Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prečo ženy zarábajú menej ako muži?

15.04.2015 | Tomáš Hellebrandt

Diskusia (18 reakcií)

16.04.2015 | martin33

Cely "problem" je sposobeny tym, ze funkcia zeny v domacnosti, hoci spolocensky velmi prospesna (kvalitne vychovane deti, ktorym matka venuje dostatok casu, energie a lasky su zakladom kvalitne fungujucej spolocnosti) je nevyhodna z hladiska statu a velkych korporacii, pretoze tato praca sa da len tazko zdanit (ak by si rodina najala napriklad opatrovatelku, tak musi za nu platit dane a odvody a pracujuca zena, je tiez platkynou dani a odvodov), neprispieva k rastu HDP (a teda znizuje moznosti statu sa zadlzovat) a takisto nepritomnost zien na trhu prace znizuje dostupnost pracovnej sily a tym vzrasta jej cena, co je pre zamestnavatelov nevyhodne.
Preto sa masivne investuje do propagandy, ze zena pracovat musi, ze fukcia zeny v domacnosti je nieco podradne a nasledne s masivnym vstupom zien na pracovny trh (v zap. Europe a USA to zacalo v 70. rokoch) klesa cena pracovnej sily aj u muzov (v realnom vyjadreni, v nominalnom moze byt mierny narast ktory ale "zozerie" inflacia) a musia teda zacat pracovat aj tie zeny, ktore by chceli ostat v domacnosti, pretoze rodina sa uz z jedneho platu uzivit neda.

16.04.2015 | sona08

Univerzita Yale urobila zaujimavy pokus. Poslala 2 totozne CV s tym, ze na jednom bolo meno John a na druhom Jennifer. A co myslite, ako sa to skoncilo? Zamestanvatelia uprednostnovali CV s menom John a v priemere mu ponukli o 4000 USD viac ako CV s menom Jennifer.

Tie kecy o tom, ze zeny zarabaju menej, lebo robia ine rozhodnutia, su len hypoteticke racionalizacne kecy, aby niekto nemusel priznat, ze je sexista. Statistika je zradna vec. Zeny sa castokrat ocitnu na horsich poziciach pretoze su zeny, a nie preto, ze to je ich volba. Jednoducho spolocnost preferuje muzov ako lidrov a zivi stredoveke stereotypy o muzskych a zenskych rolach.

https://www.youtube... (od 2:58)

16.04.2015 | notoricky_abstinent

Nuz, nie je to celkom sexizmus ako pises. Casto je to racionalne rozhodnutie a sexizmus je len to ze mas vajicka a nie spermie.
Zacal by som jednoducho - kto moze otehotniet a teda nejaky cas nebude v aktivnom pracovnom pomere? Jennifer alebo John?
Za ten cas treba najst nahradu. Nahradu treba zaucit a casto sa s tym spajaju aj ine naklady (odstupne, ...)
Taktiez kto vacsinou ostava na OCR s dietatom? John ci Jennifer?
--
To boli zatial len fyziologicke rozdiely.
--
Potom - kde a ako vznikaju intrigy na pracovisku, ktore napomahaju neefektivite? Poradim Ti - v cisto muzskom kolektive to nie je. Otazky typu "Co tou vetou myslel? Chcel ma tym urazit?" nie su prave cestou k bezhranicnej efektivite. A v dnesnej dobe technologii existuje aj korelacia medzi ich uzivanim a efektivitou prace (tzn. viem si veci zjednodusit - najma v sedavych zamestnaniach plati).
--
Cim netvrdim ze zena nie je alebo nevie byt rovnako efektivna ako muz, ale bez dodatocnych informacii je dovodny prodpoklad ze nie.

16.04.2015 | sona08

ak pocas celeho pracovneho pomeru Jennifer neurobi to, co jej na zaklade predsudkov pripisujete, doplati jej zamestnavatel skodu, ktoru sposobil jeho diskriminacny pristup? A co skoda na tom, ze ju odmietol na zaklade veci, ktore sa este nestali, len si mysli, ze sa stanu. Navyse si to nemysli na zaklade Jenniferinho konania, ale na zaklade konania inych ludi!

Jennifer je jednotlivec, predpoklad je statistika. Je podla vas spravne prisudzovat kazdemu jednotlivcovi z nejakej skupiny atributy vacsiny ludi v tejto skupine a na zaklade toho voci nemu konat? To je definicia "-izmu". Nehladiet na jednotlivca, ale posudzovat ho podla stereotypov, ktore sa prisudzuju nejakej skupine, ktorej je ten jednotlivec sucastou.

16.04.2015 | martin33

Pokial by existovala moznost zmluvne zaviazat zenu, ze v danom obdobi neotehotnie a ak to urobi, tak musi platit sankcie (napriklad uhradit naklady na jej vzdelavanie zamestnavatelom a prijatie jej nahrady) tak az potom by bola mozna diskusia o nahradach "skod na zaklade diskriminacie". Konanie na zaklade statistickeho vyhodnotenia spravania ludi (v tomto pripade zien), je v podnikani plne akceptovatelnou rozhodovacou metodou. Je to napriklad zakladom marketingu.
Kedze zakon neumoznuje individualny (zmluvny) pristup, musia sa v tomto pripade zamestnavatelia uchylovat k statistike, ktora moze niektorym zenam sposobit potencialne skody.

16.04.2015 | sona08

rovnako zeny pristupuju zodpovednejsie k svojej praci, su menej nachylne ku korupcnemu chovaniu, su loajalnejsie a nesu nizsie zdravotne rizika. Preco zamestnavatelia (a ani vy) nezohladnujete toto, ako vyvazenie pripadnych negativ spojenych s tehotenstvom? Ci ked uvazujeme o zenskych kandidatoch vidime len negativa spojene s ich pohlavim? Sucasna spolocnost je jednoducho sexisticka a prameni to z pretrvavajuch predsudkov a stereotypov, ktore ale uz dnes nie su zdaleka pravdive, a preto su problemom.

16.04.2015 | Roman Kanala

Jeden kamarát má v Ženeve krčmu. Prijal tam za pult jedno krásne zvieratko, začalo chodiť viac chlapov. Zvieratko spadlo a zlomilo si labku. Počas nemocenskej mu šla výplata, avšak bolo treba prijať aj výpomoc, takže šli dve výplaty. Potom sa vrátilo, ale čašníci na seba žiarlili, nevražili, skoro sa pobili. Produktivita v háji. Potom si jeden z nich zvieratko chytil a doniesol domov a zrazu bolo na materskej, počas ktorej nemožno dať výpoveď. Bolo treba prijať výpomoc na dobu určitú. Výpomoc ostala, zvieratko bolo prepustené hneď po návrate z materskej. Odvtedy je tam čisto mužské osadenstvo. Krčma funguje a prosperuje. Nedávno bola rekonštruovaná z vlastných fondov.

16.04.2015 | notoricky_abstinent

Sonicka - ad jednotlivec:
Ked si zakladas rizikovu zivotnu poistku, kedysi sa Ti sadzba ktoru platis vypocitala napriklad z matice pohlavie/vek. Pohlavie bolo ADMINISTRATIVNE, politicky zrusene ako diskriminacne (paradoxne pre zeny sa sadzba tym padom zvysila) a ostal len ten vek.
--
Ako k tomu pride jednotlivec ktory zdravo zije, zdravo sa stravuje, ze musi platit vyssiu poistku ako niekto kto cely den sedi na riti a zere chipsy, fajci a pije, mozno aj fetuje, len preto ze ma 40 a ten druhy 30?
--
Tolko statistika. Je to zohladnenie tychto faktorov, ktore sa daju predvidat, a ich priradenie jednotlivcovi. Nerozhoduje o tom ani politik, ani vlada, ani zakon, ale trh. Kazdy umely zasah to len a len zhorsuje.
Ci sa Ti to paci alebo nie.

16.04.2015 | martin33

Tie "stredoveke stereotypy" su len nasledkom biologickej evolucnej specializacie jednotlivych pohlavi. "Odrbat" prirodu sa zatial nikomu nepodarilo a nepodari sa to ani sucasnym "genderovym" socialnym inzinierom.
Slovo "diskriminacia" znamena vyber a vyber je zakladom slobodnej spolocnosti a tak ako obmedzenie vyberu na trhu regulaciou vedie k ciernemu trhu a nasledne k ekonomickemu a spolocenskemu upadku (40 rokov socializmu u nas by malo byt varovanim) tak aj obmedzenia "prava diskriminacie" teda "prava vyberu" vedu k skrytej diskriminacii (ktora je ekvivalentom "cierneho trhu") a k rovnakemu ekonomickemu a spolocenskemu upadku.

17.04.2015 | Tomáš Hellebrandt

Nepopieram, že diskriminácia existuje. Auditové experimenty ako ten, ktorý spomínate sú zaujímavé a naznačujú existenciu diskriminácie pri obsadzovaní voľných pracovných miest. Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú v niektorých (typicky ženských) povolaniach diskrimináciu mužov. Napríklad

http://www.voxeu.or...

Mzdové rozdiely však nie sú iba dôsledkom diskriminácie pri nábore ale taktiež dôsledkom rozdielov v kariérnom postupe. Aj tu samozrejme existuje diskriminácia ale mzdové medzery môžu vzísť aj bez nej. Ak matka stratí tri roky praxe po narodení dieťaťa a zamestnávateľ sa rozhodne povýšiť jej kolegu namiesto nej nemusí ísť o diskrimináciu. To samozrejme neznamená, že nejde o určitú nespravodlivosť. Nespravodlivé však v tomto prípade nie je počíňanie zamestnávateľa ale fakt, že spoločenské normy a tradičné rodové stereotypy odopierajú matkám, ktoré by radi sledovali úspešnú kariéru podeliť si starostlivosť o malé deti so svojimi mužmi.

17.04.2015 | martin33

Tie "rodove stereotypy" su sposobene biologickou evolucnou specializaciou jednotlivych pohlavi.
Existuju vedecke studie, ze zenam sa pocas tehotenstva dokonca meni mozog, ktory sa tak pripravuje na starostlivost o dieta:
http://www.osel.cz/...?&clanek=5372
Preto uz len samotna uvaha, ze by sa mali tieto "stereotypy" zrusit, pretoze su "nespravodlive" (co nie je samozrejme pravda) , aby si zeny mohli budovat karieru, je velmi nebezpecna a ohrozujuca prezitie danej spolocnosti. Takato spolocnost jednoducho vyhynie a nahradi ju ina, ktora respektuje prirodzenu biologicko-spolocensku ulohu zeny.

17.04.2015 | sona08

presne o tom hovorim. Diskriminacia nemusi byt umyselna/zlomyselna, vychadza zo stereotypu/predsudku. Je jedno, ci voci zenam alebo muzom... Tychto stereotypov sa ale zbavime len tak, ze ich budeme konfrontovat, nie ich ospravedlnovat a racionalizovat nase chovanie podla nich.

17.04.2015 | Tomáš Hellebrandt

Tak v tomto sa zhodneme! :-)

20.04.2015 | grgo

Paradoxne v tomto prípade to nemusí byť priamo sexismus. Štúdia totiž hovorí o platovom rozdiele medzi mužmi a ženami v univerzitnom prostredí technických škôl. A v takomto prípade to skutočne nie je také jednoznačné. Ak sa napríklad pozriete na výsledky "Graduate Record Examination" (GRE) testu v sekcii "quantitative" (čo zhruba korešponduje s matematickými schopnosťami) tak z dlhodobého hľadiska muži majú priemer 154,3 ± 8,6 pričom ženy majú 149,4 ± 8,1 boda.

Predstatve si že ako profesor si hľadáte asistenta a ako kritérium by ste mali aby uchádzač dosiahol skóre 162 bodov. Takéto skóre je o 7,7 boda vyššie ako mužský priemer (0,9 štandardnej odchýlky) a o 12,6 boda viac ako ženský priemer (1,55 štandardnej odchýlky)

To znamená, že zo veľkého množstva uchádzačov by malo kritériá spĺňať asi 290 žien a 710 mužov. Takáto silná korelácia pohlavia z pohľadu matematických schopnosté sa musí niekde odraziť. Ak by sa neodrazila, tak by som práve naopak profesora podozrieval zo sexizmu v tom že preferuje pohlavie uchádzača pred jeho kritériom.

PS: Inak len pre doplnenie informácie keďže nemám rád stereotypy špeciálne typu "ženy nie sú dobré v matematike". Z hľadiska celej populácie sú ženy a muži z hľadiska matematických schopností v priemere veľmi podobné. Rozdiel je že muži majú viac reprezentantov na oboch extrémoch (veľmi talentovaní ako aj veľmi neschopní). Avšak keď už preselektujeme výber tak že berieme iba talentovanejšiu časť populácie, tak tu sa rodové rozdiely ukážu.

16.04.2015 | Roman Kanala

Na Švajčiarsku po švajčiarsky existujú platové rozdiely pohlaví tiež a dosť významné. Pre mužov je vojenská služba tým, čím je pre ženy materská dovolenka.

Platená materská trvá nanajvýš 196 dní, teda 14 týždňov (v Ženeve 16 týždňov), počas ktorých je hradených federálnych peňazí - z prvého dôchodkového piliera - 80% predošlej mzdy, ale maximum 196 frankov denne, čo zodpovedá mesačnému platu 7350 frankov. Ale 196 frankov môže predstavovať 50% alebo i menej pre dobre platené kádre. V Ženeve sa platba doplní z kantonálnych peňazí na max. 280 Frs denne, čo zodpovedá príjmu 10500 Frs mesačne, a to počas 16 týždňov. Mladá matka sa môže vrátiť do práce skôr, ale potom stráca nárok na materskú. Niektorí zamestnávatelia idú ešte ďalej a dobrovoľne doplácajú rozdiel na 100% mzdy počas 16 týždňov. Matka potom nemá ekonomický dôvod vrátiť sa z materskej dovolenky skôr. Počas prvých 8 týždňov po pôrode nesmie pracovať vôbec. Otcovská dovolenka nie je v žiadnom zákone.

Ako sa hovorí, Švajčiarsko nemá armádu, lebo Švajčiarsko je armáda. Služba v armáde je povinná a plne hradená zamestnávateľom. Vojak musí odslúžiť 300 dní a je oslobodený od vojenských povinností v 34 rokoch, ale dôstojník musí slúžiť až 700 dní a je vyradený v 36 rokoch, kapitáni v 42 rokoch a vyšší dôstojníci v 50. Vojenská služba dôstojníka potom zamestnávateľa stojí dosť peňazí a vyplatí sa hlavne veľkým firmám, ktoré si cenia horizontálne kontakty a známosti kádrov. Naopak malá firma nepotrebuje kontakty, ale odpracované hodiny a pre ňu bude zamestnávať dôstojníka skôr zbytočný mzdový výdavok a handicap.

Mzdy mužov a žien sú striktne rovnaké v štátnej administrácii (federálne, kantonálne a obecné úrady) a v štátnych podnikoch, univerzitách, školách. V súkromnom sektore to neplatí, aj keď teoreticky to je povinnosť.

17.04.2015 | libertarian

Cele kecy o diskriminácii žien su humbuk. Ak si otvorím firmu, prijmem 4 orangutanov a štyroch profesorov, a dám tým orangutanom dvojnasobný plat, ako tým profesorom, JE TO ČISTE MOJA VEC. A nikoho nič do toho.
-.-.-.-.-.

Žiadny podnikatel neplatí NIKOMU viac, ako je nutné. Teda ani mužovi neplatí viac za to, že je to muž.
Skôr je to naopak - heterosexualny podnikateľ platí VIAC niektorej zamestnankyni - ŽENE, pretože z nej má frajerku, na ktorú mu prispieva štát - pretože jej mzda je danovo odpočítatelná.

17.04.2015 | Motylx

Kto by staval cesty, ak nie štát?
Kto by chránil naše zdravie, ak nie štát?
Kto by sa postaral o starých a bezmocnych, ak nie štát?
Kto by nás chranil, ak nie štát?
Kto by chránil slovenskú tvorbu, ak nie štát?
Kto by chránil naše ženy, ak nie štát?
Kto by chránil naše súkromie, ak nie štát?
Kto by chránil náš majetok, ak nie štát?
.
☺ ☺ ☺
.
Celé je to trápne, až ponižujúce.
.
Tato konkretna téma je ponizujuca pre ženy.
Akoby boli odkázané na nejakú milosť štátneho úradníka, či politika, či iného parazita.
Ak by nemuseli odovzdávať konfiskat 75% svojho príjmu parazitovi, nemohol by parazit riešiť, či ma mať žena o pár percent vyšší príjem.
.
ŠTÁT vysáva z ľudí ľudskosť.
.
Normálnu ženu, ktorá chce milovať chlapa a povit deti, najviac potajomky nenávidí parazit, pretože na tej láske nedokáže parazitovat, feministka, pretože feministicke bludy odmieta a vyvracia ich a etatisticki teplosi.,pretože ju nedokážu poraziť.

17.04.2015 | Motylx

Tento pseudoproblem ma jednoduché pseudoriesenie.
Genderova daň, alebo odvod.
Prečo by sme sa neposkladali opäť všetci?

Prečo ísť cestou znižovania daní a nezasahovania do slobody a majetku?
Treba vymyslieť pseudoproblem a ľudom skonfiskovat, co sa dá v mene vyššieho dobra.
Kto nezaplatí, nie je chlap.
Ženy budú samozrejme od dane oslobodene.
Okrem feministiek a teplosov... tam nie je celkom jasné, že kto je kto.
A zavedme samozrejme aj nove kvóty pre novovzniknute pracovné miesta pre novú agendu.
Percentá ponecham na kompetentných.

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2495
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.