Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Tiefenbach

Prečo sú IT-čkári tak veľmi drahí a ako na nich ušetriť

08.12.2014 | Tomáš Tiefenbach

IT-čkári stoja firmu viac ako dostáva plat generálny riaditeľ!

  • Tlačiť
  • 47

V mojom poslednom blogu TOP 8 žrútov peňazí vo firme a ako sa ich zbaviť 1/2 som len tak medzi rečou spomenul: „...Vychádzajme z hodinovej sadzby (IT) špecialistov 40 EUR a priemerným časom na diagnostiku 15 minút.“ Pozorný čitateľ si to samozrejme všimol a nič mi nedaroval: “Pri hodinovej sadzbe špecialistu 40 EUR by jeho mzda za mesiac bola 6 400 EUR, čo nemajú mnohí generálni riaditelia.”

Myslím si, že je teda namieste, aby som povedal, ako som k tomuto číslu prišiel, lebo pri bežnom prepočte 160 hodín x 40 EUR/hod = 6400 EUR to skutočne vyzerá tak, že IT-čkár zarába viac ako generálny riaditeľ.  Pravda je však taká, že:

  • NIE, IT-čkári naozaj nezarábajú viac ako mnohí generálni riaditelia
  • ÁNO, IT-čkári skutočne stoja v náklade viac ako zarábajú mnohí generálni riaditelia

Neskôr v tomto článku to podložím výpočtom, teraz sa ale pozrime na to, čo som vám naposledy sľúbil – prisľúbil som, že vám ukážem, ako sa dajú ušetriť desiatky tisíc EUR-o na IT podpore. Pýtate sa, prečo by sa malo šetriť práve na tomto oddelení?

Tým prvým je, že väčšina TOP manažérov vlastne ani netuší ako IT oddelenie funguje, a preto do neho radšej nerýpu. Toto oddelenie je pre nich niečo ako „black-box“ – z jednej strany do neho natekajú peniaze, v čiernej skrinke sa tieto peniaze premenia na niečo, čo má zásadne iba 3-písmennú skratku (ktorej aj tak nikto okrem IT-čkárov nerozumie) a vo výsledku firma dostáva napríklad fungujúci ERP alebo email systém. Teraz obrátene - do čiernej krabičky prestanú natekať peniaze a zrazu sa všetko kazí...

Tento scenár možno poznáte aj z vašej firmy – plánuje sa budget na ďalší rok a zrazu šéf IT-oddelenia vytiahne tému navýšenia jeho budgetu o 20% lebo… potrebuje napríklad nové servery. Odôvodňuje to veľavravnými skratkami ako CPU, RAM, MTBF, SPOF, TCIT ... ostatní manažéri by si radšej ako jeho prezentáciu pozreli reklamu na „100 tabletov týždenne“ lebo tá má iba 20 sekúnd a iba nechápavo si ťukajú na čelo.

Nasleduje veľká porada, na ktorej je do 8 sekúnd rozhodnuté, že nové servery sú úplná zbytočnosť a radšej by sme na IT mali šetriť, kedže IT oddelenie reálne nič neprodukuje. To sa samozrejme IT boss ohradí a znovu argumentuje veľavravnými skratkami ako KPI, SLA, TTR... nič z toho ale na neoblomných TOP manažérov neplatí. Keď už cíti, že je v koncoch, vytiahne zbraň najväčšieho kalibru, a len tak medzi rečou spomenie, že „ak mu skrátia budget možno občas nepôjdu emaily lebo... znovu 3-písmenné skratky“, zavládne všeobecné zdesenia a všetci sa jednohlasne zhodnú na tom, že IT budget síce nenavýšia, ale ani mu neuberú.

Možno takýto status-quo u vás funguje už roky a nikomu sa nechce túto krehkú rovnováhu narušiť lebo... nikto vlastne ani nevie ako na to. Je to ale naozaj jediná možná cesta? Čo keby IT oddelenie skutočne produkovalo merateľné výsledky, ktoré by mali pozitívny dopad na zisk firmy? Myslím si, že je to dokonca povinnosť IT oddelenia vzhľadom na to, čo firmu toto oddeleni stojí…. zoberme si iba napríklad, koľko firmu stojí jeden priemerný IT-čkár:

Mesačne Ročne 3 roky Položka
1900 22800 68400 Hrubá mzda
158 1900 5700 Bonusy alebo 13.ty, niekde aj 14-ty plat
519 6224 18673 Sociálne poistenie spolu
206 2470 7410 Zdravotné poistenie
165 1980 5940 Zamestnanecké benefity (stravné lístky, iné benefity...)
200 2400 7200 Pracovná lokalita (nájom za priestory rozpočítaný na osobu)
200 2400 7200 SW licencie viažuce sa na pracovnú rolu (ERP, email, IT nástroje..)
125 1500 4500 Školenia, certifikácie, workshopy…
50 600 1200 Rozpočítané náklady na nábor zamestnanca
400 1500 4500 Rozpočítané náklady oddelenia (napr. platy vedúcich pracovníkov)
417 5000 15000 Auto pre on-site špecialistu (odpisy, PHM, poistenie…)
4340 52074 156223 Reálne náklady na full-time IT-čkára

Mesačne teda priemerný IT-čkár v Bratislave stojí firmu 4134 EUR. Ale pozor, tieto náklady nie sú ani zďaleka konečné! Konečné by boli iba v prípade, ak by zamestnanec na pracovicku skutočne odpracoval 100% času za ktorý ho firma platí. Teraz ale ruku na srdce, kto vo firme pracuje na 100%? Tento čas, ktorý zamestnanec nepracuje pre firmu pomenujme jednoducho “strata”…

Odpracovaný čas Strata (hod) Strata (%) Náklad za hodinu Položka
2088 0 0 25 Reálne náklady na full-time IT-čkára (tzv. 160hod/mesačne)
1984 104 4,98% 26 Fond pracovnej doby vrátane platených sviatkov
1776 208 9,96% 29 Neprítomnosť (PN-ka, dovolenka,...)
1456 320 15,33% 36 Plánovaná nepracovná doba (schôdzky, reporting, služobky...)
1316 140 6,70% 40 Neproduktívne strávený čas (kávičky, cigaretky, nedodržiavanie procesu…)
1206 110 5,27% 43 Neefektívne strávený čas (prerábanie pri RMA...)

Strata tvorí až 882 hodín ročne, čo je vyše 42% fondu pracovnej doby! Hodinová sadzba full time zamestnanca teda vychádza 4340 EUR/160 hod = 25 EUR/hod. Keby si však firma za tohto zamestnanca účtovala druhej firme povedzme 25EUR/hod tak by išla značne pod náklady lebo jeho neproduktívny čas (cca 40-45%) by ostal nezaplatený. Ak teda firma chce zamestnanca “predať” aspoň za svoje náklady, musí jeho nákladovú sadzbu navýšiť na 43 EUR/hod.

Inými slovami, ak má firma zamestnancov utilizovaných na 50%, na to aby časovo vykryla 160 hodín čistej práce, potrebovala by dvoch zamestnancov namiesto jedného. Títo dvaja zamestnanci by firmu stáli 160 hod * 43 EUR/hod = 6880 EUR/mesačne. To už je naozaj slušný plat aj pre mnohých generálnych riaditeľov!

Už som teda ukázal, aké obrovské peniaze nás vo firme IT-čkári stoja, tak si teda ukážme, ako na nich ušetriť a aké riziká jednotlivé úspory prinášajú:

  • Znížiť plat, osekať bonusy, 13-ty plat? Riskujeme vysokú fluktuáciu, komplikovanejšie nábory..
  • Neplatiť odvody? Zákonné riziká snaď ani nemusím komentovať...
  • Osekať školenia? O rok-dva pracovník ani nebude vedieť ako sa do nového systému prihlásiť, nieto ešte ako ho spravovať...
  • Zrušiť pracovné miesto a presunúť ho na home-office? Hrozí strata produktivity...
  • Zobrať mu auto? Ak sa bude medzi pobočkami prepravovať MHD-čkou hrozí nedodržanie SLA...
  • Podporovať kratšie PN-ky? Rozdávaním ovocia na chodbách skrátime dobu čerpania PN-ky možno o 0.05%...

Je vidieť, že klasickými metódami cesta asi nevedie alebo minimálne tieto prínosy sú diskutabilné a riskantné…  kadiaľ ale cesta vedie, je zvyšovanie produktivity a efektivity procesným zlepšovaním!  

Príklad z praxe – IT spoločnosť prevádzkujúca dôležitú službu pre zákazníkov z bankového sektora. Keď oddelenie monitoringu nájde v systéme chybu, následne zvolá na „big on-call“10 IT špecialistov a všetci spoločne riešia incident. To, že sú všetci dôležití účastníci „na dráte“ a riešia incident paralelne, je výrazne rýchlejšie, ako keby špecialistov museli k incidentu prizývať jedného učastníka po druhom, až kým by natrafili toho pravého, ktorý dokáže incident vyriešiť.  

Poviete si – logické, takéto riešenie je rýchle... Položte si ale otázku: "Je zákazník ochotný platiť za túto aktivitu?" Pochybujem – banka si totiž platí za fungujúcu službu, nie za 10 ľudí, ktorí riešia vzniknutú poruchu. Zadanie teda znie:

  • Hodinová sadzba špecialistu: 40 EUR/hod
  • Počet incidentov: 150/mesačne
  • Priemerná doba riešenia: 1hod
  • Počet riešiteľov: 10

Náklady na „big on-call“, na ktorom je celú hodinu zavesených 10 drahých špecialistov sú:

1hodina x 40 EUR/hod x 10 špecialistov x 150 incidentov x 12 mesiacov = 720.000 EUR p.a. !!

Keďže zákazník (banka) nie je ochotná za túto aktivitu platiť ani EURo navyše, keďže jej aktivita neprináša žiadnu hodnotu navyše (platí si za funkčnú službu, nie za riešenie porúch), je ročný náklad 720 tisíc EUR pre podnik čistá strata, ktorú musí vykryť zo svojho zisku. Samozrejme, firma túto “nevyhnutnú službu” už dávno zahrnula do ceny služby, ale… ak by na tejto službe ušetrila, nebola by táto úspora pre firmu namiesto straty zisk?

Možností ako na to je viacero, stačí si iba prestať hovoriť, že “takto sa to u nás vždy robilo, tak načo to meniť” a položiť si otázku “ak zákazník za to túto aktivitu nechce platiť, ako sa jej zbavím?”

Jedna možnosť ako túto nežiadúcu aktivitu obmedziť je poruche predchádzať. Pozeral sa už niekto vo firme na to, aké poruchy sa nám opakujú najčastejšie? Ako je možné týmto najčastejším poruchám systematicky predchádzať? Dokážeme zvýšiť spoľahlivosť našej infraštruktúri?Atď…

Aká by bola úspora, ak by sme proaktivnym riešením predišli aspoň 15% poruchám? 108tisíc EUR ročne!

Celkom určite sa všetkým poruchám nedá predísť, avšak celkom určite sa dá nájsť spôsob, ako vzniknuté poruchy riešiť efektívnejšie a lacnejšie. Vždy je tu napríklad možnosť dať monitorovaciemu centru dostatočné kompetencie, nástroje a know-how aby sa aspoň pokúsili vyriešiť poruchu sami a nemuseli volať ďalších špecialistov...

Aká by bola úspora, ak by sme okrem proaktívnych riešení obmedzili aj eskalácie? Povedzme, že by na oddelení monitoring vyriešili aspoň 30% incidentov sami a nemuseli by zvolávať big-on-call... úspora by bola ďalších 165tisíc EUR!

Možných riešení je podstatne viac, ale dôležité je iba to, že ich aplikovaním sa úspory budú každý rok počítať na desiatky, možno až stovky tisíc EUR. A to všetko iba vďaka tomu, že sme obmedzili aktivitu, za ktorú zákazník nie je ochotný platiť!

Teraz je namieste otázka, nedali by sa tieto peniaze použiť v rámci oddelenia IT tak, aby generovali pre firmu ďalší zisk? Dali! O tom ako na to, ukážem v ďalšej časti môjho blogu.

Ak vás článok zaujal, spojte sa a autorom cez Facebook alebo LinkedIN 

Pozrite si moje bezplatné rady pre úspešnejší biznis TU>>>

  • Tlačiť
  • 47

Rubrika Podnikanie, procesy, produkty

Tagy ITIL, Six Sigma, Lean, Procesy

Tomáš Tiefenbach

Tomáš Tiefenbach
  • Počet článkov: 16
  • Priemerná čítanosť: 3938
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Už vyše 5 rokov pomáham firmám tvoriť ziskové produkty a expandovať na nové trhy. Pri svojej práci využívam osvedčené metodiky ako ITIL, Lean a Six Sigma. Pozrite si moje bezplatné rady, ako spraviť váš biznis ziskovejší TU>>>



Ak vás moje blogy zaujali, spojte sa so mnou cez Facebook alebo LinkedIN

Tomáš Tiefenbach

Tomáš Tiefenbach
  • Počet článkov: 16
  • Priemerná čítanosť: 3938
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Už vyše 5 rokov pomáham firmám tvoriť ziskové produkty a expandovať na nové trhy. Pri svojej práci využívam osvedčené metodiky ako ITIL, Lean a Six Sigma. Pozrite si moje bezplatné rady, ako spraviť váš biznis ziskovejší TU>>>



Ak vás moje blogy zaujali, spojte sa so mnou cez Facebook alebo LinkedIN

Kalendár sa načítava...