Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Vladimír Zlacký

Dobehne Európa Ameriku?

05.01.2011 | sportovec07

Nový príspevok do diskusie o perspektívnejšom ekonomickom modeli

  • Tlačiť
  • 4

Diskusia o tom, ktorý ekonomický model prináša najlepšiu perspektívu dlhodobého rastu životnej úrovne občanov má dlhú tradíciu. Často býva porovnávaný americký model  s modelom ekonomiky západnej Európy. Ktorý model ekonomiky dokáže lepšie generovať vysoký rast produktivity a životnej úrovne v 21. storočí? Môže Európsky model efektívne konkurovať americkému modelu?

Nedávna štúdia McKinsey Global Institute (MGI) – Viac ako úspornosť: Cesta k ekonomickému rastu a obnove v Európe – prispieva k tejto diskusii zaujímavým spôsobom. Jedným zo záverov štúdie totiž je, že ekonomiky EÚ (15) by mohli prakticky uzavrieť medzeru vo výkonnosti oproti ekonomike USA využijúc najlepšie praktiky už realizované v niektorých krajinách EÚ(15).  Dobiehanie USA nevyžaduje import politicky nerealistických návrhov z iných častí sveta, ale len európske najlepšie praktiky.

EÚ(15) v ekonomickej výkonnosti zaostáva za USA

Štúdia obsahuje veľa porovnaní výkonnosti a štrukturálnych dimenzií ekonomík vyspelých časti Európy, krajín EÚ (15) a USA. Okrem iného, ukazuje, že európske ekonomiky až do polovice 90-ich rokov dobiehali v produktivite práce USA, keď dosiahli približne 95% americkej úrovne. Odvtedy však došlo k zlomu a v súčasnosti EÚ(15) dosahuje  produktivite práce približne 85% úrovne USA. Ešte vyšší je rozdiel v HDP na osobu v parite kúpnej sily, kde rozdiel dosahuje 24%.

V kvalite života Európa pravdepodobne predstihuje USA

Aj keď EÚ(15) v ekonomickej výkonnosti zaostáva za USA, predstihuje túto krajinu v mnohých „nerastových indikátoroch“. Krajiny Európy vykazujú dlhšiu priemernú dĺžku života v zdraví, vyššiu vzdelanosť podľa priemerného počtu rokov strávených v škole a výsledkov testov, podstatne nižšiu kriminalitu, či lepšie výsledky v ochrane životného prostredia. Výsledky v oblasti sociálnej kohézie hovoria tiež v prospech EÚ. Gini coefficient, ktorý meria nerovnosť príjmov je v EÚ(15) 31.0, kým v USA až 45.0. Európski zamestnanci odpracujú v priemere o 11% pracovných hodín menej ako zamestnanci v USA (najmä kvôli dlhším dovolenkám a iným absenciám v práci). Zdá sa, že podľa týchto štatistík, môže byť kvalita života v EÚ(15) minimálne porovnateľná s USA, ak nie vyššia.

Menej sklerotická ako sa zdá

Autori štúdie MGI vyvracajú klišé o sklerotickej Európe, kde sú nepriechodné akékoľvek štrukturálne reformy, citujúc značný progres v oblasti reformy trhu práce za posledných 15 rokov. Výsledkom bola zvýšená participácia (najmä žien) a nárast zamestnanosti, aj keď stále dochádza k poklesu počtu odpracovaných hodín na zamestnanca. Niektoré krajiny EU(15), značne znížili svoju mieru nezamestnanosti (napr. Írsko, UK, Holandsko, Dánsko, či v poslednej dobe Nemecko). Pokrok bol dosiahnutý aj v oblasti pružnosti trhu s výrobkami a službami, vďaka zníženej vládnej kontrole a zníženým bariéram konkurencie v sieťových odvetviach. Napriek pokroku, v oblasti deregulácií trhu s výrobkami a službami EÚ(15) stále zaostáva za USA.

Kľúčové reformy: trh práce, služby a inovácie

Autori štúdie MGI navrhujú tri hlavné oblasti, kde by reformy mohli viesť k vyššiemu ekonomickému rastu v Európe:

a) ďalšie reformy trhu práce;

b) zvýšenie produktivity a rastu v sektore služieb;

c) prispôsobenie politík rastu a inováciám.

Autori štúdie uvádzajú detailné príklady najlepších praktík v oblasti reforiem trhu práce v Európe. Príkladom môže byť zvýšenie participácie starších ľudí na trhu práce v Holandsku a Nemecku, zníženie štrukturálnej nezamestnanosti v Dánsku, či zvýšenie zamestnanosti mladých v Holandsku. Autori vyrátali, že implementáciou najlepších európskych praktík v oblasti reformy trhu práce, by bolo možné pridať 4-11% k európskemu HDP na osobu.

Za kľúčovú pre uzavretie medzery v produktivite oproti USA považujú autori zvýšenie produktivity v sektore služieb. Opäť dokumentujú na prípadových štúdiách, že najlepšie praktiky v oblasti deregulácie služieb už boli v niektorých krajinách EÚ(15) implementované: napríklad v oblasti profesionálnych služieb v UK, pozemnej dopravy v Nemecku a Holandsku, či maloobchodu vo Švédsku. Ďalším príkladom najlepších praktík sú vládne intervencie na podporu produktivity v stavebníctve v UK, či dánska vládna stratégia v oblasti cestovného ruchu. Podľa autorov štúdie, ak by najlepšie praktiky boli aplikované v každom sub-sektore služieb produktivita by sa mohla zvýšiť až o 20 % v celom sektore služieb.

V oblasti rastu a inovácií, vidia autori tri kľúčové príležitosti: rapídny rast rozvíjajúcich sa trhov (emerging markets), dopyt po čistých technológiách a technologické inovácie. Európske firmy už patria k lídrom na trhu s čistými technológiami – ten by v najbližších desiatich rokoch mal rásť tempom okolo 13% ročne - a Európske vlády tento sektor podporujú. V oblasti nových technológií ako sú biotech, či nanotechnológie je Európa blízko konkurencieschopnosti s USA. Podľa autorov štúdie, príkladom najlepších praktík podpory nových technológií je napríklad Francúzsko. Napriek tomu existuje podstatný priestor na zlepšenie v oblasti výšky celkovej alokácie fondov na R&D, tvorby hi-tech clusterov, či nedostatku start-up podnikateľského ducha u Európanov (v porovnaní s Američanmi). Existujú však krajiny v EÚ- napríklad Holandsko a Írsko – kde sa výchove mladých k podnikaniu systematicky venujú.

Dobehne Európa USA?

Pokiaľ by sa krajinám EÚ(15) podarilo využiť súčasné po-krízové obdobie na reformy a aplikovanie, vlastných, európskych najlepších praktík v oblasti reformy trhu práce, zvýšenia produktivity v sektore služieb, či v oblasti podpory inovácií, Európa by mohla uzavrieť medzeru v HDP na osobu oproti USA v priebehu 10-20 rokov, tvrdia autori štúdie.

Štúdia MGI podľa mojej mienky môže byť inšpirujúca pre tvorcov hospodárskej politiky v Európe, starej i novej. Naznačuje, že najlepšie európske praktiky reforiem, či podpory niektorých sektorov ekonomiky môžu výsledkami v daných krajinách konkurovať výsledkom amerického ekonomického modelu. Len budúca prax však ukáže, či je možné rovnako úspešne zaviesť praktiky, ktoré sa ukázali úspešné v jednej krajine do iných krajín, keďže tie sa líšia inštitucionálne i kultúrne. Môžu však slúžiť ako určitý vzor, ktorý je možné prispôsobiť lokálnemu inštitucionálnemu a kultúrnemu kontextu. Každopádne, aj štúdia MGI opäť potvrdzuje, že európska ekonomika má obrovský potenciál a inteligentné politiky a reformy by ho mohli naplno rozvinúť.

 

  • Tlačiť
  • 4

Vladimír Zlacký

Vladimír Zlacký
  • Počet článkov: 4
  • Priemerná čítanosť: 2039
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm a finančník so zameraním na emerging markets strednej a východnej Európy.

Vladimír Zlacký

Vladimír Zlacký
  • Počet článkov: 4
  • Priemerná čítanosť: 2039
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm a finančník so zameraním na emerging markets strednej a východnej Európy.

Kalendár sa načítava...