Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Hellebrandt

Kennedy v. Lady Gaga

31.03.2013 | Tomáš Hellebrandt

Stane sa zo sudcu Najvyššieho Súdu USA nový gej hrdina?

  • Tlačiť
  • 59

Medzi sudcami Najvyššieho Súdu USA by človek ťažko hľadal mená, ktoré v LGBT komunite rezonujú tak ako Lady Gaga alebo Madonna. To sa môže čoskoro zmeniť. Len desaťročie po tom ako Najvyšší Súd dekriminalizoval sexuálne vzťahy medzi ľuďmi rovnakého pohlavia ten istý súd tento týždeň počul argumenty v dvoch prípadoch, ktoré by sa mohli stať míľnikmi v boji o práva inak orientovaných ľudí. V prípade Hollingsworth v. Perry má Súd rozhodnúť o ústavnosti Kalifornskej Proposition 8 novely štátnej ústavy ktorá prešla v referende v novembri 2008 a zrušila právo párov rovnakého pohlavia uzatvárať manželstvá ktoré im bolo dané len niekoľko mesiacov pred tým. V prípade United States v. Windsor Súd rozhoduje o ústavnosti takzvaného Defence of Marriage Act (Zákona o ochrane manželstva) z roku1996 ktorý popiera rôzne federálne výhody pre páry rovnakého pohlavia, ktoré uzatvorili manželstvo v štátoch ktoré takéto zväzky povoľujú.

Tieto prípady majú potenciál stať sa míľnikmi v dlhom boji o rovnosť a ľudskú dôstojnosť ktorý má svoje korene v občiansko-právnych hnutiach minulého storočia proti rasizmu a sexizmu. Práva homosexuálov sú rozhodujúcou témou občianskych práv našej generácie. Profesor práva na New Yorkskej Univerzite David Richards konštatuje že rasizmus, sexizmus a homofóbia majú spoločné vlastonsti. Zlo ktoré on volá morálne otroctvo je všade tam, kde "celým triedam osôb je tradične popieraná náležitá úcta prostredníctvom základných ľudských práv slobody svedomia, prejavu, intímneho života a práce na základe dehumanizujúcich stereotypov." V prípade černochov a žien boli takéto stereotypy použité ako opodstatnenie ich servilného postavenia, zatiaľ čo homosexuálom bolo popreté akékoľvek postavenie či miesto v spoločnosti. Homosexualita bola vnímaná ako najvyššie kacírstvo – zločin nehodný pomenovania, nieto diskusie.

Ústavná ochrana v Spojených štátoch proti zlu rasizmu a sexizmu vzala dve podoby. Po prvé, Najvyšší Súd považuje určité dôvody zákonov a politík za porušujúce takzvanú klauzulu rovnakej ochrany štrnástej novely ústavy Spojených štátov, ktorá uvádza, že "žiaden štát... neodmietne akejkoľvek osobe v rámci svojej jurisdikcie rovnakú ochranu zákona". Táto klauzula je všeobecne chápaná ako stelesňujúca liberálny ideál ľudskej rovnocennosti. Podľa uznávaného právneho teoretika, Ronalda Dworkina, "klauzula rovnosti ochrany nie je porušená vždy, keď niektorá skupina prehrala dôležité rozhodnutie na základe podstaty prípadu alebo v rámci politického procesu, ale keď je jej strata výsledkom osobitnej zraniteľnosti voči predpojatosti alebo nepriateľstvu alebo stereotypu a jej následného nižšieho postavenia – jej druhotriedneho občianstva – v spoločnosti."

To znamená že motív a nie účinok je rozhodujúci. Samozrejme, určenie motívov zákonov a politík je veľmi ťažké. Najvyšší súd pristupuje k tomuto problému tak že podrobuje zákony a rozhodnutia, ktoré znevýhodňujú určité skupiny ľudí vyššej úrovni skúmania. Ak rozhodnutie závažne znevýhodňuje skupinu alebo triedu v spoločnosti, ktorú najvyšší súd označil ako "podozrivú" – triedu podľa prominentnej definície sudcu Powella, ktorá je "zaťažená takým postihnutím alebo predmetom takého cieľavedomého nerovnocenného zaobchádzania v minulosti alebo odsunutá do pozície takej politickej bezmocnosti, že si zasluhuje výnimočnú ochranu od väčšinového politického procesu" – potom je rozhodnutie podrobené "prísnemu skúmaniu". Rozhodnutie je protiústavné pokiaľ sa nepreukáže, že nevýhoda spôsobená je nevyhnutná pre ochranu nejakého "rozhodujúceho" vládneho záujmu. Ak skupina znevýhodnená rozhodnutím nie je podozrivou triedou potom je rozhodnutie podrobené oveľa menej náročnej "kontrole racionálneho základu". Rozhodnutie je ústavné pokiaľ sa nepreukáže že je iracionálne pretože nevplýva na žiadne legitímne vládne účely. Klasifikácia na základe rasy podlieha prísnemu skúmaniu od roku 1944 (Korematsu v.United States) a klasifikácia na základe pohlavia podlieha zvýšenému skúmaniu (medziúroveň kontroly ktorá vyžaduje preukázanie "dôležitého" ale nie nevyhnutne " rozhodujúceho " vládneho záujmu) od roku 1976 (Craig v. Boren).

Druhý spôsob akým Najvyšší Súd rieši zlo morálneho otroctva je stanovením ústavných slobôd ktoré považuje za chránené takzvanou klauzulou riadneho procesu štrnástej novely ústavy. Klauzula riadneho procesu chráni všetky osoby pred zbavením "života, slobody alebo majetku bez riadneho procesu práva..." Keď je takéto základné ústavné právo porušené zákonom alebo rozhodnutím súdy uplatňujú prísnu úroveň skúmania. Napríklad v sérii rozsudkov formulujúcich ústavné právo na súkromie Najvyšší Súd potvrdil ženám základné ľudské právo voľby v oblasti reprodukcie zrušením štátnych zákonov zakazujúcim antikoncepciu (Griswold v. Connecticut, 1965) a interrupcie (Roe v. Wade, 1973).

Skutočný pokrok v právach homosexuálov v USA na federálnej úrovni sa na rozdiel od práv rasových menšín a žien dostavil iba nedávno. Homosexuálny styk bol dekriminalizovaný až v roku 2003 (Lawrence v. Texas) a klasifikácia na základe sexuálnej orientácie stále nie je podrobená Najvyšším Súdom vyššej úrovni skúmania. To sa môže zmeniť rozhodnutím v oboch prípadoch v súčasnosti na súde. Hollingsworth v. Perry je zaujímavejší pretože sa zaoberá priamo ústavnosťou právnych predpisov ktoré obmedzujú manželstvo iba na páry opačného pohlavia. Kalifornia v súčasnosti poskytuje párom rovnakého pohlavia ktoré sú registrované ako domáci partneri všetky práva a výhody manželstva, ale neoznačuje ich ako manželstvo. Navyše, Kalifornia je jedinečná tým že v minulosti legalizovala manželstvá párov rovnakého pohlavia ale Proposition 8 im toto právo zobrala. Aj keď Najvyšší Súd nájde Proposition 8 protiústavné, dopad tohto rozhodnutia na iné štáty bude záležať na presnom odôvodnení ktoré súd prijme.

Jedným z kľúčových rozhodnutí, ktorým čelí súd sa týka primeranej úrovne skúmania. Je zaujímavé, že deviaty okresný odvolací súdu, ktorého rozhodnutie je napadnuté na najvyššom súde, našiel Proposition 8 protiústavné aj v rámci kontroly racionálneho základu. Súd stanovil že odstránenie prístupu k štatútu manželstva pre páry opačného pohlavia nemôže byť racionálne spojené so žiadnym štátnym záujmom. Súd teda dospel k záveru, že "Proposition 8 neslúži žiadnemu účelu, a nemá žiadny iný vplyv, ako znížiť postavenie a ľudskú dôstojnosť gejov a lezieb v Kalifornii, a oficiálne preklasifikovať ich vzťahy a rodiny na nižšiu úroveň ako páry opačného pohlavia."

Keďže zákony ktoré v Kalifornii umožňujú uzatvárať domáce partnerstvá nie sú predmetom sporu, Najvyšší súd nemusí v tomto prípade riešiť otázku, či štáty podľa ústavy musia takéto výhody párom rovnakého pohlavia poskytnúť. Ale Súd môže usúdiť, že ak raz štát ponúka takýmto párom všetky alebo prakticky všetky výhody manželstva, neexistuje legitímny dôvod odopierať im štatút manželstva ako taký. Takýto rozdielny prístup je preto opodstatnene vnímaný ako motivovaný úsilím stigmatizovať alebo poprieť rešpekt, na základe sexuálnej orientácie, ktoré porušuje klauzulu rovnakej ochrany. Ak Najvyšší Súd prijme toto zdôvodnenie malo by to dopad na Kaliforniu a sedem ďalších štátov, ktoré uznávajú homosexuálne vzťahy, ale bez štatútu manželstva. Toto je takzvané osem-štátne riešenie.

Keby sa súd rozhodol uplatniť prísnu alebo zvýšenú úroveň skúmania Proposition 8 by takmer určite nesplnil toto vyššie bremeno odôvodnenia. Doslova historickým je krok vlády prezidenta Obamu ktorá sa postavila na stranu odporcov Proposition 8 argumentujúc že klasifikácia založená na sexuálnej orientácii by mali podliehať zvýšenej úrovni skúmania. Vláda tvrdí, že LGBT komunita spĺňa všetky vlastnosti podozrivej triedy: "(1) gejovia a lesby trpeli a trpia významnou diskrimináciou v tejto krajine; (2) sexuálna orientácia vo všeobecnosti nemá žiaden vzťah na schopnosť prispieť spoločnosti; (3) diskriminácia gejov a lezieb vychádza z nemennej alebo rozlišujúcej vlastnosti, ktorá ich definuje ako skupinu; a (4) bez ohľadu na určitý pokrok, gejovia a lezby – ako Proposition 8 sám zdôrazňuje – sú menšinová skupina s obmedzenou silou chrániť sa pred negatívnymi výsledkami v politickom procese. "

Dôsledky označenia LGBT komunity ako podozrivej triedy by boli skutočne historické. Predstavovalo by to významný pokrok v boji za práva homosexuálov, rovnosť a ľudskú dôstojnosť. Rozhodnutie by nezrušilo automaticky zákony všetkých štátov ktoré obmedzujú manželstvo pre páry opačného pohlavia. Vláda USA napríklad argumentuje v prospech užšieho osem-štátneho riešenia. Tie štáty ktoré neuznávajú ani domáce partnerstvá alebo civilné zväzky by sa možno snažili svoj prístup zdôvodniť na súdoch ako chrániaci dôležité štátne záujmy. Je však pozoruhodné že zo 41 štátov v tejto kategórii iba 20 zaslalo na Najvyšší Súd písomné argumenty podporujúce Proposition 8. Okrem toho by takéto rozhodnutie malo pozitívne dôsledky pre ostatné dôležité práva homosexuálov, napríklad pre boj proti diskriminácii na pracovisku a v školách.

Ďalšia možnosť, ktorú ponúkajú odporcovia Proposition 8 sa odvoláva na klauzulu riadneho procesu a ústavné právo na manželstvo, ktoré Najvyšší Súd definoval vo viac ako desiatke prípadov v minulom storočí. Ako píšu v ich správe "právo uzavrieť manželstvo vždy bolo založený na a definované, ústavnou slobodou voľby partnera podľa vlastného výberu – nie vlastnosťami vybraného... zrušenie Proposition 8 si nevyžaduje uznanie nového práva na manželstvo párom rovnakého pohlavia. Len by potvrdilo dlhoročné právo všetkých osôb uplatniť slobodu osobnej voľby pri rozhodovaní, či a s kým uzavrieť manželstvo. "

Rozhodnutie Najvyššieho Súd v tomto prípade je ťažké predpovedať. Každá z možností je do určitej miery problematická. Sudca Kennedy, ktorý je jazýčkom na váhach medzi konzervatívnym a liberálnym krídlom na súde, vyjadril znepokojenie nad tým že viac ako štyridsať tisíc detí ktoré žijú s rodičmi rovnakého pohlavia v Kalifornii sú postihnuté Proposition 8 zdôrazňujúc ich želanie aby ich rodičia boli uznaní ako manželia. Osem-štátne riešenie by však paradoxne potrestalo viac progresívne štáty, ktoré uznávajú vzťahy párov rovnakého pohlavia avšak bez štatútu manželstva. To spôsobilo obavy medzi liberálnejšie orientovanými sudcami. Ale nedá sa vnímať ani chuť súdu na veľké rozšírenie práva gejov a lezieb naprieč celými Spojenými štátmi. Mnohí sa obávajú že takýto výsledok by bol príliš spoločensky kontroverzný a vyvolával by nepríjemné otázky o miere justičného aktivizmu. Nakoniec súd nemusí dosiahnuť väčšinu alebo môže zamietnuť prípad z procedurálnych dôvodov. Takýto výsledok by bol samozrejme obrovským sklamaním na oboch stranách.

Nikto však nepochybuje, že rozhodujúci bude názor sudcu Kennedyho. Bude sa chcieť zapísať do dejín ako sudca, ktorý sa priklonil k tradičnej predstave o manželstve a rodine napriek rýchlo sa meniacej spoločnosti alebo ako jeden z najväčších obrancov princípov rovnosti a ľudskej dôstojnosti aký kedy sedel na Najvyššom Súde? Dúfajme, že sa rozhodne stať novým hrdinom LGBT komunity. Lady Gaga, dávaj si bacha!

 

  • Tlačiť
  • 59

Rubrika Liberalizmus a práva LGBTI ľudí

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2496
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2496
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Kalendár sa načítava...