Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Hellebrandt

Pán Kuffa pochodujte s nami!

05.06.2012 | Tomáš Hellebrandt

Prečo by mal poslanec ísť na dúhový pochod

  • Tlačiť
  • 63

Pôvodne som mal v úmysle venovať svoj prvý blog ekonomickým témam, ale nedávne výroky pána poslanca Kuffu ma natoľko rozrušili, že som sa rozhodol poctiť svojím debutom práve jeho. Pár riadkov venujem jeho výroku ako takému, pretože viac si podobné názory nezaslúžia. Ďalej chcem rozobrať otázku, či existuje (morálne) právo na ochranu podobných výrokov s odvolaním sa na slobodu prejavu.

Niekoľko osobných poznámok na úvod. Som gej. Päť rokov žijem so svojím partnerom. Ľúbime sa, plánujeme spolu rodinu (áno aj s deťmi, v Anglicku totiž môžeme). Nielenže svoju orientáciu nevnímam ako obmedzujúcu, môj duševný rozvoj, môj vzťah s mužom, ktorého milujem, ma napĺňa pocitom pokoja, radosti zo života a optimizmom do budúcnosti. Toľko k subjektívnemu posúdeniu onej choroby. V záujme objektivity si pomôžem citátom od Royal College of Psychiatrists (celý text v angličtine nájdete tu), teda od ľudí, ktorí sú na rozdiel od pána Kuffu a mňa ozajstnými expertmi na danú problematiku.

“Existuje veľké množstvo vedeckých dôkazov, ktoré naznačujú, že homosexualita a bisexualita sú kompatibilné s normálnym duševným zdravím a sociálnym prispôsobením. Žiaľ, skúsenosti s diskrimináciou v spoločnosti a možné odmietnutie zo strany priateľov, rodiny a iných, ako napríklad zamestnávateľa, spôsobujú, že niektorí gejovia, lesby, alebo bisexuálni ľudia vykazujú nadmerný výskyt problémov s duševným zdravím a užívaním drog. I keď konzervatívne politické skupiny v USA tvrdia, že tento nadmerný výskyt duševných problémov je potvrdením toho, že homosexualita ako taká je duševnou chorobou, neexistuje absolútne žiaden vedecký výskum, ktorý by toto tvrdenie podložil.”

Takže, ak to pán Kuffa s tou pomocou homosexuálom myslí vážne, a jeho práca v hospici naznačuje, že ide o skutočne dobročinného človeka, mal by sa podľa expertov zamerať predovšetkým na odstraňovanie diskriminácie sexuálnych menšín a napomáhanie lepšiemu pochopeniu ich problémov u majoritnej spoločnosti. Napríklad účasťou na nadchádzajúcom dúhovom Pride pochode.

Ničím nepodložené výroky pána Kuffu pochopiteľne vyvolali vlnu nevôle v LGBT komunite a u našich zástancov. Queer Leaders Forum zvažovali podanie trestného oznámenia, od čoho ich napokon odradila poslanecká imunita. Posledne sa objavili názory, že nenávistné prejavy voči homosexuálom by mali byť trestané. Zatiaľ jeho kolegovia z OĽaNO bránili výroky pána Kuffu s odvolaním sa na slobodu prejavu, prízvukujúc pritom jeho deklarovanú náklonnosť k Ruskému modelu Pride pochodov, ktorý túto slobodu udupáva. Opomenúc zjavnú schizofréniu v názoroch (1) našich “nezávislých osobností”, táto diskusia ma viedla k hlbšiemu zamysleniu sa nad slobodou prejavu a k otázke, kde by mali byť nastavené jej hranice (2).

Výroky pána Kuffu majú viacero podobností s Pride pochodmi. Obidva príklady prejavu sú vnímané ako urážlivé istou časťou spoločnosti. Pre nás homosexuálov výroky podobné tomu Kuffovmu prispievajú k nevraživému a ponižujúcemu prostrediu, v ktorom sa niektorí z nás boja a hambia byť samí sebou a v ktorom sa naša láska neteší rovnakému rešpektu ako láska hetereosexuálov. Konzervatívni fundamentalisti zase vnímajú Pride pochody a iné prejavy LGBT identity ako útoky na etablované sociálne normy a inštitúcie (rodina, reprodukcia, sex), ktoré prispievajú k morálnemu úpadku spoločnosti. Aspoň z psychologického pohľadu je teda cena slobody prejavu v oboch prípadoch reálna a niektorí ľudia ju cítia veľmi akútne. Je potom prirodzené, že každá strana volá po umlčaní tej druhej.

Prirodzené, ale nie správne. Okrem škôd, ktoré niektoré prípady prejavu spôsobujú, sloboda prejavu tiež chráni dôležité záujmy ktoré máme ako jednotlivci ale aj ako spoločnosť. Po prvé, všetci máme výsostný záujem o možnosť vyjadriť svoje myšlienky, postoje, a pocity vo veciach týkajúcich sa nás osobne, ale aj vo veciach širšieho spoločenského záujmu. Za predpokladu, že pán Kuffa naozaj verí, že homosexualita je choroba, možno cíti morálnu potrebu na to upozorniť, motivovaný úprimným záujmom pomôcť ľuďom “trpiacim” homosexualitou a chrániť tých ostatných pred “hrozbou” gejov voľne sa potulujúcich ulicami našich miest. Podobne LGBT aktivisti môžu byť motivovaní úprimným pocitom, že tolerantná spoločnosť, ktorá oslavuje rozmanitosť, je pre dobro nás všetkých. Môžeme nesúhlasiť s pánom Kuffom alebo s gejmi, ale sankciami vyjadriť nevôľu priznať váhu ich dôvodov pre nich samých z ich vlastného uhla pohľadu by znamenalo popretie ich morálnej rovnosti a rešpektu, ktorý si ako ľudia bez ohľadu na ich presvedčenie zaslúžia.

Druhý dôležitý záujem, ktorému slúži sloboda prejavu, sa vzťahuje na naše individuálne aj spoločné pátranie po pravde a na naše želanie, aby názory ktoré držíme, mali pevné základy a neboli postavené na nevedomosti, neinformovanosti alebo len na lenivom preberaní názorov a predsudkov našich rodičov. Najistejší spôsob, ako dosiahnuť správny prístup verejných politík voči LGBT menšine je viesť diskusiu a dovoliť obom stranám artikulovať svoje posolstvá najlepšie ako vedia a opierať ich o čo najväčšie množstvo vedeckých poznatkov a dôkazov. Na základe výrokov pána Kuffu nie je zrejmé, kde kotvia jeho názory, určite však nie vo vedeckých poznatkoch, čo je zvyčajne dobrým dôvodom nevenovať im veľa pozornosti, ale nie dobrým dôvodom ich zakázať.

Ako vyvážiť škody spôsobené niektorými prípadmi prejavu so záujmami, ktorým sloboda prejavu slúži? Možno by sme mali obmedziť ochranu na prípady prejavu, ktoré sú podložené dostatočnými dôkazmi, alebo také ktoré neurážajú, alebo také, pri ktorých výhody prevažujú škody. Problém je, že obava pred sankciami by ľudí odrádzala od prejavu, aj keby si mysleli, že ich prípad uvedené podmienky spĺňa. Význam záujmov, ktorým sloboda prejavu slúži hovorí v prospech širokého poňatia slobody prejavu, ktoré by chránilo nielen dobročinného pána Kuffu a tolerantných homosexuálov, ale aj popieračov holokaustu, sympatizantov Nacizmu, ospravedlniteľov komunizmu a ďalšie nechutné skupiny.

Tým, čo cítia inštinktívny odpor voči takému riešeniu ponúkam múdre slová bývalého sudcu najvyššieho súdu USA Louisa Brandeisa (3). “Smelým, sebestačným ľuďom, s dôverou v silu slobodného a nebojácneho myslenia v rámci demokracie, žiadne nebezpečenstvo vyplývajúce z prejavu nemôže byť považované za jasné a prítomné, ak nešťastie ním spôsobené nehrozí pred tým, ako sa naskytne príležitosť na diskusiu. Ak je čas odhaliť cez diskusiu klam a omyl, odvrátiť zlo pomocou osvety, správny liek je viac rečí, nie vynútené ticho. ”

Aj oné široké ponímanie slobody prejavu má svoje mantinely. Ako je zrejmé z citátu sudcu Brandeisa, prípady keď určitý prejav vytvára bezprostrednú hrozbu násilia, napríklad pochod skínov popri rόmskej osade, nie sú predmetom ochrany. Navyše aj liek, ktorý predpísal sudca Brandeis je efektívny iba vtedy, keď všetci účastníci sporu majú férový prístup

k prostriedkom a možnostiam prejavu svojho názoru. Takže predpoklad ochrany výrokov pána Kuffu je okrem poslaneckej imunity aj rovnaká ochrana nás homosexuálov prezentovať opačný názor. Ďalší dôvod pre pána Kuffu prísť podporiť dúhový pochod.

---

(1) V žiadnom prípade však nechcem spochybňovať ich duševné zdravie ako také

(2) Môj názor na slobodu prejavu bol do značnej miery ovplyvnený článkom “Freedom of Expression” od Joshua Cohena publikovanom v Philosphy & Public Affairs (Summer, 1993).

(3) Whitney v. California, 274 U.S. 357 (1927).

 

  • Tlačiť
  • 63

Rubrika Liberalizmus a práva LGBTI ľudí

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2496
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2496
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Kalendár sa načítava...