Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prečo sú IT-čkári tak veľmi drahí a ako na nich ušetriť

08.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

Diskusia (47 reakcií)

08.12.2014 | ataman

Dobry den,

Dakujem za dalsi clanok. Z vlastnej praxe Vam mozem povedat, ze sposoby, akym IT firma usetri na budgete vo firmach su nasledovne:
- prepustanie a rozdelenie prace medzi ostatnych.
- znizovanie premii a rusenie benefitov.
- valorizacia platu raz za 2 roky o inflacny koeficient.
- zavedenie dochadzkove systemu kartickami a pripadne meskania sa zrazaju z miezd.
- neplatene nadcasy.
- a mnoho inych zaujimavych sposobov.

Vsimol som si vsak, co je paradoxne, ze s fluktuaciou zamestnancov to velmi nepohlo v danych firmach. Ti co mali plne reci, ze odidu, ostali nadalej pracovat. Myslim si, ze je to dane nasou kulturou a tak firma vie pekne usetrit a nemusi sa nicoho bat.

Pekny vecer,



08.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

Zdravim Vas,

mate uplnu pravdu, je to smutne ze to fimy takto riesia. Nemyslim si ale ze je to iba tou nasou kulturou... poznam priklady velkych nadnarodnych spolocnosti, ktore v case krizy vyhadzovali prave ludi, ktori u nich pracovali najdlhsie... lebo ti boli najdrahsi. Pochopitelne, uz nedomysleli aky dopad to bude mat na loajalitu zamestnancov firme sluzit dlhe roky. Manazeri splnili KPI a usetrili.

Na druhu stranu, faktom ostava ze kde je dopyt je aj ponuka. Kym je silny dopyt (vela uchadzacov na jedno miesto) tak zamestnavatelia si mozu vyberat a diktovat podmienky. Ak by bol vyvazeny dopyt a ponuka urcite by sa to na fluktuacii prejavilo. Kym je vsak menej pracovnych miest ako potencialnych zamestnancov tak sa clovek radsej zakusne a odmaka si to aj napriek zhorsenym podmienkam lebo nic ine mu neostava.

To je ale iba jedna strana mince - zo strany zamestnavatelov to chapem, neverim tomu ze by firmy iba zneuzivali krizu pod zamienkou zvysenia ziskovosti. To by bolo odtrhnute od reality. Mozno to firmy iba zle odkomunikovali... predstavte si ze by to manazment komunikoval formou "mozme prepustit 5% zamestanacov alebo na 2 roky znizime premie a zrusime benefity. Mozete hlasovat." Alebo "firma za minuly rok stratila 30% zisku, mozme zacat prepustat ale rozhodli sme radsej nepreplacat nadcasy a zaviest dochadzkovy system."

Jasne, viem ze zamestnancov to nepotesi ale v konecnom dosledku mozu byt radi ze manazment "iba" nepreplati nadcasy a zavedie nejaky dochadzkovy system...

Pekny vecer,

09.12.2014 | secu

Ohľadom fluktuácie zamestancov chcem povedať len toľko, že pri každom "šetrení na IT budgete" si ten zamestnanec často krát pozrie stránky ako profesia.sk, kde je momentálne zhruba 1000 neobsadených pozícií v IT sfére v Bratislavskom kraji. Nemyslím, že je možné sa v tomto smere výrazne odchýliť od priemeru.

08.12.2014 | PaloK

Odpovedzte, kto okrem stroja a stroj-obluhujúceho presonálu pracuje 100% času a potom sa vráťte k svojej úvahe, koľko by Váš zákazník úšetril, keby si najal Vaše služby.

08.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

Zdravim, mozno Vas prekvapim ale ani stroje nepracuju na 100%. Ak stroje vo fabrike vytazite aspon na 70% bude to pekny uspech. Aj stroje potrebuju udrzbu, planovane odstavky, neplanovane odstavky, poruchy, prestavenie vyroby...

O com hovorim je, ze zvysit efektivitu zamestnancov z 50% na 60% utilizaciu vobec nemusi byt nic strasne alebo bolestive. A uz vobec to neznamena ze budete musiet pracovat dlhsie alebo tvrdsie. Dokonca to ani neznamena ze zamestnanci by nemohli kavickovat a odbehnut z casu na cas na cigaretku.

Len si predstavte, kolko casu travite na poradach na ktorych sa nic nedozviete a ani nicim neprispejete? Kolko casu stravite cestovanim na sluzobky za kolegami ktore ste mohli vybavit cez Skype? Kolko casu travite vyrabanim blbych reportov, ktore by mohli byt kludne automatizovane? Kolko casu stravite vytvaranim podkladov, ktore uz niekto iny na inom oddeleni davno vyrobil a ani o tom neviete?

A navratnost? Tieto riesenia maju navratnost takmer okamzitu. Ak hovorime o procesnych zlepseniach vacsinu co som kedy odporucil mali navratnost medzi 6-12 mesiacmi.

08.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

09.12.2014 | ado21

Problém s IT je niekde úplne inde. Vznikne vtedy, keď manager nemá pri sebe schopných ľudí, teda sám nie je schopný a tak Vy mi ponúknete procesný workaround, ktorý ste vymysleli na kolene. Kvalitou to ničomu nepomôže. Vcelku zbytočný článok..

09.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

Zdravím,

bez schopných ľudí môžete mať najlepší workflow ale aj tak bude každú chvíľu nejaký problém... buď workflow budú obchádzať alebo jednoducho nebudú schopní plniť si svoje role. To platí genericky, nie len na IT ale aj na marketingu, finančnom oddelení, vo výrobe...

Na druhú stranu, ak máte schopných ľudí, ktorí majú zlý workflow aj tak to bude niekde "škrípať". Schopní ľudia si však budú vedieť s nástrahami workflow poradiť, v tom je ten rozdiel. Avšak to nemení nič na veci že ich zlý workflow bude zdržovať, demotivovať, zaťažovať..

Čo tak tretia možnosť - schopným ľudom spraviť dobrý workflow, ktorý ich nebude zdržovať ale naopak budú jasne definované role a kompetencie. Myslíte si, že by to mohlo fungovať?

Pekný deň

10.12.2014 | noname2

pekne kecy mi to pripomina nasich kravatakov tu v Reichu! Dokial pomeetinguju zo 5 krat za tyzden a predrbu na svoje platy asi tolko ako stoji auto strednej triedy tak mam naprogramovane vsetky tri varianty co su mozne a ked povedia OK tak sa tvarim este tyzden, dva ze programujem! :-D

10.12.2014 | OliWer

:-)
Asi tak k outsoursingu.

11.12.2014 | noname2

jednoducho oni by chceli prepocitat aj cestu od PC ku tlaciarni a spaet na eurace a ked dostaneme zadania tak nic poriadne tam nieje. Jednotlive veci si tam navzajom odporuju hlavne ze na to spotrebovali aj cas co sme mi mali mat na vyvoj! ;-)
Podla mna sa najlepsia efektivita dosiahne ked vyhodia 90% kravatakov a ostane tam 10% co tomu rozumeju a napisu poriadne zadanie a nacas bez million paet meetingov! ;-)
Nastastie tu hodinovku co tu autor clanku napisal pre IT este aj troche podcenil takze nam to moze byt jedno co si manageri pisu! ;-D

19.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

:-)
Máte pravdu, táto hodinová sadzba je iba veľmi mierna... ak mám byť presnejší je to iba sadzba +/- 2nd Level Support špecialistu. Pre IT pozície v SR sa táto sadzba pohybuje od 20-80 EUR/hod.

Na západe je táto sadzba ďaleko ale ďaleko vyššia. Na druhú stranu, na západe dokážu ďaleko lepšie šetriť z rozsahu infra o ktorú sa starajú takže napríklad náklady na správu jedného PC alebo serveru môžu byť ďaleko nižšie ako v SR.

10.12.2014 | IvanPe

Večný rozpor medzi outsourcingom a domacou kuchynou: kto vytvori riesenie a co ta kreativita stoji!
Asi fluktuacia je najlepsim riesenim, oddeli tvorcu od dlhodobych narokov na neopodstatneny profit a tym zamedzi neprimeranemu podielu na moci a na fixnych nakladoch.
A vypocet "wasted time"?
Ako pisal PaloK: Len marketing.

10.12.2014 | Roman Kanala

IT je drahé, lebo na Zlodejsku po zlodejsky IT je synonymom MS-DOS. MS-DOS je drahý špás a na Zlodejsku je MS-DOS predražený špás. Firma Linux si účtuje výhodnejšie ceny. Linux je zadarmo. Je to protislovenský výrobok, lebo sa nedá ani len ukradnúť a preto na Zlodejsku nie je veľmi obľúbený. Treba veľa vymýšľať, ako v IT kradnúť. Preto je na Zlodejsku IT synonymom MS-DOS.

MS-DOS je aj na internetových serveroch, kde logicky nemá čo robiť. MS-DOS na internet nepatrí. MS-DOS môže byť niekde v back office, kde je chránený firevalmi a front end je Unix, ktorý môže byť v DMZ alebo hoci priamo na kábli von, lebo ani nepotrebuje periférnu obranu, nakoľko sa dá urobiť bezpečným. MS-DOS je deravý a potrebuje periférnu obranu, lebo vlastnú nemá a nedá sa urobiť bezpečným. Tomu sa hovorí "Advanced Zero Security".

Polámaný MS-DOS je drahý, lebo je MS-DOS a bolo ho treba kúpiť a pretože na polámaný MS-DOS treba opravárov. Opravári MS-DOS sú MS-DOSovia. MS-DOSovia sa odborne nazývajú UBM - Universal Brainless Morons. UBM sú dobrí na reštartovanie MS-DOS. Keď MS-DOS nefunguje, treba ho reštartovať. To je všeliek na všetko. MS-DOS je "Strongly Restart Oriented".

Niektorí UBM sú aj MCSE - Minesweeper Consultant and Solitaire Expert. Tí sú potom ešte drahší.

MS-DOS je šmejd. MS-DOSovia sú šmejdi.

10.12.2014 | PaloK

Prosím vás, čo tu pletiete Windows a Linux, keď problém je niekde úplne inde? Kedy naposledy ste robili v "slovenskej" "IT" firme? Asi dávno.
Na SK vôbec žiadne IT, tak ako o ňom neustále snívame, neexistuje. Slovenské "IT" je existenčne závislé na štátnych zákazkach, prípadne dlhodobých dodávkach nefunkčného SAPu do tovární. Slovenské IT, ak to vezmeme výškou obratu sa v podstate robí len v BA, a dá sa nazvať ako tunel štátneho rozpočtu z 21. storočia. Keby ste žil v BA, započul by ste, že väčšina súčasných IT tendrov ide cez firmy z Počiatkovho okolia. Projekty väčších HW systémov od IBM alebo HP nepovažujem za IT, pretože to sú obyčajní obchodníci, ktorým musíte chybu v ich archiktektúre dokázať najlepšie 1TB logov.

OK, neštátne zákazky. Môžete mi vysvetliť, ako sa môže niekomu oplatiť leasovať slovenského ITčkari (či už coder, analytik, "konzultant") cez dve alebo aj tri firmy, koncovému zákazníkovi v Nemecku alebo Švajčiarsku? Myslíte si, že tie sprostredkovateľské firmy sú zo SR? Že si berú províziu 100eur/deň/hlavu keď bežné školenie v SR stojí aj 800eur/deň?

Ad Windows vs. Linux, aby som vás trochu podpichol ;-). Nechcem si ani len predstaviť tú haldu nekompatibilných systémov, keby ich každý dodávateľ robil na Linuxe, keď vidím aké šmejdy sa dodávajú na Windowse. Opakujem, z 80% slovenské IT nie je o modernizácii a progrese, ale o dojení štátneho rozpočtu. A preto sa tento článok pána Tiefenbacha týka asi 3% slovenských IT firiem, ktoré nie sú zapojené do veľkých projektov.

12.12.2014 | Jozef321

MS-DOS uz davno neexistuje. Kedze slovo MS-DOS pouzivate casto - exstuje sposob ako vam vysvetlit ze pisete o niecom, co neexistuje?
Vas prispevok vyzera ako vyhrabany z roku 1988. To je minule tisicrocie.
Linux nie je zdarma. Kseft na linuxe je zalozeny na tom, ze kedze tento system je divny a slovo ergonomia alebo intuitivnost mu nehovori NIC, vyzaduje na svoju udrzbu drahy personal, bez ktoreho linux proste nefunguje.
Je to zjavne aj na klone linuxu - androide. Nemoralny kseft, kde si decko nainstaluje - podla vas - hru (tzn. softver) zdarma, akurat aby ju mohol hrat tak si musi dokupovat rozne sucasti, co v uhrne cenovo mnohonasobne presahuje cenu tych najvacsich a najsofisitikovanejsich hier (softverov).
Nic nie je drahsie ako softver zdarma.

Este nieco navypravajte o bezpecnosti linuxu, po tom co prednedavnom objavili a opravili 25 rokov trvajucu kriticku bezpecnostnu chyb v jadre linuxu.....

... sory za off topic prispevok k off-topic prispevku. Ale tento clovek s jeho obsesivnym MS-DOSom ma irituje.

12.12.2014 | Roman Kanala

MS-DOS je to, kde sa disky označujú písmenami a písmená A: B: sú vyhradené pre floppy. MS-DOS je výrobca toho šmejdu a MS-DOS je aj celý ten paškvil okolo Visual Crap.

Linux je zdarma. Linux má user space z Unixu a od ozajstného Unixu sa líši hlavne kernelom. Ale Debian už má aj kernel FreeBSD. Žiaľ GNU Hurd stále nie je. Linux je jednoduchý a logický, lebo funguje. MS-DOS je blackbox, blob, všetko zakódované do spaghetti kódu a security by obscurity. MS-DOS je stále tam, kde Apple v 1984: Multics. Unix je presne opozitum. Chránená pamäť, separácia privilégií, scheduler. Na Linux existuje viacero interfacov, ktoré sú použiteľné aj pre sekretárky: KDE, Gnome, alebo hoci IceWM.

Spôsob platieb na doplnky v hrách pod Androidom nie je chyba Linuxu, ale je to obchodná stratégia prevádzkovateľa hry. Že to je viac pre Android je fajn, lebo to znamená, že MS-DOS na telefónoch a doštičkách nie je lídrom. Nemorálny kšeft je celý MS-DOS, lebo sa draho predáva tovar, ktorý je vyslovený šmejd.

Jadro Linuxu je také, že doň môže prispieť hociktorý ušmudlaný psík. Príspevok mu schváli Linus Torvalds, ale ak nemá čas a niečo prehliadne, tak tam môže prejsť hocičo. V tom sa Linux líši od BSD. Developéri BSD sú uzavretá spoločnosť a niekoho len tak medzi seba nepustia. Kód BSD je veľmi čistý. OpenBSD ani netreba zabezpečovať, lebo je bezpečný už po inštalácii. Za 20 rokov boli len dva prípady, že v defaultnej inštalácii ostala nezabezpečená diera. Ruskí hackeri nepoužívajú Linux, ale OpenBSD.

Oracle robí "Unbreakable Linux". Nie je to nič iné, ako redundantná konfigurácia dvoch alebo viacerých serverov, pripravených kedykoľvek prevziať celú záťaž pri zachovaní integrity dát. Databáza v pozadí je samozrejme Oracle. Odkedy Oracle pohltil výrobcu hardwaru Sun Microsystems, má vertikálnu integráciu a vie dodať komplet riešenia. Nehovorím, že treba kupovať len servery Sun, ale dá sa z toho vziať inšpirácia. Napríklad nikdy neinštalovať priamo na hardwari, ale do virtuálnych mašín, ktoré sa dajú presťahovať na iný hardware. Ale dajú sa z nich robiť aj snapshoty pre rýchly bootstrap, keby došlo k problému. MS-DOSovia inštalujú systémom jeden proces - jeden MS-DOS. To je multitasking MS-DOS. Kto používa v štátnej správe MS-DOS, mal by byť stíhaný za sabotáž. Kto to robí v armáde, v mieri by mal okamžite do civilu a v čase vojny pred popravčiu čatu.

11.12.2014 | tew

Mne to pride, ze tento blog sa snazi hodit neschopnost manazmentu riadit vlastne IT na obycajnych ITckarov ci IT firmy... Aby som to zhrnul, s cim nesuhlasim:
1. Vypocty su uplne mimo - rovnako sa da pozerat aj na serkretarku s 500 EUR mesacne a verim, ze sa daju najst argumenty, ze realne stoji firmu 5000. Nehovoriac o dalsich poziciach... Pravdou je, ze ITckari maju ako jedni z mala normalne platy na SR (nie prehnane), a tvoria tzv. strednu vrstvu, ktora na SR skoro neexistuje. Tento blog je vlastne zamerany proti strednej vrstve, ktora tvori zaklad vyspelych ekonomik.
2. Ja pracujem v IT firme ako projektovy manazer, analytik a obcas si aj zaprogramujem... sedim pri mojom time a poviem vam, ze vytazenost tychto ludi v pracovnom case je min. 95%. Nehovoriac o tom, ze nikto tu nepozera na hodinky, ci uz je tych 8 hodin z dna prec a bezne sa pracuje 10 a viac. Ono to velmi zalezi od toho, co ma ten ITckar na starosti. Je jasne, ze na supporte nemoze byt vytazeny na 100% a jeho hlavnou ulohou je cakat na incident od klienta, co znamena, ze vacsinu casu moze cakat. Takto to ale funguje na akomkolvek supporte, nielen IT. Skuste si pozriet ceny supportu pre priemyslene zariadenia a zistite, ze sa nelisia od tych na IT.
3. Pokial IT systemy firme nic neprinasu, len trojpismenkove skratky, tak je niekde nieco zle a mali by byt z toho vyvodene dosledky. Ano, aj to sa stava, ale skuste firme zobrat ERP, CRM, uctovnictvo ci nedajboze emaily a uvidite, ako produktivita pojde rapidne dole a naklady v konecnom dosledku hore...
4. Ked firmu udrzba systemu stoji rocne 720 000, tak je na CFO, aby si spocitali, ci im ten system aspon tolko prinesie. Pokial je prinos toho systemu povedzme 10 mil., tak su take naklady prijatelne... takze hovorit takto vseobecne je uplne mimo.
5. Riesit incidenty vlastnymi prostriedkami je snahou kazdej firmy. Toto nie je nic nove... Otazne je, nakolko je pre firmu vyhodne drzat vlastnych specialistov - uz som sa stretol s tym, ze firma outsourcovala uplne vsetko, lebo to tak bolo pre nu vyhodne, aj to, ze firma si po skonceni implementacie najala vlastnych ludi, ktori system udrziavali, lebo to bolo vyhodnejsie.
6. Je vela cinnosti/nakladov vo firme (mozno vacsina), za ktore zakaznik neplati, nechapem, co je toto za argument...
7. Autor v blogu miesa outsourcing s vlastnymi zamestnancami a vznika z toho slusny chaos.

A tak by som mohol pokracovat. Tento blog ma nulovu hodnotu.

12.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

Zdravim,

nikde v clanku som nenapisal ze platy IT-ckarov by sa mali znizit. Takisto sa radim medzi IT-ckarov a 8 rokov som pracoval na poziciach v ramci IT firiem takze som presvedceny ze platy su (najma v porovnani so zapadom) primerane. Navyse, IT-ckar zarobi iba 21% z toho co firme realne stoji, zvysok su dane, odvody a... procesna neefektivita za ktoru nemoze samotny IT-ckar ale firma.

Pisete ze "vytazenost tychto ludi v pracovnom case je min. 95%"... to je presne to o com pisem. Netvrdim ze ludia by neboli vytazeni, to by ziaden dobri manazer nedopustil. Otazne je vsak, ci su vytazeni tymi "spravnymi" aktivitami, ktore firme realne prinasaju hodnotu a teda aj peniaze. Zoberte si to tak, zamestnanec bude fyzicky vytazeny aj ked bude behat po poradach, reportovat, lietat na sluzobky alebo robit pracu na ktoru vyzaduje nizsiu kvalifikaciu alebo zdelanie... bude vsak takyto clovek prinasat firme rovnaky uzitok ako clovek ktory robi iba to, co firme skutocne generuje peniaze?

Znovu opakujem - toto nie je chyba zamestnanca, on len robi co mu firma povie. To je chyba firmy a jej nastavenia procesov.

11.12.2014 | gejza77

dodnes som nepochopil, načo sú nám vo firme IT-čkári ... chlapíka s mastnými vlasmi, vyťahaným tričkom a ošúchanými riflami, s ktorým sa nedá o ničom rozprávať a ktorý aj tak viac než polovicu pracovného času trávi so slúchadlami na ušiach surfujúc po webe tu skutočne nikto nepotrebuje .... ak by nebolo IT-čkárov, neboli by ani poruchy v programovom vybavení ....

11.12.2014 | noname2

presne tak najlepsie bolo logaritmicke pravitko a sedliacky rozum co vsetko vedel poriesit a zanalyzovat! :-DDD

12.12.2014 | Jozef321

Neviem, nemoze to byt tym, ze sa s tebou nehodla bavit o facebooku, Justinovi Bieberovi a podobnych temach?

16.12.2014 | gejza77

čo je to facebook a Justin Bieber ??? ....

12.12.2014 | tono.hajduk

Autor clanku vo svojom clanku prehliada fakt, ze IT je kreativna cinnost a vykon mnohich zamestnancov ma koliasavy charakter. Prihliadat na pracovnu dobu, resp. jej vyuzitie je naivne a akekolvek manazerske techniky nepovedu k zvyseniu produktivity. Ba prave naopak, iniciativa nacrtnuta v clanku povedie k demotivacii zamestnancov v horsom pripade k ich fluktuacii. Praca s ludmi v IT nie je jednoducha, ale cesta rozhodne nevedie cez prvoplanove optimalizacie procesov, ci prehnane sledovanie, kontrolu a konfrontaciu vykonov a vysledkov. Vzdy a to zdoraznujem ma situaciu v rukach inzinier, co pise kod, cim vznika zona na, ktoru manazment nema dosah a aj pri pouziti najmodernejsej infrastruktury efektivnu kontrolu.

12.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

V ziadnej praci nema vykon cloveka konstantny charakter, vzdy bude kolisat lebo clovek nie je stroj. Ano, na urcitych IT poziciach je praca skutocne o kreativite - napr. IT architekt, produktovy manazer, pre-sales manazer, programator... mozno so mnou ale budete suhlasit ze ziadna z tychto roli si "nerobi co chce" ale podielaju sa s ostatnymi na spolocnom vysledku. Teda ich praca je sucastou procesu aj ked je kreativna.

Spomenul ste programatora na ktoreho "manazer nema dosah". Ano, manazer mu nehovori do toho ako ma ten kod napisat ale vo vysledku bude kazdy den od neho cakat vyriesenie nejakeho problemu alebo meratelne vysledky ako napr. pocet riadkov kodu...

13.12.2014 | tono.hajduk

S uctou - nemate s it pravdepodobne ziadnu skusenost, podla poctu riadkov nezkontrolujete absolutne nic. Je mi to luto, pocet pridanych, zmenenych alebo vymazanych kodov riadku nie je v ziadnej relacii s meratelnym vykonom ani casom.

13.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

Zdravim,

s programovanim nemam skusenosti (9 rokov sa venujem IT prevadzkovym sluzbam a presiel som si pozicie od 1st level support, admina, produktaka, pre-sales az po service architekta a konzultanta) takze nerad by som sa vyjadroval k niecomu s cim nemam skusenosti (programovanie).

Verim vsak ze podobne ako prevadzkove sluzby maju svoje best-practices na meranie a vyhodnocovanie vykonu pracovnikov (vid. ITIL) existuju best-practice aj pre programatorov, aby ich vykon bol kvantifkovatelny. Urcite tie KPI bude sofistikovanejsie ako pocet riadkov kodu, s tym plne suhlasim :-)

Pekny vecer

14.12.2014 | tono.hajduk

Cenim si uprimnost.

Vyhodnocovanie vykonu IT pracovnikov bude vzdy nedeterministicke, ci sa Vam to paci alebo nie .. v tejto branzi este NIKTO nebol schopny v tomto smere stanovit standardizovane postupy alebo normy - komu sa to podari, ten zozne velky uspech. Ale vzhladom na to, ze kazdy projekt je iny a specificky - je to velmi nepravdepodobne.

Optimalizovat je mozne len predvidatelne a opakujuce sa procesy. Kreativna cinnost je nepredvidatelna a casto komplexnost IT projektov taka, ze to nie je mozne. Samozrejme role ako support, admin predvidat ide .. ale vo velkej vaecsine v roli v IT nie - to znamena, ze v tomto smere som voci Vasej snahe (optimalizovat) skepticky.

Velmi tajny tip :) .. ktory z tejto diskusie vyplyva - ako znizit nakladovost IT - prave stanovenim vseobecne zavaznych standardov a postupov - ktore by ziskali internacionalnu akceptaciu - nepodarilo sa to velkym (a skusenejsim) .. len budte opatrny z hladiska projekt managementu sa za poslednych 10 rokov sa vyvoj tak "zdebilizoval" (scrum, pseudo agile evangelisti, icebreakers bez knowledge a pod .. ) - aby Vam niekto za vyplnene bullshit bingo obrazne povedane "nedal do nosa" .. prijemne vianoce.

27.12.2014 | Balt

Veľmi správne, na programátorovi možno merať maximálne tak koľko chýb je vo výslednom kóde, ale väčšina IT nie je kvantifikovateľná.
Ak jeden analytik spisoval problém zákazníka A 2 hodiny a druhý analytik spisoval problém zákazníka B 2 dni, je ten druhý horší? Mohol by to urobiť lepšie? Dal by sa jeho výkon zoptimalizovať?
Ak na toto všeobecne odpoviete, Tomáš, máte veľkú budúcnosť.

12.12.2014 | Jozef321

No, zalezi na tom, o com hovorite.
Ak hovorite o velkej poistovni, ktora ma informacny system od externej firmy, ktora ho aj udrzuje, potom vas clanok dava zmysel. Vlastne IT tej poistovne mozu byt ludia ktorych prinos moze byt nezjavny. Sotva ale bude mensi ako prinos ludi, ktori uloham a sluzbam IT rozumeju nanajvys na urovni reklamy Alzy "100 tabletov tyzdenne". Aky je prinos tychto ludi?

Ak hovorite o firme ktora IT produkty produkuje, tam je vas clanok nezrozumitelny. Je zrozumitelny podobne, ako keby ste o stavebnej firme tvrdil, ze prinos stavbarov nevidno. Tak ak prinos stavbarov nevidno, snamena to, ze firma nestavia stavby - a to je pri stavebnej firme tak trocha absurdne.
Niektore vypocty mi prisli vycucane z prsta.
Hlavna myslienka sa mi javi ako "ako obmedzit platy specialistov, ked sme taki obmedzeni ze ani nevieme co robia oni ani co robi firma ktoru riadime". A to je predpokladam casta uvaha managérov slovenskych kvalit. Ludi, ktori sami nemaju vo firmach co hladat.

12.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

Zdravim,

prave naopak, hlavna myslienka nie je o tom "ako obmedzit platy specialistov" ale presne naopak. Ako som uviedol vypoctami, IT-ckari nie su drahi preto ze vela zarabali, to v ziadnom pripade. Ak je naklad na IT-ckara 6400 EUR nie je to preto ze by tolko zarabal (v cistom dostane iba 1393 EUR co je iba 21% z celkoveho nakladu !) ale preto ze jeho cas nie je vyuzity zmysluplne z dovodu
a) vysokej byrokracie
b) zlych procesov, schvalovania, eskalacnych mechanizmov
c) nepresnym zadaniam
... a takto by som mohol pokracovat

Do jeho nakladovej sadzby sa zapocitavaju naklady na neproduktivne aktivity. Inymi slovami, cas ktory sa vyfakturuje zakaznikovi musi pokryt jeho naklady na cas ked nie je plne utilizovany. Nizka utilizacia nie je ale primarne jeho chyba ale chyba firmy, ktora to dopustila.

T.

12.12.2014 | IvanPe

:)
Prepacte ale neda mi sa neusmiat nad predchadzajucim vypoctom nakladov na IT pracovnika, ktory by mohol zarobit viac keby ostatne oddelenia neboli take neefektivne.
Pripomina mi to vecny narek nasich farmarov, kazdy rok sa stazuju na nevyhovujuce pocasie: raz je zima potom teplo, raz neprsi potom prsi vela raz fuka vietor potom zas je bezvetrie.
Bohuzial fakt je ten, ze kazdu cinnost ktoru popisujete (viac/ menej) je potrebna k tomu, aby ten IT pracovnik mohol dostat svoju vyplatu vypocitanu alo hranicne naklady na jeho zamenu/ cas/ prinos. Aj ked sa to IT ckarom nezda a technicky sa zda ze su vsetky popisovane cinnosti neproduktivne a ITckar je ten robotnik, ktory na to musi zarobit (chudatko uboziatko vykoristovane), ale bez tych cinnosti by bol jeho prinos uplne mizivy.
Povedzme si rovno: ledazeby ITckar zistil za co je zakaznik ochotny zaplatit, predal by mu to (cize by na ucte boli peniaze na vyplaty), zorganizoval to (napr subdodavky, tj nakup), ziskal na vyvoj peniaze, informoval o cinnosti stat (predpisanou formou), zabezpecil aby napad nemohol nikto ukradnut (napr vlastny zamestnanec) a zrealizoval.
No a outsourcing ma presne ten problem: komu patri riesenie? Komu patria data? Kto a ako rozhodne o dalsim vyvoji? Mozno udrzba IT, ale aj to len tam kde nie su citlive data, bez ohladu na velkost firmy (jozef321).

12.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

zaujimave prirovnanie :) skusim trochu z inej strany. Kolko serverov je schopny umanazovat jeden admin?
v statnej som videl admina co manazoval 2 servery, 30 pc a reportoval ze sam to len tak tak postiha
v sukromnych firmach admini manazovali desiatkys serverov a tiez reportovali ze "su plne vytazeni"
facebook nezverejnuje udaje ale odhaduje sa to na cca 130 serverov na jedneho admina
Microsoft uvadza ze na admina spada medzi 1000-2000 serverov

V com je najvacsi rozdiel? V adminoch? Je pravdepodobne ze Microsoft ma kvalitnejsich adminov ako nejaky statny ustav alebo mensia firma... ale ze by boli ich admin niekolko stonasobne (! )lepsi a vykonnejsi? Pochybujem. Rozdiel je v procesoch, standardizacii prostredia... to vsetko spada pod governance a tu nastavuje manazment, nie samotny IT-ckar

Povedzme si to uprimne, pracovnik vzdy vykaze ze je vytazny na 110%... bez ohladu na sektor som sa s tym stretol prakticky na kazdom projekte na ktorom som robil. Ziaden pracovnik nevykaze ze je vytazeny na 40% lebo sa boji ze mu pracu prilozia alebo jeho pracu nalozia kolegovi a jeho prepustia. Je to normalne a uplne prirozdene.

Teraz si predstavte co sa stalo ked sme firme odporucili hodnotenie (mesacne/kvartalne bonusy) naviazat na vykonnostne parametre. Zrazu ten pracovnik ktory bol vytazeny na 110% zvladal vyriesit o 40% (!) viac ticketov bez akychkolvek nadcasov. Nezmenil sa proces. Nezmenili sa pracovnici. Nezmenil sa manazer. Kde bol pes zakopany?:) Myslim ze uz tustie.

Nechcel by som ale byt v kozi ich manazera, ktory bol cely cas presvedceny ze kazdu chvilu mu niekto skolabuje na pracovisku z extremneho pracovneho tempa... zrazu musel vyssiemu manazmentu vysvetlovat ako je mozne ze zrazu robia o 40% viac (v absolutnych cislach nevyriesili viac incidentov ale zrychlili proces) ked roky predtym sa uz viac nedalo a museli by nabrat dalsich ludi :)

Samozrejme, toto je extrem. Vacsina firiem uz ma vykonnostne metriky zavedene roky dozadu... je to vsak dobry priklad toho ze usetrit sa da aj relativne bezbolestne.

Zdroj: http://www.datacent...

12.12.2014 | IvanPe

:)
Jasne ale to popisujete nie pracu ITckarov ale ich nadriadenych, casto (az moc casto) preposielacov emailov (a to mnohokrat az po riaditela (vid SAP alebo Telenor = uspesni riaditelia, az na ro ze ich firmy za ich vedenia nikdy neboli v zisku).
Jednoducho (ked viete co robite a nie az tak uplne vzdy) sa da postavit do redundantneho postavenia dvoch rovocennych ITckarov a vlastnit password (plus mat vlastny main backdoor).
No a negativne motivovat IT manazera, aj 3/4 jeho vyplaty.
Ostatne pride samo.

13.12.2014 | noname2

Ja ked mi pridaju rovnske percento prachov ako sa vyriesi ticketov tak mam plnu prdel rieseni coto tak zautomatizuju ze spravim narast aj o 200%. Pokial sa nic take nedeje drzim tempo ostatneho IT a prisposobujem sa. U programatorov je normalne ze jeden moze urobit za tyzden aj to co robi jedno odelenie 20 ludi uz 6 mesiacov! ;-) Zakladom je to ze vyse 50% ludi v IT su cvicene opice co programuju nejaky kod ako stredoskolaci! ;-)

14.12.2014 | Roman Kanala

K tomu počtu serverov: je rozdiel, ak má admin na starosti všetky servery na zabezpečenie prevádzky celej siete, alebo ak má na starosti servery na tú istú službu. Sieť pozostáva z routera, firevalu, DNS, mailov, prípadne pred nimi ešte bayesiánske filtrovanie spamov, potom z doručovania mailov, web serverov, kde občas treba mať php kompilovaný ako modul a inokedy ako cgi, takže treba hneď viac apache, a potom rôzne databázy, aplikácie, prípadne nejaké výpočty pre r&d. Toto všetko zvládne jeden človek, ak má dosť prostriedkov na hardware a môže predchádzať poruchám či ich okamžite opravovať. Inštaluje si reporting cez snmp a nagios či nms a údaje o chode serverov zbiera na svoju konzolu. Zostávajúci čas programuje databázy alebo niečo iné.

V ideálnom prípade sa kúpi hardware, ale nie "jedna služba - jeden MS-DOS", aj keď sa to lepšie dáva do rozpočtu. Kúpia sa dva superpočítače a na nich bežia pod Linuxom virtuálne mašiny pre všetko. Druhá mašina je v zálohe. V reálnom živote je málo ideálnych prípadov a niekedy služba ide na starých vyradených MS-DOS PC pod Linuxom a vtedy je lepšie mať aspoň 3-4 servery paralelne, ako DNS či web, ktoré sú synchronizované z centrálneho úložiska. Vtedy admin nemá ani deň bez nejakej poruchy. A ak má, tak MS-DOS na klientskych PC je dostatočný generátor činností od vírusov po update verzií MS-DOS. Na MS-DOS treba buď užívateľov, ktorí si poradia sami, alebo dostatočné množstvo UBM, Universal Brainless Morons, na reštartovanie MS-DOS.

Zas ak má admin servery na polia diskov a jednu jedinú funkciu, ako hotmail, tak je reporting jednoduchší, a jeden maník zvládne aj stovky serverov. O slabosti disku vie pár hodín vopred a niekoľkokrát denne ide s vozíčkom v chodbičkách rackov a vymieňa disky. Služba sa poláme veľmi vzácne, len keď je problém so serverom samotným. Vtedy sa vymení celý server. Všetko je tak automatizované a zabehnuté, že niet miesta pre tvorivosť či premýšľanie. Jednoducho produkcia.

14.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

Zdravim, nemozem s Vami nesuhlasit :) Rozdiel je skutocne v rozsahu infra a v governance:
1. ako ste spomenul priklad kde je jeden admin na 2 servery ale zaroven zdviha telefony aj end-userom
vs.
2. admin co sa stara iba konkretnu sluzbu na stovkach serveroch
Ak vsak firma nie je schopna zabezpecit dostatocnu mieru specializacie a nema usporu z rozsahu, je namieste otazka ci by nestalo zvazit nakup niektorych minoritnych sluzieb napriklad externe.

14.12.2014 | Roman Kanala

Hehe, outsourcing je nočná mora sysadmina, lebo stojí pracovné miesta. Outsourcing je schodný pre malé podniky, ktoré nechcú udržiavať drahých špecialistov.

Tak či onak, na outsourcing sú kandidáti len mail a DNS, prípadne ešte nejaké nenáročné aplikácie Web, ktoré môžu fungovať na hocijakom serveri bez sofistikovanej konfigurácie na mieru. Ale nikdy nie databázy nutné pre podnik. To len apoštoli cloudu prichádzajú s medovými motúzmi na naivných managerov. Kto naletí, zaplače.

Iný príklad: outsourcing call centier. Odkedy sú frankofónne v Maroku a anglofónne kdesi na Indicku, náklady sa možno aj znížili, ale sú nepoužiteľné. Tým chlapcom nerozumieť.

14.12.2014 | Roman Kanala

Ešte ma napadla jedna služba, ktorú neradno pustiť von na outsourcing: backup. Zálohovanie dát vonku je ako ich vycapiť na nástenku. Ak ide o backup servera web, kde je všetko tak či tak verejné, je to v poriadku. Ale firemné analytické účtovníctvo, z ktorého sa potom varí oficiálne účtovníctvo daňové, to treba mať doma a aj všetky zálohy treba mať doma. Dôverné dáta sa nemajú čo potulovať po cloudoch.

Pamätáte sa ešte, ako za mečiarizmu-lexizmu prišli do firmy výpalníci, ktorí presne vedeli, koľko pýtať a boli dobre informovaní o daniach i o stave hovotosti na účte v banke? Vtedy ešte neboli cloudy a výpalníci za informácie museli platiť zopár ľudí. Teraz stačí jediná firma. A Fico-Kali-Slovenské-Služby tiež nespia.

16.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

Zdravím Roman,

myslím si že tieto obavy na mieste v dnešnej dobe keď má takmer každý NSA v mobile, SIS v obývačke a Alianciu pre rodinu v spálni. A nielen ich. Na druhú stranu, cloud ako technológiu by som úplne nezatracoval. Existujú napríklad privátne cloudy.

Dobrým príkladom je napríklad Estónsko v oblasti egoverment - momentálne sa chystá budovať privátne cloudy na backup pre prípad hackerských útokov (alebo dokonca v prípade obsadenia krajiny zo strany Ruska) v spriatelených krajinách. Vymyslené to majú obligátne - dátové centrá chcú vybudovať priamo na svojich ambasádach napríklad v Londýne alebo ďalších mestách takže dáta budú de jure uložené na pôde Estónska.

Príklad z praxe - keď som ešte podnikal na Ukrajine ponúkali sme SK dátové centrá UA firmám ako ochranu pred mafiánskymi praktikami štátu a dopyt bol relatívne značný :-)

27.12.2014 | Balt

Tomáš, zrejme nechápete rozdiel firiem - Microsoft má desiatky tisíc serverov, kde jeden admin má na starosti 1000 identických serverov, kde v prípade poruchy len vymení súčiastku/súčiastky, nerobí nič viac. Firma B má 2 servery, oba rozdielne + 30 PC, pričom admin má na starosti hw serverov, sw serverov + podporu zákazníkoc. Firma B nikdy nebude mať 1000 identických serverov, takže tento príklad je naozaj nevhodný.

16.12.2014 | Filip Trnavsky

Chyba tu jeden dolezity fakt: Rozdiely v produktivite prace jednotlivych ITckarov su neskutocne.

Take rozdiely nie su snad nikde. Sam poznam situacie, ze som riesil nejaky problem a venoval som tomu intenzivne cely den - dajme tomu 10 hodin a nic, nepohol som s tym. Bol za mnou nulovy efekt. Hoci som najazdil s mysou kilometre a tukol do klavesnice x krat - nic vyuzitelne po mne nebolo. Kdezto niekto, kto to pozna, moze to mat aj s testom hotove za hodinu a zvysny cas moze browsovat. A je nekonecne krat efektivnejsi ako ja, co som intenzivne vyuzival cas. Lebo som to jednoducho nevyriesil, takze provnanie s nim je delenie nulou.

Dalsia vec je kvalita - ci uz robustnost riesenia, chybovost, alebo zrozumitelnost kodu. Ked nemate v time aspon jedneho guru, ktoreho ta praca dlhodobo bavi a zalezi mu na nej tak je zarobene na problem....na nom by som fakt nesetril.


16.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

Zdravím Filip,

plne s Vami súhlasím a musím dodať, že to čo ste popísal je ideálny príklad toho, ako vznikajú z dlhodobého firme straty - človek bez patričného školenia alebo skúseností sa "morduje" s veľmi náročným zadaním a musí sa učiť na svojich chybách, čítať fóra na internete aby s tým vôbec pohol a na riešenie spáli desiatky hodín. Naopak, vysoko kvalifikovaný človek robí operatívnu činnosť, ktorú by zvládol študent po niekoľko týždňovom zaškolení. Pekný príklad!

Tomáš

17.12.2014 | noname2

lenze on nenapisal ze ten programator co to spravi za hodinu s prstom v nose bol skoleny! On skratka vie o com programovanie,system, kod je a nieje prave skoleny ako cvicena opica co je asi tak 80% ludi pricom ani nevedia co robia! ;-P Skratka programovanie nie je vec ktoru sa naucis na skoleni ani pri meetingoch ale skratka ked sam aktivne vies o veciach aky maju princip a ako funguju!

27.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

Zdravím,

z tohto pohľadu, či tie programovacie zručnosti nadobudol na kurze Java pre pokročilých alebo sa ich naučil sám podľa manuálov na internete alebo sa to naučil od skúsenejších kolegov je celkom irelevantné. Jednoducho tie skúsenosti má a preto dokáže tú istú vec vyriešiť rádovo rýchlejšie ako kolega, ktorý sa s podobným zadaním ešte nestretol. Na druhú stranu, aj ten skúsenejší kolega mohol byť roky dozadu v rovnakej pozícii a stavím sa že tiež mu to vtedy tiež trvalo dlho kým prišiel nato, ako to vyriešiť. V dobre fungujúcich firmách však existuje niečo ako knowledge base... ak už niekto vyriešil zložitý problém, podelí sa s kolegami o riešenie aby nabudúce oni nemuseli strácať čas. Verím, že z dlhodobého pohľadu môže takéto riešenie veľmi výrazne šetriť náklady.

Tomáš

27.12.2014 | Balt

Vážený Tomáš, pozrel som sa, čo ste spočítal v tej tabuľke "Strata na ITčkára".
Priznám sa, nerozumiem tomu. Skúsim sa na tú tabuľku pozrieť podrobne a prosím vysvetlite mi ju.

2088 0 0 25 Reálne náklady na full-time IT-čkára (tzv. 160hod/týždenne)
160 hodín týždenne? Akože 32 hodín denne, ak beriem do úvahy pondelok-piatok ako pracovnú dobu? Alebo to je 160 hodín mesačne? Ale to potom 2088 hodín celkovo deleno 160 vychádza na niečo viac ako 13 mesiacov (zrejme počítate aj s mesiacom československo-sovietskeho priateľstva)

1984 104 4,98% 26 Fond pracovnej doby vrátane platených sviatkov
Ok, povedzme, ale potom nerozumiem, čo bol ten prvý riadok.

1776 208 9,96% 29 Neprítomnosť (PN-ka, dovolenka,...)
Vy beriete dovolenku ako niečo, čo navyšuje mzdu? Prečo? Tá je zarátaná v základnej mzde,

1456 320 15,33% 36 Plánovaná nepracovná doba (schôdzky, reporting, služobky...)
Teda vy schôdzky, reporting, služobky beriete ako niečo, kde ITčkar nepracuje? Takže zákazníkom zrejme radíte "to tam ten človek nepracuje, najmite si niekoho lacnejšieho a na tie schôdzky posielajte jeho).

1316 140 6,70% 40 Neproduktívne strávený čas (kávičky, cigaretky, nedodržiavanie procesu…)
1206 110 5,27% 43 Neefektívne strávený čas (prerábanie pri RMA...)
Povedzme, že toto je OK. Naozaj ľudia zhruba 1-2 hodiny denne robia niečo iné, ako svoju prácu (lebo sú ľudia). Takže z tohto môžete spočítať, že denne odpracujú miesto 8 hodín cca 6 hodín, t.j. 360 minút, t.j. 7200 minút mesačne. A z toho si môžete vypočítať, že minúta ich času pri nákladoch 4300 eur (povedzme, že to akceptujeme) je cca 60 centov za minútu.

Ale z tohto odvodiť, že ak by mohli robiť 8 hodín čistého času denne, a preto stoja zamestnávateľa viac je klamanie Vašich klientov.

A veľmi voľne zamienate pojmy "náklad" so "stratou".

K tomu príkladu na konci: vy ste vlastne napísal, že pre firmu je riešenie incidentov zákazníka čistá strata 720 000 eur. A mimochodom, v tom príklade, aj keby ste 30% problémom predišli, firma stále musí platiť tých desať špecialistov, nie?

27.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

Dobrý deň p. Balt,

ďakujem za spätnú väzbu, máte úplnú pravdu a veľmi sa ospravedlňujem. Tých 160 hodín týždenne bol môj preklep a správne to malo byť 160 hodín/mesačne (práca na HPP).

Dovolenku, PN-ku, schôdzky, reporting, služobky neberiem ako niečo, čo by navyšovalo mzdu. To v žiadnom prípade nie. Vnímam to však ako aktivity, ktoré skracujú disponzibilný čas pracovníka a tým zvyšujú firme náklady. Firma si platí za 2088 hodín ročne ale reálne od zamestnanca "dostane" iba 1206 hodín. Je to ako keď si kúpite v obchode mrazenú rybu, rozmrazíte ju a zistíte že z 1 kila ryby zrazu máte 800g lebo zvyšok bola iba voda. Ak vám stačí 800g tak nie je čo riešiť ale keď chcete skutočne pripraviť kilo ryby tých 200g budete musieť dokúpiť....

Uvediem príklad - firma má ročne X incidentov ktorých vyriešenie trvá spolu 6000hodín ročne. Teoreticky by potrebovala najať 3 pracovníkov (6000 hod / 2088 hod = 2.9 FTE) ale reálne musí najať až 5-tich (6000 hod / 1206 hod = 4.9 FTE). Som presvedčený, že náklady na týchto "extra" 2 pracovníkov sú pre firmu reálna strata.

Ak by teda firma v tomto prípade predišla 30% incidentov (6000 hod -30% = 4200hod) stačili by jej namiesto 5-tich pracovníkov najať iba 4-och (4200 hod / 1206 hod = 3.5 FTE). Jedná sa teda o reálnu úsporu? Som presvedčený že áno.

Pekný večer prajem

Tomáš Tiefenbach

Tomáš Tiefenbach
  • Počet článkov: 16
  • Priemerná čítanosť: 3939
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Už vyše 5 rokov pomáham firmám tvoriť ziskové produkty a expandovať na nové trhy. Pri svojej práci využívam osvedčené metodiky ako ITIL, Lean a Six Sigma. Pozrite si moje bezplatné rady, ako spraviť váš biznis ziskovejší TU>>>



Ak vás moje blogy zaujali, spojte sa so mnou cez Facebook alebo LinkedIN