Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ide o kvalitu?

24.02.2010 | Tatiana Rosová

Diskusia (12 reakcií)

24.02.2010 | Jozef Hvorecký

Som rád, že už týmto spôsobom nerozmýšľa iba zopár jedincov, ktorí nemajú v rukách významnejšie legislatívne právomoci. Kvalita má adresovať výstupy. Vek garanta, dokonca aj právo habilitovať a inaugurovať sú vlastne iba vstupy. Ako s nimi zachádzajú tí, ktorí majú rozhodovacie právomoci na VŠ zaobchádzajú, je vecou prevádzkových procesov a výstupov.
Vďaka pani Rosová, že ste upozornili na to, že vnútorné mechanizmy VŠ sú v naprostej väčšine prípadov nefunkčné.
Výsledkom je, že súčasné vstupy a interné procedúry ničia najdôležitejší výstup - celkový stav nášho školstva. Je čas na radikálnu prestavbu celého systému.
Dokonca by som povedal: Školy, ktoré chcú zostať v starom systéme, nech v ňom pokojne zostanú. Dovoľme však ostatným väčšiu mieru samostatnosti. Pomocou slovíčok ako "predovšetkým".

24.02.2010 | pisoir

Neviem, ale tymto sposobom niekolko jedincov rozmysla uz roky rokuce. Vzdy sa niekto nasiel, co upozornoval, ze podstatna je kvalita skol. Takyto clanok nie je nic nove, co by clovek nenasiel v clanku napr. z 1990 alebo 1960 roku, alebo z hocakeho roku. Je uplne vsetkym jasne, ze keby sme mali na Slovensku kvalitne skoly, ktore dokazu kvalitu garantovat same o sebe, len vnutornymi procesmi, tak ziadne taketo zakony na obmedzovanie veku a podobne (hluposti) nepotrebujeme. Ale skratka na Slovensku to takto nikdy nefungovalo, takze taketo zakony potrebujeme. Lebo v konecnom dosledku by to naozaj dopadlo tak sa obava napr. Gaher. Ta iluzia, ze trh vsetko vyriesi je uplne utopicka (na Slovensku duplovane). Poziadavka trhu na pocet "vysokoskolsky" vzdelanych ludi je stale hlasnejsia, pricom demografia je stale horsia a horsia.
Slovenske skolstvo je jednoducho odsudene na to byt nekvalitne (v europskom meritku), produkujuce ludi, ktore slovensky trh potrebuje (einsteinov ani nobelistov nepotrebujeme). V buducnosti (ale vlastne uz aj dnes) je kazdy sikovnejsi clovek "odsudeny" ist studovat do zahranicia. Pricom Slovensko bude rado ak sa obcas o takomto Slovakovi povie nieco v televizii, lebo bude hrde a navyse ho takyto clovek nic nestal (takze ziskalo dvakrat). Tak ako to dokazali sportovci v NHL, verim, ze postupne budeme pocuvat aj o naozaj studovanych Slovakoch, ktory nieco dokazali..v zahranici. A tak ako sa nam to zda normalne u hokejistov, tak sa nam to bude zdat uplne normalne aj u vedcov. Zakon - nezakon.

25.02.2010 | Jozef Hvorecký

V mnohom máte pravdu, ale s jednom myšlienkou tvrdo nesúhlasím: "Slovenske skolstvo je jednoducho odsudene na to byt nekvalitne". Ak by to tak bolo, nemá zmysel sa o kvalitu ani pokúšať. Snáď ste to tak vážne nemysleli. (Aspoň dúfam.)
Preto sa treba snažiť oddeliť plevy od zrna, čo sa môže diať všelijako, aj odchodom ľudí do zahraničia. Len sa bojím, že to dopadne naozaj ako s tými hokejistami. Kým budú vládať, tak budú vonku. Potom sa vrátia na Slovensko, postavia si domček a ku kvalite slovenského hokeja budú prispievať iba prázdnou kritikou - a naháňaním ďalších hokejistov pre zahraničné kluby.

25.02.2010 | pisoir

Kedze viem z vlastnej skusenosti porovnavat vysoke skoly na Slovensku a v zahranici, tak si stojim za tym, ze ani generacna vymena ucitelov by nepriniesla zmenu kvality. Ten system je tak velmi zly a tak velmi ho nechce nikto (naozaj) zmenit, ze aj mladi doktorandi, ktori maju ambicie, to velmi rychlo vzdaju. Sikovnejsi pochopia, ze musia odist von co najskor (najlepsie na vysku na Slovensku neist vobec), ostatni si na to zvyknu. A vzhladom na to, ze Slovensko nikdy nebolo centrum vzdelanosti, tak medzi ludmi absolutne chyba pocit, ze vzdelanost na svetovej urovni je potrebna. Obcasne vykriky vzdelancov, aby sa s tym nieco robilo, su vykrikmi do prazdna.

Jasne, ze snaha sa pokusat o kvalitu tu vzdy bude, a kludne nech je - aspon maju vsetci rojkovia pocit uzitocnosti. Ja som vsak pesimista.

25.02.2010 | Jozef Hvorecký

Označenie "rojko" si asi zaslúžim, ale bez ohľadu naň chápem proces skvalitňovania ako dlhodobý. Asi ako v tom vtipe:
Pýta sa Američan Angličana, ako to robia, že majú také perfektné trávniky.
Angličan odpovie: "Musíte zasiať trávu, pravidelne ju kosiť, hnojiť a zalievať."
Amík: "A to je také jednoduché?"
"Áno, ale musíte to robiť dvesto rokov."

25.02.2010 | pisoir

:-)..hej, 200 rokov je asi jediny recept.

24.02.2010 | snazivec

Tieto navrhy su len posledne vyriky pred smrtou. Riesite totalne hluposti. Bublina praskne, mnohe univerzity prestanu existovat. Nebudu na to peniaze. Niektore sa premenuju na fakulty. Napr taka Zilinska univerzita je tiez bublina a kludne by sa mohla premenovat na fakultu dopravy a stat sa sucastou Univerzity Komenskeho. Na Slovenku by uplne stacili 2 univerzity. Polnohospodarsku univerzitu v Nitre sa spravi fakulta polnohospodastva. Vytvorit v nej menej ale kvalitnych odborov, menej a kvalitnejsich predmetov, zoskrtat nezmyselne predmety, povyhadzovat zasitych ludi co nepublikuju, precistit, umyt, setrit, setrit. Ekonomika univerzita, dobry vtip, zasivaren pre ucitelov a studentov, spravit z nej jednu kvalitnu fakutu :). Druhy stupen by mal byt vzacny, s povinnou praxou, spoplatneny, nie automaticky prechod z bakalara. To su riesenia a nie ci je stary profesor alebo nie :)

25.02.2010 | jojurko

Predmetný návrh poukazuje na istý problém, ale určite nie je jeho riešením. Nerozumiem dvom veciam:
1/ Ak "som do hĺbky duše presvedčená, že obmedzovať komukoľvek právo na výkon povolania z akéhokoľvek iného dôvodu, než je kvalita jeho práce, je diskrimináciou" tak prečo obmedzenie 70 rokov je prijateľné ?

2/ ak vekové ohraničenie nezabezpečuje kvalitu, čo zrejme platí, prečo nepožadujeme / nenavrhujeme zmenu systému ako takého, ale meníme len jeden parameter existujúceho systému? Čo podstatné rieši táto zmena ? AK niekto nevedel zabezpečiť kvalitu poskytovaného vzdelávania do 65, do 70 rokov sa to naučí?

25.02.2010 | Tatiana Rosová

Ďakujem za komentár. Iba pre upresnenie: nepísala som, že s hranicou 70 rokov súhlasím.
Tatiana Rosová

26.02.2010 | dew

pani Rosová, súhlasím s tým, že máte nejaký názor. len mi vadí, že sa nepriznáte, že ste v konflikte záujmov.
dobre sa vám hovorí o potrebe zrušenia vekového ohraničenia, keď sa to priamo dotýka vášho otca.
zákon priamo prepokladá, že zákonodarci oznámia, že sú v konflikte záujmov. predpokladám, že lenfakt, že sdkú principiálne kašle na dodržiavanie zákonov vás vedie k tomu, že takto flagrantne porušujete zákon

04.03.2010 | Tatiana Rosová

Okrem toho že je to lož, je to veľmi nechutná lož. Môj otec je na dôchodku a učí na čiastkový úväzok. Nie je profesorom a nič negarantuje. O titul profesora sa odmietol uchádzať po tom, ako sa latka znížila a tento titul začal strácať kredit. Z Vášho pohľadu možno nepochopiteľné.
Tatiana Rosová

26.02.2010 | potemkin

S pani poslankyňou súhlasím v tom, že vek garantov je len zástupný problém. Obmedzenie je možné považovať za istú formu diskriminácie,
aj keď v tomto prípade by som to nepovažoval za problém pri výkone povolania, profesori predsa môžu učiť alebo pôsobiť na VŠ aj vo vyššom veku. Výkon funkcie garanta (ak je obmedzený zákonom) s tým podľa mňa nie je v rozpore.
Súhlasím aj v tom, že sama akademická komunita tu zlyháva, keď do senátov či do vedeckých rád fakúlt a univerzít vyberá zo svojich radov nemálo priemerných a podpriemerných reprezentantov.
Súhlasím aj s tým, že u nás takmer úplne zlyháva kontrola kvality.
Ale druhou stranou mince je podľa mňa to, že v súčasnom stave by novela poslanca Mamojku skutočne predstavovala len prehĺbenie zlého stavu.
Je preto nevyhnutné urgentne riešiť problém kvality od úrovne ministra a jeho podriadených, cez členov Akreditačnej komisie (ktorá je bezprostredne zodpovedná za smutný stav na našich VŠ), ale aj cez novelu VŠ zákona a financovanie škôl a vedy, čo by by prinútilo univerzity zlepšovať kvalitu. Kým sa tak nestane naše VŠ budú upadať.

Tatiana Rosová

  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 4140
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Moja cesta do politiky viedla cez štúdium sociológie, prácu na vysokej škole, výskum verejnej mienky, reklamu a politický marketing. Chcem písať blogy o tom, čomu sa v politike venujem najviac: o vzdelávaní a kvalite života. Nie vždy sa mi darí to, čo chcem.