Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Valášek

Rusko a Západ: kto „resetoval“ koho?

21.09.2010 | ValasekT

Do ruskej politiky sa vrátilo niečo, čo sa z nej za Putina začalo strácať

  • Tlačiť
  • 0

Mierni Rusko svoju politiku voči Západu? Posledných pár mesiacov prinieslo niekoľko pozitívnych zmien. Moskva podpísala dohodu s Američanmi o obmedzení strategických jadrových zbraní, s Nórskom sa po tridsiatich rokoch dohodla na vymedzení hraníc v Barentsovom mori a súhlasila s NATO na preprave zásob do Afganistanu. Poľsko a Rusko sa začali k sebe správať zdvorilo a ruské zahranično-politické dokumenty hovoria o „partnerstve pre modernizáciu” so Západom. Na prvý pohľad sa teda zdá, že „reset“ vo vzájomných vzťahoch, ktorý prezident Obama oznámil pre rokom a pol, funguje; že Moskva reagovala na ponúknutú ruku prehodnotením svojej averzie voči Západu.

Existuje ale aj skeptickejšie vysvetlenie. Pred pár dňami som moderoval diskusiu na túto tému v Rige, kde Lotyši už piaty rok organizujú skvelú bezpečnostnú konferenciu. Môj bývalý kolega (a bývalý austrálsky diplomat) Bobo Lo na nej prezentoval alternatívne vysvetlenie: Rusko s k Západu správa lepšie, lebo vďaka hospodárskej kríze si je viac vedomé svojej zraniteľnosti (viď www.rigaconference.lv/archives/1577, od 47:45). A v hospodárskej spolupráci vidí Rusko spôsob ako diverzifikovať svoju ekonomiku. To však neznamená, že Moskva prestala vnímať Západ ako súpera a možného nepriateľa. Moskva sa rozhodla pre (obmedzenú spoluprácu) len preto, lebo potrebuje niečo konkrétne od Západu – investície a technológie. A pretože Západ de facto prestal rozširovať EÚ a NATO k hraniciam Ruska, Moskva nemá dôvod na nás 'vrčať'. Táto zmena je však čisto kozmetická, varoval Bobo. Ak sa zmenia okolnosti – napr. ak by  prišla k moci konzervatívnejšia vláda vo Washingtone, alebo ak by Izrael, sám či s USA, zaútočil na Irán – sa zdanie normality a partnerstva rýchle rozsype.

Niečo na Bobovej analýze je – zdravá skepsa je na mieste - ale zdá sa mi, že pravda je niekde uprostred; medzi jeho tézou a tými, čo vidia v Rusku nového a plnohodnotného partnera pre Európu. Mnohé v ruskom postoji sa skutočne nezmenilo, ani napriek resetu. Moskva sa stále nevzdáva práva na exkluzívnu sféru vplyvu vo východnej Európe: najvypuklejšie je to dnes vidieť na Ukrajine, kde Moskva tlačí Kyjev do tak úzkej energetickej a ekonomickej spolupráce, že aj inak Rusku celkom priaznivo naklonená Janukovičova vláda je z Moskvy nešťastná.

Na druhej strane, Bobo podceňuje jeden pozitívny efekt resetu. Rusko nie je monolitom: moc je síce koncentrovaná v rukách malej elity okolo Putina, no v zahranično-politických kruhoch prebieha živá debata o tom, kto je spojencom a kto nie. A vďaka resetu sa rozšírili a posilnili rady tých, ktorí sú presvedčení o pozitívach dlhodobej spolupráce so Západom. V Rige presne túto tézu prezentoval šéf zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu, Michail Magrelov a na minulotýždňovej konferencii GLOBSEC v Bratislave známy analytik Timofej Bordačev. Ich hlasy majú minimálny vplyv na rozhodovanie v Kremli – dnes. Ale nepodceňujme ich dlhodobý efekt. Magrelov, Bordačev (a iní, ako Igor Jurgens či Sergej Karaganov, ktorí radia Medvedevovi) nabúravajú  zaužívane klišé o Západe ako o nepriateľskom tábore. Stavajú protizápadné elity do svetla, v ktorom vyzerajú ako prežitky minulého režimu a legitimizujú pro-západnú zahraničnú politiku v očiach Rusov.

To neznamená, že ich úsilie, ani kroky Západu, zmenia niečo v krátkodobom horizonte. Obávam sa, že Bobo má pravdu, keď hovorí, že v konečnom dôsledku o postoji Moskvy k Západu nerozhodne ani Európa ani USA, ale vnútropolitický vývoj v Rusku. Prezidentské voľby v r. 2012 môžu viesť k pritvrdeniu zahraničnej politiky; na druhej strane obavy z Číny môžu primäť Rusko k ústretovejšiemu postoju k Západu. Ale už dnes reset navrátil do ruskej politiky niečo, čo sa z nej za Putina začalo strácať: priestor na uvažovanie nad možným partnerstvom s Európou a USA. Je to síce menej ako chcel Obama, ale nie je to nič.

 

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

Tomáš Valášek

Tomáš Valášek
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1166
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Som zahranično-politický analytik v londýnskom think-tanku Centre for European Reform. V minulosti som pracoval na Ministerstve obrany SR a v bezpečnostných think-tankoch v Bruseli a Washingtone. V tom poslednom meste som aj vyštudoval. V blogoch sa venujem tomu, čo hýbe zahraničnou politikou vo svete. A občas spíšem postrehy zo svojich ciest a stretnutí s ľuďmi, ktorí tú politiku robia.

Tomáš Valášek

Tomáš Valášek
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1166
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Som zahranično-politický analytik v londýnskom think-tanku Centre for European Reform. V minulosti som pracoval na Ministerstve obrany SR a v bezpečnostných think-tankoch v Bruseli a Washingtone. V tom poslednom meste som aj vyštudoval. V blogoch sa venujem tomu, čo hýbe zahraničnou politikou vo svete. A občas spíšem postrehy zo svojich ciest a stretnutí s ľuďmi, ktorí tú politiku robia.

Kalendár sa načítava...