Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Valášek

O Číne, Amerike a ‘bruselení’ valašiek

16.08.2010 | ValasekT

Zmena kurzu americkej zahraničnej politiky je príležitosť aj pre EÚ

  • Tlačiť
  • 0

Tomuto blogu som sa dlhšie nevenoval, za čo sa čitateľom ospravedlňujem. Mal som ale dobrý dôvod. Popri normálnej práci som sa na plné pecky venoval dvom projektom, ktoré by Vás mohli zaujímať.  Najskôr niečo k nim a potom ešte jedna (súvisiaca) úvaha o americko-čínskych vzťahoch.

Projekt č. 1 : kniha o novej zahraničnej politike Slovenska. Volá sa „Bruselenie valašiek: o našej zahraničnej politike po novom“, a niektorí z Vás ste možno boli na jej krste v júni v bratislavskej Univerzitnej knižnici. Vydal ju Laci Szigeti z vydavateľstva Kalligram a mal som tú česť na nej spolupracovať s pár skvelými a múdrymi ľuďmi: Milan Nič, Balázs Jarábik, Janka Kobzová, Jozef Bátora a Karel Hirman. V knihe hovoríme o tom, že aj menšie krajiny môžu urobiť dieru do sveta; treba ale správne využiť ponúknuté možnosti. V prípade Slovenska je to najmä naše členstvo v EÚ a v NATO (obe sídliace v Bruseli, preto ‚Bruselenie‘ valašiek – za tento originálny názov ďakujeme Shootymu!)

Keď už sme pri NATO, pár slov k projektu č. 2: niekoľko mesiacov som robil poradcu malej medzinárodnej skupine expertov pod vedením bývalej ministerky zahr. vecí USA Madeleine Albrightovej. Pripravovali sme štúdiu o tom, ako by mala vyzerať nová stratégia aliancie. Či sme sa trafili to môžete posúdiť sami: vďaka Slovenskej atlantickej komisii je štúdia dostupná aj v slovenčine. Tých pár mesiacov po boku expertov bolo lekciou vo vysokej diplomacii. Mnoho nápadov, ktoré som v štúdii chcel vidieť, sa nepodarilo presadiť, ale ten najdôležitejší áno: dokument vyzýva NATO, aby prijalo sériu politických a obranných opatrení na uistenie nových spojencov, že im príde na pomoc v prípade ohrozenia. Hlavne Poliaci a Balti sú už dlhšie nervózni z ruských aktivít v Kalinigrade, Bielorusku či na Ukrajine. Pointou môjho návrhu bolo pripomenúť spojencom, že NATO nie je len o Afganistane, že hrozby existujú aj v Európe, a že NATO im nie vždy venuje dostatočnú pozornosť. Samotná nová stratégia NATO sa píše až teraz (štúdia expertov bola len nástrelom), takže bude aj na diplomacii novej slovenskej vlády, či sa podarí spomenutú pasáž v dokumente zachovať.

So vzťahmi medzi spojencami súvisí aj postreh na záver. Inšpiroval ma k nemu článok z Financial Times (Thomas Wright, „America must find a new China strategy“, FT, 9. august 2010 – treba sa registrovať).  Hlavná pointa: Obamova politika voči rastúcim mociam, hlavne Číne, sa pritvrdila. Prvý rok sa snažil získať jej priazeň, dúfajúc, že sa oplatí užšou spoluprácou na globálnych problémoch ako šírenie jadrových zbraní či klimatické zmeny. Lenže Peking tento prístup vnímal ako známku slabosti, a zareagoval agresívnejšou politikou voči susedom. Dnes Obama mení kurz a začína aktívne konfrontovať Čínu a budovať regionálne aliancie proti Pekingu (stratégia, ktorú američania nazývajú ‚hedging‘; vo voľnom preklade ‚budovanie plotov‘).

Čo to má spoločného s nami? Možno veľa. Jednou z najväčších zmien, ktoré Obama priniesol do zahraničnej politiky, bolo práve odsunutie Európy niekde na spodné priečky amerického rebríčka priorít (píšem o tom v spomenutej knihe „Bruselenie valašiek”). Väčšinu diplomatickej energie venoval ‚zvádzaniu’ Číny. K tomu spojencov, ani európskych ani ázijských, veľmi nepotreboval.

Ak sa však potvrdí, že Washington mení kurz, narastie význam spojencov - vrátane tých európskych- pre americkú zahraničnú politiku. Bez nich sa totiž ‘hedging’ nedá robiť. Amerika už dnes aktívne oprašuje vzťahy s Indiou, Japonskom, Indonéziou a inými spriatelenými štátmi v juhovýchodnej Ázii. Táto zmena kurzu je príležitosť aj pre EÚ. Washington bude potrebovať podporu Európanov v OSN a iných medzinárodných inštitúciach, ak bude chcieť primäť Peking, aby dodržiaval pravidlá hry v kyberpriestore, vo vesmíre, či na moriach.

Ako  Európa využije svoj obnovený vplyv vo Washingtone je však už  iná vec. Máme niekoľko spoločných ‚rozrobených‘ a nedokončených projektov: bezpečnosť Balkánu, demokratizáciu a modernizáciu bývalých sovietskych republík, či obnovenie zmluvy o konvenčných zbraniach v Európe (od ktorej Moskva pred časom odskočila). Štáty EÚ sú však známe neschopnosťou sformulovať spoločný strategický záujem, či už ako EÚ či ako atlantická aliancia...ale o tom je už moja ďalšia štúdia, pripravovaná na október, takže sa k tejto téme určite ešte vrátim. A už nie po takej dlhej odmlke.

 

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

Tomáš Valášek

Tomáš Valášek
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1166
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Som zahranično-politický analytik v londýnskom think-tanku Centre for European Reform. V minulosti som pracoval na Ministerstve obrany SR a v bezpečnostných think-tankoch v Bruseli a Washingtone. V tom poslednom meste som aj vyštudoval. V blogoch sa venujem tomu, čo hýbe zahraničnou politikou vo svete. A občas spíšem postrehy zo svojich ciest a stretnutí s ľuďmi, ktorí tú politiku robia.

Tomáš Valášek

Tomáš Valášek
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1166
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Som zahranično-politický analytik v londýnskom think-tanku Centre for European Reform. V minulosti som pracoval na Ministerstve obrany SR a v bezpečnostných think-tankoch v Bruseli a Washingtone. V tom poslednom meste som aj vyštudoval. V blogoch sa venujem tomu, čo hýbe zahraničnou politikou vo svete. A občas spíšem postrehy zo svojich ciest a stretnutí s ľuďmi, ktorí tú politiku robia.

Kalendár sa načítava...