Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tomáš Hellebrandt

Dopyt po kvalifikovaných imigrantoch je príležitosťou ale zároveň aj znakom zlyhania

14.02.2017 | Tomáš Hellebrandt

Rastúci nedostatok pracovných síl je možné využiť v prospech slabších. Odmietanie imigrantov nás však spraví chudobnejšími ako by sme mohli byť.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 28

Čoraz hlasnejšie volanie z podnikateľských kruhov na Slovensku po uľahčení dovozu chýbajúcich kvalifikovaných pracovných síl na náš pracovný trh z vnútra aj z vonku Európskej únie je znakom prehrievania sa našej ekonomiky. Richard Sulík má pravdu keď tvrdí, že stúpajúca teplota je pozitívnym vývojom, ktorý môže pozdvihnúť našu životnú úroveň. Svoj odmietavý postoj voči migrácii však stavia na argumentoch, ktoré svedčia buď o jeho odbornej nekompetentnosti, prípadne ideologickej obmedzenosti, alebo je dôsledkom nie veľmi veľkorysého vnímania schopnosti čitateľov pochopiť realistickejší a komplexnejší popis vzniknutej situácie.

Dôvodov prečo odborníkom Sulíkov guláš ekonomickej teórie na úrovni čerstvého maturanta okorenený možno nezvyčajne jemnou ale predsa citeľnou dávkou xenofóbie príliš nevonia je viacero. Obraz srbských či rumunských robotníkov ako hrozby pre zaslúžené zvyšovanie miezd Slovákov predpokladá, že dovezení robotníci konkurujú domácim, firmy a zamestnanci nie sú schopní dynamicky reagovať na zmenu situácie, a ignoruje širšie efekty na zvyšok ekonomiky mimo priamo dotknutých odvetví.

V skutočnosti existuje viacero mechanizmov, ktoré kompenzujú konkurenčným efektom imigrantov. Ich zručnosti môžu byť pre značnú časť slovenských pracujúcich nie konkurenciou ale naopak doplnkom (viac strojárov napríklad zvyšuje dopyt po manažéroch či obchodných zástupcoch), obzvlášť keď ide o selektívny výber kvalifikovaných síl chýbajúcich na slovenskom trhu. Dopĺňajúce sa zručnosti vedú nie k znižovaniu miezd ale naopak k vyššej špecializácii, efektívnejšej výrobe, rastu produktivity práce a tým pádom k jej vyššiemu ohodnoteniu.

Navyše dopytová stránka trhu práce nie je fixná v strednodobom horizonte. Nárast efektívnej ponuky pracovných síl znižuje náklady firiem spojené s náborom a zvyšuje pravdepodobnosť zhody medzi potrebami zamestnávateľov a zručnosťami k dispozícii na trhu práce. Výsledný nárast pracovných príležitostí tlmí dopad zvýšenej ponuky na mzdy miestnych obyvateľov.

V dlhodobom horizonte hojná ponuka kvalifikovaných pracovníkov vplýva na strategické rozhodnutia firiem ohľadom investícií a motivuje ich k využívaniu technológií, ktoré tento typ pracovnej sily využívajú intenzívnejšie. To môže významne napomôcť zvýšeniu pridanej hodnoty domácej výroby, čo je nevyhnutným predpokladom dobiehania západných ekonomík vo výkone ako aj v mzdách.

Vyššie investície firiem ako aj konzum zahraničných prírastkov na pracovnom trhu podporujú všeobecný domáci dopyt po produktoch a službách vrátane tých odvetví, ktoré nie sú priamymi zamestnávateľmi imigrantov.

Summa summarum, Sulíkova fatwa proti imigrantom všetkých odtieňov neprispieva k rastu životnej úrovne. Pevnostná mentalita nás robí chudobnejšími ako by sme mohli byť.

Napriek všetkému, čo som doposiaľ napísal predsa len niečo nie je v poriadku ak pri miere nezamestnanosti vyše ôsmych percent musíme zvažovať dovoz pracovných síl zo zahraničia. Vypovedá to o zlyhaní verejných politík pri integrácii značnej časti obyvateľov Slovenska na pracovnom trhu. Kde je chyba?

Mnohí politici a zamestnávatelia sa vyhýbajú zodpovednosti za vzniknutú situáciu vinením samotných nezamestnaných, ich lenivosť či nedostatočné vzdelanie. Keď sa však pozrieme na dáta zistíme, že kvalitou ľudského kapitálu, či už meranou dokončeným vzdelaním alebo testovaním základných zručností vybratej vzorky populácie, Slovensko nezaostáva za vyspelými krajinami a dokonca patrí k tým znalostne zdatnejším. Koordinovaným úsilím by preto malo by byť možné zúžiť medzeru medzi špecifickými kvalifikáciami nezamestnaných a požiadavkami zamestnávateľov.

Slovensko však výrazne zaostáva za západnou Európou tak vo verejnom ako aj súkromnom zabezpečení celoživotného vzdelávania. Iba 16 percent našich stredných a veľkých firiem ponúka školenia pre nových zamestnancov zatiaľ čo napríklad v Nemecku je to vyše 60 percent. A podiel verejných výdavkov na školenia v rámci aktívnej politiky trhu práce je u nás vzhľadom na výšku nezamestnanosti škandalózne nízky.

Ak chceme integrovať nezamestnaných na trhu práce alebo uplatniť baníkov, železničiarov či štátnych úradníkov v súkromnom sektore ako sníva Sulík tento nepomer je potrebné odstrániť.

Stúpajúca teplota na trhu práce a volanie po uvoľnení migrácie dáva vláde zaujímavý nástroj. Ponuku zahraničných pracovníkov pre jednotlivé firmy by mohla podmieniť rozšírením ponuky rekvalifikačných školení pre slovenských záujemcov.

Je prirodzené, že zamestnávatelia hľadajú najlacnejšie možnosti ako nasýtiť svoj dopyt po pracovnej sile a dovoz pracovníkov s potrebnými zručnosťami je často lacnejšie ako školenie našincov z radov nezamestnaných. Štát však má osobitnú zodpovednosť voči vlastným občanom a záujmy podnikateľov by mal sledovať iba vtedy ak tým zároveň neškodí verejnému záujmu.

Nekompromisné odmietanie migrantov nie je vo verejnom záujme ale nekritické vyslyšanie všetkých požiadaviek podnikateľov by znamenalo premárniť príležitosť pomôcť tým zraniteľnejším z nás.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 28

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 24
  • Priemerná čítanosť: 2380
  • Priemerná diskutovanosť: 55
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudovaný ekonóm (Oxford, London School of Economics), pôsobím ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Pred tým som päť rokov pracoval ako ekonóm v Bank of England v Londýne. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Roky žijem s partnerom rovnakého pohlavia a prostredníctvom blogu by som tiež rád prispel k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 24
  • Priemerná čítanosť: 2380
  • Priemerná diskutovanosť: 55
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudovaný ekonóm (Oxford, London School of Economics), pôsobím ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Pred tým som päť rokov pracoval ako ekonóm v Bank of England v Londýne. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Roky žijem s partnerom rovnakého pohlavia a prostredníctvom blogu by som tiež rád prispel k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.

Kalendár sa načítava...