Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Verejná komisia

Piss off, PISA?

16.10.2014 | Verejná komisia pre reformu vzdelávacej politiky

Testovanie PISA vraj ukázalo, že naše deti hlúpnu. Je to skutočne tak? A je tým správnym liekom ďalšie testovanie?

  • Tlačiť
  • 26

Naše deti sa vraj zlepšia v testovaní PISA vďaka testom, ktoré pre ne pripravuje rezort školstva. Riešiť zlyhávanie v testovaní ďalším testovaním však nemá logiku. Ako s obľubou vraví Vlado Burjan, šéfredaktor časopisu pre učiteľov Dobrá škola: „Od samotného váženia ešte žiadna sviňa nepribrala.“ Ale nestačí sa len pousmiať, Slovensko má vážny problém a ani o tom nevie.

O význame testovania PISA a o tom, ako naň, resp. na nelichotivé výsledky v ňom reagujú vlády zúčastnených krajín, prebieha momentálne v odborných pedagogických kruhoch veľmi vážna debata. Samozrejme, okrem Slovenska. U nás máme vo všetkom jasno a riešenia sypeme z rukáva.

Opatrenia na zlepšenie výsledkov žiakov v testovaní OECD PISA predstavil minulý týždeň v parlamente štátny tajomník rezortu školstva Juraj Draxler. Moderátor Braňo Dobšinský ich v relácii Rádia Slovensko Sobotné dialógy, ktorá sa venovala školstvu, zhrnul do jednej vety: „Bude sa viac merať, testovať, testovať, testovať.“ A hneď aj položil hosťom relácie, ministrovi Petrovi Pellegrinimu a bývalému ministrovi Eugenovi Jurzycovi otázku: „PISA nám ukázala, že sme pod priemerom a tie testy nám budú ukazovať čo? Častejšie uvidíme, že nám deti hlúpnu?“ Minister Pellegrini pohotovo zareagoval: „Zásadná je metóda výučby. My chceme učiteľov nejakým spôsobom naviesť, ako majú učiť tým, že sa pre základné školy pripravujú sady testov na rôzne predmety v ročníkoch 4, 5, 6, 7 a 8. Z tých testov budú učitelia vedieť, že musia prispôsobiť aj spôsob učenia, aby žiaci takýto nový test zvládli“.

Slovensko je typický príklad krajiny, v ktorej neuvážené konanie politikov, ktorí školstvu vôbec nerozumejú, krízu vo vzdelávaní nijako nezlepšuje, ale naopak, zhoršuje. Hoci v tomto prípade nemá maslo na hlave ani minister Pellegrini ani štátny tajomník Draxler, ktorí po nástupe do funkcie iba prezentujú to, čo našli na stole. Za premárnenú šancu môžu ich predchodcovia.

Vysvetlenie ponúka spomínaná diskusia o testovaní PISA, ktorú prednedávnom otvorili svetové kapacity v oblasti pedagogiky. V máji 2014 napísali profesori svetových univerzít riaditeľovi sekcie OECD pre oblasť vzdelávania a kompetencií Andreasovi Schleicherovi otvorený list, v ktorom spísali výhrady, ktoré voči testovaniu PISA majú a vysvetlili dôvody, pre ktoré žiadajú, aby sa v roku 2015 cyklus testovania zastavil:  

  • PISA vedie v krajinách, ktoré sa ho zúčastňujú, k eskalácii ďalšieho testovania, k dramatickému vzostupu využívania kvantitatívnych meraní vo vzdelávaní a k nekritickému posilňovaniu významu zistení z týchto meraní,
  • PISA sa v jednotlivých krajinách využíva na posudzovanie práce žiakov, učiteľov a riaditeľov škôl, pritom však ich skutočnú prácu a jej pozadie nedokážu tieto testy vôbec odhaliť,
  • PISA sa koná v trojročných cykloch, čím v ľuďoch posilňuje falošnú predstavu, že zlepšenie vzdelávania možno dosiahnuť v krátkom čase. V oblasti vzdelávania však poctivé zmeny trvajú desaťročia a skutočné ovocie prinášajú oveľa neskôr,
  • PISA sa sústredí len na úzky výsek vzdelávacích oblastí, ktorý je pomerne dobre merateľný, nevenuje však pozornosť iným rovnako dôležitým oblastiam, ktoré už tak dobre merateľné nie sú. Ak sa školy sústredia iba na to, čo sa testuje, vzdelávanie stráca potrebnú vyváženosť,
  • OECD je organizáciou so silnými ekonomickými záujmami, preto sa v testovaní PISA kladie dôraz na zručnosti, ktoré sú potrebné na uplatnenie na trhu práce. Vzdelávanie však znamená aj prípravu na aktívnu účasť v občianskej spoločnosti v duchu demokratických hodnôt a na prevzatie osobnej zodpovednosti za svoj život. Testovanie PISA od týchto neoddeliteľných súčastí vzdelávania pozornosť škôl zbytočne odvádza,
  • najdôležitejšou výhradou voči testovaniu PISA však je, že vďaka svojmu etablovaniu sa vo vzdelávacích politikách jednotlivých krajín sú žiaci v triedach ochudobňovaní o dôležité podnety a v konečnom dôsledku nie sú pripravovaní na reálny život, ale na zvládnutie testov PISA a ďalších obdobných testových batérií, vytváraných na národných úrovniach.

K listu sa už postupne pridalo ďalších vyše 2000 ľudí. Na Slovensku sa však o PISE takto nediskutuje, Slovensko už testovaciemu ošiaľu nadobro podľahlo. Nadšenie, na čo všetko možno testy využiť, u nás nepozná hranice. Testy, ktoré sa práve v rezorte školstva tvoria, vraj nielen učiteľov naučia učiť inak, ale na základe týchto testov sa vraj bude dať práca učiteľov aj zhodnotiť.

Eugen Jurzyca na margo hodnotenia kvality učiteľov v spomínanej relácii povedal: „Vymysleli sa napríklad metódy testovania žiakov, v ktorých sa meria pridaná hodnota. Nielen u nás, ale aj vo svete je to pomerne novinka, aj Obama hovorí o tom, ako merať kvalitu škôl, teraz o tom hovorí, teraz to chce zavádzať, takže sme približne tam, kde sú tie krajiny, ktoré sú na špičke. My už máme testy v uzlových bodoch (Testovanie 5 a Testovanie 9, pozn. autora) a z toho sa dá zistiť, ktorá škola vie urobiť so žiakom viac a ktorá menej“.

Odhliadnuc od toho, že profesori zvučných mien ako David Berliner z univerzity v Arizone, Konrad Paul Liessman z univerzity vo Viedni, Diane Ravitch z univerzity v New Yorku, Yong Zhao z univerzity v Oregone a mnohí ďalší si myslia opak, na Slovensku ešte aj argumenty „za testovanie“ pochádzajú z oblasti mýtov.

Jedným z takýchto mýtov je aj predstava, že vďaka prezidentovi Obamovi sa bude merať kvalita škôl naprieč celou Amerikou. Upozorňuje na to Robert Rothman vo svojej knihe Something in Common, v ktorej píše, že Obamova administratíva zavedenie spoločných vzdelávacích štandardov síce podporuje, ale tento proces ani neiniciovala, ani ho nelídruje a ani nebude spoločné vzdelávacie štandardy celoplošne zavádzať. To všetko je výlučne v kompetencii jednotlivých štátov.

Za ďalší falošný mýtus považuje Rothman aj predpoklad, že spoločné štandardy a s nimi súvisiace testovania vnesú do vzdelávania kvalitatívnu zmenu. „Aj najzanietenejší podporovateľ štandardov dnes uznáva, že štandardy samotné nezlepšujú vzdelanie. Môžu významne pomôcť, dajú jasné ciele, hranice. Ale nedokážu mať dopad na každodennú interakciu medzi študentmi a učiteľmi a teda zlepšiť učenie. Tieto štandardy sú len prvým krokom na ceste za vyššou úrovňou vzdelania,“ píše Rothman.

Na to, aby sa skvalitnilo vzdelávanie, nepotrebujeme do škôl zavádzať masívne testovanie a porovnávať výsledky, ktoré z neho vzídu. To je dosť drahý a v tejto chvíli celkom zbytočný špás. Dôležitejšie je začať meniť to, čo sa s deťmi v triedach reálne deje. Od samotného testovania totiž ešte žiadne dieťa nezmúdrelo.

Zuzana Zimenová

Autorka je analytička a editorka portálu noveskolstvo.sk.

Nové školstvo je jedným z iniciátorov a organizátorov Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky a kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.

 

  • Tlačiť
  • 26

Verejná komisia

Verejná komisia
  • Počet článkov: 10
  • Priemerná čítanosť: 1618
  • Priemerná diskutovanosť: 15
  • RSS blogu

O blogu

Kritická platforma pre verejnú diskusiu o vzdelávaní na Slovensku.

Zuzana Zimenová je analytička a editorka portálu o reforme vzdelávania noveskolstvo.sk

Fedor Blaščák je filozof a aktivista.



 



http://chcemevedietviac.sk/

Verejná komisia

Verejná komisia
  • Počet článkov: 10
  • Priemerná čítanosť: 1618
  • Priemerná diskutovanosť: 15
  • RSS blogu

O blogu

Kritická platforma pre verejnú diskusiu o vzdelávaní na Slovensku.

Zuzana Zimenová je analytička a editorka portálu o reforme vzdelávania noveskolstvo.sk

Fedor Blaščák je filozof a aktivista.



 



http://chcemevedietviac.sk/

Kalendár sa načítava...