Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Hellebrandt

Je Slovensko rovnostárskym rajom?

11.09.2017 | Tomáš Hellebrandt

Oficiálne štatistiky naznačujú, že Slovensko je na čele peletónu vyspelých krajín v miere rovnosti rozdelenia príjmov v spoločnosti. O kvalite vstupných dát však možno pochybovať a Slovensko svojou (ne)rovnosťou v skutočnosti zrejme nijak nevyniká.

  • Tlačiť
  • 23

Extrémne nerovnosti príjmov v spoločnosti predstavujú morálny, politický a ekonomický problém. Spochybňujú základný morálny záväzok demokratického štátu pristupovať ku všetkým svojim občanom s rovnakým záujmom a rešpektom. Podozrenie, že systém a pravidlá hry sú nastavené v prospech úzkej skupiny ľudí a iných vylučujú na okraj spoločnosti môže byť zdrojom občianskych nepokojov a podkopáva súdržnosť politického spoločenstva. Nedostatok materiálnych zdrojov potrebných pre osobný rozvoj tiež predstavuje mrhanie ľudským potenciálom a oberá ekonomiku o dôležitý zdroj inovácií a rastu.

Sú príjmové nerovnosti na Slovensku veľké alebo malé?

Toto je z časti filozofická otázka, ktorá nás nabáda zamyslieť sa nad ideálnym rozdelením príjmov, s ktorým je možné porovnať realitu. Na túto tému som už v minulosti na stránkach tohto blogu písal.

Alternatívny štandard pre porovnanie môžeme hľadať v meranej miere nerovností v iných vyspelých krajinách. Podľa najnovších štatistík OECD patrí Slovensko medzi krajiny z najnižšou mierou príjmových nerovností. S pomedzi všetkých vyspelých krajín nám dokonca patrí druhé miesto, hneď po Islande. Žeby sme predsa len v niečom boli svetovou špičkou?

Pozor na kvalitu vstupných dát!

Hodnota takýchto medzinárodných porovnaní závisí od kvality dát a presnosti, s akou je možné merať príjmy domácností v jednotlivých krajinách. Najjednoduchší spôsob je spýtať sa ľudí priamo. Za predpokladu, že prieskum domácností je robený na reprezentatívnej vzorke a respondenti odpovedajú pravdivo je možné získať dobrú predstavu o výške a rozdelení príjmov v celej populácii.

Tieň podozrenia na kvalitu dát z prieskumov vrhá ich porovnanie s údajmi zbieranými národnými štatistickými úradmi odlišnou metódou v rámci zostavovania národných účtov, ktoré sa snažia komplexne zachytiť celú škálu ekonomických aktivít v krajine. Priemerný príjem na hlavu v prieskumoch je z pravidla podstatne nižší ako zodpovedajúca veličina v národných účtoch. Graf 1 ukazuje, že táto medzera sa vo väčšine vyspelých krajín pohybuje v rozpätí 10 až 35 percent a Slovensko patrí ku krajinám s najväčším rozdielom medzi tvrdeniami účastníkov prieskumov a odhadmi účtovníkov.

Graf 1: Medzera medzi priemerným príjmom na hlavu v prieskume domácností a v národných účtoch

Zdroj: Luxembourg Income Study, Svetová Banka, a výpočty autora

Dôvodov na túto medzeru je viacero ale je zrejmé, že nedostatky prieskumov domácností zohrávajú dôležitú úlohu. Spomenuté predpoklady reprezentatívnej vzorky a hodnoverných respondentov majú často ďaleko od reality.

Výsledkom je, že nezanedbateľná časť reálnych príjmov v prieskumoch chýba. Ak by tieto chýbajúce príjmy boli rovnomerne rozložené naprieč populáciou, pretože napríklad rovnako babka z Bardejova ako aj Bašternák z Bratislavy zabudne anketárovi nahlásiť 20 percent zo svojho príjmu, dopad na meranú mieru nerovnosti by bol minimálny. Existujú však dôvody predpokladať, že chýbajúci príjem je v skutočnosti rozdelený nerovnomerne a skutočná miera nerovnosti sa líši od tej meranej na základe prieskumov.

Niektorí respondenti zámerne podhodnocujú svoj príjem...

Viaceré štúdie ukazujú, že účastníci prieskumov nie vždy poskytnú presné informácie ohľadom niektorých zložiek svojich príjmov. Chyby nie sú vždy zámerné. V prípade kolísavých zložiek ako napríklad príjmu z podnikateľských aktivít, či výnosu z aktív sú respondenti viac náchylní chybám ako v prípade stabilného príjmu zo zamestnania.

Existujú však aj dôvody systematického a zámerného podhodnocovania niektorých druhov príjmov. Ľudia, ktorí klamú o výške svojich príjmov v daňovom priznaní za účelom zníženia svojej daňovej povinnosti sa napríklad môžu obávať, že pravdivá odpoveď anketárovi im môže spôsobiť problémy ak by ich odpovede boli posunuté daňovým úradom.

Osobitnou kategóriou sú v tomto ohľade príjmy z niektorých podnikateľských aktivít a živností, ktoré je oveľa jednoduchšie skrývať pred daňovými úradmi ako príjmy zo zamestnania. Viaceré štúdie v rôznych krajinách napríklad ukázali, že pomer spotreby nahlásenej v prieskume (kde motivácia klamať je oveľa nižšia) k nahlásenému príjmu je oveľa vyšší v prípade živnostníkov ako zamestnancov, čo naznačuje, že prvá skupina významne podhodnocuje svoje skutočné príjmy.

Na Slovensku bohužiaľ takáto štúdia ešte nebola realizovaná ale existujú dôvody predpokladať, že tento problém je u nás rozsiahlejší ako v mnohých iných vyspelých krajinách. Slovensko napríklad patrí ku krajinám s najvyššími daňovými únikmi (pozri tu). V pomere k HDP máme tiež relatívne vysokú hodnotu aktivít skrývaných pred verejnými orgánmi (pozri tu). Porovnanie celkových príjmov zo živností a z kapitálu v prieskumoch domácností so zodpovedajúcimi veličinami v národných účtoch tiež naznačuje, že medzera na Slovensku patrí k najväčším v rámci vyspelých krajín.

...a prieskumy často nie sú dostatočne reprezentatívne

Druhým problémom prieskumov je, že vysokopríjmové domácnosti sa častejšie odmietajú zúčastniť čo skresľuje reprezentatívnosť výsledkov. Ekonómovia tento fenomén vysvetľujú takzvanými nákladmi obetovanej príležitosti. Hodnota času stráveného vyplňovaním dotazníka vo všeobecnosti stúpa s príjmom a úmerne klesá ochota oslovených zrieknuť sa príležitosti tráviť čas iným spôsobom. Národné účty sú menej náchylné tomuto problému lebo tie sledujú transakcie nie ľudí a veľké transakcie zriedkavejšie unikajú pozornosti účtovníkov.

Zahraničné dáta a štúdie potvrdzujú nedostatočnú účasť vysokopríjmových domácností na prieskumoch. Podiel horného percenta respondentov na celkových príjmoch je napríklad často výrazne nižší v prieskumoch ako v dátach z daňových priznaní, ktoré samé zrejme podhodnocujú skutočné príjmy tých najbohatších. Dáta z daňových priznaní na Slovensku nie sú verejne dostupné pre výskum a nie je preto možné urobiť podobné porovnanie aj u nás.

Po úpravách to s príjmovými nerovnosťami na Slovensku nevyzerá až tak ružovo

Keď sme pred rokom so spoluautorom v Peterson Institute for International Economics písali knihu o príjmových nerovnostiach v globálnom meradle, snažili sme sa nájsť aspoň hrubú metódu ako tieto nedostatky prieskumov zohľadniť v našich odhadoch. Dáta z prieskumov sme sa rozhodli upraviť v dvoch krokoch.

Po prvé, príjmy zo živnosti jednotlivých domácností sme navýšili v súlade s empirickými odhadmi miery ich podhodnotenia a po zohľadnení rozdielov v kvalite inštitúcií v jednotlivých krajinách (v tých so slabšími inštitúciami, vyššou korupciou a väčšou šedou ekonomikou sme príjmy živnostníkov zvýšili viac ako v krajinách s kvalitnejšími inštitúciami). Táto úprava zatvorila časť z medzery medzi priemerným príjmom v prieskumoch a v národných účtoch.

Po druhé, zvyšnú medzeru sme zavreli tak, že sme zvýšili počet ľudí vo vrchnej časti distribúcie príjmov. Predstavte si, že všetkých respondentov prieskumu zoradíme od ľava do prava vo vzostupnom poradí podľa výšky ich ohláseného príjmu. Keďže, ako sme videli, na pravej strane pomysleného radu chýbajú ľudia, ktorí sa odmietli zúčastniť na prieskume, my sme ich tam umelo doplnili.1

Výsledok je vidieť v Grafe 2, ktorý krajiny zoraďuje podľa miery nerovností príjmov po našich úpravách. Nerovnosť je meraná Gini indexom, ktorý berie hodnotu medzi 0 (prípad úplnej rovnosti, kde každému pripadá rovnaký príjem) a 100 (prípad dokonalej nerovnosti, kde všetok príjem pripadá jednej osobe). Graf tiež ukazuje Gini index meraný na základe prieskumu bez úprav. Naše úpravy zvýšili mieru nerovnosti vo všetkých krajinách keďže príjem chýbajúci v prieskumoch sme pridelili predovšetkým domácnostiam z nadpriemernými príjmami. Slovensko patrí ku krajinám, kde úpravy mali najväčší dopad na meranú mieru nerovnosti a významne zhoršili naše postavenie v medzinárodnom porovnaní.

Graf 2: Miera nerovnosti vo vyspelých krajinách meraná Gini indexom

Zdroj: Luxembourg Income Study a výpočty autora

Nechcem tvrdiť, že naše výsledky sú presným odzrkadlením reality. Úpravy dát, ktoré sme vykonali sú veľmi hrubé kvôli nedostatku presnejších údajov a je možné, že výsledná miera príjmovej nerovnosti je trochu prestrelená, obzvlášť vo východnej Európe. Skutočné poradie krajín preto môže vyzerať trochu inak.2 Slovensko sa však v medzinárodnom porovnaní pravdepodobne nachádza bližšie k priemeru vyspelých krajín ako k ich čelu. Toto poznanie by malo byť podnetom nezabúdať pri diskusiách o našom budúcom smerovaní na sociálne dopady navrhovaných reforiem a nenamýšľať si, že hrozba reálnych škôd spojených s ekonomickými nerovnosťami sa nás netýka.

Technické poznámky (pre náruživcov)

1. Táto úprava spočíva v posunutí hustoty príjmovej distribúcie smerom k vyšším príjmom. K distribúcii zostavenej na základe prieskumu sme pripojili hrubší horný chvost a znížili hustotu na nižších príjmových priečkach tak, aby celková populácia zostala nezmenená. Túto úpravu možno chápať ako kombináciu nápravy skrátenej vzorky, kvôli neúčasti niektorých oslovených domácností v prieskume, a zvýšenia príjmov vysokopríjmových domácností, ktoré napríklad podhodnotili alebo zamlčali svoj príjem z kapitálu. Nový horný chvost sleduje Pareto distribúciu, pomenovanú po Wilfredovi Paretovi (19884-1923), Talianskom ekonómovi, ktorý ukázal, že táto distribúcia predstavuje dobrú aproximáciu rozdelenia príjmov medzi vysokopríjmovými domácnosťami. Horný chvost bol pripojený tak, aby výsledná distribúcia mala prirodzený zvonový tvar, bez medzier a zlomov, a aby sa jej priemer rovnal priemernému príjmu v národných účtoch. Graf 3 ukazuje Slovenskú distribúciu pred a po oboch úpravách.

Graf 3: Distribúcia príjmov na Slovensku pred a po úpravách

Zdroj: Luxembourg Income Study a výpočty autora

2. Jedným dôvodom, prečo výsledné zvýšenie meranej nerovnosti môže byť vo východnej Európe trošku prestrelené je fakt, že v našich končinách oveľa väčší podiel populácie vlastní svoj príbytok ako je tomu na západe. Vlastníctvo je zdrojom príjmu v podobe takzvaného imputovaného nájmu, teda sumy, ktorú by človek musel vynaložiť na bývanie keby svoj príbytok nevlastnil. Imputovaný nájom sa zahŕňa do národných účtov ale v prieskumoch domácností sa anketári naň ľudí nepýtajú. Je jedným z dôvodov spomenutej medzery medzi príjmami v prieskumoch a v národných účtoch, ktorý sme kvôli nedostatku dát nedokázali zohľadniť. Keďže imputovaný nájom je vo východnej Európe podľa všetkého rovnejšie rozdelený naprieč obyvateľstvom ako na západe, jeho vynechanie z našich výpočtov čiastočne vysvetľuje, prečo nárast meranej nerovnosti v dôsledku úprav hornej časti distribúcie je oveľa väčší na východe ako na západe Európy.

  • Tlačiť
  • 23

Rubrika Ekonomické nerovnosti

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2494
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2494
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Kalendár sa načítava...