Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

TOP 8 žrútov peňazí vo firme a ako sa ich zbaviť 2

26.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

Diskusia (2 reakcie)

27.12.2014 | Balt

Vážený Tomáš, prečítal som si prvú časť, teraz aj druhú. Táto sa mi zdá rozumnejšia, aj keď stále mi vadí použitie hantýrky, aby ste zneistil zákazníka a ukázal, koľko viete (napr. "...nebudem vás tu zaťažovať výpočtom pravdepodobnosti, permutáciami a podobne...")

Myslím, že používate blbé príklady. Napríklad hneď ten prvý o incident reportoch. To sa týka možni 0,02% firiem na Slovensku. Dať sem príklad s vystavením faktúry, kde zmenou IS (alebo zmenou metodiky a pod.) skrátim vystavenie 1 faktúry z 3 minút na 2, hneď sa to bude týkať omnoho väčšieho množstva firiem.

Bod 5 - toto znie pekne, ale v reálnom živote to bohužiaľ nefunguje, keďže veľká väčšina manažérov neprijme, aby ich podriadený bol pred verejnosťou známy tým, že vie niečo, čo oni nie. Ale možno malému počtu hi-tech firiem na Slovensku to pomôže.
Bod 6 - je fajn argumentovať priemernou vyťaženosťou, ale treba trochu zobrať do úvahy aj špičku výkonu. Lebo ťažko sa rozhodnúť, či firma spočíta výplaty, odovzdá výkazy zahraničnému vlastníkovi alebo im bežia pokladne na prevádzkach, keď zistia, že ich servery všetky tieto operácie naraz nezvládnu.
To už je lepšie si prenajať virtuálne servery u externého dodávateľa s tým, že tam zase hrozí, že ak nejde internet, nejde ani firma.
Bod 7 - ak dobre rozumiem, dali ste nasledovnú radu: Ak máte vo firme s niečím dlhodobo problém, tak ho vyriešte. No fajn, možno to niektorí manažéri doteraz nevedeli.
Bod 8 - toto je rozumné aj keď prevelice všeobecné.

27.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

Dobrý deň,

ďakujem že ste si našli čas prečítať si oba moje články a napísali mi k nim veľmi hodnotný komentár. Skúsim popracovať na príkladoch ktoré uvádzam tak, aby sa v nich našlo čo možno najviac firiem. Uvedomujem si, že niektoré príklady sú veľmi špecifické pre určitý segment firiem a čitateľov, nemusia sa preto týkať genericky všetkých firiem.

Ohľadom výpočtu pravdepodobnosti prečo neuvádzam vzorec... nejde o žiaden zložitý výpočet, myslím si že je to dokonca učivo strednej školy,. rozhodne ale nejde o nejakú moju tajnú formulku, ktorú by som skrýval pred zrakom verejnosti :-) Išlo mi skôr o to poukázať, že akceptovať určitú mieru rizika môže výrazne znížiť náklady (brať do úvahy pravdepodobnosť, že sa udalosť nastane VS. náklady na ošetrenie rizika).

5. som presvedčený, že pravidelne aktualizovaná mapa kompetencií pomôže nielen high-tech firmám. Výrazne sa osvedčil napríklad v oblastiach, kde pracovníci musia absolvovať väčšie množstvo školení a jednotlivé školenia sú na seba naviazané (napr. operátori na linke 112).

6. znovu hovoríme o pravdepodobnosti že situácia (špička) nastane VS. náklady na ošetrenie tohto rizika. Sú napríklad telco operátori ochotní akceptovať riziko, že o 00:01 na Nový rok bude sieť natoľko preťažená že sa nedovolajú všetci zákazníci? Áno, sú a bolo by to z ich pohľadu plytvanie zdrojmi, ak by celý rok udržiavali kapacitu siete na úrovni, aby všetci ich zákazníci mohli volať naraz. Na čo som chcel poukázať je fakt, že mitigácia rizika stojí násobne menej ako predimenzovaná technika čo vykryje špičky. Príklad z bežného života - hotely častokrát akceptujú viac rezervácií ako majú kapacít. Povedzme že 3 hviezdičkový hotel s 50 ubytovacími jednotkami vo výnimočných prípadoch akceptuje 52 rezervácií. Stalo sa mi to a nie raz že som mal rezerváciu, prišiel som na hotel a povedali mi "je nám ľúto ale už máme všetky izby obsadené... zaplatíme vám ale 4 hviezdičkový hotel hneď cez cestu a nemusíte nič doplácať." Pre hotel je profitabilnejšie akceptovať riziko, že budú musieť zaplatiť izbu u konkurencie lebo vybookovali viac izieb ako mali k dispozícii VS. ušlý zisk ak nenaplnia všetkých 50 izieb.

7. Každá firma vie, že ich zamestnanci nie sú utilizovaní na 100% aj z dôvodu procesného čakania. Ktorá firma však má spočítané, koľko ich aké čakanie stojí a či nie je náhodou lacnejšie to ošetriť ako ponechať aktuálny stav? Veľa krát som sa na projektoch stretol s tým, že firmy o väčšine problémoch aj vedia.... avšak až keď im vyčíslim, koľko peňazí na tom danom probléme stratia za rok tak sa ho rozhodnú riešiť. Nie je to teda o tom že by manažéri o problémoch na ich oddelení nevedeli alebo by nedajbože nevedeli ako ich riešiť... skôr je to o prioritizácii toho, čo riešiť v akom poradí (kde strácame najviac peňazí) a výpočte ROI (čo sa už oplatí riešiť a čo radšej nechať tak)

8, Pokúsim sa v ďalšom článku ísť viac do hĺbky a byť viac konkrétnejší, aby to čítanie malo vyššiu pridanú hodnotu

Prajem príjemné sviatky!

Tomáš Tiefenbach

Tomáš Tiefenbach
  • Počet článkov: 16
  • Priemerná čítanosť: 3938
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Už vyše 5 rokov pomáham firmám tvoriť ziskové produkty a expandovať na nové trhy. Pri svojej práci využívam osvedčené metodiky ako ITIL, Lean a Six Sigma. Pozrite si moje bezplatné rady, ako spraviť váš biznis ziskovejší TU>>>



Ak vás moje blogy zaujali, spojte sa so mnou cez Facebook alebo LinkedIN