Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Hellebrandt

Problémy slovenského trhu práce v jednom grafe

15.05.2017 | Tomáš Hellebrandt

Proces párovania uchádzačov o zamestnanie a voľných pracovných miest sa stáva menej efektívny v porovnaní s obdobím pred krízou. Nezamestnanosť z toho dôvodu klesá pomalšie akoby mohla.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 10

Rubrika

Trh práce

Útvar hodnoty za peniaze na Ministerstve financií pred niekoľkými dňami publikoval Revíziu výdavkov na politiky trhu práce a sociálne politiky. Z množstva dát a grafov ma zaujala takzvaná Beveridgova krivka, zobrazená nižšie, ktorá znázorňuje viaceré aktuálne problémy trhu práce, o ktorých sa diskutuje.

Krivka ukazuje vzťah medzi mierou nezamestnanosti a mierou voľných pracovných miest v čase. Tento vzťah má negatívny sklon, čo vyjadruje fakt, že v dobrých časoch je nezamestnanosť relatívne nízka a firmy ťažšie obsadzujú voľné pracovné miesta (napr. december 2007) zatiaľ čo v recesii je naopak veľa ľudí bez práce a nízka tvorba pracovných miest (napr. december 2009).

Z grafu je tiež jasné, že tento vzťah nie je úplne stabilný počas ekonomického cyklu. Keď po skončení ekonomického boomu rokov 2006 a 2007 hospodársky rast spomalil, firmy najprv znížili ponuku nových pracovných miest (december 2007 až december 2008) a až následne začali z masovým prepúšťaním v roku 2009 tvoriac na grafe obrázok slučky namiesto stabilnej čiary.

Zaujímavejšie je však porovnať tento vzťah naprieč ekonomickými cyklami, v dvoch dobách, kedy sa ekonomike darilo a teda obdobie 2006-2007 a posledné dva roky od apríla 2015. Z grafu je vidieť, že Beveridgova krivka sa posunula smerom von (napravo a nahor).

Tento posun naznačuje, že proces párovania pracovných miest a uchádzačov o zamestnanie sa za ostatných desať rokov stal menej efektívny. Na podobných úrovniach nezamestnanosti je vidieť vyššiu mieru voľných pracovných miest, ktoré firmy nie sú schopné obsadiť (napr. december 2007 vs. marec 2017). A naopak, pri podobnej miere voľných pracovných miest je vidieť vyššiu nezamestnanosť (napr. december 2006 vs. október 2015). V dobe pokrízového zotavovania ekonomiky majú firmy väčšie problémy obsadiť voľné pracovné pozície existujúcimi uchádzačmi o zamestnanie ako tomu bolo pred krízou.

Posun Beveridgovej krivky smerom von navyše skresľujú demografické zmeny. Ako sa uvádza v spomenutej Revízii výdavkov, do roku 2013 počet obyvateľov v produktívnom veku rástol, čo prispievalo k nezamestnanosti, tlačiac krivku smerom doprava, ale odvtedy opúšťa produktívny vek viac obyvateľov, ako do neho prichádza, čo naopak pomáha znižovať nezamestnanosť. Ak by bol počet obyvateľov v produktívnom veku v oboch obdobiach rovnaký, posun Beveridgovej krivky za ostatných desať rokov by bol ešte výraznejší.

Čo by mohlo byť príčinou klesajúcej efektivity pri párovaní uchádzačov o zamestnanie s voľnými pracovnými miestami? Prvým kandidátom je efektivita služieb zamestnanosti, poskytovaných úradmi práce. Tie podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze majú čo zlepšovať oproti najlepšej praxi v zahraničí a zmeny sa dejú slimačím tempom. Je však nepravdepodobné, že ich efektivita a kvalita ponúkaných služieb sa za ostatné desaťročie výrazne zhoršila.

To naznačuje, že dôvod treba hľadať v rastúcom nesúlade medzi ponukou zručností na trhu práce a potrebami zamestnávateľov. Podpriemerné a zhoršujúce sa výsledky slovenských žiakov v medzinárodných testoch PISA naznačujú, že kvalita mladých prišelcov na pracovný trh pomaly slabne a devalvuje celkovú ponuku práce. Z roka na rok tento efekt nebadať, ale desať rokov je už dostatočne dlhá doba aby sa ukázal aj v dátach.

Trend na dopytovej strane problém ešte zväčšuje. Hlavne veľký zahraniční investori a inovatívne firmy kladú čoraz väčší dôraz na pokročilé zručnosti, ktoré možno využiť v čoraz sofistikovanejších výrobných procesoch s vyššou mierou automatizácie. Nožnice medzi ponukou zručností na trhu práce a dopytom po nich sa teda postupne roztvárajú a párovanie sa stáva problematickejšie.

Ak ešte existuje niekto, kto pochybuje o potrebe ambicióznej reformy vzdelávania pre potreby 21. storočia, tento graf by ho mal vyviesť z omylu. Nezamestnanosť síce klesá z dôvodu zdravého hospodárskeho rastu, ale pomalšie ako by mohla keby sa nám popri stúpaní hore Beveridgovou krivkou podarilo posunúť ju smerom doľava a nadol zefektívnením trhu práce. Toto by malo byť kľúčovou súčasťou deklarovanej „filozofie“ vlády deliť sa o dobré makroekonomické výsledky Slovenska s pracujúcimi ľuďmi.

Okrem reformy školstva by v tomto bola veľkým prínosom tiež reforma služieb zamestnanosti inšpirovaná najlepšou praxou v zahraničí a výsledkami analýz nákladov a výnosov existujúcich programov u nás. Práca Útvaru hodnoty za peniaze v oboch oblastiach nás posúva správnym smerom. Je na vláde aby získané poznatky čo najrýchlejšie pretavila do konkrétnych opatrení.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 10

Rubrika Trh práce

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 27
  • Priemerná čítanosť: 2495
  • Priemerná diskutovanosť: 50
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Koncom roka 2016 som sa aj s manželom vrátil na Slovensko a aktuálne spolupracujem s OZ Progresívne Slovensko. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 27
  • Priemerná čítanosť: 2495
  • Priemerná diskutovanosť: 50
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Koncom roka 2016 som sa aj s manželom vrátil na Slovensko a aktuálne spolupracujem s OZ Progresívne Slovensko. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Kalendár sa načítava...