Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Hellebrandt

Shopping-free nedeľa

12.07.2014 | Tomáš Hellebrandt

Liberálna obhajoba zákazu nedeľného predaja v obchodoch

  • Tlačiť
  • 84

V dnešnej politickej a spoločenskej klíme na Slovensku sú mnohí liberálne zmýšľajúci ľudia inštinktívne alergickí na akýkoľvek návrh z dielne KDH, ktorého deklarovaným účelom je zlepšiť stav našej spoločnosti. Vidia v ňom ďalšiu snahu obmedzovať slobodu druhých za účelom presadzovania vlastného videnia hodnôt. Niet divu. Hoci do hláv predkladateľov zákona, ktorý zakazuje nedeľný predaj v obchodoch nevidím, chcel by som ponúknuť liberálny argument v prospech takejto zmeny.

Zákaz nedeľného obchodu vyzerá ako obmedzovanie slobody a z určitého uhľa pohľadu je tento dojem správny. Ak slobodu vnímame ako faktické tvrdenie ohľadom možnosti jednotlivca konať bez obmedzení zo strany druhých tak potom každý zákaz je obmedzením slobody. Zákaz prejsť križovatkou na červenú, zákaz fajčenia na verejných priestrastvách, zákaz vyrábať alkohol bez licencie, zákaz brať úplatok obmedzujú slobodu takto chápanú rovnako ako zákaz chodiť do kostola alebo zákaz písania kritických článkov na adresu vlády.

Každý spôsob spravovania spoločnosti zo svojej podstaty do určitej miery obmedzuje slobodu jednotlivca konať ako sa mu zachce. Ak sa snažíme nie popísať ale vyhodnotiť vzťah medzi vôľou a obmedzením, definovať SLOBODU ako politický ideál, musíme si vyjasniť kedy je obmedzenie legitímne.

Ako som už raz písal odpoveď nájdeme v pojme ľudskej dôstojnosti. Ten hovorí že SLOBODA je poškodená kedykoľvek obmedzenia popierajú jednotlivcovi alebo skupine rovnaký prístup a rešpekt zo strany štátu či spoločnosti alebo uzurpujú právo rozhodovať o vhodnosti toho či oného spôsobu života, keď nerešpektujú osobitnú zodpovednosť každého z nás určiť, čo považovať za úspech vo vlastnom živote a aké hodnoty vo svojom živote sledovať.

Ujmu spôsobenú zákazom nedeľného obchodu na ľudskej dôstojnosti môžeme vyhodnotiť v dvoch rovinách, vo vzťahu k následkom zákona a vo vzťahu k jeho motivácií. Každému je snáď jasné že tento zákon nikoho neoberá o konečnú zodpovednosť a slobodu rozhodovať o základných etických otázkach vo svojom živote. Neobmedzuje napríklad tých, ktorý svoj život zasvätili materializmu a konzumu keďže svoje chúťky môžu pokojne rozvíjať po ostatných šesť dní v týždni a ozajstní shoppaholici môžu s nadšením nakupovať aj v nedeľu cez internet. Neobmedzuje usilovných obchodníkov keďže príležitostí na uzavretie vzájomne prospešných transakcií so zákazníkmi zostane v hojnosti a nedeľné tržby sa akurát presunú na ostatné dni. A z toho istého titulu neoberá pracovníkov v obchodnom sektore o prácu a zárobok.

A čo motivácia? Po nedávnych (aj dávnych) aktivitách KDH je jasné že predkladatelia sú hlboko presvedčení v nadradenosť života v ktorom nedeľné dopoludnie patrí omši a nie shopping centru. Aj medzi neveriacimi sa určite nájdu ľudia, ktorým vadí rastúci materializmus v našej spoločnosti, kde je priveľa energie minutej na hromadenie majetku a príliš málo venovanej budovaniu ľudského charakteru, kde mnohí z nás hľadia úpenlivo na tých, ktorí majú viac ako my a zabúdajú na tých ktorým sa šťastie obrátilo chrbtom.

Je potrebné zdôrazniť že jeden aj druhý argument je absolútne neprijateľný a nelegitímny ako dôvod represie zo strany štátu. Žiaden zákon nemožno v slobodnej a demokratickej spoločnosti stavať na úsilí podriadiť vôľu iných tej vlastnej ohľadom základných etických otázok, ktorým každý z nás v živote čelí. Znepokojenie nad duchovným stavom našej spoločnosti je správne vyjadriť a usilovať sa o osvetu, presvedčovať, nie vynútiť zmenu silou zákona.

Zákaz nedeľného obchodu sa však dá motivovať spôsobom, ktorý neuráža ideál slobody. Keďže dôsledky zákona neurážajú ľudskú dôstojnosť nemusíme latku stavať príliš vysoko. Stačí poukázať reálny prínos pre jednotlivcov či spoločnosť, ktorý nepredpokladá nadradenosť toho či oného života.

Myslím že zákon sa dá oprieť o hodnotu rodiny a hodnotu rovnosti. Rodinný život nie je pre každého a zákaz nedeľného obchodu nijako neznevažuje životy tých, ktorí uprednostňujú slobodu pred záväzkami. Veľa ľudí však rodinu vníma ako niečo nesmierne hodnotné a svoju zodpovednosť ako partner(ka) manžel(ka) či rodič(ka) ako jedno s najdôležitejších ak nie najdôležitejšie poslanie vo svojom živote. Na rozdiel od ústavnej definície manželstva, ktorá nemilosrdne popiera skupine občanov plne realizovať túto hodnotu vo vlastnom živote spoločné trávenie voľného času môže prispieť k upevňovaniu rodinných väzieb a tým zvýšiť kvalitu rodinného života tých, ktorí sa preň rozhodnú.

Prínos pre rodinný život by samozrejme pocítili najmä rodiny pracovníkov v obchodnom odvetví, ktoré zväčša tvoria domácnosti s podpriemerným príjmom. Deti z takýchto rodín svoj život začínajú z viacerými hendikepmi v porovnaní s rovesníkmi s bohatších rodín. Zrovnať ich postavenie aspoň čo sa týka možností tráviť jeden deň v týždni s oboma rodičmi stojí za ten triviálny zásah do možnosti druhých nakupovať bez obmedzenia.

A čo financie? Nie je nedeľná práca výsledkom slobodnej voľby zamestnania a pozornej úvahy zamestnanca o tom ako čo najlepšie vyvážiť potrebu voľného času s potrebou zárobku, aj vo vzťahu ku svojej rodine? Ako som naznačil vyššie, pri zanedbateľnom poklese celotýždňových tržieb nie je dôvod na krátenie príjmov za predpokladu, že obchodníci nebudú chcieť svojich zamestnancov obabrať. V prípade pracujúcich rodičov tiež stojí za zamyslenie či je správne že podpora ich povinností voči svojim deťom zo strany štátu je natoľko mizerná že niektorí sú postavení pred “slobodnú” voľbu medzi zárobkom, ktorý umožní zaplniť nedeľný stôl jedlom a časom sedieť pri ňom spolu s rodinou.

Môj argument sa doposiaľ týkal konceptu negatívnej slobody, teda slobody každého občana pred zásahom štátu v určitom rozsahu svojich rozhodnutí a aktivít. Obmedzenie práce v nedeľu sa, myslím si, dá tiež oprieť o koncept pozitívnej slobody alebo demokracie, i keď tu je argument menej priamy a viac špekulatívny. Ideál demokracie hovorí že na rozhodnutiach, ktoré je nevyhnutné robiť kolektívne musí mať každý občan možnosť participovať. Vzťahuje sa teda nie na naše individuálne činy ale na činy, ktoré spolutvoríme v rámci nášho politického spoločenstva. Je preto dôležité vytvárať tomuto kolektívnemu úsiliu patričné podmienky.

Nedeľa ponúka možnosť (nie však povinnosť) tráviť čas nie len s rodinou ale tiež v spoločnosti spoluobčanov. Veriaci sa stretávajú v kostoloch, niektorí ľudia na kúpaliskách či prírode, rodičia možno na športových zápasoch svojich detí. Spoločnosť, kde trávenie voľného času je síce nenásilne a neúplne ale predsa segregované, kde nedele patria nám vyvoleným a tí ostatní nás obskakujú a snažia sa naplniť všetky naše víkendové očakávania len prehlbuje priepasť medzi “nami” a “nimi”. Obmedzenie práce v nedeľu môže napomôcť vytvoriť predpoklad pre širšie a viac prepojené sociálne siete v našej spoločnosti, a možnosť v rámci svojho voľného času spoznať rozmanitejšiu vzorku našich spoluobčanov. Širšie zorné pole by určite prospelo realizácii našej demokratickej zodpovednosti ako rovnocenní občania rozhodovať o svojej spoločnej budúcnosti. Obzvlášť na Slovensku.

  • Tlačiť
  • 84

Rubrika Liberalizmus a práva LGBTI ľudí

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2496
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2496
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Kalendár sa načítava...