Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Janoušek

Keby mal Čaplovič rozumu ako fínski hokejisti

13.08.2013 | Tomáš Janoušek

Reforma školstva na Slovensku: presne takto sa to robiť nemá

  • Tlačiť
  • 0

Kedysi sa od nás Fíni učili hrať hokej. Dnes je to skôr naopak. Keby mal minister Dušan Čaplovič aspoň toľko rozumu ako fínski hokejisti, naučil by sa od ich vlády robiť školskú reformu. Ukazuje sa, že pán minister na to nemá.

Dôvodom svetovo-uznávaného fínskeho modelu vzdelávania je 40 rokov trvajúca reforma, za ktorou stojí predovšetkým apolitická Fínska národná rada pre vzdelávanie. V rámci nej pôsobia osobnosti ako Leo Pahkin, ktorý tento rok u nás prednášal na konferencii organizovanej portálom o reforme vzdelávania Nové školstvo v spolupráci s Trendom. Žiaľ, u nás je ešte aj školstvo ovplyvnené politickým cyklom a ministrami školstva, z ktorých ani jeden nebol schopný zreformovať školstvo k lepšiemu.

Niet divu, že štúdia spoločnosti Pearson označila fínsky model vzdelávania za najlepší na svete. Okrem toho, že školy disponujú najlepšími učiteľmi (sú vyberaní z prvých 10 percent absolventov), ktorí majú okrem intelektuálnych aj osobnostné predpoklady, existujú aj ďalšie dôvody ich svetovej dominancie. U nás sú učitelia nedostatočne ohodnotení, čo demotivuje tých najlepších absolventov pedagogických škôl učiť na štátnych školách. To znižuje kvalitu vyučujúcich najmä na základných a stredných školách na úkor vzdelanostnej úrovne ďalších generácií. Počet odučených hodín na učiteľa je pritom v oboch krajinách rovnaký ale vzhľadom na kvalifikáciu a osobnostné predpoklady by si fínske platy zaslúžilo iba málo našich učiteľov.

Hoci sa vo Fínsku formuje vzdelávacia politika na úrovni vlády (ministerstvo školstva a Fínska národná rada pre vzdelávanie), jej implementácia je plne v kompetencii samospráv. Tie si stanovujú formu a výšku financovania, školské osnovy, ako aj nábor učiteľov podľa potreby. Vo väčšine prípadov je táto moc delegovaná priamo na školy, čo zaručuje flexibilitu celého systému. Nemusia mať nezmyselné zákony určujúce počet žiakov v triedach ako u nás, pretože vytvárajú triedy podľa výkonnosti tak, aby menej nadaní žiaci boli motivovaní tými nadanejšími. Taktiež trend požiadaviek trhu práce nepredpovedajú úradníci na základe päťročníc a úradníci župy nepredpisujú počet tried v jednotlivých typoch škôl, ako by tomu malo byť po novom u nás.

Aj v oblasti financovania prišli Fíni s výborným nápadom. Štát znáša 42 percent nákladov na školstvo, zvyšok pokrývajú samosprávy, ktoré majú financie zabezpečené výberom miestnych dní (s priemernou sadzbou 20 % zo základu dane). Na školstvo ide ročne zhruba 12 mld. EUR (6 % HDP). Na Slovensku sú školy (okrem materských, jazykových a umeleckých) financované plošne zo štátneho rozpoču s rovnakým podielom na žiaka, spolu s nákladom 5 mld. EUR (cca 3,6 % HDP). Podľa štúdie OECD: Education at Glance 2013 sa priemerné výdavky na žiaka na Slovensku rovnajú 5 400 USD (4 000 EUR), pričom vo Fínsku je to takmer dvojnásobne viac, 10 157 USD (7 650 EUR). Fíni neplytvajú, nemajú paušálny príspevok na žiaka. Jeho výška sa odvíja od regiónu a typu školy. Na Slovensku máme bezhlavý rovnostársky paušál.

Podľa inej štúdie Svetovej banky je podiel žiakov na učiteľa vo Fínsku 15 na základnej škole, respektíve 10 na strednej. Na Slovensku je tento pomer 17 žiakov na učiteľa na základnej škole a13 na strednej. Viac učiteľov vo Fínsku umožňuje venovať sa žiakom aj individuálne. U nás je 36 vysokých škôl, respektíve univerzít, na ktorých študuje 185 tisíc študentov. Vo Fínsku je iba 16 univerzít, ktoré navštevuje spolu 168 tisíc poslucháčov. Hoci je percento uplatnenia absolventov takmer rovnaké, t.j. 93%, priepastný rozdiel nastáva pri porovnaní adekvátnosti pracovného miesta a platového ohodnotenia. A to má Slovensko len 14% vysokoškolsky vzdelaných ľudí oproti 40% vo Fínsku!

Fínsky model vzdelávania poskytuje rovnosť príležitostí. Základné vzdelanie vrátane študijných materiálov, stravovania, dochádzky či doučovania je plne financované z verejných zdrojov. Prvých šesť rokov nie sú žiaci klasifikovaní, ale učitelia podnecujú v deťoch nadšenie pre štúdium a vedomosti. Ďalšími črtami systému sú komplexnosť vzdelania, povzbudivé hodnotenie a rozvoj nadania, flexibilita systému či aktívny koncept učenia zameraný na študenta.

Načo by sa však minister Čaplovič radil s Leom Pahkim alebo Jozefom Widmerom zo Švajčiarska, ktorý u nás tiež prednášal? Radšej spakruky zruší uznávanie maturít z cudzieho jazyka z Cambridge či z Goetheo inštitútu a aby si stranícki kamoši zarobili, zavedie nezmyslený projekt Stredného odborného vzdelávania za 92 miliónov EUR. A k tomu hlása obdiv k systému školstva v Rumunsku (asi preto sú tak významná krajina EÚ produkujúca uznávaných vedcov a špecialistov). Ak Dušan Čaplovič tvrdí, že neprišiel na ministerstvo školstva iba prežiť, musíme si položiť otázku inak: Prežije slovenské školstvo ministra Čaploviča?

 

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

Tomáš Janoušek

Tomáš Janoušek
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2675
  • Priemerná diskutovanosť: 19
  • RSS blogu

O blogu

Daňový konzultant, vyštudovaný ekonóm (EU v Bratislave, Hanken Svenska Handelshoglan a Aalto University v Helsinkách). Mojim zámerom na blogu sú témy a myšlienky z oblasti ekonomiky, pri ktorých sa Vám zvýši srdcový tep, či už v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle. Mojou špecialitou je dokonalý fínsky model.

Tomáš Janoušek

Tomáš Janoušek
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2675
  • Priemerná diskutovanosť: 19
  • RSS blogu

O blogu

Daňový konzultant, vyštudovaný ekonóm (EU v Bratislave, Hanken Svenska Handelshoglan a Aalto University v Helsinkách). Mojim zámerom na blogu sú témy a myšlienky z oblasti ekonomiky, pri ktorých sa Vám zvýši srdcový tep, či už v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle. Mojou špecialitou je dokonalý fínsky model.

Kalendár sa načítava...