi a odvtedy zažila aj veľký vzostup, aj hlboký pád. Vo voľbách v roku 2010 dosiahla vďaka inovatívnej a nápaditej kampani vynikajúci výsledok vo voľbách (12,14%) a aj napriek svojim pôvodným ambíciám sa stala súčasťou vládnej koalície. Kvôli svojej neskúsenosti robila od začiatku mnoho komunikačných prešľapov, no o svojich sympatizantov prichádzala iba veľmi mierne. Zlomovým bol až principiálny postoj k pristúpeniu Slovenska k "eurovalu", ktorý vyústil až do pádu vlády. Túto udalosť lepšie odkomunikovali zvyšné strany koalície, jednak vďaka výhode početnosti a tiež z dôvodu svojej nepomerne väčšej skúsenosti. Ani to však nemuselo znamenať pre SaS taký výrazný prepad, keby sa dôsledne držala tejto témy až do volieb. Kauzy Gorila (všeobecne) a Sasanka (konkrétne) však úplne prekryli pôvodnú agendu a vo voľbách stratila SaS približne polovicu svojich voličov. V konečnom dôsledku tak bol volebný výsledok a prekročenie 5%-nej hranice úspechom. Od volieb však strana stagnuje vo všetkých ohľadoch a dalo sa preto očakávať, že vznikne potreba vymeniť lídra. Na "tajnej" Facebookovej stránke SaS to už dlhšie vrie a ohlásenie kandidatúry ešte v decembri bolo aj preventívnym opatrením, aby značná časť členov nezaplatením členského (100 eur) neopustila stranu, čím by sa táto strana stala ešte pitoresknejšou. Jozef Kollár a ľudia okolo neho zvolili pomerne dobrú komunikačnú stratégiu, až na jeden prešľap hneď v úvode, keď povedal že jeho cieľom je priviesť stranu k dvojcifernému výsledku vo voľbách a "bez zmeny lídra by bolo dosiahnutie takého výsledku utópiou". Ak chce Kollár pôsobiť konsenzuálne a byť dobrým lídrom tejto strany, mal by si podobné výroky na adresu zakladateľa odpustiť. Okrem toho však začal veľmi dobre - či už úvodným rozhovorom v Hospodárskych novinách, aj vystúpením v diskusnej relácii TA3 V politike. Treba len veriť, že sa súťaž v SaS nezmení na krvilačný súboj, ako to už na Slovensku býva. Celkové hodnotenie: B

KRÁTKO

Primátor Trenčína Richard Rybníček vystúpil na podujatí na podporu učiteľov, kde okrem iného povedal, že peniaze na učiteľov štát má a ako jedno z úsporných opatrení navrhol zrušiť úrad prezidenta. Je to samozrejme nezmysel a čistý populizmus, čo Rybníček veľmi dobre vie, ale na publikum to zaberá. Narozdiel od kúpy nového auta pre svoju potrebu.

Lucia Žitňanská oznámila, že sa vzdala postu predsedníčky bratislavskej krajskej organizácie SDKÚ-DS, pretože sa chce podľa svojich slov naplno venovať novej funkcii na čele poslaneckého klubu. Asi už zabudla, že pred  polrokom odmietla ponuku predsedu strany Pavla Freša, aby sa stala podpredsedníčkou z dôvodu, že sa chce naplno venovať práci v Bratislave. Ktovie čomu sa bude chcieť venovať naplno nabudúce.

Predseda KDH a bývalý minister dopravy Ján Figeľ označil prepúšťanie v spoločnosti Cargo za nezodpovedné. Niekedy je dôležité nielen to, čo kto hovorí, ale aj kto to hovorí. Odhliadnuc od toho, že sa prepúšťalo aj za jeho pôsobenia, pozabudol na tzv. zlaté padáky, čo samozrejme šikovne využilo ministerstvo, keď vypočítalo, že ich celková suma by "stačila by na priemerný mesačný plat vyše päťsto zamestnancov ZSSK Cargo". Demagógia ako z veľkej učebnice, ale určite zaberá, takže nabudúce by si mal dať  bývalý minister na takéto vyjadrenia väčší pozor.

V Žilinskej fakultnej nemocnici hrozili lekári vypovedaním pohotovostných služieb za svojich 18 kolegov, ktorí dostali výpovede. Príchod ministerky zdravotníctva priamo z Bruselu, nahradenie lekárov vojenskými a povolanie bývalého šéfa lekárskych odborov krízu rýchlo zažehnali. Lekári s údajne najvyššími platmi na Slovensku zostanú a na oplátku si znížia svoje platy. Ukážkový príklad krízovej komunikácie a riešenia takýchto situácií.

Štátny tajomník Jozef Burian chce žalovať poslanca Jozefa Mihála za to, že objavil dieru v zkone o sociálnom poistení. Tento počin možno (aj napriek rozhovoru Ľ. Vážneho) pokojne označiť za "komunikačný fail týždňa". Človek, ktorý má na ministerstve pod patronátom práve tento zákon, ide žalovať človeka, ktorý poukáže na chybu. Tu už sa človeku nezastavuje len zdravý rozum, ale aj krvný obeh.

Slovensko prehralo arbitrážny súd a holandskému vlastníkovi poisťovne Union má zaplatiť 25 miliónov eur. Predseda NR SR Pavol Paška v diskusnej relácii TV Markíza Na telo povedal, že rozhodnutie zakázať tvorbu zisku zdravotným poisťovniam považuje naďalej za správne a naďalej trvajú na svojom pláne zoštátniť súkromné zdravotné poisťovne. Takéto vyjadrenia sú veľmi nešťastné a otvárajú opozičným stranám veľký priestor na tvrdé reakcie. Druhá vec je, ako ho využijú.

VÝROK TÝŽDŇA

"Pán Blaha, Vy ste vzácny, doslova krištáľovo čistý typ človeka, ktorý je vzdelaný až za hranicu svojho intelektu." (Ivan Mikloš)

BEZ KOMENTÁRA

tivi.azet.sk/video/1481618/smeracky-poslanec-jan-senko-v-parlamente-recnil-pripity.html

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Vaše reakcie, podnety a nadávky nám môžete posielať na adresu: vrtietpsom@gmail.com

Sledujte naše analýzy aj na:

https://www.facebook.com/pages/Vrtie%C5%A5-psom-%C5%A1kola-politick%C3%A9ho-marketingu/346951097792

 

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

Vrtieť psom

Vrtieť psom
  • Počet článkov: 5
  • Priemerná čítanosť: 5491
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Škola politického marketingu - o tom, ako sa na Slovensku politika robí a ako by sa (ne)mala robiť.

Vrtieť psom

Vrtieť psom
  • Počet článkov: 5
  • Priemerná čítanosť: 5491
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Škola politického marketingu - o tom, ako sa na Slovensku politika robí a ako by sa (ne)mala robiť.

Kalendár sa načítava...