Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Boháči pod drobnohľadom

23.07.2014 | Tomáš Hellebrandt

Diskusia (11 reakcií)

23.07.2014 | Motylx

Rovnost, nerovnost ako nový ukazovatel ekonomického úspechu?
:D
Prečo si neuviedol aj spôsob, akým chce dosiahnuť piketty rovnost?
80% zdanenie bohatých ( ktorí to budú a ako sa tá hranica bude v čase posúvať vie len boh a lupeznici )
a 10% každoročné zdanenie majetku ( financie, nehnutelnosti, duševné vlastnictvo, všetko...)
Ako budem motivovany pracovať, ak mi Štát všetko ukradne?
Lebo hellebrandt a jemu podobní sú z toho namakko?
Ako budem motivovany pracovať, ak Štát všetko ukradne aj mojim detom? ( Každoročne 10% z môjho majetku.)
Budem motivovany tým, že hellebrandtovi a jemu podobnym tečú sliny?
Celá tá sprostosť je postavená na závisti a vyvolavani nenávisti.
Otvor si aspoň bufet a odovzdávaj štátu 80% a každý rok plus 10% z majetku, teda z už raz zdanenych a usporenych peňazí.
A potom to oslavuj.
Magor.

23.07.2014 | libertarian

Mám pocit, hraničiaci s istotou, že realita je ešte horšia, ako uvádzaš. Že politikom a tým najbohatším, ktorí "šoférujú" tuto zemegulu, vôbec nejde o okrádanie tých najbohatších, o znárodnenie ich majetku. Myslím si, že tí najvplyvnejší vypúšťaju takéto kecy o vyrovnávaní bohatstva s jediným účelom - oklamať tých chudobnejších a strednú vrstvu, dať im pocit, ako politici bojuju o ich blaho, ako štáty vyrovnávajú majetkové rozdiely. A pod touto dymovou clonou robia politici PRESNÝ OPAK. Strednú vrstvu stláčajú na uroven chudobných, a chudobným hádžu omrvinky, aby získali ich politicku , voličskú podporu. Ale súčasne ich parádne zdierajú. Dôkaz ? Danový príjem štátu je hlavne z DPH. A iba menej z dane s príjmu. A DPH platia všetci percentuálne rovnako.
Realita ukazuje, že mám pravdu . Pomer bohatstva najbohatšieho 1 percenta boháčov a zvyšku populácie sa stále, z roka na rok zvyšuje.
----
Bežní ludia zo strednej vrstvy vnímajú realitu ako boj proti bohatým - pretože oni, stred, sú okrádaní viac ako chudobní. Chudobným nie je príliš čo vziať. Politici robia špinavú manipuláciu.

23.07.2014 | Motylx

Ešte vymyslieť nejake hanlivé nenávistné pomenovanie ako kedysi pre ľudí, ktorí prevadzkovali farmy, malé hospodarstva...kulaci...
Napokon boli všetci kulac...i aj ten, čo mal dve kozy.
Takže vymyslieť hanlivé pomenovanie a veselo sa môže vyvlastnovat kadekomu.
História sa opakuje.
Preto ma nasieraju takito, pretože moja rodina s nimi má reálne skúsenosti.

24.07.2014 | libertarian

Chybička se vloudila :
"Dve svetové vojny a kríza tridsiatich rokov sa podpísali pod dramatický pokles pomeru bohatstva k príjmu v Európe."

- Ved nam sudruh Keynes a Krugman jasne dokázali, že ničením majetku, teda hlavne vojnou, sa ekonomika podporuje a všetci bohatneme. Veď aj šrotovné súdruhovia vymysleli, aby ničením aut podporili naše bohatstvo. A počas vojny natlačili soudruzi tolko doláčov, že sa ludom hlava zakrútila.
Alebo že by pan sudruh Hellebrandt prešiel k rakúšanom ?????

24.07.2014 | IvanPe

Cele to speje k jasnemu zaveru:
- spocita sa cely tvoj majetok, kapital, aktiva plus pasiva
- urci sa maximalna hranica rocneho prijmu z majetku = v texte z kapitalu (lokalne, politicke rozhodnutie: na urovni = milionari su vsetci ti, ktori maju rocny prijem 1.000.000 Sk = cca 33.000€)
- a to co bude navyse sa zdani, progresivnymi sadzbami
- prijem sa tak spriemerni, tj chudobni dostanu pridane (cez dane) a strednej triede sa zoberie (to sa bude volat solidarita)
- bohati prevedu svoj majetok tam kde to nebude platit (danove raje mimo dosah kontroly) a zdanovat budu len prijmy zo zisku, ktory bude spravny, lebo budu robit charitu pre tych co budu pri moci
Marx sa mylil v jednej zasadnej veci:
vo chvili ako sa zmeni sposob tvorby kapitalu z vykoristovania manualnej prace na sluzby a dnes na roboty, skonci sa aj vykoristovanie.
Preto vlastne proletariat moze uchopit moc len tam kde prevazuje manualna praca nad sluzbami a pracou dusevnou.
Vsetky grafy hovoria ale este o jednej veci:
ak vojna prerozdelila kapital (majetky), z dlhodobeho hladiska sa nic nezmenilo: za 100 rokov to bolo tam kde na zaciatku.
Pikerty teda hovori, ze bud:
1. kazdych 100 rokov treba nieco na sposob vojny, Janosika a pod (bohatym vziat a chudobnym rozdat)
Alebo
2. bohatstvo sa netvori vlastnictvom kapitalu, ale spravnou ekonomickou cinnostou
Ledaze by dokazal, ze ten kto vlastnil kapital pred vojnami ho vlastni aj teraz (v USA asi nie!).
Potom by to bolo len na vojnu, alebo skrytu vojnu.
Tak diky.
To aby som svoj majetok previedol tam kde som priemerom. :)

24.07.2014 | Vlasko

Ak nejaky "ekonom" obhajuje Pickettyho a jeho riesenia tak je liberal len v americkom slova zmysle. Cize na Slovensku je socialista. Este dobre ze nam to Hellebrandt kazdym svojim blogom pripomina. Zdanovat, kradnut, obmedzovat ludi atd. je v poriadku ale ked ide prava homosexualov tak vtedy musi byt sloboda a rovnopravnost a ziadna "diskriminacia"

24.07.2014 | Niless

Pan Hellebrandt taktika bohatych ludi za odraza hlavne v danovom priznani, takze nevola bohacov vyplnit doatnik = snahe optimalizovat danovu povinnost, takze aj tu je pre mna velka odchylka. Idealne by bola kombinacia vypisov z uctov a kataster, ale to by potom politici zrazu zistili ze stale je kde brat pod ruskom rovnosti avsak opat iba pre inu skupinu bohatych.
Narodne bohatstvo? Akoze farebnost krojov ci bohatstvo jazyka v ludovej piesni? Narodne bohatstvo je pre mna oxymoron podobne ako "Moj byvaly" ci "Spravodlive dane" alebo "socialna trhova ekonomika".
Pan Hellebrandt v niecom mate pravdu, dane osekali bohatstvo bohatych ale Ti si to kompenzovali niekde inde cez statne zakazky a prelievanie penazi, ci burzy s insiderskymi informaciami, skratka Ti co zostali bohati su bohati vdaka svojej sikovnosti (samozrejme nemozno porovnavat bohatstvo pentakov s Jobsom). A tie grafy o znizovani bohatstva nech si pan autor strci za klobuk, potom to nesedi s trendom ktory je verejne znamy ze od krizy su napriek vyssim daniam bohati este bohatsimi.

25.07.2014 | matejstraka

Ma to cele este jeden rozmer: vsetky tieto diskusie o nerovnosti pracuju len s pomerovymi ukazovatelmi.
Ked sa na to pozrieme v absolutnych urovniach:
Zili by ste ceteris paribus radsej v rovnostarskom svete, kde ma cela populacia majetok/prijem/bohatstvo 1 EUR/obyvatela, alebo by ste boli radsej jednym z tych proletarov vo svete kde ma jeden zly kapitalista majetok/prijem/bohatstvo 10 000 EUR a zvysnych 99,9% 100 EUR/obyvatela.

25.07.2014 | HlasNaHlas

Článok sa mi páči, lebo pomerne zrozumiteľne vysvetľuje to, čo je v 600-stranovej knižke.

25.07.2014 | Anonym


1. " národný príjem" ...
- autor pojmu ... rozsah užívania pojmu .... definícia .... apod.
2. "národný majetok" ...
- detto
3. "... sa tento pomer rovná pomeru miery úspor ku hospodárskemu rastu: β* = s/g "
- miera je matematický pomer ..... hospodársky rast je tu čo ??? ... absolútna hodnota ?? .... alebo ide o pomer pomerov ???
4. " ... kvázi kompletnú teóriu fungovania kapitalistickej ekonomiky. Jej základné črty sa dajú vyjadriť jednou dlhodobou rovnicou ....."
- Marx bol prvý .... !! H=K+m .....
5. " Hovorí že v dlhodobom horizonte sa tento pomer rovná pomeru miery úspor ku hospodárskemu rastu: β* = s/g Táto rovnica nevyjadruje nič iné ako fakt že ekonomika, ktorá veľa sporí a rastie pomaly postupom času nahromadí veľmi veľký objem majetku alebo kapitálu v pomere k jej príjmu. Aktuálny pomer kapitálu ku príjmu, β, môže byť z rôznych dôvodov nižší alebo vyšší ako β* ale časom sa bude k tejto rovnovážnej hodnote približovať. "
- tak rovnovážnej hodnote , rastúcej hodnote, alebo hodnote dlhodobého priemeru ... ???
- alebo hromadenie znamená klesanie ??? !!!
- ten dlhodobý horizont znamená priemernú hodnotu ?? ... Aká je v absolútnej hodnote ??
6. "Európske štáty rástli v devätnástom storočí relatívne pomaly (teda aspoň v porovnaní s rastom na aký sme si zvykli v povojnovom období), v priemere iba okolo 1.8% za rok a pomer β* bol tým pádom vysoký. "
- Pomer β* bol vysoký preto, lebo ľudia vtedy museli tvrdo sporiť a nemohli si bezhlavo požičiavať ako napr. dnes ....

.
25. Nikde tam nie je zmienka o vzťahu kapitálu a dlhu. Ignoruje ho Piketty, alebo ho vníma ako súčasť kapitálu? Je súčasťou národného majetku? Jeho likvidácia je súčasťou národného príjmu? To by mu asi ťažko vyšli také grafy......

.
45. "Podľa Pikettyho sa dá predpokladať značný nárast nerovnosti avšak nie až na závratné hodnoty devätnásteho storočia. "
- všade sa hovorí, že taká nerovnosť ako dnes vo svete ešte nebola ... tak neviem ....

.
99. Každý, kto si vyrába menu odčerpáva neúmerne majetok iným. Rozdiely v bohatstve sa musia hromadiť. Na to netreba vzorec.

p.s
To by som chcel zažiť, aby som za mesiac videl na verejnosti dvoch ľudí čítať navlas rovnaké 700 stranové závažie ......

14.05.2015 | michalllll

Ja len notabene k marxistickej definícii "kapitálu". Spomínaná definícia nie je správna. Najjednouchšia marxistická definícia kapitálu je "seba-zväčšujúca hodnota", teda čokoľvek, čo je v konečnom dôsledku použité v produktívnej sfére na zvýšenie hodnoty. V tomto ohľade by marxisti odlišovali napr. fixný kapitál (teda kapitál, ktorý sa nespotrebuje v jednom cykle), ktorý môže mať formu nehnuteľností použitých vo výrobe, strojov a peňazí reinvestovaných vo výrobe, od toho, čo Marx v Grundrisse nazýva "poklad", teda prostriedky odloženej spotreby.

Aj zo strany marxistov si Piketty zlízol kritiku za identifikáciu kapitálu a bohatstva - napr. Harvey tu: http://davidharvey....
Ale tak for the sake of argument môžem takúto definíciu kapitálu u Pikettyho akceptovať a môže byť aj užitočná, len keď potom akože vyvracia LTRPF, tak to je už mimo, pretože Marx proste pracuje s úplne inou definíciou kapitálu.

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2496
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.