Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Pán Piketty a jeho kritici

05.08.2014 | Tomáš Hellebrandt

Diskusia (27 reakcií)

06.08.2014 | Motylx

Trochu zrozumitelnejsie o pikettym,
o nebezpečenstve vyplyvajucom z podcenenia pachatelov jeho typu a
ich nohsledov,
o masirovani mozgov ( závisť, nenávisť ),

o priprave na konfiskaciu majetku,

likvidácii cinorodosti,
radosti,
sebaúcty...
o dôsledkoch.

Rovnako ako článok je zaujímavá aj diskusia:

http://finmag.peniz...

06.08.2014 | libertarian

Všetky tie pikettyho mudrosti su k ničomu, a to z mnohých dôvodov. Napríklad aj z jednoduchej príčiny :
Všetky tie čísla su nekonzistentné, pretože vznikli v rôznych podmienkach, a hlavne - vznikli v prostredí tvrdo dirigovanom štátnymi orgánmi. Výsledky získané v dirigovanom prostredí nie su výsledkom tržných pomerov, sú výsledkom dirigovania.
Pre ľahšie pochopenie uvediem príklad :
Meteorologovia merajú teploty ovzdušia. Snímače teploty umiestnia tam, kde sú tieto minimálne ovplyvnené ludskou činnosťou. Ak by meteorologovia umiestnili merač teploty v zasadačke svojho SHMU , tak by takéto namerané hodnoty boli k ničomu. Ekonomovia však neustále merajú ekonomické hodnoty - a to aj tie, ktoré oni samotní tvrdo dirigujú.
Piketty sledoval "výnosnosť kapitálu" , ovšem jeho kamoši sudruhovia politici výnosnosť kapitálu ovplyvnuju stovkami regulácií. Podobne regulácia platov.
Zhrnutie - Pikettiho výsledky su na ho**o.

06.08.2014 | libertarian

tiež pekný príklad pre ornitologov :
Čo tak sledovať migračné zvyky papagájov pomocou snímačov na papagájoch v ZOO ???

Ekonomovia najprv zničia ekonomiku spoločnosti svojimi zásahmi, a potom zmerajú výsledok a vyhodnotia ho :
"Trh zničil našu ekonomiku"

06.08.2014 | libertarian

""Pikettysti" chcú aby vláda ...."
""Stagnacionisti" zase chcú aby vláda... "

- Toto je celá dnešné ekonomická "veda" . Dať vláde argumenty, aby dirigovala ludí.
fuj...

06.08.2014 | grgo

Hmm, priznám sa že som čakal trochu výživnejší zoznam kritiky. V zásade Pikketyho kniha by sa dala rozdeliť do troch častí: Dáta ktoré nazbieral, model o nerovnosti ktorý vytvoril a poslednou sú jeho policy nápady.

1) Prácu s dátami ktorú Piketty pred publikovaním knihy zožali veľký potlesk a sú jedným z hlavných dôvodov prečo kniha dostala takú dobrú odozvu. Avšak ani tu nie je všetko úplne v kostolnom poriadku. Dobrú kritiku zverejnil Financial Times a je k dispozícii tu: http://piketty.pse....

Piketty mal na tento článok relatívne dobrú odpoveď avšak kľúčová vec zaznela. Dáta o príjmovej nerovnosti v priebehu storočí sú umnelo zkonštruované z rozličných zdrojov aj v rámci jednej krajiny v rôznom čase, nehovoriac už o zložitosti porovnávania medzi krajinami. Pre celé desaťročia máme iba pár datapointov a iné dáta (napríklad majetok top 1%) chýba úplne. Keď si uvedomíte aké triky musel Piketty používať tak jeho výrok že jedným z dôležitých prínosov dane z majetku by bol lepší vbýskum nerovnosti dáva zmysel.

2) Model, obzvlášť jeho časť "r>g" - teda že ak úroky sú vyššie ako rast ekonomiky tak nevyhnutne (zdedený) majetok musí rást rýchlejšie ako príjmy v ekonomike. Piketty tento jav dokonca nazval ako "central contradiction of capitalism". Časť kritiky bola dobre podchytená aj v článku, veľmi trefné sú aj komentáre ohľadom toho že rast majetku je spôsobený hlavne rastom cien nehnuteľností. Veľmi dobre to podchytil Stefan Homburg v tomto jeho paperi: diskussionspapiere.wiwi.uni-hannover.de/pdf_bib/dp­-530.pdf .... (doplnit "http://" kedze Trend tusim stale blokuje posty s dvoma a viac linkami a ja som si tú svoju minul na článok z FT)

Ja by som tu však poukázal na iný zaujímavý protiklad o ktorom hovoril Nick Rowe - dnes existujú totiž dva ekonomické "mémy" - prvým je tento Pikettyho že r>g a nekonečné hromadenie majetku. Ďalším mémom je "r<g" čo je iba inak formulovaný mém "secular stagnation". Teda že ľudstvo vyžralo už všetko nízko visiace ovocie a rast a výnosy sú iba historickým artefaktom priemyselnej revolúcie. Na prvý pohľad by tieto dve veci nemali existovať súčasne. Ešte som nepočul serióznu debatu medzi týmito dvoma tábormi. Možno to je aj pre to že obidva chcú volať vládu na pomoc - "Pikettysti" chcú aby vlád zvýšila dane z majetku a "Stagnacionisti" zase chcú aby vláda vyriešila dynamickú neefektivitu v ekonomike vládnymi schémami.

06.08.2014 | grgo

Link na Homburgov paper pre jednoduchost: http://diskussionsp...

06.08.2014 | libertarian

Tu knihu nepoznám, poznám iba rôzne recenzie a kritiky. Aj z nich mi vyplýva NAJzásadnejší argument proti jeho knihe :

Je absurdné porovnávať kapitálové výnosy a výnosy z práce ako dve nezávislé veličiny. Oni v REALNYCH (nie nominálnych) vyjadreniach velmi uzko suvisia :
Ak bude vybudovaná väčšina fabrík so 100% nou automatizáciou, tak bude výnosnosť kapitálu obrovská (?) , a výnosnosť práce NULA ?
Nie. Budu nulové mzdy. Pri nulových mzdách bude nulový predaj produkcie fabrík. Aká je výnosnosť kapitálu pri nulovom predaji ???
Takto sa to počítať nedá.
Silný nárast výnosov kapitálu je dôsledkom vysokej efektívnosti výroby. Vysoká efektívnosť znižuje nároky na množstvo práce, teda zvyšuje efektívnosť tej práce. S malým množstvom práce sa silne zvýši produkcia. A následne sa zvýšia mzdy. Teda stupne výnos z práce.
Ekonomovia si už tradične mýlia príčiny a dôsledky. Statické porovnanie, bez zohľadnenia čo je príčinou, a čo dôsledkom, vytvára iba bludy.

06.08.2014 | Motylx

To je predsa to ich známe " ceteris paribus " a hurá, poďme modelovať.
Ako chlapci v pieskovisku.
Lenže v realite žiadne ceteris paribus neexistuje, všetko je skrz naskrz previazane.
Preto tie modely nefunguju.
Len sluzia ako municia pre politikov pri obhajobe nekompetentnych, skodlivych zasahov do ekonomiky, do slobody, do mojej peňaženky.
V tom tkvie nebezpečenstvo tychto pachatelov a ich nohsledov.

06.08.2014 | libertarian

""Pikettysti" chcú aby vláda ...."
""Stagnacionisti" zase chcú aby vláda... "

- Toto je celá dnešné ekonomická "veda" . Dať vláde argumenty, aby dirigovala ludí.
fuj...

07.08.2014 | Motylx

Heh, v podstate dal piketty do rúk nástroj parazitom, zijucim z cudzích peňazí a nie z vlastnej práce, pomocou ktorého sa budú vyvinovat a ukazovať na iných, že tí iní, to su tí paraziti zijuci z cudzích peňazí.
:) :) :)
Rozumiem, prečo sú tí skutoční paraziti pikettym takí nadšení.

( OT: Zaujímavé suboje na mises. Etatisti si konečne niečo nacitali a vydávajú sa tam za libertarianov? :D Niektoré argumenty majú celkom dobré. Človek aj konečne musí zapojit trochu mozog. Biješ sa ako lev. :D )

07.08.2014 | libertarian

uff.... Na Mises to je v prdeli. Je tam máličko ludí (vo fóre) , ktorí chápu podstatu ANCAPu. A šialení sú tí ekonomicky vzdelaní a duchovne primitívni štáto-riťo-lezci. Našprtali sa štátne heslá, našprtali sa citáty od Krugmana a spol. , a robia mudrych. Oni nedokážu pochopiť ani to, že morálka nie je o matematike, ale o ludských vzťahoch. A nedá sa matematicky ani logicky dokázať, že "lúpiť sa nemá".
Jediné čo ešte celkom nechápem - či sú naozaj takí hlupáci, alebo iba takí prefíkaní demagogovia. Asi skôr hlupáci.

07.08.2014 | Tomáš Hellebrandt

Ďakujem za obsiažny komentár. Čo sa týka 1. V predošlom blogu som spomenul tú kritiku dát z FT v pozámkach. Nechcel som to príliš rozoberať pretože ide o dosť suchú technickú tému. Z toho ako rýchlo tá diskusia skončila sa dá usúdiť že Giles trafil dosť vedľa. Je pravda že tie krivky, ktoré ukazujú vývoj koncentrácia kapitálu sú pozliepané z rôznych dát a zdrojov a metóda si vyžaduje značnú mieru vlastného úsudku, ktorý každý ekonóm môže spraviť trochu ináč ale všeobecný trend, ktorý Piketty zobrazil je dosť jednoznačný. Navyše Giles urobil pri vlastných úsudkoch niekoľko trápnych chýb, ktoré skresľujú rozdiel medzi jeho odhadom a Pikettyho. Samozrejme lepšie dáta sú vždy vítané ale Piketty si zaslúži poctu za svoje úsilie.

Ku 2. Ten Homburgov paper som si v rýchlosti pozrel a podľa mňa nič moc. Hneď v druhej časi je viacero nepresností: napríklad r>g sa vzťahuje na koncentráciu kapitálu nie na jeho celkovú hodnotu a neznamená teda že vedie ku nekonečnému nárastu pomeru kapitálu k národnému príjmu. Piketty tiež nepredpokladá že všetky úspory musia byť reinvestované. Logika r>g funguje aj bez toho. Ten Rognlieho paper, ku ktorému je link v článku kritika je oveľa trefnejší.

Čo sa týka Pikettyho story verzus “secular stagnation” tu je treba byť opatrnný lebo r v Pikettyho modeli je priemerný výnos z kapitálu čo je predovšetným výnos z rizikových aktív zatiaľčo secular stagnation je o nízkych úrokoch na štátne cenné pepiere, ktorých riziko sa blíži nule a ktoré sú len malou čiastkou celkovej hodnoty kapitálu. Tieto dva javy si preto nemusia protirečiť, hlavne v situácii keď je chuť investorov riskovať obmedzená. Tento argument výstižne podal Brad DeLong
http://delong.typep...

09.08.2014 | grgo

1) Dáta: ako som spomínal, nie je tak podstatné kto mal technicky pravdu v zmysle kto úplne správne interpretoval dáta. Celá debtata má pre mňa skôr význam v tom ako krehké samotné dáta sú. Na toto by sme nemali zabúdať keď sa bavíme o sile záverov - keďže tie samotné nemôžu byť silnejšie ako podklady. Len jeden konktrétny príklad: majetok top 10% v rozmedzí 4 desaťroší (1910 - 1950) v USA Piketty skonštruoval ako majetok top 1% plus konštanta 36%.

2) Ja by som teda rozhodne nepovedal že Homburgov paper je "nič moc". Okrem iného ukázala že:

a) Pikettyho “Central Contradiction of Capitalism” nie je platný. Piketty tvrdí že tento jeho záver "logicky" vyplýva zo vzťahu r>g. Homburg sa tejto tematike venuje desaťročia a okamžite ukázal prečo to rozhodne logicky nevyplýva - a stačilo mu menovať jeden príklad dnes už klasický Diamondov OLG model. Tento point som nikde nevidel adresovaný.

b) Pikettyho “First Fundamental Law of Capitalism”. Ako Homburg správne podotkol roky 1975 a 1980 boli roky kedy podľa Pikettyho podiel "kapitálu/majetku" bol najnižší za 2 storočia ktoré bral do úvahy. Je skutočne zvláštne extrapolovať rast z historického minima obzvlášť keď ani v roku 2010 nedosiahol tento podiel viac ako počas rokov 1820 - 1900.

c) Pikettyho “Second Fundamental Law of Capitalism” opäť Homburg poukazuje že rast majetku môže mať dva zdroje - buď rast úspor a teda objemu realneho kapitálu alebo rast ceny existujúceho kapitálu. Tejto témy sa dotýkate aj vy.

Interpretácia je tu skôr taká, že rast majetku nie je dôsledkom akumulácie kapitálu. Je to dôsledkom návratu ceny pozemkov na ich historickú úroveň s veľkým rozdielom v tom že kým v 19. storočí pozemky predstavovali hlavne poľnohospodársku pôdu tak dnes ide hlavne o pozemky v mestách. Paradoxne tento jav je krásne vidieť aj v samotnej Pikettyho knihe - príklad som vytiahol sem: http://imgur.com/Hkhr4rM Piketty sa ho však rozhodol ignorovať.

12.08.2014 | Tomáš Hellebrandt

1) Nemyslím si že otázka krehkosti dát sa dá oddeliť od otázky interpetácie. Ak rôzne rozumné interpetácie vedú ku veľmi podobnému trendu veličín potom môžeme usúdiť že dáta nie sú také krehké že by to spochybňovalo ich prínos. Americké dáta použité v knihe sú naozaj problematickejšie ako tie Francúzke alebo Britské ale neskoršie odhady založené na kvalitnejších dátach a odlišnej metodológii od Saeza a Zuckmana potvrdili trend ktorý Piketty ukazuje http://gabriel-zucm...

2) a) Uznávam že Pikettyho tvrdenie v úvodnej kapitole že jeho záver ohľadom koncentrácie kapitálu logicky vyplíva zo vzťahu r>g je príliš silné, teda aspoň bez spresnenia predpokladov potrebných pre jeho pravdivosť. Tie sa však objavujú v neskorších kapitolách. Namiesto chytania sa za slovíčka z úvodu knihy je myslím zaujímavejšie debatovať o posolstve kniky ako celku.

Pikettyho argument, že keď je miera výnosu výrazne vyššia ako rast ekonomiky bohatým ľuďom sa otvára možnosť žiť z úrokov a zároveň reinvestovať dostatočný podiel svojich kapitálových príjmov aby zaistili že hodnota majetku porastie rýchlejšie ako ekonomika je myslím nespochybniteľný. Samozrejme, že túto možnosť využije dostatočné množstvo bohatých aby koncentrácia bohatstva výrazne vzrástla nie je logicky nevyhnutné. Pri majetkoch v hodnote miliárd dolárov si však míňanie všetkých kapitálových príjmov na spotrebu vyžaduje značnú mieru cieľavedomosti.

Čo sa týka Diamondovho OLG modelu, ten je príliš jednoduchý na to aby zásadne spochybnil Pikettyho teóriu akumulácie. Napríklad nezachytáva fakt že akumulácia majetku je motivovaná záujmom o relatívny spoločenský status (seba aj svojich potomkov) a obdiv druhých a nie len záujmom vyrovnať spotrebu počas životného ciklusu prípadne naprieč generáciami. Taktiež ignoruje možnosť že veľkosť majetku môže narásť do takej výšky že jeho minutie na osobnú spotrebu (na rozdiel od míňania za účelom akumulovania ďalších aktív) sa stáva problematické.

b) Nerozumiem čo je zvláštne na extrapolovaní rastu z historického minima pokiaľ je extrapolácia robená nie na základe predošlých hodnôt ale na základe predpokladaného vývoja iných premenných, ktoré vplívajú na vývoj (v tomto prípade β a r). V každom prípade súhlasím že Pikettyho tvrdenia ohľadom vzťahu β a r nie sú bezproblémové, o čom bol celý môj článok.

c) Na fakt že “rast majetku môže mať dva zdroje - buď rast úspor a teda objemu realneho kapitálu alebo rast ceny existujúceho kapitálu” poukazuje sám Piketty na strane 169. Otázka znie či a v akom rozsahu je tento rozdiel dôležitý. Ak hovoríme o nerovnosti v prístupe k ekonomickým zdrojom, o sklone majetkových nerovností pokračovať z generácie na generáciu, a o sociálnych a politických dôsledkoch rastúcej koncentrácie nezáleží na tom či bohatstvo majetných narástlo v dôsledku rastu ceny alebo kvantity. Taktiež v tomto prípade nezáleží na tom či je tá ktorá forma kapitálu produktívna alebo nie.

Rozdiel medzi nehnuteľnosťami a biznis kapitálom môže byť dôležitý z pohľadu mechanizmu akumulácie a koncentrácie kapitálu. Keďže akumulovať akýkoľvek majetok sa dá jedine z príjmu, produktívny kapitál, teda taký, ktorý vlastníkovi prináša peňažný výnos je spolu s pácou kľúčový. Rozdelenie príjmov z práce a z produktívneho kapitálu určuje aj rozdelenie majetku v spoločnosti, vrátane neproduktívneho majetku.

Ak nehnuteľnosti pokladáme za neproduktívny majetok, ako šperky alebo výtvarné diela, nastáva problém ako vysvetliť vývoj v raste hodnoty majetku za posledných tridsať rokov. Pikettyho mechanizmus nám nepomôže keďže ten je stavaný na výnose z produktívneho kapitálu. Viacerí ekonómovia však argumentujú že hodnota nehnuteľností je čoraz viac viazaná na meniacu sa štruktúru produktívneho procesu. Cena pozemokov a nehnuteľností vo veľkých mestách rastie okrem iného aj preto lebo blízkosť ku koncentrácii ekonomickej aktivity alebo ku iným ľuďom, s ktorýmsa dajú nadviazať produktívne pracovné vzťahy, je čoraz viac dôležitá v znalostnej ekonomike. Technologický pokrok zvyšuje dôležitosť a produktivitu pozemkov a nehnuteľností v agregátnom výrobnom procese.

Je tiež potrebné dodať že zatiaľčo vo Francúzku nárast cien nehnuteľností naozaj tvorí skoro všetok nárast v hodnote kapitálu v Británii sú to len dve tretiny nárastu a v Amerike je rast ostatného domáceho kapitálu dôležitejší ako rast nehnuteľností.

13.08.2014 | Motylx

Heh, takže vlády v spolupráci s centralnymi bankami nafuknu bunlinu, vyhlasia, ze majetni su prilis majetni, ukradnu im z bubliny a ked otocia kormidlom a bublina splasne, tak vdaka statnym zasahom, takym, ci onakym, zostanu tak majetnym ako nemajetnym len vykradnuté a splasnute bubliny, prazdne vrecka a oci pre plac.
Ale podla teba na tom nezalezi.
Urcite sa to bude vydavat za zlyhanie trhu a v mene spravodlivosti bude treba este viac takych " kompetentných " zasahov Štátu, pretože sa bude treba predsa postarať o tých zlikvidovanych ľudí.
Ako sa dokážeš pozrieť do zrkadla bez toho, aby ťa naplo?
Aha, si trenovany...
Už dávno si zvládol davivy reflex...
;)

13.08.2014 | grgo

2a) Ok, dostali sme sa od "Centrálnej Kontradikcie Kapitalizmu" k tvrdeniu že sa za istých okolností niečo možno môže stať. Tvrdenie že ľudia s majetkom môžu svoj majetok konštantne hromadiť má rovnakú výpovednú hodnotu ako tvrdenie že bohatí ľudia môžu svoj majetok konzumovať, rozdrobovať viacerým dedičom, rozdávať na charitu, zle investovať apod. Taktiež Homburg použil Diamondov model nie na to aby povedal ako to presne je - ale aby ukázal že Centrálna Kontradikcia Kapitalizmu nie je nevyhnutná. Ak tvrdíte že niečo sa nevyhnutne za nejakých okolností musí stať, protistrane stačí ukázať čo i len jeden príklad kedy sa za rovnakých okolností dotyčná vec nestane.

2b) Problematické na extrapolácii z historických hodnôt leží práve vo vysvetlení ktoré ako správne podotýkate nie je bezproblémové. Aj keď máme dáta je treba ich správne interpretovať a tu je Piketty skutočne slabý. Okrem problematiky reprodukovateľného/nereprodukovateľného majetku (bod c) má jeho interpretácia aj iné vážne nedostatky. Napríklad tvrdí že ničenie kapitálu počas svetových vojen výrazne ovplyvnili hodnoty majetku. Ok, toto znie zaujímavo pre krajiny ako Anglicko, Francúzsko alebo Švédsko. Ale čo pre USA alebo Kanadu? Ani jedna z týchto krajín nezažila vojnu na svojom území. Ako Piketty vysvetľuje tento paradox? ...

2c) ... tu sa opäť dostávame naspäť k bodu o revaluácii cien majetku verzus rast úspor. Existuje jedno veľmi jednoduché vysvetlenie prečo krajiny s rozličnou mierou ničenia kapitálu ako Francúzsko vs Kanada dosahovali podobné charakteristiky z hľadiska veľkosti majetku. Jednoducho pôda ktorá bola historicky významnou časťou bohatstva počas 20. storočia prekonala dôležitú premenu. Význam poľnohospodárskej pôdy do polovice 20. storočia klesal, kedy nastalo minimimu avšak rýchlo bola nahradená mestskými pozemkami.

Toto je treba ešte raz zdôrazniť - obrovská časť výnosov majetku je spôsobená ich revaluáciou, nie nejakou stabilnou rentou v zmysle produktívneho kapitálu ktorý dáva čoraz väčšiu a väčšiu časť produktu do rúk ľudí s majetkom.

13.08.2014 | Tomáš Hellebrandt

2a) Teoreticky je možné všetko. Pikettyho prístup je nezvyčajný aj tým že začína dátami z reálneho sveta, ktoré sa potom viac alebo menej úspešne snaží vysvetliť koherentnou teóriou. Priveľa ekonómov postupuje opačným smerom, začnú svojou obľúbenou teóriou, pre ktorú sa potom snažia nájsť oporu v dátach. Ak hovoríme o logike akumulácie kapitálu tak reálne motivácie ľudí sporiť sú absolútne kľúčové. Hodnota toho ktorého modelu závisí od miery do akej objasňuje určité mechanizmy v reálnom svete. Diamondov model je určite prínosom pre rozmýšľanie o rôznych otázkach ale nie o otázke akumulácie kapitálu pretože nedostatočne zachytáva motivácie, ktoré tento proces ženú.

Piketty netvrdí len toľko že akumulácia kapitálu bohatými je možná ale že aj v reálnom svete funguje. Z toho samozrejme nevyplíva že ide o akúsi logickú nevyhnutnosť ale ako opis reálneho kapitalizmu je myslím presnejší ako Diamondov model. Piketty sa v kapitole 10 venuje faktorom, ktoré môžu zastaviť nekonečnú špirálu koncentrácie kapitálu, vrtátane tých, ktoré spomínate ako priveľa dedičov, zlé investície, vojny a iné krízy a podobne. V rámci danej distribúcie takýchto šokov na majetkoch sa koncentrácia môže usadiť na určitej stabilej miere. Tá však môže byť neprijateľne vysoká. Samozrejme, keby sa nám podarilo takých pánov Širokých presvedčiť aby svoje bohatstvo dali na charitu bolo by po probléme, ale bohužiaľ v takom svete nežijeme.

2b) V USA a Kanade predsa hodnota kapitálu v pomere k národnému príjmu neklesla počas vojen ani zďaleka tak hlboko ako v Európe, čo je plne konzistentné s Pikettyho tvrdením že v Európe išlo do značnej miery o pokles kvantity kapitálu nie len ceny. Pokles cien bol samozrejme tiež faktorom, ako som vysvetlil v prvom blogu.

2c) Nerozumiem presne prečo vidíte taký zásadný rozdiel medzi rastom bohatstva v dôsledku rastu cien verzus rastu úspor. Koniec koncov, ak kúpim dom za 100000 Eur a o päť rokov ho predám za 150000 ide o príjem z kapitálového zisku v hodnote 50000. Ak ten dom nepredám je to ako keby som tých 50000 reinvestoval.

Ako som povedal, rast cien nehnuteľností vo veľkých mestách je do značnej miery hnaný tým že koncentrácia ľudí a firiem zvyšuje produktivitu v rámci znalostnej ekonomiky. Poloha je čoraz viac dôležitá pre produktivitu a pozemky teda čoraz viac vstupujú do tvorby národného produktu. S rastom cien nehnuteľností rastie taktiež nájomné a vlastníci týchto pozemkov teda určite dostávajú čoraz väčšiu časť produktu ekonomických aktivít. Ako príklad môžem uviesť Londýn kde Duke of Westminster a Earl of Cadogan svojmu bohatstvu ale aj obrovským príjmom vďačia tomu že ich predkovia vlastnili v devätnástom storočí pozemky na západ od vtedajších hraníc mesta.

13.08.2014 | Motylx

Je to presne naopak.
Najskôr teoria, potom dáta.
Naviac nezmyselné.
A úplne zvrhle riesenie.
Vid prvý pispevok, aj tento link:

http://www.epshark....

14.08.2014 | grgo

Myslím že najdôležitejšia je práve tá pointa o rozdiele medzi produktívnym kapitálom tvoreným z úspor verzus revaluácia. Vezmime si váš príklad kúpy a predaja nehnuteľnosti, pričom kapitálové výnosy ste realizovali prostredníctvom rastu ceny pozemkov. Prestavme si že by to nebolo 100,000 EUR ale 10 miliónov EUR. Moja otázka pre vás - kto je na druhej strane obchodu? Kto má na to aby dal povedzme 15 milióno EUR na to aby si kúpil pozemok v centre Paríža? Opäť iba nejaký boháč. Ide o hru s nulovým súčtom. To čo vy realizujete ako zisk ide na úkor príjmu iného boháča. Takáto transakcia nemá vplyv na produkciu reálnych tovarov a služieb a nemá v podstate žiaden vplyv na distribúciu príjmov v ekonomike.

Moja pointa je že ceny pozemkov môžu ustreliť do extrému. Veľmi populárny je príklad z Japonska konca 80tych rokov na vrchole realitnej bubliny sa ceny pozemkov v Tokyu pohybovali za hranicou milión dolárov za meter štvorcový. Dodnes sa na to spomína pri tvrdení že hodnota pozemku pod cisársky palácom v Tokiu bola vyššia ako hodnota pozemkov v celej Kalifornii. Zobrať však túto cenu, prenásobiť ňou celé Tokyo a tvrdiť aké ohromné majetkové nerovnosti existujú medzii obyvateľmi Tokya by bolo problematické.

14.08.2014 | IvanPe

No, a to je presne to co hovorim ja, a sice, ze peniaze nenesu informaciu o hodnote majetku, kapitalu a tak.
Ale sucasne to bude asi aj dovod, preco Piketty nepouziva absolutne cisla ale pomery.
Takze by nas nemala zaujimat hodnota majetku ale urok ktory je hocikto ochotny zaplatit za jeho obstaranie, v pripade nehnutelnosti je to urok na hypoteke ci pozicke a nie rozdiel medzi nadobudacou cenou a cenou predajnou, alebo ich pomer.
A ak tomu rozumiem spravne podla blogov, potom Piketty tvrdi, ze miera uspor musi rast rychlejsie ako vynosnost celkoveho kapitalu, co automaticky implikuje jeho koncentraciu u maleho poctu vlastníkov. Cize kto ma peniaze v urcitej chvili staci ak reinvestuje kapitalovy vynos a nemusi pracovat, na ukor tych, ktori nemaju uspory a pracovat musia.
Ten rast uspor by bol vlastne dany rozdielom medzi aky urok dostanem ked ja poziaciam banke minus aky mi da banka ked poziciava mne.
Asi si idem predsa precitat toho Pikettyho.
:)

14.08.2014 | Motylx

Pikettyho usvedcili z klamstiev okrem iných aj financial times...lzi, fabulacie, údaje vycucane z prsta, len aby mu sadla jeho zvrhla teoria.
Ďalšia vec, kde tu kto vidí kapitalizmus? Voľný trh?
Všetko je prerastene štátom. Tlacenie peňazí, zadlzovanie, zdanovanie, regulacie,korupcia...
Tlacenie peňazí, zadlzovanie = nafukovanie bublin, nesprávna alokacia kapitálu...
Zdanovanie, regulacie - do akej miery vlastne patri firma jej skutočnému vlastnikovi?
A do akej miery štátu?
Korupcia - tam sú tí zbohatlicki vagabundi...prisati na štát. Politici a oligarchovia. Oni predstavuju ten skutoční problém.
Piketty im len dáva do rúk fantastický nástroj na pokračovanie v nekonečnom kradnuti.
A idioti to oslavujú.
Aká je miera prijmovej nerovnosti oproti iným krajinám?
Je jednou z najnizsich na svete.
Asi preto tu treba ešte viac zdanovat a regulovat, v preklade sikanovat a okrádať...aj na základe pikettyho zvrhlych fantazmagorii, že?




Island 0,24 Irsko 0,31

Slovinsko 0,25 Korea 0,31

Norsko 0,25 Nový Zéland 0,32

Dánsko 0,25 Itálie 0,32

Česko 0,26 Estonsko 0,32

Finsko 0,26 Kanada 0,32

Slovensko 0,26 Austrálie 0,33

Belgie 0,26 Japonsko 0,34

Rakousko 0,27 Řecko 0,34

Švédsko 0,27 Španělsko 0,34

Lucembursko 0,27 Velká Británie 0,34

Maďarsko 0,27 Portugalsko 0,34

Německo 0,29 Izrael 0,38

Nizozemí 0,29 USA 0,38

Švýcarsko 0,30 Turecko 0,41

Francie 0,30 Mexiko 0,47

Polsko 0,31 Chile 0,50

06.08.2014 | IvanPe

Ja tym vzorcom nerozumiem.
Preroze ak porovnavam nahromadeny kapital s kapitalom na to vynalozenym, resp cenou ktoru musim za to zaplatit (to bude ten urok, renta, mzda, zisk (v pripade plnorobotickej fabriky)) potom musim mat zaklad, nejaku kvantifikaciu akou to meriam, spolocny menovatel.
Asi peniaze, asi globalne konvertibilne, ci?
Lenze ja taku kotvu nemam.
Celkom
Jednoducho preto lebo globalne peniaze nic nehovoria o vyprodukovanom bohatstve, ale cisto odzrkadluju vieru v to, ze sa niekde pouziju, ze dlh bude splateny, kedy a za akych podmienok.
Dokonca uz ani neinformuju o alokacii zdrojov, ich pouzitelnosti, nebodaj schopnosti ich pouzit ako vymenu za nejaku hodnotu.
Preto narodne banky pouzivaju centralny urok ako zakladny motivator pre spotrebu dlhu.
Aky hodnotu vytvoril napr filmovy priemysel, aku hodnotu vytvoril napr kadernik, poskytovatel obsahu na internete, vyhladavac (napr Google), poskytovatel virtualnych sluzieb (napr prostitutka).
V skutocnosti nepremenil ziadnu formu energie na inu, snad len zlacnil nieco ale len niekde.
Takze aky kapital mal rolnik v 19 storoci bez traktora a ten v 21. storoci s traktorom na solarne clanky. Mal by mat rovnaky, resp o ten traktor a podiel na jeho vyvoji mensi. Ma?
No nie, lebo hodnota jeho kapitalu noe je urcovana tym co vyprodukuje ale tym co sa mu neskazi, inak povedane preda alebo spotrebuje. Ale kolko spotreboval, a preco nemoze predat viac?
Atd. To je problem ekonomie.
Jej zakladnou jednotkou su virtualne prametre, ktore sa vo vzajomnom pomere v case menia.
Lebo ide prisposobenie sa ludi meniacemu sa prostrediu. A to nehovorim o peniazoch vygenerovanych uvermi na krytie dochodkov.
Dlhy su uz tak obrovske, ze ich isto iz nikdy nikto nesplati. Ale zit sa musi.
Konci sa era penazi ako nositelov informacii o alokovanych zdrojoch. Ak sa uz neskoncila.
Ludia teda bud pridu o vsetko ked prestanu verit tomu ze to niekto zaplati, alebo prestanu existovat dlhy, teda peniaze.
Fakt je ale ten, ze na to aby sme prezili misime vydat omnoho menej energie ako pred dvesto rokmi. Globalne, priemerne a to nas je pritom viac ako trojnasobok na zemeguli.

13.08.2014 | Strummer

"Fakt je ale ten, ze na to aby sme prezili misime vydat omnoho menej energie ako pred dvesto rokmi."

Co prosim? Toto je dost velky nezmysel. Napriklad take polnohospodarstvo bolo este pred 200 rokmi netto *producentom* energie, dnes je naopak obrovskym zrutom energie, v podobe fosilnych paliv (pouzivanych na mechanizaciu a vyrobu pesticidov, herbicidov a hlavne umelych hnojiv). Su odhady, podla ktorych sa na kazdu jednu kaloriu jedla na vasom stole spotrebuje 10 kalorii z fosilnych paliv. Jediny dovod preco je nas trojnasobne viac je ze vyuzivame ropu, zemny plyn a uhlie, ktore nam poskytuju energiu "zadarmo", resp. s minimalnymi nakladmi. Co sa tyka ropy, tak od roku 2004 zacal prudky rast nakladov na jej dalsie ziskavanie, a ta energia uz akosi nie je "zadarmo", katastroficke nasledky vidime vsade okolo.

13.08.2014 | Motylx

Ja som ho pochopil tak, že menej " životnej " energie. Musíme menej pracovať, žijeme pohodlnejsie...to je ale len moja interpretácia...možno si ho správne pochopil ty. Uvidime, keď ti odpovie.

13.08.2014 | IvanPe

Chapem a v celkovych cislach je otazka ako dlho budeme este devastovat prirodne zdroje.
Na druhej strane mnozstvo energie potrebnej na rovnake prezitie ako pred sto rokmi je radovo mensia.
Nielen zivotna energia ale aj, napr energeticke straty - izolacie, jadrova energia, slnko, efektivita spalovania prirodnych zdrojov, centralne vykurovanie. Mnozstvo energie napr na chladenie, pranie, zehlenie, atd.
To co vy vnimate je celkove mnozstvo energie a minute zdroje. Ale zvazte: je nas 3x viac na zemeguli a energiu kt by sme mohli usetrit vyssou efektivitou miname na iny ucel, ktory ale k samotnemu prezitiu nepotrebujeme. Dve auta, mrazak, v kazdej izbe TV, svietenie do neskorej noci, pocitace, atd.
No a obezni sme prave preto ze spotrebuvame viac energie ako skutocne potrebujeme, preto lebo mozme, mame prebytok.
A ano, to konci. Mozno do 20, 50, 100 rokov. Potom pride na rad voda.

13.08.2014 | Strummer

Ano, ale podstata je v tom, ze ten prebytok energie je len zdanlivy. Teda lepsie povedany, on je realny, ale len docasny. A pri tej docasnosti nejde len o "vycerpanie zdrojov", ako to ludia casto mylne chapu, obrovskym problemom je uz len rast nakladov na ich coraz zlozitejsie ziskavanie. System je nastaveny na to, ze naklady su takmer nulove, a akekolvek ich zvysovanie uz dnes sposobuje obrovske ekonomicke soky. Navyse je tu dalsi problem na ktory sa zabuda, a to mnozstvo energie na hlavu. To dosiahlo v globalnom meritku vrchol niekedy v 70tych rokoch a odvtedy neuprosne klesa. Efektivita technologii sa sice zvysuje, ale pokles dostupnosti energie per capita je rychlejsi.

Inac k tomuto existuje jeden vtipny prepocet:

http://22billionene...

Okrem toho je tu, v praxi velakrat potvrdeny, tzv. "Jevonsov paradox", ktory hovori ze zvysovenie efektivity spotreby vedie k umernemu zvyseniu spotreby, takze v konecnom dosledku sa nic neusetri.

13.08.2014 | IvanPe

Nehovoril som o setreni ale o efektivite: na tie iste cinnosti a samotne prezitie potrebujeme menej energie.
Chcel som tym povedat, ze ak Piketty hovori, ze kapital sa viac koncentruje tak sucasne s tym rastie zivotna uroven obyvatelstva. A je otazka ako velmi narastla zivotna uroven ludi oproti rastu bohatstva napr tych poslednych 10%.
Na tom ostatnom sa zhodneme: v pazravosti nakoniec spotrebujeme vsetky zdroje a kazda dalsia jednotka energie nas tak bude stat radovo viac ako ta pred tym. Nehovoriac o zivotnom prostredi ako miesta na jej spotrebu.
Mas pocit, ze bohatych 1% nebude mat vycerpane zdroje? Alebo zeby zili v inom zivotnom prostredi?
Lebo stale reagujeme na Pikettyho.

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2495
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.