Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Hellebrandt

Kultúra života

08.12.2013 | Tomáš Hellebrandt

Liberalizmus nie je kultúrou smrti

  • Tlačiť
  • 21

“There is no easy walk to freedom anywhere, and many of us will have to pass through the valley of the shadow of death again and again before we reach the mountaintop of our desires." Nelson Mandela

Je tomu týždeň čo v kostoloch po celom Slovensku odznel text pastierskeho listu, ktorý vyvolal vlnu nevôle a kritiky. Mnohým ľudom, veriacim aj neveriacim, prekáža netolerantný, nenávistný a agresívny tón akým sa naši cirkevný predstavitelia rozhodli vítať prípravy na Vianoce, sviatok lásky a pokoja. Aj mňa ako homosexuála a humanistu slová našich biskupov urážajú, hnevajú ale predovšetkým zarmucujú. Z úcty k blížiacim sa sviatkom si však takpovediac zahryznem do jazyka a namiesto kritiky by som sa rád zamyslel nad pojmom ‘kultúra života’.

Katolícka cirkev totiž nevlastní monopol na úctu k životu, jeho posvätnosti, a ani na morálnu autoritu súdiť ako tento dar najvyššej hodnoty zveľaďovať a chrániť. Odlišný postoj mnohých kresťanov na jednej strane a mnohých liberálov na druhej k niektorým kontroverzným témam v skutočnosti nie je vôbec bojom Božieho poriadku proti kultúre smrti ale diskusiou o tom čo robí ľudský život hodnotným a ako túto hodnotu najlepšie chrániť a úctu k nej pestovať. Keby sme naše nezhody vnímali ako diskusiu namiesto vojny našej spoločnej kultúre by to určite iba prospelo.

Rád by som do tejto diskusie ponúkol liberálny a sekulárny pohľad na hodnotu ľudského života. Ako už mám vo zvyku, pomôžem si múdrymi slovami a argumentmi môjho obľúbeného filozofa Ronalda Dworkina. Dworkin tvrdí, že v skutočnosti je toho veľa na čom sa nábožensky a konzervatívne založení ľudia zhodujú so sekulárnymi liberálmi ohľadom hodnoty ľudského života. Pre všetkých ľudí dobrej vôle je ľudský život nepoškvrniteľný a posvätný. Sme presvedčení, že od začiatku každého ľudského života je veľmi dôležité aby prekvital a nebol premrhaný.

Ľudský život chápeme ako posvätný pretože je výsledkom prírodného a ľudského tvorivého procesu, ktorému pripisujeme prirodzenú a nevyčísliteľnú hodnotu. Na jednej strane sú rešpekt a úcta, ktoré cítime voči dielu prírody, či už v jej náboženskom alebo svetskom rúchu. Ľudský život chápeme ako vrcholný výkon Božieho stvorenia alebo najúžasnejší plod evolúcie. Na druhej strane je každý ľudský život tiež výsledkom ľudskej tvorivej sily. Naše osobnosti, kapacity a ambície sú produktom ľudskej tvorivej inteligencie, čiastočne našich rodičov a blízkych, čiastočne našej kultúry, a prostredníctvom našich vlastných rozhodnutí je každý z nás taktiež svojím vlastným dielom.

V slovách Dworkina “život jednotlivého ľudského organizmu si zaslúži rešpekt a ochranu, v hocakej podobe, z dôvodu komplexnej tvorivej investície, ktorú reprezentuje a v dôsledku nášho údivu pred božím alebo evolučným procesom, ktorý tvorí nové životy zo starých, pred procesmi národa a spoločnosti a jazyka cez ktoré ľudské bytosti absorbujú a pokračujú stovky generácií kultúr a foriem života a hodnôt, a nakoniec, keď mentálny život začal rozkvitať, pred procesom vnútorného osobného tvorenia a rozhodnutí cez ktoré človek robí a prerába seba samého, tajomného, neodvratného procesu ktorého sa každý z nás zúčastňuje, a ktorý je teda tým najsilnejším zdrojom empatie a spoločenstva, ktoré máme s každým tvorom, ktorý čelí rovnakej desivej výzve. Hrôza, ktorú cítime v zámernom zničení ľudského života odráža náš spoločný neartikulovaný zmysel vnútorného významu každého z týchto rozmerov investície.”

Pôvod rozdielov v názoroch na kontroverzné témy týkajúce sa úcty voči ľudskému životu ako sú napríklad interrupcie, eutanázia, morálnosť homosexuálnych vzťahov, či iným spôsobom spochybňovania univerzálnosti tradičných rodových úloh a poslaní pramení okrem iného z rozdielov v relatívnom význame, ktorý liberáli a konzervatívne založený ľudia pripisujú každému z týchto dvoch morálne dôležitých rozmerov investície do ľudského života. Hovorím okrem iného pretože každá z uvedených tém prináša aj iné špecifické otázky ktorými sa treba zaoberať. Pri každej z nich je napríklad dôležité zamyslieť sa nad záujmom dotknutého, či je to chorý pacient, ktorý žiada zomrieť, alebo homosexuálny pár, alebo žena, ktorá žiada väčšiu moc nad podmienkami jej otehotnenia. V prípade interrupcií je zásadnou otázkou či vôbec má zmysel chápať ľudský plod v skorom štádiu vývoja ako držiteľa záujmov a tým pádom práv.

Otázka záujmu je však odlišná od otázky úcty k posvätnosti ľudského života. Hodnota života totiž nespočíva iba v jeho subjektívnej hodnote pre človeka ktorého život to je a v jeho inštrumentálnej hodnote danej jeho príspevkom k realizovaniu záujmov druhých. Ľudský život má aj vnútornú hodnotu, nezávislú na ľudskom pôžitku či záujme. Práve na túto vnútornú hodnotu sa odvolávame keď hovoríme o abstraktnej úcte k ľudskému životu, namiesto úcte ku konkrétnej osobe a jej záujmom. Keďže mojím cieľom je zamyslieť sa nad touto vnútornou hodnotou alebo posvätnosťou ľudského života, dôležitú otázku záujmov nechám bokom.

Ako teda chápať rozdiely v prístupe konzervatívne a liberálne založených ľudí ku tvorivému úsiliu, ktoré dáva ľudskému životu jeho vnútornú hodnotu, jeho posvätnosť a nepoškvrniteľnosť?

Veriaci z pravidla pripisujú prvoradú hodnotu prírode ako Božiemu stvoreniu. Ľudský život má osobitné postavenie pretože Boh nás stvoril na svoj obraz a každý z nás je preto nielen vrcholným dielom ale aj znázornením nášho Stvoriteľa. Zámerné zničenie niečoho stvoreného ako posvätné Bohom nemôže byť vykúpené žiadnym ľudským osohom. Interrupcia je preto vždy veľkým morálnym zlom a chybou a eutanázia taktiež. Záujem matky, či nevyliečiteľne chorého ani úcta k ľudskej investícii do ich života, i keď dôležité, nemôžu premôcť úctu a rešpekt, ktoré dlhujeme Bohu za dar života, dar, ktorý tak ľudský plod ako aj chorobou zničené telo umierajúceho stelesňujú.

Chápanie prírodnej investície do ľudského života ako prvoradej tiež robí morálne problematické vzťahy ľudí rovnakého pohlavia či snahu žien získať vyššiu mieru kontroly nad svojou reprodukčnou kapacitou, napríklad pomocou antikoncepcie. Obe otázky sa dotýkajú prostriedku ktorým je Boží dar života realizovaný z generácie na generáciu. Používanie sexuálnych orgánov za iným účelom ako počať nový život, či už homosexuálnym alebo heterosexuálnym párom, je cirkvou vnímané ako hriech voči posvätnosti ľudského života, ktorý žiadne množstvo sexuálneho pôžitku, vzájomného citového naplnenia, či seba realizácie nedokáže vykúpiť.

Liberálne založení ľudia, a hlavne tí, ktorí nie sú konvenčne veriaci, zvyknú uchovávať vyššiu mieru optimizmu a úcty voči schopnosti a zodpovednosti každého z nás spoluvytvárať dielo ľudského života. Prírodu vnímajú ako neosobnú silu, úžasnú v jej komplexnosti, a zasluhujúcu si úctu, ale nie podriadenosť. Prístup ku kontroverzným témam za predpokladu že ľudská investícia do ľudského života je hlavným zdrojom jeho posvätnosti vedie k odlišnému pohľadu na to, čo úcta k životu od nás vyžaduje.

Myslím že žiaden liberálne zmýšľajúci človek nie je imúnny voči úžasnej a inšpirujúcej sile prírody a preto intuitívne cíti že akékoľvek rozhodnutie vo vzťahu k ľudskému plodu je morálne dôležité a treba k nemu pristupovať so zodpovednosťou. Interrupcie vnímajú ako nešťastie, ktoré však môže byť morálne prípustné ak by narodenie dieťaťa závažne marilo ľudskú investíciu do jeho života alebo života jeho rodičov. Pri vážnom poškodení plodu viacerí ľudia cítia že umelé prerušenie tehotenstva pokým ľudská investícia do nového života je iba v zárodku vyjadruje väčšiu úctu ako krátky, bolestivý život, ktorý tragicky smeruje k zmareniu akejkoľvek ľudskej investície doňho. Sú tiež prípady kedy tehotenstvo alebo nový prírastok do rodiny výrazne ohrozuje kvalitu života matky či iných rodinných príslušníkov. Vtedy môže byť dehonestujúcejšie voči ľudskej tvorivej sile znehodnotiť dielo, ktoré je v pokročilom štádiu tvorby ako to, ktoré je, použijúc metaforu z umenia, bielym plátnom.

Liberálny prístup k eutanázii je taktiež určený úctou voči spoluúčasti každého z nás na diele, ktoré voláme život. Vyššie som uviedol, že posvätnosť ľudského života vnímame ako tvrdenie že od jeho začiatku je veľmi dôležité aby prekvital a nebol premrhaný, aby investícia doňho bola realizovaná a nie zmarená. V predošlom článku som tiež vysvetlil že úcta k vlastnému životu si vyžaduje brať svoj život vážne, sledovať v ňom dej ku ktorému sa hlásime a nepodriaďovať svoju vôľu v základných otázkach života vôle druhých. Presvedčenie každého z nás o tom aký dej alebo cieľ vystihuje úspech vo vlastnom živote, čo presne znamená realizácia ľudskej investície doňho je preto možné chápať zároveň ako plnenie si svojej najzákladnejšej etickej zodpovednosti ako aj konkrétny prípad záväzku voči posvätnosti ľudského života. Človek, ktorý úspech vo vlastnom živote vníma ako nezlučiteľný z vegetatívnou existenciou, napojený na prístroje, koná z úcty k životu keď hľadá opatrenia ako sa takejto existencii vyhnúť.

Podobný argument možno uplatniť v prípade homosexuálnych vzťahov či antikoncepcie. Ideál reprodukcie ako spoločného rozhodnutia založenom na láske a túžbe pokračovať svoj život zmiešaný so životom druhého v žiadnom prípade neznamená, že sexuálny styk je hodnotný a tvorivý iba keď je robený za týmto účelom. Pre mnohých z nás, heterosexuálov ako aj homosexuálov, predstavuje sex okrem iného prostriedok, ktorým budujeme svoje životy okolo jedinečného a mocného spojenia fyzickej a duševnej intimity medzi partnermi. Je pravda že v niektorých prípadoch sexuálny styk vzdoruje tradičnému vnímaniu rodových úloh. Je tomu tak v prípade homosexuálov. Rovnako keď sa žena vyzlečie z tradičnej role rodičky a sleduje hodnotu fyzického a duševného spojenia s partnerom ako takú. Tento vzdor však nijako neuberá na hodnote tvorenia vzťahu, ktorý dáva životu zmysel a tým vyzdvihuje jeho posvätnú hodnotu.

Je dôležité podotknúť že rozdielne názory na tieto aj iné témy týkajúce sa hodnoty ľudského života existujú aj medzi liberálmi, takisto ako aj medzi konzervatívne mysliacimi ľuďmi. Rozdiely v relatívnom dôraze na prírodný verzus ľudský rozmer investície do ľudského života ako aj rozdiely v prístupe k ostatným otázkam, ktoré sú morálne relevantné vedú k celej škále možných postojov od veľmi konzervatívneho až po veľmi liberálny. Mojím úmyslom nebolo ponúknuť konkrétne odpovede na otázku interrupcii, eutanázie, či genderu. Chcel som len ukázať že liberalizmus je plne v súlade s úctou k životu a liberáli si nálepku ‘aktéri kultúry smrti’ v žiadnom prípade nezaslúžia.

Otázky vnútornej kozmickej hodnoty života sú v konečnom dôsledku otázkami duchovnými. Nie všetci k nim pristupujeme z pozície konvenčného náboženstva. Absencia Boha v morálnom rámci myslenia nijako neuberá na intenzite presvedčenia o tom čo si úcta k ľudskému životu vyžaduje ani jej centrálne postavenie v našich životoch. Uvedomenie si že oddanosť posvätnosti ľudského života je niečo čo nás naprieč vierovyznaniam spája, nie rozdeľuje, vytvára predpoklad pre pokojnejšie, tolerantnejšie a morálne konštruktívnejšie spolunažívanie.

  • Tlačiť
  • 21

Rubrika Liberalizmus a práva LGBTI ľudí

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2496
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2496
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Kalendár sa načítava...