Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Janoušek

Prečo (ne)investovať na Slovensku

10.07.2013 | Tomáš Janoušek

Kedy by naša krajina mohla byť lákadlom pre investorov

  • Tlačiť
  • 52

Súčasný vládny kabinet reaguje na krízu ideologicky, a preto poškodzuje slovenskú ekonomiku ešte väčšmi než pretrvávajúce otrasy globálnej finančnej krízy na európskom kontitente. Populistická propaganda o vyššom zdanení bohatých ľudí a silných firiem znejú v predvolebnom čase ušiam prostému ľudu pekne. No následky vládnej praxe majú presne opačný, negatívny efekt.

Pred pár rokmi malo Slovensko čo ponúknuť zahraničným i domácim investorom. Dokonca by som povedal, že spomedzi krajín strednej Európy sme boli top destináciou pre investorov. Po druhom balíku konsolidačných opatrení, ktoré sa dotýkali najmä daňovo odvodovej oblasti, sme stratili ako krajina ranking vhodného investičného prostredia v európskom i medzinárodnom kontexte.

V čase hospodárskej stagnácie na európskom kontinente je veľmi neuvážlivým ťahom zvýšenie korporátnej dane. A ešte o štyri percentá. Slovensko sa tak stalo v poradí treťou krajinou po Francúzsku a Portugalsku, ktorá zvýšila korporátnu daň po prepuknutí globálnej finančnej krízy. Ďalších sedem krajín EÚ túto sadzbu naopak znížilo a ostatné krajiny ich ponechali nezmenené. Aj preto výrazne zaostáva plnenie štátneho rozpočtu v oblasti korporátnej dane oproti plánovaným prognózam.

Mali sme aj komparatívnu výhodu v oblasti zdaňovania dividend. Daňové sadzby v okolitých krajinách sa pri dividendách pohybujú od 15% do 25%, pričom Česká republika ich od 2014 plánuje zrušiť. No od 1.1.2013 sa vytratila aj táto výhoda, nakoľko príjmy z dividend podliehajú odvodom vo výške 10%, resp. 14%. Našťastie, ak je príjemcom dividend právnická osoba, tie odvodom nepodiehajú. No aj tak sme v rámci Európskej únie raritou. Aspoň v niečom.

Ešteže existuje Európska únia! Bez nej by neexistovala Smernica Rady o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských a dcérskych spoločností. Vďaka nej sa totiž neuplatní zrážková daň na úroky, patenty a licenčné poplatky, pokiaľ má materská spoločnosť vo svojej dcére minimálny podiel 25% po dobu najmenej 2 rokov.

A napokon naša deravá a chabá sieť bilaterálnych zmlúv zamedzujúcch dvojité zdanenie (ďalej len „BTT“). Tá najnovšia bola uzatvorená v roku 2003 s Uzbekistanom. Ak by ste hľadali moderné prvky v BTT, ktoré sa v medzinárodnom obchode dnes bežne vyskytujú, ako napr. zápočet domnelej dane,  pravidlá zahraničnej kontrolovanej spoločnosti resp. pravidlá zabraňujúce zneužitiu týchto zmlúv (treaty shopping, hybridné entity), hľadali by ste márne. Najmodernejším prvkom je u nás swich over klauzula.

Štúdia spoločnosti PricewaterhouseCoopers a Svetovej banky s názvom Paying Taxes 2013 zachytáva čas strávený odvodom daní zahŕňajúc daň z príjmov fyzických osôb, právnických osôb a nepriame dane. Spomedzi krajín V4 sme dopadli najlepšie, „len“ 207 hodín ročne. Oproti Českej republike so 413 hodinami je to skvelé, ale ak sa pozrieme na postkomunistickú krajinu Estónsko s 85 hodinami, máme čo doháňať. Ak bude správne zrealizovaný projekt UNITAS a jeho druhá fáza, môžeme sa dostať medzi krajiny s najefektívnejším daňovo-odvodovým systémom.

Podľa štúdie Svetovej banky Doing Business 2013, ktorá hodnotí jednoduchosť podnikania, sme obsadili 46. priečku. Až v tesnom závese za nami je Maďarsko, Poľsko a Česká republika. Našou najsilnejšou stránkou je registrácia majetku a dostupnosť úverov, naopak v bolastiach založenia podnikania, ochrany investorov a platenia daní sme na posledných priečkach.

Ak by sa zlepšila vymožiteľnosť práva a ostatné dlho neriešené a zanedbávané oblasti zo štúdie Doing Business 2013, vytvorilo by sa trasnparentné podnikateľské prostredie, vytvorila sa zóna voľného obchodu podľa estónskeho alebo slovinského vzoru, umožnilo sa vytvorenie holdingovej oblasti (podobne ako to funguje v Holandsku), znížili korporátnu daň na pôvodnú uroveň, bola by naša krajina najväčším lákadlom pre investorov.

No napokon je tu ešte jedna vec. Demotivácia podnikateľov platiť dane. Pretože ak si potenciálny investor požiada o daňové prázdniny, bez kontaktov na politické špičky (napr. SCP Ružomberok) alebo bez investície za desiatky miliónov EUR nemá šancu uspieť. Podpora malých a stredných podnikateľov je u nás de facto nulová. Pritom práve tieto podniky sú hlavným motorom každej vyspelej ekonomiky.

 

  • Tlačiť
  • 52

Tomáš Janoušek

Tomáš Janoušek
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2675
  • Priemerná diskutovanosť: 19
  • RSS blogu

O blogu

Daňový konzultant, vyštudovaný ekonóm (EU v Bratislave, Hanken Svenska Handelshoglan a Aalto University v Helsinkách). Mojim zámerom na blogu sú témy a myšlienky z oblasti ekonomiky, pri ktorých sa Vám zvýši srdcový tep, či už v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle. Mojou špecialitou je dokonalý fínsky model.

Tomáš Janoušek

Tomáš Janoušek
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2675
  • Priemerná diskutovanosť: 19
  • RSS blogu

O blogu

Daňový konzultant, vyštudovaný ekonóm (EU v Bratislave, Hanken Svenska Handelshoglan a Aalto University v Helsinkách). Mojim zámerom na blogu sú témy a myšlienky z oblasti ekonomiky, pri ktorých sa Vám zvýši srdcový tep, či už v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle. Mojou špecialitou je dokonalý fínsky model.

Kalendár sa načítava...