Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Valášek

Je Európa 'zahraničie'?

29.09.2009 | ValasekT

Päť rokov po vstupe do únie si väčšina z nás stále neosvojila, že EÚ nie sú 'oni', ale že EÚ sme 'my'

  • Tlačiť
  • 0

Sedím na letisku vo Viedni a od vedľajšieho stolu znie ruština. Čas ako stvorený na úvahu o zahraničnej politike Slovenska: o to viac, že som pred hodinou absolvoval tak trochu frustrujúcu debatu na túto tému s politikmi, ktorí sa jej venujú: Béla Bugár, Juraj Horváth, Daniel Lipšic, Magda Vášáryová a Boris Zala. Diskusia prezradila veľa o tom, akú relatívne vedľajšiu úlohu (až na pár výnimiek) hrá Európa v zmýšľaní našich politikov.

Dostali jednoduchú otázku: čo by malo byť prioritou zahraničnej politiky Slovenska. Prekvapili ma ani nie tak odpovede, ktoré sa pohybovali od Balkánu (“lebo máme naň špecialistov”), až po Kubu (“lebo máme morálnu povinnosť pomôcť neslobodným krajinám”). Čo ma zarazilo bol skôr kontext, do akého naši politici vkladali svoje odpovede: až na čestné výnimky (budem diskrétny, nebudem menovať) všetci ponúkali rýdzo slovenskú perspektívu. O spoločnom - európskom - prístupe toho zaznelo veľmi málo, o tom transatlantickom ani nehovorím.

Možno respondentom krivdím – mali na odpoveď pár minút, čo nie je čas na hlboké úvahy. Ale obávam sa, že ich slová vypovedajú o niečom inom: že päť rokov po vstupe do EÚ si väčšina z nás stále neosvojila, že EÚ nie sú 'oni', ale že EÚ sme 'my'. A že na väčšinu tých naozaj veľkých problémov - ako zaručenie dodávok plynu z Ruska, odvrátenie politického kolapsu Ukrajiny, či aj na vysporiadanie sa s tým 'našim' Balkánom - je Slovensko príliš malé. A že naozaj efektívna východná či energetická politika skôr vzniká v Bruseli ako na návštevách Kyjeva či Moskvy.

Poliaci predstavujú pekný kontrast. Už dávnejšie pochopili, že aj ich relatívne veľká krajina musí mať za sebou ešte väčšiu moc, ak chce aby ju Rusko či Ukrajina brali vážne. A tak sa vrhli na dve veci: 1) vymýšľanie spôsobov, ako využiť EÚ pre ukotvenie krajín východnej Európy k západu a 2) na kultivovanie vzťahu s Nemeckom. S Nemcami pritom predstavujú Poliaci v mnohom úplné protipóly, hlavne vo vzťahu k Moskve: Poliaci sú skeptici zatiaľ čo Nemci sú veční Ruso-optimisti. Varšava si však správne vyrátala, že ak sa im pre niektoré východné iniciatívy podarí získať Nemecko, tak zvyšok EÚ im už nebude stáť v ceste. A naozaj – Poliakom sa podarilo presvedčiť Nemcov, aby EÚ spustila nové 'východné partnerstvo', ktoré zvyšuje finančnú a technickú pomoc EÚ pre krajiny východnej Európy. Nemci a Poliaci spolu nedávno zariadili, aby EÚ vyslala viac diplomatov na Krym. Je to drobná, ale dôležitá zmená: vysiela signál ruským nacionalistom aj ukrajinskej vláde, ktorí sa o Krym sporia, že sa im EÚ pozerá na prsty. A Varšava spolu s Vilniusom minulý rok presvedčili EÚ, aby prehodnotila svoje embargo na diplomatické kontakty s bieloruským vedením. Výsledkom je, že Lukašenkova vláda zrušila niektoré najrepresívnejšie politické opatrenia voči opozícii a krajina sa o niečo priblížila ku “kamarátstvu” s EÚ.

Formovanie spoločnej európskej politiky je politicky neatraktívna práca – vyžaduje obrovskú trpezlivosť a veľa práce mimo svetla reflektorov. Treba ochotu hľadať kompromisy s ostatnými partnermi a pracovať na imidži spoľahlivého a čitateľného hráča, ktorého treba brať vážne. Politicky – hlavne necelý rok pred slovenskými voľbami – je zaujímavejšie baviť sa o 'našej' zahraničnej politike presne tak, ako sa o nej diskutovalo dnes v Bratislave. Plánovať si bilaterálne návštevy s nástupmi čestných stráží a vlajkami v pozadí. Je to atraktívne – ale často oveľa menej efektívne, ako drobná, mravenčia práca v EÚ. To si Poľsko, ktoré zahraničnú politiku berie smrteľne vážne (hlavne kvôli svojim obavám z Ruska) už uvedomilo.

Chcel som sa na tej diskusii spýtať, či a kedy vznikne na Slovensku Ministerstvo pre EÚ, ktoré je bežné vo zvyšku krajín Únie. A kedy aj týmto symbolickým krokom dáme najavo, že o Európe nerozmýšľame ako o zahraničí, ale ako o niečom, čo je naše. K otázke som sa nakoniec nedostal, musel som utekať na lietadlo do Veľkej Británie – krajiny, ktorá síce európskych ministrov má, ale ktorá je zrejme na rozhraní čiastočného alebo úplného 'vycúvania' z EÚ...ale to je už story na iný deň a iný blog.

P.S. Píšem po veľmi dlhom čase, lebo som sa intenzívne venoval protiraketovej obrane. Ak vás tá téma zaujíma, odporúčam moje články vo Financial Times, SME, The Guardian a web stránke Yale University.

 

  • Tlačiť
  • 0

Tomáš Valášek

Tomáš Valášek
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1167
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Som zahranično-politický analytik v londýnskom think-tanku Centre for European Reform. V minulosti som pracoval na Ministerstve obrany SR a v bezpečnostných think-tankoch v Bruseli a Washingtone. V tom poslednom meste som aj vyštudoval. V blogoch sa venujem tomu, čo hýbe zahraničnou politikou vo svete. A občas spíšem postrehy zo svojich ciest a stretnutí s ľuďmi, ktorí tú politiku robia.

Tomáš Valášek

Tomáš Valášek
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1167
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Som zahranično-politický analytik v londýnskom think-tanku Centre for European Reform. V minulosti som pracoval na Ministerstve obrany SR a v bezpečnostných think-tankoch v Bruseli a Washingtone. V tom poslednom meste som aj vyštudoval. V blogoch sa venujem tomu, čo hýbe zahraničnou politikou vo svete. A občas spíšem postrehy zo svojich ciest a stretnutí s ľuďmi, ktorí tú politiku robia.

Kalendár sa načítava...