Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ekonómia jednoducho

Viac obchodu znamená vyššiu životnú úroveň

15.10.2018 | Tomáš Sivák

Uzavrieť sa pred svetom, alebo obchodovať? Medzinárodný obchod nie je boxerský súboj, kde jeden je víťaz a druhý je porazený. Na úrovni krajín v takýchto obchodných „súbojoch“ väčšinou existujú len víťazi.

  • Tlačiť
  • 11

Je veľa tém, ktoré sú pre ekonómov kontroverzné. Ale je aj veľa tém, na ktorých sa ekonómovia zhodnú. Jednou z tém, na ktorej sa ekonómovia zhodnú je, že obchod je prospešný pre ekonomický rozvoj. Či už na úrovni jednotlivcov, alebo na úrovni štátov. Práve preto sú ekonómovia častými podporovateľmi rôznych obchodných dohôdhlasnými odporcami obchodných bariér.

Žiaden obchod

Pozrime sa na obchod úplne od základu. Najskôr si predstavme, že žiaden neexistuje. Ak človek neobchoduje a je na všetko sám, tak len veľmi ťažko sa mu podarí postaviť si aspoň nejaký provizórny prístrešok a dopestovať si pár základných plodín. O moc viac nedokáže.

V rámci rodiny

Teraz dovoľme obchod aspoň v rámci rodiny. Ak sú v domácnosti štyria ľudia, tak si vedia rozdeliť úlohy a to čo vyrobia, „zobchodovať“ s ostatnými. Ten najsilnejší by sa snažil chytiť nejakú zver, iný by pral jednoduché oblečenie, ktoré sa mu podarilo vyrobiť, iný by sa snažil urobiť oheň. Ak by človek opakovane robil tú istú činnosť, napríklad otec chytal zver, tak by si postupne vytvoril know-how ako to vykonávať čo najefektívnejšie.

Vďaka špecializácii by sa mohol zdokonaľovať v tom, čo robí často. Každý by venoval čas najmä tomu, v čom sa zdokonalil. Životná úroveň by bola o niečo vyššia. Avšak aj táto úroveň je veľmi nízka. Stále by bolo málo nápadov a štyria ľudia nie je dostatok na to, aby sa dokázali špecializovať na všetky potrebné úkony, zabezpečujúce vyššiu životnú úroveň.

V rámci dediny

Povedzme teda, že obchod by fungoval v rámci dediny. Ak by mala 1 000 obyvateľov, bolo by to už dosť na to, aby sa ľudia špecializovali len na výrobky, v ktorých sú najlepší. Následne môžu vymeniť svoje produkty za to, čo potrebujú, keďže v dedine je viac ľudí ako len v domácnosti. Viac hláv, viac rozumu. Podarilo by sa im vymyslieť stroje, napríklad nástroje na zber úrody alebo na stavbu domov. Žili by si určite na vyššej úrovni ako keby obchodovali len v rámci rodiny.

V rámci štátu

1 000 obyvateľov je však stále málo na vyššiu životnú úroveň. Predstavme si teda, že by sme mohli obchodovať na úrovni štátu, ktorý má 5 miliónov obyvateľov. Tu by sa už objavili aj múdri vedci, ktorí by navrhli riešenia na uľahčenie života. Vynašli by kombajn, žeriav, autá, a ako výmenu za tieto nápady by zobchodovali to, čo potrebujú oni. Postaviť dom, zabezpečiť si oblečenie, alebo auto. Iní ľudia by sa špecializovali na výrobu týchto vynálezov. Niektorí by sa špecializovali na výrobu áut, iní na výrobu kombajnov. Za svoje výrobky by zase vymenili to, čo by práve potrebovali.

Keďže ľudí je v krajine dosť, je možná dostatočná špecializácia. Vďaka obchodu by si konkrétny človek mohol kúpiť sveter za 10 eur (od človeka, ktorý sa na to špecializuje), miesto toho aby si ho doma jeden týždeň šil sám. Za týždeň by vedel zarobiť 200 eur napríklad opravou áut. Nedáva zmysel vyrábať si doma niečo drahšie (s nákladmi vo výške ušlej mzdy 200 eur), pokiaľ to viem nakúpiť inde lacnejšie (za 10 eur).

Medzi štátmi

Ako vidíte, čím viac obchodu, tým vyššia životná úroveň. Netreba však zastať na úrovni štátu. Ak dovolíme obchod medzi štátmi, tak dosiahneme ešte vyššiu životnú úroveň. Ekonómovia sa zameriavajú práve na medzinárodný obchod medzi krajinami.

Teória ...

Príklad uvedený vyššie bola jednoduchá ilustrácia. Ekonómovia postupne vybudovali viacero teoretických modelov vysvetľujúcich medzinárodný obchod – výhody obchodu, že predsa existujú aj porazení, ako spôsobuje obchod redistribúciu príjmu, na čo sa krajiny špecializujú.

Začalo to Adamom Smithom v 18. storočí, ktorý radil špecializovať sa na to, v čom sme najlepší. Netreba sa snažiť sa vyrábať doma to, čo si dokážem lacnejšie kúpiť inde. Tvrdil, že čo je zmysluplné na úrovni domácnosti, je len zriedkavo hlúposťou na úrovni štátu. Na problém, či má zmysel obchodovať, pokiaľ som vo všetkom horší, dal v 19. storočí odpoveď David Ricardo v podobe teórie komparatívnej výhody. Jeho teória hovorí, že aj v tomto prípade má zmysel obchodovať, a jeho argumentáciu v prospech medzinárodného obchodu používajú ekonómovia dodnes.

Postupne vznikli aj ďalšie modely. Zistilo sa, že medzinárodný obchod spôsobuje prerozdelenie príjmu ako v krátkom tak aj v dlhom období. V 20. storočí sa zvyšoval obchod medzi krajinami s podobnými charakteristikami a obchodovalo sa s podobnými tovarmi. Toto sa podarilo vysvetliť Paulovi Krugmanovi, za čo aj zhrabol nobelovku. Marc Melitz zase prišiel s myšlienkou, že zvýšená konkurencia zo zahraničia pri otvorení sa obchodu vytláča menej efektívne firmy, a naopak dovoľuje expandovať viac efektívnym firmám. Toto zvyšuje celkovú produktivitu a teda príjem (firiem aj pracovníkov).

... a prax

Toto všetko sú teórie. Čo nám hovoria dáta? To isté. Obchod je dobrý. Pozrime sa na to z troch pohľadov.

  1. Otvorené krajiny rastú rýchlejšieDvaja ekonómovia zjednodušene rozdelili krajiny na obchodu otvorené a zatvorené. Použili pritom viacero kritérií ako úroveň ciel alebo ovplyvňovanie výmenného kurzu. Pozreli sa na obdobie rokov 1965 až 1990. Vyšlo im, že otvorené krajiny rástli značne rýchlejšie ako zatvorené krajiny (3,4 % ročne vs. 1,1 % ročne). Byť otvorený bolo pritom výhodné ako pre rozvinuté krajiny, tak aj pre rozvojové krajiny.
  2. Krajiny, ktoré sa otvoria obchodu, rastú rýchlejšie: Čo ak súvislosť medzi dlhodobou otvorenosťou a ekonomickým rastom bola len náhodná? Čo ak otvorené krajiny mali súčasne aj iné dobré politiky, a rast spôsobovali práve iné dobré politiky, a nie otvorenosť obchodu? Pozrime sa preto radšej na to, čo sa udialo, keď sa zatvorené krajiny otvorili obchodu. Najlepšími príkladmi sú Japonsko v roku 1858, Južná Kórea v 60tych rokoch, alebo Vietnam v 90tych rokoch. Vo všetkých 3 prípadoch po otvorení sa svetu nasledoval prudký ekonomický rast. Za menej ako 2 desaťročia vzrástol obchod Japonska 70(!)násobne a príjem narástol o 65 %. Pri Južnej Kórei sa príjem za 11 rokov zdvojnásobil.
  3. Obchod vplýva na príjem: Aj pri 2. pohľade však narážame na rovnaký problém ako pri 1. pohľade. Stále nevieme, či za rastom príjmu neboli iné, súčasne sa meniace faktory (zavedenie aj iných reforiem), alebo či závislosť nebola opačná – vyšší príjem spôsoboval otváranie sa obchodu. Na toto sa pozreli ďalší dvaja ekonómovia. Pokročilými štatistickými technikami1 prišli na to, že zvýšenie objemu obchodu voči HDP o 1 percentuálny bod zvýši príjem o 0,5 až 2 %.

Ako konkrétne zvyšuje obchod príjem?

Táto otázka bola čiastočne zodpovedaná. Špecializácia sa na produkty s komparatívnou výhodou. Jednoducho sa to dá ukázať na príklade Japonska z roku 1858. V ľavom stĺpci tabuľky sú ceny čaju a cukru pred otvorením sa obchodu. V pravom stĺpci po otvorení sa obchodu. Vidíme, že v Japonsku po otvorení sa obchodu cena čaju stúpla a cena cukru klesla.

Cena je v amerických centoch za 1 libru hmotnosti Cena pred otvorením sa obchodu Cena po otvorení sa obchodu
Čaj 19,7 28,2
Cukor 22,7 11,2

Miesto toho, aby si Japonsko čaj aj cukor pestovalo samo doma, pracovná sila sa mohla presunúť z produkcie cukru do produkcie čaju, a Japonsko mohlo čaj začať vyvážať, a cukor radšej dovážať. Pred obchodovaním dostal Japonec doma za 1 libru (váhová jednotka) čaju 1 libru cukru. Po začatí obchodovania so svetom si za 1 libru čaju vyprodukovaného doma mohli Japonci kúpiť až 2,5 libry cukru vyprodukovaného v zahraničí. Great success. Za 2 dekády Japonsko exportovalo až 24 miliónov libier čaju ročne.

Nie dookola o komparatívnej výhode

Komparatívna výhoda ale nie je jedinou odpoveďou, prečo obchod zvyšuje príjem. Pokiaľ sme otvorení obchodu, čelíme aj vyššej zahraničnej konkurencii, a menšej pravdepodobnosti domáceho monopolu. Rovnako môžeme využívať úspory z rozsahu vďaka zväčšenému trhu. Spotrebitelia majú zase k dispozícii tovary, ktoré by normálne k dispozícii nemali (banány na Slovensku).

Ale asi najdôležitejšou výhodou zahraničného obchodu je prenos nápadov. Ekonomické modely rastu hovoria zjednodušene toto: Vyšší príjem je spôsobený vyššou produktivitou. A vyššia produktivita je spôsobená väčším množstvom dobrých nápadov. Obchodovanie s inými krajinami môže priniesť nové technológie (nápady) zo zahraničia. Nové technológie sa do krajiny môžu dostať napríklad formou zahraničných investícií (Volkswagen na Slovensku).

U všetkých vyspelých krajín s výnimkou jednej pochádza väčšina rastu produktivity z výskumu zo zahraničia. Inak povedané, takmer každá vyspelá krajina má ekonomický rast založený na nápadoch zo zahraničia. U väčšiny vyspelých krajín dosahuje rast založený na domácich nápadoch ledva 1 % z celkového rastu. Zvyšných 99 % rastu je založenom zahraničných nápadoch. Pri menej rozvinutých krajinách je benefitovanie z prenosu nápadov pravdepodobne ešte značne vyššie.

Napriek rozsiahlej teórii a dôkazoch o pozitívach obchodu nie sú tieto poznatky reflektované v širšej verejnosti. A často ani u politikov. Bohužiaľ aj dnes sa objavuje stále veľa hlasov proti zvyšovaniu obchodu medzi krajinami a rôznym medzinárodným zmluvám na ich podporu. Ani nobelovky za teórie obchodu a rastu založenom na nápadoch tomu asi nenapomôžu. Pomôže osveta?

Využili fakt, že rozloha krajiny a vzdialenosť od iných krajín sú korelované s veľkosťou obchodu, ale tieto geografické faktory nevplývajú priamo (len nepriamo cez obchod) na príjem, a súčasne nie sú korelované s inými determinantami príjmu. Technika sa volá inštrumentálne premenné.

  • Tlačiť
  • 11

Ekonómia jednoducho

Ekonómia jednoducho
  • Počet článkov: 4
  • Priemerná čítanosť: 960
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Máloktorá veda je popretkávaná toľkými mýtmi, ako práve ekonómia. Pritom s ekonómiou sa stretávame na dennej báze. Tento blog si dáva za cieľ jednoduchým spôsobom vysvetliť základné ekonomické princípy, a tak lepšie pochopiť svet okolo nás. Volám sa Tomáš Sivák a pracujem ako analytik vo verejnej správe. Študoval som na Stredoeurópskej univerzite.

Ekonómia jednoducho

Ekonómia jednoducho
  • Počet článkov: 4
  • Priemerná čítanosť: 960
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Máloktorá veda je popretkávaná toľkými mýtmi, ako práve ekonómia. Pritom s ekonómiou sa stretávame na dennej báze. Tento blog si dáva za cieľ jednoduchým spôsobom vysvetliť základné ekonomické princípy, a tak lepšie pochopiť svet okolo nás. Volám sa Tomáš Sivák a pracujem ako analytik vo verejnej správe. Študoval som na Stredoeurópskej univerzite.

Kalendár sa načítava...

Moje rubriky