Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Hellebrandt

Nerovnosť príjmov počas Veľkej Recesie

11.02.2014 | Tomáš Hellebrandt

Alebo perverzné účinky Smeráckej politiky sociálnych istôt

  • Tlačiť
  • 1

Pred pár týždňami Peterson Institute for International Economics publikoval článok na tému vývoja nerovnosti príjmov počas Veľkej Recesie (nájdete ho tu). Porovnávam v ňom dopad rastúcej nezamestnanosti na rozdelenie príjmov z práce a schopnosť rodín a štátu zmierňovať následky na nerovnosť disponibilných príjmov domácností v ôsmich krajinách vrátane Slovenska medzi rokmi 2007 and 2010. V tomto poste by som chcel trošku podrobnejšie prebrať skúsenosť Slovenska, ktorá sa z pohľadu verejných politík javí ako dosť netypická.

Na začiatok treba podotknúť že úroveň príjmovej nerovnosti na Slovensku sa v medzinárodnom meradle zaraďuje medzi tie nižšie. Prvý graf porovnáva nerovnosť disponibilných príjmov domácností v produktívnom veku v 35 krajinách okolo roku 2005. Ukazuje takzvaný Gini index, meradlo nerovnosti ktoré má hodnotu medzi 0 (úplná rovnosť) a 100 (dokonalá nerovnosť, všetok príjem patrí jednej osobe). Napriek nárastu ekonomických nerovností na Slovensku za posledných 25 rokov sme stále krajinou s relatívne rovným rozdelením príjmov.

Graf 1: Príjmová nerovnosť v rôznych krajinách

Zdroj: Luxembourg Income Study

V článku sa sústredím na vývoj v príjmovej nerovnosti medzi rokmi 2007 a 2010 keďže čerstvejšie dáta ešte nie sú k dispozícii. Toto obdobie zodpovedá obdobiu prvej vlády Róberta Fica a je preto zaujímavé pozrieť sa ako sa u nás takzvaná sociálna demokracia popasovala s dopadmi krízy na rozdelenie príjmov. Graf 2 porovnáva vývoj v krajinách kde existujú dáta za rok 2010 a kde nerovnosť príjmov z práce vzrástla z dôvodu nárastu nezamestnanosti. Graf ukazuje zmenu v Gini bodoch medzi 2007 a 2010 v troch pojmoch príjmu. V modrom je naznačená zmena v nerovnosti príjmu z práce. Červená farba ukazuje zmeny v nerovnosti celkového hrubého príjmu, ktorý k príjmu z práce pripočítava príjem zo sociálneho systému, napríklad dôchodky, podpora v nezamestnanosti, či pomoc v hmotnej núdzi. Zmena v nerovnosti disponibilných príjmov, teda príjmov očistených o dane a odvody, je vyznačená zelenou.

Graf 2: Vývoj nerovnosti rôznych pojmov príjmu medzi rokmi 2007 a 2010

 

Zdroj: Luxembourg Income Study

V článku ukazujem že nárast nezamestnanosti v dôsledku krízy je zodpovedný za výrazný nárast nerovnosti príjmov z práce domácností v produktívnom veku vo všetkých krajinách. Rozdelenie miezd zostalo vo väčšine krajín stabilné ale narástol pomer ľudí bez práce a teda s nulovou mzdou. Na Slovensku bol nárast nezamestnanosti v porovnaní s ostatnými štátmi v grafe nižší a tým pádom aj nerovnosť príjmov z práce narástla menej.

Úlohou sociálneho systému je čiastočne tlmiť dopad makroekonomických výkyvov na príjmy tých najzraniteľnejších a mal by teda vyrovnávať príjmové nerovnosti v dôsledku nárastu nezamestnanosti počas krízy. Tento efekt je možné badať vo všetkých krajinách s výnimkou Slovenska kde je nárast nerovnosti hrubých príjmov viac-menej rovnaký ako nárast nerovnosti príjmov z práce. To neznamená že na Slovensku sociálny systém nevyrovnáva ekonomické nerovnosti, graf však ukazuje že miera tohto vyrovnávania na rozdiel od ostatných štátov nestúpla počas krízy1.

Ďalšiu anomáliu, ktorú badať v prípade Slovenska ako aj Grécka v porovnaní s ostatnými štátmi je negatívny vplyv daňového systému. Zatiaľ čo v iných krajinách bol nárast nerovností v disponibilných príjmoch rovnaký alebo nižší ako nárast nerovností v hrubých príjmoch, na Slovensku a v Grécku bol oveľa vyšší. V oboch prípadoch je to dôsledok zmien v daňovom systéme, ktoré znížili sadzby a progresivitu. V prípade Slovenska ide o protikrízové opatrenia Ficovej vlády z roku 2009, ktorými bola zvýšená odpočítateľná položka pri dani z príjmu a znížené sociálne odvody živnostníkov.

Nepochybujem o tom že tieto opatrenia zlepšili finančnú situáciu mnohých domácností. Z pohľadu ekonomických nerovností je však zaujímavé opýtať sa ktorých. Graf 3 ukazuje efektívnu sadzbu dane z príjmu a odvodov domácností v roku 2007 a 2010 podľa príjmových skupín. Je zjavné že najväčší pokles pocítili domácnosti v strede. Najchudobnejšie domácnosti, ktorých príjem nepresahoval výšku odpočítateľnej položky v roku 2007 nemali z týchto opatrení žiaden osoh.

Graf 3: Efektívna sadzba dane z príjmu a odvodov na Slovensku

 

Zdroj: Luxembourg Income Study

Nechcem teraz hodnotiť protikrízové opatrenia Ficovej vlády z makroekonomického hľadiska. Keď už ale padlo rozhodnutie ohľadom veľkosti fiškálneho stimulu od vlády, ktorá si hovorí sociálnodemokratická by som čakal jeho smerovanie predovšetkým do vreciek tých najslabších v spoločnosti a tých najviac postihnutých ekonomickou krízou za účelom rozloženia jej bremena čo najširšie. Ako ináč chápať sociálne istoty v čase krízy než ako záväzok nás všetkých zmierniť útrapy tých spoluobčanov ktorí sa v dôsledku prepadu ekonomiky bez vlastného pričinenia ocitli bez práce a príjmu? Daňové úľavy pre nadpriemerne zarábajúcich, ktorí mali to šťastie, že o svoju prácu neprišli sa nedá nazývať sociálnou politikou. Dôsledkom je že štát na Slovensku prispel k zvýšenej nerovnosti príjmov počas krízy na rozdiel od ostatných krajín.

Poznámky

1 Analýza sa zameriava na domácnosti kde hlava domácnosti je v produktívnom veku, t.j. od 15 do 64 rokov. Ak sa pozrieme ktoré typy príjmov zo sociálneho systému sú zodpovedné za túto anomáliu zistíme že je dôsledkom dvoch faktorov:

  • poklesu pomeru domácností, ktoré majú aspoň jedného člena v dôchodkovom veku,
  • zníženiu progresivity penzijných príjmov, t.j. menšia čiastka penzií putujúca do najchudobnejších rodín.

Penzijnú politiku prvej Ficovej vlády som príliš nesledoval takže nedokážem posúdiť do akej miery je zodpovedná za tento vývoj.

  • Tlačiť
  • 1

Rubrika Ekonomické nerovnosti

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2496
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2496
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Kalendár sa načítava...