Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

(Aj) Za peniaze si šťastie kúpiš

06.11.2018 | Tomáš Sivák

Diskusia (10 reakcií)

06.11.2018 | @@@

lenže otazka stale ostava čo je to to štastien a ako ho merať ...lebo niektore odkazy podla mna ani priliš na štastie nie su zamerane len zoberu nejake veličiny z krajin ako hdp, zdravotnictvo alebo korupciu a ine veličiny a podla toho idu hodnotiť mieru štastia v krajine to ale nemusi odražať skutočny stav obyvatelov .....

...po dalšie skutočny stav obyvatelov nemusi odražať ani vtedy ked sa ich na to opytame ....ludi v krajinach kde napriklad bolo smomenute nemali ani komunizmus že su štastnejši može to byť vysledkom toho že boli ovela chudobnejši ako napriklad latinska americka ktora stale zaostava ale ta chudoba pred 20 rokmi mohla byť ovela horšia tym pocit štastia u ludi dnes može byť vyrazne vyšši na druhej strane v krajinach kde komunizmus bol ten pocit štastia sa stratil lebo mnohi si spominaju na veci ktore vtedy neriešili ako materialne veci lebo všetci mali pracu mali prijem mali určity štandard ktory im zabezpečil štat a tak pocit štastia vtedy pre nich bola rodina a okolie a to dnes ich zatažuju vlastne materialne veci čo im pocit štastia vytraca .....

.....čo sa tyka to či poct štastia sa zvyšovanim prijmov zvyšuje tak isto ano ale vždy do určitej miery ked tu mieru človek prekročiť tak to štastie sa zastavy a pre danneho človeka je už jedno ....to znamena že pocit štastia v človeku vyvola napriklad milion eur na učte ale nasledne zvyšenie na 1,2 miliona nemusi automaticky znamenať viac pocitu štastia ako ked tam bol milion ....to iste može platiť aj pri nižšiej hodnote .....potom praca ani ta nemusi znamenať automaticky pocit štastie na slovensku je bežne že ludia na pracu nadavaju že maju zlych nadriadenych šefov zla firma a podobne včetko to može vyplyvať od tlaku na dannych ludi tym padom niekto može byť v praci štastnejši z minimalnou mzdou ako ten čo ma priemernu mzdu .....takže celkove štastie je individualne a každy do pocitu štastia by vkladal vlastne faktori ktore ho ovplyvnuju tym padom je otazne ktore krajiny vo svete su štastnejšie a ktore nie ked ešte aj na tuto otazku by skôr v niektorych krajinach mohli ludia odpovedať kladne len preto že pre nich to môže byť nejaka fraza .....ako pre amaričnana ktory sa pyta ako sa maš ale nezaujima ho ako sa skutočne maš ale je to len fraza na ktoru čaka odpoved že fajn

07.11.2018 | Tomáš Sivák

- vacsina studii pouziva ako meranie stastia spytanie sa na to ludi (subjektivne meranie), niektore pouzivaju komplikovanejsie metody (experience samopling method, day reconstruction method); ale nepouzivaju na meranie stastia HDP, zdarvotnictvo, praca, ... - tym sa praveze stastie snazia vysvetlit
- to ze sa ludi na stastie opytame je dost presne - o tom som pisal v odseku "Meriame" stasie spravne?
- ku komunizmu som napisal viacero veci, a kontroluje sa tam o prijem, nezamestnanost (preto som pisal ak porovnanme 2 krajiny s rovnakym prijmom, mierou nezamestnanosti,...) + aj moje vysvetlenie moze byt ze to mohol byt komunizmus priamo svojimi efektami, alebo pozostatkami
- tomu ci s rastucim prijmom rastie stastie rovnako rychlo, alebo je nejaky bod nasytenia, sa tiez venuju studie - maju rozne nazory
- hej, na Slovensku casto ludia nadavaju napriakld aj na pracu - ale aj toto moze byt postkomunistickou mentalitou - napriklad na zapade maju trochu iny pristup - moj osobny nazor je ze to moze byt sposobene minulou pritomnostou komunizmu na SR - vo viacerych zapadnych firmach sa snazia aj o spokojnost zamestnanca - nieco sa k nam prenasa, nieco nie, ale pravdaze ani na zapade to nie je idealne - ale aj tak lepsie ako u nas
- inac s tou americkou frazou ako sa mas - aj nad tym som rozmyslal - moze to mat úpsychologicky vplyv na zvysenie stastia podla mna - ale len moj nazor

07.11.2018 | @@@

a aka velka je ta vzorka ktorej sa pytaju ?

07.11.2018 | Tomáš Sivák

Tych prieskumov spokojnosti so zivotom je viacero. Kazdy ma svoju vzorku. Ja co si spominam z Gallup dat, tak ta vzorka je vyberova (vysledky zo vzorky sa daju zovseobecnit na celu populaciu - toto je standard), a pokryvaju 98 % sveta, co je fakt dost. Kazdy kto robi taketo prieskumy by mal mat na svojej stranke metodologiu.

07.11.2018 | @@@

no len otazka je ked urobim prieskum na vzorke tisic ludi či môžem tvrdiť že to plati napriklad pre cele 5 milionove slovensko ??? ....je vzorka tisic respondentov dostatočna vzorka alebo aka vzorka je dostatočna nato aby sme mohli tvriť a vyvazať z toho zaveri pre celu populaciu ?

08.11.2018 | Tomáš Sivák

Myslim ze co sa tyka Slovenska maju reprezentativne vzorky prieskumov politickych preferencii nieco cez 1000 ludi. Zabezpecit reprezentativnost je ulohou spolocnosti co robia prieskum. Aj vacsina statistik co zverejnuju statisticke urady su na zaklade prieskumov, napriklad nezamestnanost, inflacia.

06.11.2018 | @@@

inak ked je tam graf usa a miera štastia tak skôr by som to porovnal s tymto tu https://en.wikipedi...).png dufam že to zoberie ...preto pocit štastie v usa sa nemusi meniť lebo k žiadnemu rastu vlastne nedošlo to čo v usa došlo bolo prehlbenie rozdielov medzi bohatymi a chudobnymi vdaka čomu si bohaty ovela viac nabalili čo sa sice odzrkadluje na ovela vyšom hdp ale v priemere pre populaciu sa nič nemeni kedže k žiadnej vyznamnej miere bohatstva u priemerneho američnana (ak berieme do uvahy median a nie priemer ) nedošlo .....čo ukazuju aj čisla za poslednych 10 rokov kedy sice median mzdy narastol o 22% ale po odčitani inflacia došlo k realnemu narastu za 10 rokov len o 3% čo je vyrazne malo pre porovnanie na slovensku došlo k realnemu narastu miezd za poslednych 10 rokov o cca 22% čo je vyrazne viac ako v pripade usa ....

....samotne mzdy ale nemusia znamenať realny stav ani rast realnych prijmom o 22% nemusi znamenať pocit štastie je aj otazka ako sa pytame a načo sa ludi pytame či na osobne štastie alebo nato či su štastny v krajine ....lebo na slovensku ak by sme sa dnes ludi pytali či su štastny v krajine tak mnohi by aj pod vplyvom medii odpovedali nie lebo by sa na to pozerali z politickeho pohladu a nebrali do uvahy že za poslednych 10 rokov realne si polepšili o 22% že vyrazne klesla nezamestnnaosť ale ked media každy den im hovoria o tom ako sa maju zle tak ludia maju tendenciu tomu uveriť a tvrdiť potom pod vplyvom medii že je to tak a aj opačne pod vplyvom medii ludia možu tvrdiť že je dobre aj ked sa situacia zhoršuje ale media ich každy den budu doslovne klamať že sa to zlepšuje ale v tomto pripade len do isteho momentu čiže len dovtedy pokial to ludia vyrazne nepocitia a tym padom sa prestreli a už ludia pocitia na vlastnej koži že media ich klamu o dobrom stave v ktorom sa udajne mame nachadzať

07.11.2018 | Tomáš Sivák

- nejde mi otvorit ten link na wikipediu
- tie nerovnosti v ramci USA mozu zohravat rolu, zacali rast inac akurat v 70tych rokoch - zaujimava tema na vyskum/pozretie sa na to blizsie
- ano, stastie ovplyvnuje extremne vela faktorov - aj media ako pisete - preto sa aj tazko vsetko pcha do rovnic aby vysli dobre vysledky + vela veci sa meria fakt tazko (ale aj tu existuju statisticke metody na pomoc - tu napriklad instrumentalne premenne)

07.11.2018 | @@@

tak skus toto https://foundation....).png a ked nepôjde ani to tak do googla zadaj "U.S. Productivity, Real Hourly Compensation and Trade Policy (1948-2013)" a isto sa ponukne dosť možnosti a graf na tuto temu ....a tam prave ukazuje že od 70tych rokoch v usa produktivita rastie ovela rychlejšie ako mzdy zamestnancov

07.11.2018 | chr

Sa mi páči ako sa snažite zo šťastia spraviť tovar. Celý článok je len a len paškvil . Šťastie nie je trvalý stav. Je to stav keď sa snaha premení na realitu . Len a len ten okamih. Ako každý pocit po určitom čase odznie . Vraví sa tomu že s dobrým ide vedno zlé . Dosiahnutie šťastia je to dobré , ale zároveň doznievanie je to zlé . Vedel by som odcitovať veľa porekadiel a príslový , ktoré určite hovoria o tejto veci prvdivejšie ako vaše štatistitky . Za všetky len jeden text z nememnovanej skladby od nemenovaného narkomana. " Šťastie je krásna vec , ale prachy si za nej nekuopíš" . Všetky výskumy a štatistiky sú len akademickým podfukom na popis reálii , ktoré sa popísať ani nedajú. Tomáš , skús tento článok prepísať na svoju konkrétnu osobu . Aplikuj všetky tie štatistické nezmysly na seba a my sa dozvieme aký si . Ak teda budeš písať pravdu . Ľudia o sebe veľmi radi klamú a zveličujú . Veľmi dobre to poznam na sebe. Napíš nám koľko peňazí potrebuješ , aby si bol normmálny a koľko , aby si bol šťastný. Prečo som začal peniazmi? Lebo to je v súčasnosti základná podmienka života vôbec . A prídeš na to , čo malo byť v tvojom článku napísané . Inak si si vybral asi najťažšiu tému po láske aká vôbec existuje.

Ekonómia jednoducho

Ekonómia jednoducho
  • Počet článkov: 4
  • Priemerná čítanosť: 960
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Máloktorá veda je popretkávaná toľkými mýtmi, ako práve ekonómia. Pritom s ekonómiou sa stretávame na dennej báze. Tento blog si dáva za cieľ jednoduchým spôsobom vysvetliť základné ekonomické princípy, a tak lepšie pochopiť svet okolo nás. Volám sa Tomáš Sivák a pracujem ako analytik vo verejnej správe. Študoval som na Stredoeurópskej univerzite.