Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako stojíme s dobiehaním západoeurópskych miezd?

28.09.2017 | Tomáš Hellebrandt

Diskusia (15 reakcií)

28.09.2017 | @@@

na všetko sa da pozerať rôzne ....problem nemusia byť mzdy ale vysoke ceny .....v podstate porovnať sa v tom neda nič lebo každy človek je individualny a aj keby sme chceli porovnavať jednotlive štat aj tam to zavisi od toho kde sa človek nachadza napriklad v londyne je priemerna cena domu 500tisic libier ale mimo londyne v inej časti UK najdeme oblasti či väčšie mesta kde sa predavaju v priemere za 150tisic libier z tohto pohľadu by sa dalo povedať že naklady v lodnyne pre ludi su ovela vyššie ako sa potom k tomu dostanu ludia čo v oboch tychto častiach zarabaju rovnaku mzdu ? ....to iste plati aj na slovensku tym padom ja by som povedal že problem je často inde ako len vo mzdach a to su aki je pomer cien voči mzdam a možnosti zamestnania lebo ked ako su na slovensku napriklad regiony kde je lacno aj domy su lacne aj byty ale ludia tam nemožu najsť pracu tym padom im to nepomože a potom tie ceny celkovo k mzde ....ak by sme na slovensku mali take mzdy ako mame teraz ale všetky ceny by boli o polovicu nižšie potom už by bola otazka ako realne sme na tom kolko si možme dovoliť my a kolko napriklad nemec takže skôr ako vyššiu mzdy trebe skôr pozorovať tieto faktory ....lebo ak by sme dnes zvyšili všetky mzdy na 5 nasobok tak by sme sa zaradili medzi krajiny s najvyššou priemernou mzdou na svete ale keby sme k tomu 5 nasobne zvyšili aj ceny tak v podstate by si ludia nepolepšili realne ani o cent

28.09.2017 | Vlasko

Reforma v podani Progresivneho Slovenska? Este hrubsi zakonnik prace(chranime zamestnancov), vyssie dane (lebo ako by sa inac mohol stat montovat kazdemu do zivota) a viac prekazok v podnikani a viac uradnikov

29.09.2017 | Roman Kanala

Frúzi majú Zákonník práce dlaždicu s 3800 stranami. Švajčiari majú Zákonník práce útly zošítok s 26 stranami. Frúzi majú najnižšiu odborovú organizovanosť v OCDE, nejakých 7.8%. Ich odboroví predáci cestujú I. triedou a búria pracujúcich, ktorí na nich kašlú. Ale odborárov je parádne počuť, hoci nezastupujú v podstate už nikoho. Prečo tá búrka v pohári vody? Lebo vláda chce zjednodušiť Zákonník práce, zjednodušiť prijímanie a prepúšťanie, a hlavne trochu upratať v odvodoch a výnimkách a tej džungli, ktorá spôsobuje, že každý podnik musí mať vykladača zákona a účtovníka, ktorý sleduje všetky tie zmeny. Ak to neurobia, pád Francúzska do tretieho sveta nebude možné zastaviť.

Švajčiari také problémy nemajú, lebo Švajčiari majú málo písaných zákonov. Veľkú časť predstavujú "všeobecné princípy", ktoré sú nadradené zákonom a potom nepísané právo, zvyky, obyčaje v profesii. Švajčiari tak nestrácajú čas blbinami a majú čas na prácu a zarábať peniaze. Švajčiari zarábajú 2 až 3 krát viac, ako Frúzi. Potrebuje to dlhé komentáre?

Toto zaostávanie sa zatiaľ prehlbuje. Trvá v podstate od začiatku 20. storočia, keď Frúzi neustále bojovali s Nemcami a všetko si rozmlátili, potom po zrušení zlatého franku, keď boli švajčiarske, belgické, francúzske franky a talianska líra zo zlata a vymeniteľné 1:1 https://en.wikipedi... . To bolo kvôli štátnym zásahom do monetárnej politiky, lebo bolo treba financovať vojny. A potom po prebudení sa odborového hnutia a po socialistických vládach, keď sa zaviedla povinná lenivosť, 35 hodín, zákaz prepúšťania a podobne.

Po zrušení dôvodov zaostávania sa bude francúzska ekonomika spamätávať asi storočie. Ale to sa najprv musí reformovať trh práce a zrušiť železná guľa na nohe. Zatiaľ sa tak neudialo.

Nuž a podobné časové konštanty treba očakávať po 40-ročnom neobmedzenom komunistickom bačovaní na Zlodejsku, a teraz po 10-ročnom ficorabovaní. Zhoršuje to vládny program zbedačovania regiónov, ktorý necháva polovicu územia krajiny bez ekonomických šancí. Bratislava a Žilina nevytiahnu ekonomiku zo závozu, kam sa dostala, keď dopravnou politikou zničili rozvojové šance ostatným. Viď https://blog.etrend...

28.09.2017 | libertarian

Fajn blog.
Teraz už viem, že príčinou malých platov na SK sú malé platy na SK.
A tiež viem, že ich budúce zvýšenie spočíva v tom že sa musí dosiahnuť ich zvýšenie.

29.09.2017 | Truhlik999

Shitovy clanok.


1. O akych cislach je? Hruba, cista, cena prace?
2. Produktivita sa vyvaza = je nezvysitelna.

Atd, atd

Autor je bud diletant, alebo hlupak, alebo to robi cielene.
Neviem, co je horsie.

29.09.2017 | HlasNaHlas

9,50 / h???????????????!!!!!!!!!!!!!!!!!! Takého človeka som ešte nestretol.

Kto má toľko? Poslanci, manažéri v rtvs či riaditelia nemocníc, riaditeľ policajného zboru či nejakí prokurátori, konatelia firiem či kto? Týmto sa máme podľa Danka poskladať na 13. plat?!?!?!?!?! Hanba!

95 % percent pracujúcich tu nemá viac v čistom 4 eurá na hodinu, môj odhad.

29.09.2017 | Roman Kanala

A čo poviete na 90 tisíc na hodinu? To sa tiež počíta do priemeru. Že je 90 tisíc na hodinu veľa? Je to veľa. To sú dva priemerné švajčiarske ročné platy. Tak kuknite sem: https://www.etrend.... - to je asi 1500 ročných švajčiarskych platov. Tisícročná včela.

29.09.2017 | Tomáš Hellebrandt

Ako pisem v clanku: "Hľadáme pokaľ možno najširší možný koncept odmeny práce na trhu, ktorý zahŕňa najširší okruh zamestnancov a všetky druhy príjmov z práce vrátane hodnoty nepeňažných odmien, daní a odvodov." Odmena zamestnancom v narodnych uctoch zahrna celkovu cenu prace z pohladu zamestnanvatela teda aj hodnotu dani a odvodov ako aj napriklad stravnych listkov ci inych nepenaznych odmien. Preto ten vyssi priemer v porovnani s cistym penaznym platom.

Samozrejme, do priemeru sa zapocitavaju aj vyssie aj nizsie ohodnotene pozicie. Netvrdim, ze priemer je vzdy ta najlepsia sumarizujuca statistika. Casto sa napriklad namiesto priemeru pouziva median alebo stredova hodnota. Kedze prijmy su rozdelene nerovnomerne, priemer je vzdy vyssi ako median. Narodne ucty vsak nemeraju ristribuciu prijmov iba ich sucet cize median sa neda z nich odhadnut iba priemer. Median sa da odhadnut v datach z prieskumov, ale tie zas trpia tymi problemami, ktore som pomenoval.

29.09.2017 | Truhlik999

ved toto.. Ako pisem, autor je uplne mimo - otazka ci cielene, alebo je taky diletant.

29.09.2017 | Sorry jako!!!

on je taký "ekonomický" Klus... :-)

29.09.2017 | IvanPe

Zatial co okolity svet riesi tvorbu domaceho fixneho kapitalu (napr Rakusko sedemnasobok Slovenska), prof Zeleny sa zamysla nad podielom vlastneho (ceskeho) kapitalu v celej ekonomike (klesol pod 50%), tak Slovak sa z ust odbornika docita o tom ako jeho plat (nie prijem) koreluje s rastom hdp. A ostatne neriesi. A ja dodam, ze to podstatne neriesi.
Niet sa potom co divit ked jednemu diskuterovi to pride ako stara znama vec, lebo ved tak to naplanoval vo vykaznictve uz nebohy Filko (som si dovolil doplnit), a druhemu to pripomina Francuzsko a jeho dejinne splachnutie. A o tom ze sa Leninisti budu rozplyvat v dobiehani Ceska, nasho starsieho brata (by sme boli radi keby bol), uz radsej pomlcim, lebo podobne ako so skokovou zmenou Kazimirovho plynu ani toto nie je pravda.
To sa tu fakt nenajde ziaden profik co tu "Slovensku" ekonomku popise naozaj pravdivo, z pohladu obcana Slovenska?

29.09.2017 | @@@

čim viac bude mať zamestnanec tym viac bude mať aj podnikatel a nakoniec aj firma ....lenže ty chceš opak ty chceš aby čim viac mal podnikatel a manžeri a čim menej mali zamestnanci :D :P

02.10.2017 | chr

akú mzdu si dohodne zamestnanec so zamestnávateľom je vec ich dvoch . Problem nastáva až v momente , keď štát povie koľko si z toho zoberie. tu je pes zakopaný . Kažiho poučky o tom ako funguje svet je o tom koľko musíme vyrobiť spolu so zamestnávateľom aby si on mohol splniť svoje sny o blahobyte a vysokej funkcii v EU aparáte spolu aj s hranolom. A o našej hlúposti , že ich volíme. aj keď neviem či niektorej vláde niekdy ležal na srdci záujem tých , ktorým to v predvolebnom programe sľúbili. A všetky tie nesystémové socialne balíčky sú len koruptívne almužny pre nás chudákov a dôchodcov , ako som toť na nemenovanej akcii privilegovaných tejto vládnej svorky počul hovoriť starého Kvorku . Samozrejme , že bol pod parou ..... Nevidím však nijaké rozumné východisko z tejto situacie . Stačí sa pozrieť okolo seba . Schroedera si kupili rusi , Tak isto Orbána aj nášho hranola. Francúzi by chceli hospodársky zázrak , aby sa im vratili staré časy , Nemci sa modlia aby všetko zostalo tak ako je a ich blahobyt bol nedotknutelný , Taliani poznajú len fotbal , chľast a baby , Angláni si myslia za ich paád libry može EU a nie nebohá Margareth , Španieli nechcú stratiť region , ktory im zarába najviac peňazí ako by to bol cenný papier alebo akcie , a všetci ostatný v EU sa snažia si urvať vo svorke pri požieraní EU , čo najviac. Niektorý z blogerov alebo autorov to napísal veľmi pekne . Už dlho Európa nezažila vojnu a nevie si vážiť mier . A starý nenažratý politici z vedenia EU nechcú prepusti fleky novším mladším prasatám ku válovu . A takto by som mohol pokračovať ale musím ísť tvoriť nejaké hodnoty , aby som mal čosi do hrnca aj zajtra.....

05.10.2017 | Feco

Priemerná hodinová odmena zamestnanca nie je celkom najšťastnejší parameter. Súhlasím! Porovnávať priemer hodinovej odmeny určite neodzrkadľuje skutočný stav príjmov obyvateľstva a hlavne ich kúpnu silu. Zároveň zodpovedať otázku, prečo stále zaostávame v platovej úrovni za západom, si pýta oveľa širšiu analýzu aspoň najpodstatnejších faktorov, ktoré vplývajú na trh práce. Ktoré sú to? Určite by so ich nehľadal v rozdielnej hodnote príp. kvalite práce. Myslím si, že kvalita aj hodnota práce sú porovnateľné s podobnými pozíciami na západe. Ja som presvedčený, že k trhu práce treba pristupovať rovnako ako k inému trhu. Platí základná definícia ponuky a dopytu a ich rovnováhy. Ako postkomunistická krajina sme predsa štartovali z veľkej nerovnováhy medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej. V podstate až v roku 2017 môžeme s pomerne veľkou určitosťou povedať, že z krajiny s prebytkom ponuky sa stávame krajinou, ktorá má zrazu nedostatočnú ponuku pracovnej sily...toto určite vyvoláva tlak na cenu práce, musí sa po čase prejaviť...kým je prebytok ponuky práce, tlak na cenu sa ťažko vyvoláva. Potom si treba uvedomiť, ako sme sa k takejto dopytovej nerovnováhe dopracovali. Veď pomerne veľkú časť zamestnávateľov tvoria (ako autor správne poznamenal) zahraničné firmy, ktoré postupne prichádzali na SR okrem iného aj z dôvodu využitia úspor z nižších personálnych nákladov. Či už automobilky alebo shared centrá, využívali svoju konkurenčnú výhodu z úspor nákladov. Čo z tej výhody vyťažili okrem vyšších dividend pre akcionárov, neviem posúdiť, neanalyzoval som... Ale ako každá nerovnováha na trhu, aj táto sa postupne vyrovnala, tie konkurenčné výhody medzi zamestnávateľmi pominuli, keďže konkurencia reagovala podobnými krokmi-príchodom do krajín s nižšími personálnymi nákladmi. Tým sa mal prirodzene vrátiť tlak na zvyšovanie miezd, avšak stále existoval ponukový prebytok práce – pôsobí opačne. Okrem tohto faktora je na mieste sa ďalej zamyslieť nad ostatnými faktormi ovplyvňujúcimi vývoj mzdy. A to, ako sa za tie roky pohli trhy – tržby, ako boli úspešní naši zamestnávatelia v predaji, pri akej cene a opačná strana, ako sa vyvíjali ich ostatné náklady na energie, investície, vývoj alebo dividendy. Jednoducho povedané, ako sa v čase vyvíjal koláč, z ktorého sa rozdávajú platy. Keby sme videli vývoj tohto „koláča“ v čase, bola by to silná argumentačná zbraň v našich rukách pri vyjednávaní miezd...článok postavený na takých dátach by som si rád preštudoval...autorov článok má nízku vypovedaciu schopnosť, nemá dostatok faktov postavených na výskumných dátach, pôsobí na mňa veľmi teoreticky.

05.10.2017 | IvanPe

tu je cast odpovedi:
https://www.etrend....
Z toho clanku okrem ineho vyplyva, ze firmy investovali, nie do zamestnancov, odpisy robotov za produkcne obdobie su nizsie ako platy a odvody, chyba odborna pracovna sila schopna pracovat s robotmi, ...

Tomáš Hellebrandt

Tomáš Hellebrandt
  • Počet článkov: 31
  • Priemerná čítanosť: 2494
  • Priemerná diskutovanosť: 44
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som ekonómiu (Oxford, London School of Economics) a väčšinu svojho profesionálneho života pracoval v zahraničí, najprv v Bank of England v Londýne a neskôr ako výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone. Od roku 2018 pôsobím na Útvare hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Okrem ekonómie ma tiež zaujíma politika a politická filozofia a týmto témam sa chcem venovať v mojom blogu. Občas prispievam aj k diskusii o právach a postavení LGBT ľudí.