Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ekonómia jednoducho

(Aj) Za peniaze si šťastie kúpiš

06.11.2018 | Tomáš Sivák

Pocit šťastia zvyšujú nízka nezamestnanosť, vyšší príjem, alebo kvalitné inštitúcie. Komunizmus ho naopak zabíja.

  • Tlačiť
  • 10

Verejná diskusia ohľadne hospodárskych politík sa zvyčajne zameriava na zvyšovanie HDP (HDP je súčasne príjmom ľudí). Ale znamená vyšší príjem aj vyššiu spokojnosť so životom? Ak nie, tak hlavné zameranie hospodárskych politík na rast HDP má malý zmysel.

Týmito slovami začína záverečná práca jedného nepopulárneho ekonomického analytika. Tá moja. Na rozdiel od jedného populárneho slovenského politika je tá moja verejne dostupná.

Štúdium vzťahu šťastie-príjem sa dá rozdeliť do 3 kategórií: v rámci krajiny, medzi krajinami, v čase. V tomto poradí je prítomná aj istá kontroverzia tohto vzťahu. Existuje konsenzus, že v rámci krajín vyšší príjem spôsobuje vyššie šťastie. Menej istí sú si už ekonómovia pri porovnávaní rôznych krajín. A nakoniec v priebehu dlhšieho časového obdobia to často vyzerá, že príjem vyššie šťastie nespôsobuje. Štúdie neberú do úvahy len šťastie a príjem, ale pozerajú sa aj na iné veličiny vplývajúce na šťastie, aby im vyšli presnejšie výsledky.

V rámci krajín

Od prvej štúdie zaoberajúcej sa vzťahom šťastie-príjem sa väčšinou nachádza zhoda na tom, že v rámci krajiny sú ľudia s vyšším príjmom šťastnejší. Dá sa to vysvetliť rôzne. Napríklad že ľudia sa až tak nepozerajú za hranice štátu. Dokonca niekedy ani za hranice mesta/dediny. Porovnávajú sa so svojím susedom. Ty si si kúpil okno zo skla, aj sa si musím kúpiť okno zo skla.

Každá krajina je tak trochu uzavretá. Slovenská populácia tvorí menej ako 0,1 % svetovej populácie, avšak ľudia na Slovensku venujú čítaniu správ zo Slovenska ďaleko viac ako len 0,1 % svojho „mediálneho“ času. Toto platí pri každej krajine. Ľudia sa často sústredia na blízke okolie. Potom je celkom logické, že viac ich zaujíma o koľko vyšší plat má miestny politik, ako neznámy politik zo zahraničia. Alebo kamarát či kolega.

Medzi krajinami

V tejto oblasti existuje menej konsenzu. Napríklad Easterlin sa vo svojej štúdii pýtal, či zvýšenie príjmu všetkých zvýši šťastie všetkých. Odpovedal si dosť jednoznačne: Nie. Možných dôvodov je viacero. Ľudia sa časom adaptujú na lepšie podmienky. Toto môže mať evolučný základ. Alebo so zvýšeným príjmom sa zvýšia aj ich nároky, a pocit šťastia im celkovo nestúpne. Inak povedané, čím viac človek má, tým viac človek chce. Väčšina štúdií však ukazuje, že krajiny s vyšším príjmom sú naozaj šťastnejšie. Ide skôr o to, do akej miery.

(Len pre úvodnú ilustráciu, tu je mapka krajín podľa šťastia, a tu je zoznam krajín zoradených podľa spokojnosti so životom – naspodu stránky – všetko dáta Gallup inštitútu)

V čase

Najkontroverznejší je výskum pri pohľade na dlhšie časové obdobie. Jeden graf za všetko: Napriek viac ako dvojnásobnému zvýšeniu príjmu v USA počas 40 rokov, šťastie zostávalo na približne rovnakej úrovni.

Graf: Priemerný pocit šťastia v USA vs. HDP na obyvateľa v USA

Zdroj: Svetová banka a General Social Survey

Samotný graf ukazuje vzťah len 2 veličín. Príbeh mohol byť aj taký, že príjem naozaj zvýšil pocit šťastia, ale veličiny, ktoré na grafe nevidieť (napríklad spokojnosť s prácou), pocit šťastia znižovali. Výsledkom mohol byť vyššie uvedený graf, a napriek tomu by vyšší príjem spôsoboval vyššie šťastie.

Ekonómovia sa pozerali aj na iné krajiny v čase. V Európe to vyzerá tak, že s vyšším príjmom v čase rástol aj pocit šťastia. Zvláštnym príkladom je Japonsko, kde pocit šťastia stagnoval aj napriek šesťnásobnému nárastu príjmu po 2. svetovej vojne. Pozreli sa na to 2 ekonómovia. Vo svojej štúdii poukázali na metodické zmeny v „meraní“ subjektívneho šťastia počas daného obdobia. Nakoniec usúdili, že v Japonsku spôsoboval vyšší príjem časom aj vyššiu spokojnosť so životom.

Čo nás robí (ne)šťastnými?

V európskych krajinách bol v rokoch 1975 až 1991 vykonaný prieskum Eurobaromater. Aj keď sa jedná len o korelácie (nemusí tam byť teda priamy vzťah), z prieskumu vzišlo, že šťastnejší sú ľudia, ktorí sú vydatí/ženatí, s vyšším príjmom, ženy, belosi, viac vzdelaní, samozamestnaní, starajúci sa o domácnosť, mladí a seniori (oproti ľuďom v strednom veku, ktorí sú menej šťastní). Je zaujímavé, že ženy v minulosti naozaj bývali šťastnejšie, avšak ich spokojnosť so životom časom klesala, a teraz je dokonca pod úrovňou mužov. Súčasný výskum sa venuje aj tejto téme.

V čom sú si ekonómovia istí je, že nezamestnanosť v krajine silno znižuje pocit šťastia, dokonca viac ako rozvod. A to aj v prípade, ak je daný človek zamestnaný. Dôvodom môže napríklad byť, že sám sa bojí o stratu svojho zamestnania z dôvodu, že všade sa prepúšťa.

Dôležitou otázkou sú aj gény. Tu sa robia merania len veľmi ťažko. Niektoré štúdie uvádzajú tretinový vplyv na šťastie. Rozmýšľa sa aj o tom, či existuje niečo ako gény šťastia.

A čo komunizmus?

V diplomovke ma napadlo pozrieť sa aj na to, aký vplyv má súčasná alebo minulá prítomnosť komunizmu na pocit šťastia. Vyšlo mi, že ak zoberieme 2 krajiny s rovnakým priemerným príjmom, rovnakou mierou nezamestnanosti, a rovnakou kvalitou inštitúcií, tak krajina kde je alebo bol komunizmus je nešťastnejšia ako krajina, kde komunizmus nikdy nebol.

Ak by ste sa pred 100 rokmi mali rozhodnúť, či sa chcete narodiť do krajiny kde bude komunizmus alebo do krajiny kde nebude komunizmus, máte väčšiu pravdepodobnosť že by ste boli šťastní, pokiaľ by ste si vybrali krajinu bez komunizmu. Bez ohľadu na to, či komunizmus znižuje šťastie priamo alebo nepriamo svojimi pozostatkami (napríklad negatívne zmýšľanie, neustále sťažovanie sa, závisť).

Tesne pred nastolením komunizmu v Československu sme boli ekonomicky na vyššej úrovni ako Rakúsko. Podľa mňa je dosť pravdepodobné, že ak by tu komunizmus nebol, ostali by sme približne na úrovni Rakúska nielen čo sa týka príjmu, ale aj mentálne. A boli by sme aj podobne šťastní.

„Meriame“ šťastie správne?

Ako sa dá šťastie „odmerať“? Najjednoduchšie vyzerá, spýtať sa priamo ľudí. Zvyčajne majú ohodnotiť svoj subjektívny pocit šťastia na nejakej stupnici. Voči takémuto spôsobu bolo vznesených veľa námietok. Ľudia nehovoria pravdu, kultúrne rozdiely, moje „cítim sa šťastne“ nie je to isté ako tvoje „cítim sa šťastne“, odpovede odrážajú len aktuálny stav, a podobne.

Podobným výčitkám sa však ľudia zaoberajúci sa „meraním“ šťastia venovali. Zistili, že subjektívne ohodnotenie je celkom presné. Dosť sa zhoduje s tým, ako osobu hodnotia jeho blízki, a koreluje aj s veľa vlastnosťami viažucimi sa k šťastiu, ako napríklad frekvencia usmievania sa, úprimnosť úsmevu (Duchenne smile), alebo časté slovné vyjadrenia pozitívnych emócií.

Použili sa aj sofistikovanejšie metódy ako Experience Sampling Method alebo Day Reconstruction Method. Priniesli podobné výsledky ako subjektívne zhodnotenie šťastia. Koniec koncov, šťastie je subjektívne, teda jeho subjektívne zhodnotenie môže byť tým najlepším spôsobom jeho odmerania.

Záver

Ekonómia nám teda nevie dať presnú odpoveď na to, či vyšší príjem spôsobuje vyššie šťastie. Väčšina výskumu sa ale prikláňa k tomu, že áno. Vyšší príjem (HDP na obyvateľa) nás robí šťastnejšími. Môžeme si dovoliť viac vecí, ktoré nás robia šťastnejšími. Lepšiu zdravotnú starostlivosť, lepšie vzdelanie, rýchlejší internet (na obľúbené diskutovanie pod blogmi). Poniektorí lepší kaviár. Nakoniec, netreba však zabúdať, že tie najlepšie veci sú aj tak často zadarmo.

Poznámka 1: Ak by si niekto chcel urobiť vlastnú analýzu, Gallup dáva k dispozícii dáta tu alebo tu (Chapter 2: Online Data)

Poznámka 2: V tomto blogu používam slová príjem a HDP ako to isté. Na makroekonomickej úrovni to nie je veľký problém, aj keď aj tu sa dá príjem upraviť, napríklad na hrubý národný príjem, čistý národný príjem, národný príjem, osobný príjem, atď. Podobne používam slová ako šťastie, pocit šťastia, spokojnosť so životom, vzájomne zameniteľne.

  • Tlačiť
  • 10

Ekonómia jednoducho

Ekonómia jednoducho
  • Počet článkov: 4
  • Priemerná čítanosť: 960
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Máloktorá veda je popretkávaná toľkými mýtmi, ako práve ekonómia. Pritom s ekonómiou sa stretávame na dennej báze. Tento blog si dáva za cieľ jednoduchým spôsobom vysvetliť základné ekonomické princípy, a tak lepšie pochopiť svet okolo nás. Volám sa Tomáš Sivák a pracujem ako analytik vo verejnej správe. Študoval som na Stredoeurópskej univerzite.

Ekonómia jednoducho

Ekonómia jednoducho
  • Počet článkov: 4
  • Priemerná čítanosť: 960
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Máloktorá veda je popretkávaná toľkými mýtmi, ako práve ekonómia. Pritom s ekonómiou sa stretávame na dennej báze. Tento blog si dáva za cieľ jednoduchým spôsobom vysvetliť základné ekonomické princípy, a tak lepšie pochopiť svet okolo nás. Volám sa Tomáš Sivák a pracujem ako analytik vo verejnej správe. Študoval som na Stredoeurópskej univerzite.

Kalendár sa načítava...

Moje rubriky