Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Hellebrandt

Rovnejší svet

02.06.2015 | Tomáš Hellebrandt

Klesajúce príjmové rozdiely vo svetovom meradle sú dobrou správou. Prinášajú zo sebou výzvy ale aj príležitosti.

  • Tlačiť
  • 20

Z hľadiska blahobytu je náš svet až šokujúco členitý. Niektorí ľudia žijú na slnečných končiaroch hôr príležitostí, sebarealizácie a bohatstva zatiaľ čo masy lopotia v hlbokých priepastiach chudoby, neslobody a neistoty. V poslednej dobe rezonuje v spoločnosti (na západe viac ako u nás) otázka príjmovej nerovnosti. Peňažný príjem samozrejme ani zďaleka nezachytáva všetko to, na čom by ľuďom malo záležať (napríklad sloboda, zdravie, životné prostredie). Na rozdiel od iných indikátorov blahobytu však dáta o príjmoch ponúkajú jednu veľkú výhodu. Umožňujú vyhodnotiť mieru nerovnosti nie iba medzi štátmi ale priamo medzi jednotlivcami naprieč celým svetom (pozri tu pre porovnanie svojho príjmu z ostatkom sveta). Dovoľujú teda zachytiť zároveň rozdiely medzi krajinami ako aj rozdiely v rámci jednotlivých štátov na rozdiel od indikátorov ako napríklad HDP na hlavu alebo Human Development Index.

V nedávnej štúdii, ktorú si všimol aj časopis The Economist, sme s kolegami s Peterson Institute for International Economics dospeli k záveru, že príjmová nerovnosť v globálnom meradle je oveľa vyššia ako nerovnosti vnútri jednotlivých štátov. Aby bolo porovnanie príjmov v jednotlivých krajinách férové a odzrkadľovalo ich ozajstnú kúpnu silu vyjadrili sme všetky príjmy spôsobom, ktorý zohľadňuje fakt, že ceny tovarov a služieb sú niekde vyššie ako inde. Napríklad v Indií človek nepotrebuje rovnaký príjem ako v Amerike aby dosiahol rovnakú životnú úroveň.

Prvý graf porovnáva príjmové nerovnosti v niektorých krajinách a na celom svete. Ukazuje pomer príjmu ľudí s relatívne vysokým príjmom (presnejšie príjem na deväťdesiatom percentile rozdelenia príjmov, kde desať percent ľudí má vyšší prijem a deväťdesiat percent má nižší prijem) k príjmu relatívne chudobnejších ľudí (na desiatom percentile v rozdelení príjmov). Vo väčšine vyspelých krajín je príjem relatívne bohatých okolo tri až päť krát vyšší ako príjem relatívne chudobných. Vo svetovom meradle je to viac ako tridsať násobok!

Dobrou správou je, že po dvesto rokoch vzostupu globálnej príjmovej nerovnosti sa na prelome tisícročia trend obrátil a nerovnosť začala klesať. Druhý graf ukazuje dlhodobý trend takzvaného Gini koeficientu, čo je jedna mierka nerovnosti, ktorú ekonómovia často používajú. Na nule je rozdelenie príjmov úplne rovnomerné. Čím vyššia nerovnosť tým vyšší Gini koeficient až po maximálnu úroveň 100, kedy všetok príjem ide do vrecka jedného človeka. Na grafe je vidieť výsledky troch štúdií vrátane tej našej.

Napriek rozdielom v metodológii a v použitých dátach je dlhodobý trend jasný. Globálna príjmová nerovnosť rástla od čias industriálnej revolúcie, odkedy sa príjmy v dnešných vyspelých krajinách vzďaľovali od zvyšku sveta. Až začiatkom nového tisícročia začali príjmy chudobnejších ľudí vo svetovom meradle rásť rýchlejšie ako príjmy relatívne bohatých a tým pádom prispievať k poklese globálnej nerovnosti príjmov. Dôvodom bol podstatne rýchlejší rast rozvojových krajín hlavne Číny ako rast vyspelého sveta v dôsledku ekonomických reforiem ako aj rastúcej globalizácie a integrácie chudobnejších krajín do svetového hospodárstva. Na základe predpovedí rastu populácie a príjmov v jednotlivých krajinách sme vypočítali pravdepodobný trend do roku 2035. Naša prognóza naznačuje, že pokles globálnych príjmových nerovností bude pokračovať aj počas nasledovných dvadsať rokov.

Možno si poviete „No a čo? Mne záleží viac na príjmoch doma nie vo svete!“ Nedávno som v inom kontexte naznačil, že naše morálne záväzky voči spoluobčanom sú naozaj väčšie ako záväzky voči cudzincom a pocit, že nerovnosť medzi občanmi doma je hodná väčšej pozornosti ako nerovnosť medzi všetkými ľuďmi na svete je preto oprávnená. Globálna nerovnosť sama o sebe nevytvára morálny záväzok venovať jej zníženiu rovnaké prostriedky, ako venujeme domácemu úsiliu o sociálnu spravodlivosť. Avšak nemala by nám byť úplne ľahostajná pretože čiastočne odzrkadľuje veľmi nerovnomerné a nespravodlivé rozdelenie politickej moci v inštitúciách regulujúcich svetovú ekonomiku v prospech vyspelých mocností. Navyše chudoba, v ktorej živorí veľká časť ľudskej populácie predstavuje obrovské mrhanie ľudských zdrojov a talentov, ktoré by v priaznivejším podmienkach mohli prispieť k pokroku ľudstva a k blahobytu nás všetkých.

Existuje však aj ďalší dôvod prečo sa oplatí venovať pozornosť nielen rastu globálnej ekonomiky ale aj globálnej príjmovej nerovnosti. Svetový dopyt po konkrétnych tovaroch a službách je totiž ovplyvnený nielen celkovým rastom svetovej ekonomiky a príjmov ale aj jeho rozložením pretože zloženie spotrebného košíka závisí od príjmu domácnosti. Od vyššieho rastu na spodku rozdelenia príjmov ako na jeho vrchu sa napríklad dá očakávať vysoký nárast v dopyte po živočíšnych bielkovinách alebo automobiloch. Z toho vyplývajú výzvy pre životné prostredie a infraštruktúru ale samozrejme aj mnohé obchodné príležitosti. Znalosť kde vo svete môžeme očakávať najväčší nátlak môže pomôcť k účinnejším prípravám a investíciám do potrebnej infraštruktúry a inováciám, napríklad v poľnohospodárstve. Našim cieľom je vrhnúť na tieto dôležité otázky aspoň trošku svetla. Máme čo robiť!

  • Tlačiť
  • 20

Rubrika Ekonomické nerovnosti

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2495
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2495
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Kalendár sa načítava...