Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Vladimír Vaňo

Keď je koze dobre, ide na ľad tancovať

30.06.2011 | Vladimir Vano

Stav svetovej ekonomiky varuje, že nie je čas pre experimenty, ktoré môžu mať nedozierne následky

  • Tlačiť
  • 9

Rubrika

Makroekonomika

Čokoľvek, čo potopí hospodárstvo eurozóny, potopí aj slovenskú ekonomiku a zamestnanosť. Predstihový ukazovateľ aktivity v priemysle eurozóny sa v júni oslabil na najhoršiu úroveň od konca krízového roku 2009. Pokračovanie rastu je dôležité nielen pre slovenský trh práce, ale aj pre plán menej bolestivých opatrení pri ozdravovaní štátneho rozpočtu.

Jedno z prísloví hovorí, že kto nepamätá na históriu, je odsúdený zopakovať si ju. Ubehli necelé dva roky od farbistej slovenskej lekcie o tom, čo pre krajinu porovnateľnú s Petrohradom znamená závislosť od externého dopytu.

Aj silný HDP môže byť krehký

Keď v roku 2009 s odstupom niekoľkých štvrťrokov dorazila globálna recesia prostredníctvom dvojciferného prepadu vývozných objednávok na Slovensko, z roka na rok sme sa presvedčili, ako rýchlo sa môže otočiť znamienko pred číslom o tigrom hospodárskom raste (+5,8% v roku 2008, -4,8% v roku 2009).

Recesia znamená menej práce

Preložené do ľudskej reči: globálna recesia si na Slovensku vybrala daň v podobe nárastu registrovanej nezamestnanosti zo 7,36% v auguste 2008 až na viac než dvojciferné úrovne už v marci 2009. Od jesene do jari. Ešte detailnejšie: v slovenskom vývozom ťahanom priemysle, ktorý zamestnáva viac než štvrtinu aktívnej populácie, v krízovom roku 2009 prišlo o prácu 15% zamestnaných. Od septembra 2008 do septembra 2009 prišlo len v priemysle o prácu 113 tisíc ľudí. O tom, že sme boli svedkami najvážnejšej povojnovej globálnej recesie zrejme ich rodiny netreba presviedčať.

Budúcnosť je znova jasná?

Hospodársky cyklus našťastie kopíruje sínusoidu. Už v treťom štvrťroku 2009 sa z recesie vymanila zámorská ekonomika. Od dna sa odrazila necelý rok po bezprecedentnom 900-miliardovom Paulsonovom balíčku prekleňovacej úverovej pomoci, ktorá mala, a aj pomohla predísť zopakovaniu veľkej hospodárskej depresie z úvodu minulého storočia. Nasledovalo oživenie rastu v eurozóne a následne u jej obchodných partnerov: v roku 2010 rástla slovenská priemyselná výroba medziročne o 20,1%, dvojnásobne silnejšie, než v porovnateľnom Česku a Maďarsku.

Varovné hlasy: pozor na kroky s nedoziernymi následkami

Približne v rovnakom čase, keď sme sa na Slovensku tešili z mimoriadne solídnych výsledkov rastu HDP z vlaňajšieho a úvodu tohto roka, varoval americký prezident Barack Obama pred tým, že akýkoľvek default v rámci eurozóny by mohol spôsobiť návrat globálnej recesie. Kým na Slovensku sa s ľahkosťou porovnáva Argentína a Grécko, prezident našej ECB Jean-Claude Trichet varuje pred „flirtovaním s nápadmi, ktoré by mohli mať nedozierne následky“.

Šéf amerického Fedu Ben Bernanke po júnovom rozhodnutí o americkej menovej politike varoval, že ten najhorší scenár v prípade dlhovej krízy v eurozóne by mal okrem vážnych ekonomických aj politické dôsledky pre osud európskej integrácie. Zároveň však zopakoval, že americká menová politika naj apriek zrýchlenej inflácii ostane ešte uvoľnená, aby naďalej podporovala stále krehké oživenie, a varoval pred spomalením rastu v druhom polroku.

Stále neistý trh práce

Napriek pozitívnym výsledkom HDP vlani aj v úvode roka sa slovenská registrovaná nezamestnanosť drží blízko 5-ročných rekordov. Doterajšie mierne oživenie výkonnosti dokážu firmy s vyšším než zvyčajným podielom nevyužitých výrobných kapacít dosiahnuť zvýšením produktivity, nevyhnutne preto nesiahajú v úvodných fázach oživenia po masívnych náboroch nových zamestnancov.

Optimizmus postavený na exporte

Optimistické vyhliadky pre slovenský rast na nasledujúce dva roky stoja a padajú (tak ako vždy) na predpoklade pokračujúceho rastu externého dopytu, ktorého polovica pochádza z 331-miliónovej eurozóny. Vyhliadky pre pokračovanie vlaňajšieho a tohtoročného rastu sú kľúčom nielen k zlepšeniu situácie na trhu práce, ale spolu s nádejným rastom daňových príjmov aj k dosiahnutiu plánovaného zníženia deficitu verejných financií s menej bolestivými reštrikčnými opatreniami tak na strane výdavkových škrtov, no najmä miernejších opatrení na strane daňových príjmov.

Bez rastu je ozdravovanie bolestivejšie

Ako sme sa presvedčili v roku 2009, recesia zhoršuje situáciu verejných financií tak preto, že rastie relatívna výška dlhového bremena v pomere k oslabenej hospodárskej výkonnosti, ale aj pre opätovný tlak na roztvorenie deficitných nožníc medzi klesajúcimi daňovými príjmami a rastúcimi výdavkami, napríklad v systéme sociálneho zabezpečenia.

Varovný prst z reálnej ekonomiky eurozóny

Index priemyselnej aktivity v eurozóne zaznamenal v júni oslabenie na najnižšiu úroveň od konca roku 2009, hoci sa stále drží nad hladinou 50-tich bodov, ktorej prekonanie v závere roka 2009 signalizovalo aj oživenie rastu v reálnej ekonomike.

Ukazovateľ, ktorý je zostavovaný na základe prieskumu medzi nákupnými manažérmi priemyselných firiem, sa pritom ešte v apríli (2011) pohyboval blízko svojich 5-ročných maxím. Podobný tvar však priniesol aj obdobný ukazovateľ v USA, ktoré patria medzi jedného z najdôležitejších obchodných partnerov eurozóny. V máji sa obdobný index priemyselnej aktivity v zámorí prepadol na najhoršiu úroveň od septembra 2009 (53,5 bodu), hoci aj v tomto prípade ešte v zóne spomalenej, no zatiaľ expanzie (viac než 50 bodov). Ešte v apríli sa pritom situácia v americkom priemysle pohybovala blízko 7-ročných maxím.

Aj tak sme stále frajeri???

Stav svetového, ale ani európskeho hospodárstva nedovoľuje, aby exportne závislé Slovensko experimentovalo s hypotetickými krokmi, ktoré by mohli prispieť k ďalšej recesii v eurozóne. Nie však preto, že pred tým varujú Barack Obama, Jean-Claude Trichet, či Ben Bernanke. Zopakovanie recesie v eurozóne by si neodniesli len noví nezamestnaní na Slovensku. Opätovné zhoršenie stavu verejných financií by zaplatili všetci bolestivejšími opatreniami na ozdravenie verejných financií. Vlastne: v prípade recesie by boli nevyhnutné, aby sa predišlo prehĺbeniu deficitu na neudržateľné úrovne.

Júnový výsledok indexu aktivity v priemysle tak v USA, ako aj v eurozóne varuje pred tým, že v súčasnosti nie je najvhodnejší čas ani na silácke gestá, ani na riešenia typu „Big Bang“, ktoré by poškodili všetkých.

graf_vano

 

  • Tlačiť
  • 9

Rubrika Makroekonomika

Tagy eurozona, USA, Slovensko, recesia, ekonomika, nezamestnanost

Vladimír Vaňo

Vladimír Vaňo
  • Počet článkov: 1
  • Priemerná čítanosť: 4690
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Hlavný analytik SBERBANK Slovensko, a. s.

Vladimír Vaňo

Vladimír Vaňo
  • Počet článkov: 1
  • Priemerná čítanosť: 4690
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Hlavný analytik SBERBANK Slovensko, a. s.

Kalendár sa načítava...

Moje rubriky