Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Hellebrandt

Prečo ženy zarábajú menej ako muži?

15.04.2015 | Tomáš Hellebrandt

Byť matkou sa nevypláca. Aspoň nie na pracovnom trhu.

  • Tlačiť
  • 18

„Ženská hlava je skoro primalá pre intelekt a akurát dostatočne veľká pre lásku.“ Dr. Charles Meigs, americký gynekológ (1874)

„Nikdy som sa nepodceňovala, nie je nič zlé na tom byť ambiciózna.“ Angela Merkelová, nemecká kancelárka (2010)

Ženy sa nikdy nemali lepšie. Ich postavenie v spoločnosti bolo za ostatných dvesto rokov postupne zrovnoprávnené s postavením mužov (bližšie tu). Bohužiaľ realita často zaostáva za paragrafmi zákonov a z pohľadu nerovnosti medzi pohlaviami nič nebije do očí tak, ako rozdiely v peňažnom ohodnotení práce mužov a žien. V nedávnom prieskume Eurobarometer sa 61% respondentov (73% žien a 47% mužov) na Slovensku vyjadrilo, že nerovnosti medzi mužmi a ženami sú v súčasnosti v našej krajine veľmi alebo skôr rozšírené. Najviac respondentov, 60% (67% žien a 51% mužov), zároveň označilo mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami ako oblasť, ktorá by sa mala riešiť najnaliehavejšie.

Prvým krokom k úspešnému riešeniu musí byť správna diagnóza. Čo spôsobuje rozdiely v priemernej mzde mužov a žien? Ide o diskrimináciu alebo odrážajú mzdy reálne rozdiely vo voľbe vzdelania, povolania a väzby voči trhu práce, ktoré spôsobujú rozdiely v priemernej produktivite práce medzi mužmi a ženami?

Mapovanie rodovej nerovnosti na pracovnom trhu

Graf 1 znázorňuje rozdelenie miezd podľa pohlavia na Slovensku v roku 2010 medzi zamestnancami pracujúcimi na plný úväzok. Z grafu je vidieť, že v nižších mzdových skupinách prevažujú ženy zatiaľ čo vyššie mzdy idú predovšetkým do vreciek mužov. Priemerná ženská mzda bola podľa tohto prieskumu 672 Eur za mesiac, mužská 846 Eur. Rozdiel, vyjadrený ako percento mužskej mzdy bol 21%: typická žena zarobila iba 79 centov za každé Euro, čo zarobil typický muž.

Graf 1: Rozdelenie miezd podľa pohlavia

Zdroj: Luxembourg Income Study, Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností

Graf 2 porovnáva Slovensko s ostatnými vyspelými krajinami. Ukazuje mzdovú medzeru (rozdiel medzi mužskou a ženskou mzdou ako percento mužskej mzdy) na troch miestach v rozdelení miezd: spodok porovnáva mužskú mzdu na desiatom percentile rozdelenia mužských miezd so ženskou mzdou na desiatom percentile rozdelenia ženských miezd (na desiatom percentile má desať percent zamestnancov daného pohlavia nižšiu mzdu a deväťdesiat percent má vyššiu mzdu), stred porovnáva mzdy v polovici rozdelenia miezd, a vrch porovnáva mzdy na deväťdesiatom percentile rozdelenia miezd. Z grafu vyplýva, že Slovensko sa nachádza niekde v strede vyspelých krajín, čo sa týka rozdielu medzi mužskou a ženskou strednou mzdou (červené stĺpčeky) a taktiež v porovnaní mzdovej medzery na vrchu (zelené stĺpčeky). Na spodku mzdovej distribúcie je naopak rozdiel medzi mužmi a ženami pomerne malý (modré stĺpčeky). Vo väčšine krajín platí, že mzdové medzery sú menšie na spodku ako na vrchu: pomerne málo žien sa dopracuje na najlepšie platené pozície v hospodárstve.

Graf 2: Medzinárodné porovnanie mzdových medzier medzi mužmi a ženami

Zdroj: OECD

Treba vyzdvihnúť, že situácia sa na Slovensku postupne zlepšuje, tak ako vo väčšine vyspelých krajín. Graf 3 ukazuje trend v mzdovej medzere od roku 2002 na spodku, v strede a na vrchu rozdelenia miezd. Všade vidieť klesajúcu tendenciu i keď približovanie ženskej mzdy tej mužskej napreduje oveľa pomalšie na vrchu ako na spodku rozdelenia miezd. Jednoduchá extrapolácia naznačuje, že pri udržaní rýchlosti uzatvárania mzdovej medzery by sme si na vyrovnanie stredných miezd museli počkať až do roku 2034!

Graf 3: Trend v mzdových medzerách na Slovensku

Zdroj: OECD

Pozícia Grécka v medzinárodnom porovnaní možno prekvapí. Túto krajinu by ťažko niekto považoval za raj rodovej rovnosti! A naopak čo robí Fínsko tak vysoko oproti ostatným štátom? Tento postreh vyzdvihuje potrebu chápať mzdové rozdiely v širšom kontexte participácie žien v platenej ekonomike. Napriek tomu, že ženy tvoria o niečo viac ako polovicu populácie, v zamestnanosti majú prevahu muži. Graf 4 znázorňuje percento žien medzi civilnými zamestnancami. Vo všetkých vyspelých ekonomikách tvoria ženy menšinu zamestnancov. Grécko je extrémom – na každú zamestnankyňu tam pripadá takmer jeden a pol zamestnanca. Vo Fínsku sa naopak rozdelenie zamestnanosti približuje parite medzi pohlaviami.

V krajine ako Grécko, ktorá nevytvára ženám vhodné podmienky na platenú prácu má zamestnanie na plný úväzok význam iba pre ženy, ktoré majú z práce pomerne vysoký výnos, teda pre tie, ktoré majú pomerne vysoké vzdelanie a vysokú produktivitu práce. Porovnávanie platov priemerného zamestnanca a priemernej zamestnankyne potom vytvára ilúziu rovnosti. „Ozajstná“ medzera, ktorá by vzišla z rovnomerného rozdelenia zamestnanosti medzi mužmi a ženami, je však oveľa vyššia. To isté platí do menšej miery aj pre ostatné krajiny vrátane Slovenska. Vo Fínsku je toto skreslenie meranej mzdovej medzery podstatne nižšie.

Graf 4: Ženy ako percento civilných zamestnancov

Zdroj: OECD

Prečo ženy zarábajú menej?

Zásadnou otázkou v diskusii ohľadom rodovej nerovnosti je, či mzdová medzera medzi mužmi a ženami odráža slobodnú voľbu, prirodzené rozdiely medzi pohlaviami alebo viac či menej skrytú diskrimináciu. Ak ženy zarábajú menej lebo si zvolia (v priemere) nižšiu intenzitu práce, nižšie vzdelanie alebo nižšie platené povolania potom možno nie je čo riešiť. Za predpokladu, že ženy robia tieto rozhodnutia slobodne, o čom je samozrejme možné polemizovať, mali by znášať ich dôsledky.

Čo sa týka vzdelania, či ho meriame priemernou dĺžkou (rokov strávených v školských laviciach) alebo podielom mužov a žien, ktorí dosiahli vysokoškolské vzdelanie, za ostatných tridsať rokov došlo na Slovensku k vyrovnaniu medzi pohlaviami, ako vidieť z Grafu 5. Podiel mladých žien (25 až 29 ročných) s vysokou školou dokonca za posledných desať rokov vysoko prevyšuje podiel mladých mužov. Dr. Meigs zjavne podcenil ženský intelekt.

Graf 5: Porovnanie vzdelania medzi pohlaviami na Slovensku (populácia nad 25 rokov)

Zdroj: Barro a Lee dataset dosiahnutého vzdelania (www.barrolee.com)

Je pravda, že veľké rozdiely pretrvávajú medzi mužmi a ženami v orientácii študijných programov. Máme oveľa viac absolventiek ako absolventov v oblasti vzdelávania či sociálnej práce a naopak oveľa viac absolventov ako absolventiek v inžinierstve a priemyselnej výrobe. Ak sú tieto rozdiely určujúce pre mzdovú medzeru dalo by sa očakávať, že sa prejavia predovšetkým vo voľbe povolania. Sú ženy neúmerne zastúpené v povolaniach, ktoré trh odmeňuje nižšou priemernou mzdou?

Graf 6 sa pokúša zohľadniť všetky tri spomenuté faktory, intenzitu práce, vzdelanie a voľbu povolania. Modré stĺpčeky ukazujú celkovú mzdovú medzeru (rozdiel medzi mužskou a ženskou mesačnou mzdou ako percento mužskej mzdy) u zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. Červené stĺpčeky zohľadňujú rozdiely medzi mužmi a ženami v pracovnej dobe. Keďže ženy odpracujú v priemere menej hodín týždenne ako muži, rozdiel v hodinovej mzde medzi mužmi a ženami je menší ako rozdiel v mesačnej mzde. Na Slovensku je rozdiel medzi mužmi a ženami v pracovnej dobe pomerne malý a preto zodpovedá za malú časť celkovej mzdovej medzery.

Zelené stĺpceky ukazujú čo by sa stalo keby boli odstránené mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami v rámci povolaní a vzdelanostných skupín. Dáta nám dovoľujú roztriediť zamestnancov do zhruba 27 skupín povolaní a troch vzdelanostných skupín – spolu zhruba 80 kategórií. Vypočítal som ako by vyzeralo porovnanie priemernej hodinovej mzdy mužov a žien v celom hospodárstve keby ženy v každej z týchto osemdesiatich kategórií zarábali mužský priemer danej kategórie. Výsledné rozdiely medzi priemernou mužskou a ženskou mzdou sú výlučne dôsledkom nerovnomerného rozdelenia mužov a žien medzi rôznymi povolaniami (napr. prevaha žien v školstve a prevaha mužov v stavebníctve).

Výsledok je dramatický. Na Slovensku by bola mzdová medzera medzi mužmi a ženami úplne odstránená. Vo viacerých krajinách by dokonca ženy zarábali v priemere viac ako muži! Tieto výsledky naznačujú, že mzdovú medzeru nemožno pripisovať rozdielom medzi mužmi a ženami vo voľbe vzdelania či povolania.

Graf 6: Alternatívne vyjadrenia mzdovej medzery

Zdroj: Luxembourg Income Study

Pre korektnosť je treba uviesť, že táto kalkulácia pravdepodobne zveličuje dôležitosť mzdových rozdielov vnútri povolaní. Dvadsať sedem skupín povolaní totiž iba neúplne vyjadruje rôznorodosť pracovných pozícií v hospodárstve. Pri podrobnejšej kategorizácii povolaní by pravdepodobne o niečo stúpla dôležitosť rozdielov medzi povolaniami pri vysvetľovaní celkovej mzdovej medzery medzi mužmi a ženami. Je však málo pravdepodobné, že by dokázala vysvetliť väčšinu medzery. V troch krajinách dáta, ktoré mám k dispozícii dovoľujú pracujúcich roztriediť podrobnejšie – do viac ako dvesto povolaní. Výsledný zelený stĺpček stúpne v prípade USA (na 7.4%) a Nemecka (na 3.5%) ale mierne klesne v prípade Maďarska (na -3.1%). Väčšina mzdovej medzery zostáva výsledkom medzier v hodinovej mzde vnútri povolaní.

Ak nie je možné pripísať mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami nerozvážnosti nežného pohlavia v prístupe k vzdelaniu a práci, čo tak staviť na prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami? Možno sú ženy od prírody (alebo od Boha?) menej schopné uspieť v trhovej ekonomike. Môžeme ich za to ľutovať ale kto by sa chcel priečiť prírode, Bohu, či neviditeľnej ruke trhu?

Existuje niekoľko fascinujúcich štúdií, ktoré naznačujú, že ženy naozaj pristupujú k súťaži ináč ako muži. M Daniele Paserman napríklad ukázal, že vrcholové tenistky hrajú konzervatívnejšie a robia viac nevynútených chýb v kritických bodoch zápasu v porovnaní s ich mužskými kolegami. Ors a spoluautori našli podobný rozdiel medzi pohlaviami v súťaži o miesta na prestížnej Francúzskej univerzite. Možno nižšia efektivita žien v stresových a súťaživých situáciách aspoň čiastočne objasňuje ich nízke zastúpenie vo vrcholových pozíciách ekonomiky?

Možno. Tieto štúdie však neobjasňujú mzdové rozdiely na nižších pozíciách kde je súťaž menej brutálna. A čo je viac, neobjasňujú prečo mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami rastú počas života. Graf 7 ukazuje, že vo väčšine vyspelých krajín je medzera oveľa menšia medzi mladými ako staršími zamestnancami. Medzi dvadsiatnikmi je medzera na Slovensku okolo siedmych percent ale v tridsiatke stúpne na skoro dvadsať percent.

Graf 7: Mzdová medzera podľa veku

Zdroj: Luxembourg Income Study

To čo ženy brzdí v ich kariérnom postupe a časom roztvára nožnice medzi ich platmi a platmi mužov nie je samozrejme žiadnou záhadou. To najkrajšie a pre našu budúcnosť najdôležitejšie povolanie, matky, je obrazne aj doslovne na nezaplatenie. Niet pochýb, že výchova detí je najkvalitnejšia keď je robená z lásky a nie z materiálnych pohnútok v rámci neosobného trhu. Zároveň však nemožno poprieť fakt, že rodičovské a pracovné povinnosti často prichádzajú do konfliktu a ženy sú tie, od ktorých sa očakáva, že svoje profesijné naplnenie podriadia potrebám rodiny.

Dopad manželstva a detí na mzdovú medzeru je dramatický. Graf 8 porovnáva platy slobodných mužov a žien bez detí (modré stĺpčeky) a taktiež platy mužov a žien v manželstve a s deťmi (červené stĺpčeky) v roku 2010. Jasne ukazuje, že slobodné ženy bez detí sú na trhu práce hodnotené omnoho bližšie svojim mužským kolegom ako vydaté matky. Graf 9 naznačuje, že tento rozdiel bol ešte dramatickejší v čase pevnejšieho trhu práce pred krízou, v roku 2007. Materstvo, zdá sa, vysvetľuje značnú časť mzdovej medzery medzi mužmi a ženami.

Graf 8: Mzdová medzera medzi pohlaviami podľa rodinného stavu (2010)

Graf 9: Mzdová medzera medzi pohlaviami podľa rodinného stavu (2007)

Zdroj: Luxembourg Income Study

Každým rokom stráveným v domácnosti matky prichádzajú o pracovné skúsenosti a ľudský kapitál, ktorý by im umožnil, keď deti začnú chodiť do školy, efektívne konkurovať v práci svojim mužským kolegom. Bremeno rodinných povinností zároveň mnohé pracujúce matky vedie k uprednostneniu flexibility pracovného času pred profesionálnym úspechom, vyšším platom alebo kariérnym postupom.

Fakt, že väčšinu žien počas života požehná materstvo a realita spoločenských očakávaní s ním spojených ponúka alternatívne a podľa mňa hodnovernejšie vysvetlenie nízkeho zastúpenia žien vo vrcholových pozíciách ako prirodzené rozdiely v schopnosti vyniknúť. Harvardská profesorka ekonómie Claudia Goldin ukázala, že mzdová medzera medzi pohlaviami je oveľa väčšia v elitných profesiách, kde pracovná doba býva variabilná a pre kariérny postup je dôležité byť neustále k dispozícii (napr. v niektoré druhy právnikov). Vzťah mzdy a pracovnej doby je v týchto povolaniach nelineárny: mzdy rastú neúmerne s časom stráveným v práci. Ženy žonglujúce prácu a domácnosť sú oproti mužom vo veľkej nevýhode a ich kariérny postup preto zväčša kulminuje niekde pod takzvaným skleneným stropom, spod ktorého môžu pozorovať ale málokedy okúsiť vzostup ich materstvom nezaťažených kolegov. Možno nie je náhodou, že „Mutti“ Merkelová, ktorá sklenený strop prerazila sa ozajstnému materstvu vyhla.

Z pohľadu sociálnej spravodlivosti je dôležité poukázať na fakt, že cena materstva v podobe ušlého zárobku nie je rozdelená rovnomerne medzi všetkými matkami. Najväčšiu ujmu na pracovnom trhu spôsobujú deti tým najzraniteľnejším ženám, tým s nízkym vzdelaním a obmedzenými možnosťami uplatniť sa. Graf 10 porovnáva mzdu na každom percentile rozdelenia miezd matiek s mzdou na rovnakom percentile rozdelenia miezd bezdetných žien. Takzvaná pokuta za materstvo je rozdiel týchto miezd vyjadrený ako percento mzdy bezdetnej ženy (podobne ako tomu bolo v prípade mzdovej medzery medzi mužmi a ženami v Grafe 2). Z grafu je vidieť, že najväčšia pokuta je na samom spodku. Najhoršie platené matky zarábajú o viac ako tretinu menej ako najhoršie platené ženy bez detí.

Graf 10: Pokuta za materstvo na Slovensku v roku 2010

Zdroj: Luxembourg Income Study

Michelle Budig a Melissa Hodges tento profil, ktorý je možné pozorovať aj v Amerických dátach, vysvetľujú tým, že nízkopríjmové ženy čelia nižšej dostupnosti starostlivosti pre svoje deti a sú preto do väčšej miery odkázané samy na seba v porovnaní s lepšie zarábajúcimi matkami. Konflikt medzi prácou a domácnosťou ich preto vedie ku väčšiemu kráteniu pracovnej doby, častejším zmenám zamestnania a väčšej ochote prijať nižšiu mzdu ako cenu za pracovné podmienky priaznivejšie pre ich „druhé povolanie“.

Nič z toho, čo som napísal nevylučuje možnosť, že časť mzdovej medzery je výsledkom diskriminácie žien. Myšlienky devätnásteho storočia, ilustrované v úvode citátom Dr. Meigsa sú bohužiaľ v niektorých kruhoch udržiavané pri živote. Väčším problémom však, zdá sa, je pretrvávanie „tradičného“ rodového usporiadania vo vzťahu k rodine a deťom. Pracujúce ženy sú dnes už viac pravidlom ako výnimkou. Bez zmiernenia pretrvávajúcich nerovností v domácnosti však ťažko očakávať odstránenie nerovností na pracovnom trhu.

  • Tlačiť
  • 18

Rubrika Ekonomické nerovnosti

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2495
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2495
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Kalendár sa načítava...