Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Problémy slovenského trhu práce v jednom grafe

15.05.2017 | Tomáš Hellebrandt

Diskusia (10 reakcií)

15.05.2017 | IvanPe

Bravo.
Skoda len, ze na takychto grafoch pracuju studenti a nie dobre zaplateni profici. To iba podtrhuje hlbku skutocnej krizy na strane domacej spotreby, pretoze nizke mzdy ( v porovnani s nakladmi na prezitie) nevytvaraju potrebnu rezervu na tvorbu dostatocnych uspor/ domacich vlastnych investicii. Problemom je totiz vysoka produktivita u zahranicnych investoroch a nizka u domaceho kapitalu. Zdanlivo tak existuje priestor pre zvysovanie miezd (realne), ktory ale sucasne zahana domaci kapital do stale vacsich danovo-odvodovych optimalizacii.
Ako ked na dialnici zavedieme maximalnu rychlost 40kmh (pretoze potrebujeme doplnit statny rozpocet), cim nepriamo nutime vodicov porusovat pravidla. Ako v skolstve ...

15.05.2017 | mh

Ako čitateľ ďakujem za blog - otvára zaujímavé otázky a je zaujímavým príspevkom do diskusie.

Dovolím si mini recenziu:
Autor kladie otázku: "Čo by mohlo byť príčinou klesajúcej efektivity pri párovaní uchádzačov o zamestnanie s voľnými pracovnými miestami?".

Tomášov zoznam hypotéz s možnými odpoveďami je krátky (efektivita služieb zamestnanosti, nesúlad medzi ponukou a dopytom na trhu). Povedzme, že je dostatočný, keďže je široko formulovaný najmä vďaka druhej hypotéze. Avšak nesúlad medzi ponukou a dopytom na trhu sa podľa môjho názoru dá skúmať ďalej. Tomáš prišiel k záveru: "Podpriemerné a zhoršujúce sa výsledky slovenských žiakov v medzinárodných testoch PISA naznačujú, že kvalita mladých prišelcov na pracovný trh pomaly slabne a devalvuje celkovú ponuku práce".

Hoci je možné, že toto je hlavný dôvod, bolo by podľa môjho názoru potrebné podporiť tvrdenie o tejto súvislosti nejakými dátami, napr. štruktúrou nezamestnaných podľa ročníka ukončeného vzdelania v roku 2006/2007 a 2017. Špekulujem.. možno by autor zistil, že medzi súčasnými nezamestnanými je menej nedávnych absolventov a väčší podiel tvoria starší ľudia, oproti situácii v roku 2006/2007. V takom prípade by výsledky nášho školstva neboli hlavnou príčinou tej klesajúcej efektivity pri párovaní uchádzačov.

Dovolím si formulovať tri hypotézy s dôvodmi zníženej efektivity pri párovaní uchadzačov

1. Vyššia potreba rekvalifikácií starších zamestnancov vzhľadom na meniace sa požiadavky zamestnávateľov,

2. Regionálny posun ponuky práce (koncentrácia v priemyselných parkoch v niektorých častiach krajiny) a potreba v rámci krajiny migrovať, na ktorú súčasní uchádzači nedokážu reagovať v dostatočnej miere.

3. Vstup do EÚ (2004) a postupný voľný prístup na trh práce v starých členských krajinách (2004, 2006, 2009, 2011). V súčasnosti omnoho viac potenciálnych uchádzačov o prácu si ju nachádza mimo SR, počet pracujúcich v EÚ mimo Slovenska za posledných 10-11 rokov narástol. Štruktúra zručností, ktoré medzi nezamestnanými na trhu v SR zostávajú, môže byť iná a väčší podiel nezamestnaných ťažšie uplatniteľných.

15.05.2017 | martin33

Pridal by som este jeden faktor:
Vzhladom k vysokemu danovo-odvodovemu zatazeniu zamestnancov niektori zamestnanci preferuju prechod na zivnost/s.r.o. cim v podstate "miznu" z trhu prace, pretoze sa stavaju poskytovatelmi sluzieb.

15.05.2017 | hulo11

Doplním ďalšiu:
Možno to vôbec nie je o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, ale o ponúkanej odmene za vykonanú prácu. Ak zamestnávatelia požadujú maximálny výkon a ponúkajú minimálnu mzdu, tak takéto pracovné miesta sú čoraz ťažšie obsaditeľné. Zamestnávatelia zaspali v(pre nich) dobrých časoch, keď si mohli vyberať ľudí a diktovať podmienky. Už si ľudí nevyberajú, ale hľadajú. Ale podmienky(zatiaľ) nemenia.

15.05.2017 | Tomáš Hellebrandt

Dakujem za obsazne poznamky. Je pravda, ze v analyze som mohol ist hlbsie. Ponukol som hypotezu nie nepopieratelny statisticky/ekonometricky dokaz. To by bolo na odborny clanok, nie na blog. Uvitam dalsie hypotezy, ktore som opomenul a rad sa k nim vratim v buducej praci.

K Vasim navrhom, treba rozlisovat medzi potencialnymi faktormi, ktore vysvetluju nepriaznivy stav, povedzme v porovnani so zahranicim a faktormi, ktore vysvetluju trend v case. Veci ako migracia, danovo-odvodove zatazenie a nizke mzdy su problemom v porovnani s inymi krajinami (tymto otazkam som sa mimochodom venoval v diskusnej eseji pre Progesivne Slovensko https://www.progres...). Pochybujem vsak, ze tieto veci sa za ostatnych desat rokov zmenili tak, ze by dokazali vysvetlit trend v case.

Vekovu strukturu UoZ som si dodatocne pozrel, skoda ze sa tu neda do komentarom prilepit graf. Je pravda, ze podiel UoZ vo veku menej ako 24 rokov je mensi a podiel tych nad 55 je vyssi, ale zaroven je nepriklad mensi podiel skupiny od 45 do 54, tak neviem aky to ma celkovy efekt. Navyse proti Vasej hypoteze by sa dalo argumentovat, ze starsich UoZ s nejakymi skusenostami je jednoduchsie preskolit ako mladych ludi rovno zo skoly. Pravdu povediac neviem to posudit.

Efekt vstupu do EU je zaujimava hypoteza, ktora ma nenapadla. Chcelo by to pozriet na Beveridgove krivky v ostatnych krajinach kde doslo k vysokej migracii smerom von. V kazdom pripade, tento efekt, ak existuje, je skor vedlajsim ucinkom integracie, ktory nie je mozne zvratit. Vzhladom na jasne nedostatky v oblasti vzdelavania a sluzieb zamestnanosti by sa navrhovane riesenia v podstate velmi nezmenili.

16.05.2017 | IvanPe

Tak to je zaujimave zistenie pan Hellebrand: danovo-odvodove zatazenie nie je az take vysoke, vzdelani sme dostatocne, prilisna regulacia trhu prace tiez nie je problemom, mozno Romovia ....
Vy ste sa vlastne dopracovali k tomu, ze keby komunisti (vladni bolsevici) nekradli tak nam nic nechyba, snad len obcas niekde nieco z pohladu statu zanedbatelne. Vlastne by stacilo vymenit ludi a system moze bezat dalej, teda aspon ten ekonomicky, zamestnanecky.
Takze co vlastne vy z progresivneho Slovenska navrhujete ineho ako Smer?
Rekvalifikacie 50 rocnych?
Srobovak do dielne na priemyslovku?

15.05.2017 | p_janko

Ja síce nemám ďalší prelomový dôvod posunu Beveredgovej krivky, ale zaujímavé by tiež mohlo byť zohľadnenie "zamestnaných", ktorí sú súčasťou aktívnych politík trhu práce (potenciálne zvýšenie miery nezamestnanosti o takmer 2% (IFP)). Ich presun na trh práce ako nezamestnaných by mohol prehĺbiť posun pomyselnej krivky (samozrejme v závislosti od štruktúry, v akom pomere ide o dlhodobo nezamestnaných, absolventov, alebo inak znevýhodnených), predpokladám však, že by šlo skôr o argument v prospech odborového, respektíve kvalifikačného nesúladu.

16.05.2017 | p_janko

(potenciálne zvýšenie miery nezamestnanosti o takmer 2 p.b.)

08.06.2017 | Yuri Elcaro

@Tomáš

Problém BC je v miere nezamestnanosti, napr. zmena LFPR posunie krivku. Lepšie je pozerať sa na employment rate vs vacancy rate alebo ešte lepšie employment to population vs vacancy rate, keďže 15-60/65 ER môže byť skreslený demografickými vplyvmi ak ľudia v dôchodkovom veku robia ďalej. Väčšina z týchto empirical relationships sa zaoberá úplne zlými a neužitočnými veličinami ako sú inflácia a nezamestnanosť. Na toto upozornil už Keynes v GT. PC aj BC dávajú zmysel, len sa treba pozerať na tie správne "measures".

K veci- v marci 2017 bolo na Slovensku asi o 130tis. viac zamestnaných ľudí ako v Dec 2007 pri cca rovnakej populácii. Jednoducho trh práce je viac prehriatý a preto tu je komparatívne viac nezaplnených voľných pracovných miest ako pred 10 rokmi, chýbajú ľudia. Nemyslím si, že trh práce je menej efektívny ako pred 10 rokmi, určite nie o toľko ako by sa mohlo zdať z tej BC v článku. Pochybujem, že školstvo by vysvetlilo ten posun vzhľadom na to, že váčšina nových pracovných miest sú low skill, no quantum computing scientists, napr. retail trpí nedostatkom ľudí.

Každopádne trh práce na Slovensku je stlále komparatívne s okolím dosť neefektívny a Slovensko je totálne nepripravené na technologické disrupcie najbližších dvoch dekád, v tom plne súhlasím s článkom.

Hádam si všimneš môj komentár.

17.06.2017 | Bjorni

Moj nazor zdola:porovnanie obdobia pred krizou a teraz na zamestnaneckom trhu.
Minuly rok som stal pred rovnakym rozhodnutim ako v 2006.
Ponuka na zaujimavu pracu v BA.
V 2006 som siel okamzite, teraz sme sa nedohodli.
V com bol rozdiel?
-ponuknuta mzda v 2006 pokryvala moje naklady s rezervou, na dochadzanie a prestahovanie sa.
-ponuknuta mzda v 2016 nedokazala pokryt minimalne naklady na dochadzanie a prestahovanie sa.



Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 27
  • Priemerná čítanosť: 2494
  • Priemerná diskutovanosť: 50
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Koncom roka 2016 som sa aj s manželom vrátil na Slovensko a aktuálne spolupracujem s OZ Progresívne Slovensko. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.