Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Hellebrandt

Justičný aktivizmus alebo víťazstvo lásky?

29.06.2015 | Tomáš Hellebrandt

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu USA platí ponaučenie aj pre Slovensko.

  • Tlačiť
  • 11

26. Jún sa za ostatných dvanásť rokov už po tretí krát zapísal do dejín LGBTI hnutia v USA ako historický. V roku 2003 bol v tento deň Najvyšším súdom zrušený zákon kriminalizujúci homosexuálny styk v štáte Texas a rozšírením aj podobné zákony v iných štátoch. Presne o desať rokov neskôr ten istý súd, v pomere hlasov 5:4, vyhlásil za protiústavný zákon, ktorý na federálnej úrovni obmedzoval párom rovnakého pohlavia prístup k výhodám manželstva. No a minulý piatok rovnako tesným rozhodnutím Najvyšší súd uznal týmto párom ústavné právo na manželstvo aj na štátnej úrovni. V posledných dvoch prípadoch bol jazýčkom na váhach sudca Anthony Kennedy, ktorý vo všetkých troch rozhodnutiach tiež napísal väčšinový názor. Po piatku sa z tohto plešatého pána v dôchodkovom veku stal doslova gay ikon.

Podstata piatkového nálezu v spore Obergefell v. Hodges je jednoduchá. Takzvaná Klauzula riadneho procesu Štrnástej novely ústavy chráni všetky osoby pred zbavením "života, slobody alebo majetku bez riadneho procesu práva..." Ústavný precedens stanovil, že základné právo na manželstvo je jednou zo slobôd chránenou touto klauzulou. Súd skúmal, či existuje závažný dôvod, pre ktorý by štáty moholi toto právo obmedziť výlučne na heterosexuálne páry. Dospel k záveru, že takýto dôvod neexistuje.

Tento nález je iba posledný v dlhej sérii rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorými chráni práva neuvedené explicitne v americkej ústave. Napríklad právo na starostlivosť o vlastné deti, právo používať antikoncepciu alebo právo odmietnuť zdravotnú starostlivosť sú rovnako ako právo na manželstvo chápané ako konkrétne príklady všeobecného práva na slobodu chráneného Štrnástou novelou ústavy. Vždy keď Najvyšší súd svojím rozhodnutím ustanoví nové základné právo alebo rozšíri existujúce právo na skupinu ľudí, ktorá bola predtým vylúčená, z rady odporcov sa ozývajú obvinenia z justičného aktivizmu, z tvorby namiesto aplikácie zákona.

Najvyšší sudca John Roberts vo svojom odlišnom stanovisku podrobil rozhodnutie svojich piatich kolegov a kolegýň ostrej kritike. Roberts nespochybňuje, že Klauzula riadneho procesu obsahuje „podstatný“ prvok, ktorý chráni určité práva implicitné v Štrnástej novele. Poukazuje však, že „naše precedensy požadujú aby implicitné základné práva boli objektívne hlboko zakorenené v histórii a tradíciách tohto národa“ (str. 13). Tieto obmedzujú vôľu sudcov „nahradiť vlastným sociálnym a ekonomickým presvedčením rozhodnutia zákonodarných zborov, ktoré sú volené aby prijímali zákony“ (str. 13).

Sudca Roberts je presvedčený, že história a tradícia manželstva v USA jednoznačne potvrdzuje jeho základnú štruktúru ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Nejde pritom o historickú náhodu ale o biologickú nevyhnutnosť a zároveň sociálnu hodnotu výchovy detí v stabilných podmienkach celoživotného vzťahu. „Toto jednotné chápanie manželstva prevláda v Spojených štátoch počas celej našej histórie“ (str. 5). „Precedensy tohto súdu opakovane opisujú manželstvo spôsobom konzistentným jedine s jeho tradičným významom“ (str. 7). Napriek zmenám, ktorými určité aspekty manželstva časom prešli „základný význam manželstva pretrváva“ (str. 8).

Nenachádzajúc v histórii a tradíciách manželstva ani v precedensoch Najvyššieho súdu nič, čo by spochybňovalo túto „biologicky zakorenenú“ (str. 6) definíciu manželstva, Roberts usudzuje, že „rozhodnutie väčšiny je aktom vôle, nie právneho úsudku“ (str. 3). Jeho kolegovia ignorovali požiadavku sudcovskej zdržanlivosti, „ukradli“ túto otázku ľudu, „uzavreli debatu a uzákonili vlastné videnie manželstva vo veci ústavného práva“ (str. 2). Priaznivci gay manželstiev majú dôvod oslavovať dosiahnutie žiadaného cieľa, príležitosť nového vyjadrenia záväzku partnerovi či partnerke, dostupnosť viacerých výhod. Nemajú však dôvod oslavovať Ústavu. „Tá s tým nemá nič spoločné“ (str. 29).

Súdna väčšina v tomto spore uznáva význam histórie a tradícií pri určovaní základných práv, ktoré štát musí rešpektovať, ale nedáva im absolútnu váhu. „História a tradície riadia a disciplinujú toto skúmanie ale neurčujú jeho vonkajšie hranice“ (str. 10). Ústavná ochrana slobody sa vyvíja spolu s ľudskými poznatkami a spoločenskými podmienkami. Podľa Kennedyho takto to mienili aj autori Ústavy, ktorí zámerne koncipovali ústavnú ochranu slobody široko aby sa jej interpretácia mohla meniť spolu s našim poznaním. „Vlastnosťou nespravodlivosti je, že ju nie vždy vnímame v našej dobe. Generácie, ktoré napísali a ratifikovali Listinu práv a Štrnástu novelu sa nedomnievali, že poznajú rozsah slobody vo všetkých jej rozmeroch a preto zverili budúcim generáciám chartu chrániacu právo všetkých ľudí užívať slobodu zatiaľ čo sa učíme jej význam“ (str. 11).

Pri tak osobnej a súkromnej inštitúcii akou je manželstvo je význam manželského zväzku a morálnych povinností z neho vyplývajúcich určený predovšetkým spoločenským vnímaním a praxou. Zákony, aj tie ústavné, nanajvýš vymedzujú rámec, v ktorom sa ľudia usilujú o úspech a šťastie vo svojom rodinnom živote. Postupné zmeny v chápaní účelu manželstva môžu časom odhaliť rozpor medzi obmedzením prístupu k jeho výhodám v zákone a realizácii jeho ideálu v praxi, ktorú pozorujeme okolo seba v rôznych, aj tých netradičných rodinných usporiadaniach.

Sudca Kennedy si je vedomý skutočnosti, že „história manželstva je históriou kontinuity ako aj zmien“ (str. 6). V minulosti som písal o tom, ako významne sa vnímanie manželstva v západnej civilizácii zmenilo za ostatných dvesto rokov. Z prostriedku sledujúceho politické a ekonomické spojenectvá sa postupom času stal účel súkromného života, ohnisko lásky a útočisko pred vonkajším svetom. Zo vzťahu podriadenej a nadriadeného sa stal vzťah rovnocenných bytostí s rovnakými právami a povinnosťami voči sebe. Zo stretu dvoch sexuálne protikladných rodových stereotypov sa stal zväzok dvoch ľudí s emocionálnymi a sexuálnymi potrebami, ktorého cieľom je tieto potreby naplniť. Kennedy píše, že tento vývoj zásadne zmenil inštitúciu manželstva a „spôsobil hlbokú transformáciu v jej štruktúre, postihujúc aspekty manželstva dlho vnímané ako podstatné“ (str. 7).

Nárokovanie si práva uzatvárať manželstvá pármi rovankého pohlavia je iba dôsledkom revolúcie lásky a rodovej rovnosti, ktorá v západnej spoločnosti prebehla zhruba od vzniku americkej ústavy. Je preto chybou odvolávať sa na tisíce rokov dejín počas, ktorých žiadna spoločnosť neuznávala takéto manželstvá. „Ak by boli práva definované podľa toho kto si ich uplatňoval v minulosti, potom by existujúce zvyklosti boli svojím vlastným pokračujúcim odôvodnením a nové skupiny by sa nemohli dovolávať práv, ktoré im boli predtým odopreté“ (str. 20).

Boli to zmeny vo vnímaní manželských povinností a rodinného šťastia heterosexuálnymi pármi, ktoré túto inštitúciu spravili atraktívnou aj pre homosexuálov. Ako uviedla sudkyňa Ruth Bader Ginsburg počas ústneho pojednávania páry rovnakého pohlavia „by nežiadali túto pomoc keby platil rovnaký zákon o manželstve ako pred tisícročím. To by nebolo možné. Gay páry by si nezvolili vzorec manželstva, ktorý bol vzťahom dominantného a podriadeného. Áno, bolo to manželstvo medzi mužom a ženou, ale muž rozhodoval o tom kde budú žiť, úlohou ženy bolo nasledovať ho. Inštitúcie manželstva sa zmenila smerom k rovnosti. Gay páry by nezapadli do manželstva ako bolo kedysi.“

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu je jasné, že hoci sa neviaže výlučne na históriu a tradíciu manželstva ako bolo kedysi, dáva si veľmi záležať aby zostalo verné tým precedensom, ktorými súd reagoval na zmeny vnímania manželstva v spoločnosti. Nie je preto prekvapujúce, že rozhodnutie väčšiny sa opiera o rodinné hodnoty, ktoré väčšina Američanov (a určite aj Slovákov) pokladá za samozrejmé a ktoré sú produktom histórie a tradícií ako aj nových poznaní a sociálnych zmien. Sú nimi napríklad slobodne zvolený záväzok jedného človeka druhému, stabilita a integrita rodinného prostredia, v ktorom vyrastajú deti, a postavenie manželstva ako „základu nášho sociálneho poriadku“ (str. 16). Najvyšší súd potvrdzuje, že „žiaden zväzok nie je hlbší ako manželstvo, pretože ono stelesňuje najvyššie ideály lásky, vernosti, oddanosti, obetavosti, a rodiny“ (str. 28). Páry rovnakého pohlavia požadujúce prístup k manželstvu nechcú nič iné, len možnosť sledovať ten istý ideál. „Bolo by nepochopením týchto mužov a žien tvrdiť, že oni zneuctievajú myšlienku manželstva. Ich prosba je, že ju rešpektujú, a to tak hlboko, že chcú nájsť jej naplnenie vo vlastných životoch“ (str. 28).

Aké ponaučenie si môže zobrať Slovensko z dlhej a tŕnistej cesty Američanov k rovnosti manželstva? V demokratickej spoločnosti ústava „žije“ a nie je iba skamenelinou predošlých dôb a starých predsudkov, nech sa naši dinosaury v parlamente akokoľvek usilujú fosilizovať svoje videnie základných hodnôt na večné časy. Interpretácia ústavou chránených práv reaguje na spoločenský vývoj, ktorého autorom sú všetci občania, aj tí s inou orientáciou. Pre pokrok v ochrane našich práv je však nesmierne dôležité aby sme nabrali odvahu prihlásiť sa k svojej inakosti. Ako môžeme pozorovať v prípade diskusie o Afrických utečencoch, najstrašidelnejšie pôsobí hrozba abstraktná, s ktorou nemáme žiadne skúsenosti. Na rozdiel od Afričanov však gejovia a lesby na Slovenku majú možnosť zdieľaním svojich príbehov dať „strašiakovi“ ľudskú tvár, ako priatelia, súrodenci, či kolegovia, ktorí žijú medzi nami (napríklad na Životné partnerstvo). Jedine tak je možné obrátiť verejnú mienku a zdôrazniť ten do očí bijúci rozpor v našej ústave medzi právom na osobnú slobodu a ľudskú dôstojnosť a nám zahatanú cestu k inštitúcii obrovského osobného aj spoločenského významu. Snáď do dvanástich rokov zvíťazí láska aj u nás!

P.S.

Pozrite si výbornú reportáž Aleny Taranovej kde anglickým prízvukom prispieva aj moja maličkosť.

  • Tlačiť
  • 11

Rubrika Liberalizmus a práva LGBTI ľudí

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2494
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2494
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Kalendár sa načítava...