Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tatiana Rosová

Good bye Fico

23.01.2008 | Tatiana Rosová

Parlamentná noc a masky Roberta Fica

  • Tlačiť
  • 32

Sľúbila som si, že už nebudem písať o Robertovi Ficovi. Lenže ako povedal minister Vážny: človek mieni, premiér mení. Desať nočných hodín rokovania parlamentu ukázalo predsa len viac, než čo sa napokon zmestilo do médií.  Takže ešte výnimka. Dúfam, že posledná.   

Noc z 22. na 23. januára 2008 potvrdilo jedno: Robert Fico má problém s tromi písmenkami: M, O a C. Má s nimi problém, keď označujú maloobchodnú cenu, ale aj keď tvoria slovo moc. Má problém porozumieť obsahu. Lepšie povedané, rozumie mu, ale po svojom. A inak, než je to obvyklé v civilizovanom svete, založenom na princípoch voľnej súťaže a demokracie.

Len pred týždňom Robert Fico povedal: „Vládnutie a politika je o moci. Veď to všetci dobre vieme, že moc je dôležitá na uplatňovanie vlastných predstáv o riadení štátu."  A v snahe legitimizovať tento postoj, v snahe ďalej posúvať hranice normálnosti, dodal:  „To je jednoduchá vec, ktorá vždy fungovala, akurát sa hanbili to niektorí priznať".

Nie, nie je to jednoduchá vec a nefungovala vždy. Fungovalo to tak len tam, kde moc znamená pohŕdanie občanom, pohŕdanie slobodou. Fungovalo to tak v každej totalite. Aj v režime, ktorého bol pán premiér nomenklatúrnym kádrom. On si to síce nevšimol, ale práve preto, aby to tak viac nebolo, aby vládnutie a politika boli nie o moci, ale o službe občanom, zaplnili sa v novembri 1989 námestia slovenských miest.

Lenže práve to - že si to nevšimol. Preto je jeho dlhodobá politická vízia jediná: získať, upevniť a udržať si moc. A je mu jedno, akú masku na to použije. Účel svätí prostriedky. Keď sa hodí maska moderného pragmatika - nech sa páči, je tu Robert Fico. Keď sa hodí maska marxistického ľavičiara - nech sa páči, je tu Robert Fico. A keď sa táto maska ošúcha, keď ľudia začínajú vidieť, že „sociálna vláda" im priniesla pár darčekov, ale zároveň aj horšie zdravotníctvo, drahšie lieky a potraviny, keď začínajú tušiť, že za socialistickú hostinu budú musieť zasa raz zaplatiť účet, hodí sa lepšia maska. Maska zanieteného vlastenca, národovca, super-Slováka.

Tieto masky predviedol aj vo svojom vystúpení počas mimoriadnej schôdze o jeho odvolaní. Tú ošúchanejšiu, aj tú najnovšiu. Nezvyknutý na priamu konfrontáciu potom zutekal pred reakciami. Som presvedčená, že väčšine z toho, čo povedal, sám neverí, napriek tomu, že to už povedal iste viac než stokrát. Som si istá, že neverí, že príčinou ekonomického rastu nie sú reformy bývalej vlády, ale ako tvrdí, ochota ľudí pracovať za nízke mzdy. Neverí tomu rovnako, ako neveril tomu, že dôchodkové správcovské spoločnosti fungujú na princípe nebankových subjektov. Boli snáď na Slovensku za Mečiara platy vyššie alebo nižšie ako za  Dzurindu? A prečo teda nebol ekonomický rast vyšší, ale nižší? Koľko sem prišlo investorov do roku 1998 a koľko pracovných miest vytvorili?

Ak tomu predsa len verí, verí teda aj tomu, že ak budú rásť ľuďom na Slovensku mzdy, spomalí to hospodársky rast. Znamená to v tejto logike, že sa musíme rozhodnúť - rast miezd, alebo rast ekonomiky. Voliči by ale mali potom vedieť, aká je voľba predsedu vlády: bohatší štát alebo lepšie mzdy? 

Takýmito výpadmi Fico znovu predviedol, že nemá žiadnu konkrétnu víziu o tom,  čo má byť ťahúňom ďalšieho rastu, žiadnu konkrétnu víziu, ako v ďalších rokoch na Slovensko dotiahnuť nových investorov, ako a čím dotiahnuť naspäť mladých ľudí zo zahraničia.

Robert Fico vie, že rozdávanie darčekov a úplatkov voličom je nástrojom na dočasné udržanie moci. Ale pochopil aj to, že je to málo na to, aby sa veci menili k lepšiemu aj zajtra a aj pozajtra. Keďže nevie meniť budúcnosť, snaží sa meniť minulosť. Preto nová maska nadšeného rodoľuba. A inšpiráciu má nie hocijakú.

„Ak sme mali 1200 rokov späť nejaký útvar, ktorý bol porovnateľný s čímkoľvek na svete a v iných štátoch vtedy ešte nebolo nič - možno tam chodili iba nejaké zvieratá a ešte tam neboli nijaké štátne útvary, " povedal Robert Fico v januári 2008.

„Keď v strednej Európe ľudské plemená väčšinou túlali sa ešte ako nomádne čriedy, tu už predkovia slovenskí organizovali našu prvú štátnosť. Keď vôkol nás národ s národom ruval sa ešte o lúpež, knieža Pribina, bohabojný a osvietený Slovák staval v Nitre prvý kresťanský chrám,  povedal  poslanec Tido Gašpar na v Slovenskom sneme v máji 1939.

Robert Fico predvádza masky. Masky vypočítané na získanie vybudenie emócií a získanie veľkej časti verejnej mienky. Masky, ktoré mu umožnia predovšetkým posilniť  a udržať si moc. A ak si niekto myslí, že mu krivdím, že jeho národovecký zápal je úprimný, a doteraz iba hádam nemal možnosť prejaviť ho, ponúkam na vytriezvenie ďalší z výrokov Roberta Fica. Zaznel na rokovaní vlády SR dňa 13. júna 2007. Bola som vtedy pred vládou obhajovať môj poslanecký návrh, aby bol 1. máj zapísaný v kalendári aj ako deň vstupu Slovenska do Európskej únie. Argumentovala som budovaním národnej hrdosti a moderného vlastenectva, pretože to tak cítim. Pretože - bez ilúzií o únii - 1. máj 2004 bol pre mňa potvrdením niečoho, o čom som si v mladosti nedovolila ani len snívať. Róbert Fico vtedy pre všetkými vyhlásil: „Prestaňme už hovoriť o identite, vlastenectve a podobných nezmysloch." Takáto je pravá tvár Roberta Fica.

(Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk)

 

 

  • Tlačiť
  • 32

Tatiana Rosová

  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 4141
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Moja cesta do politiky viedla cez štúdium sociológie, prácu na vysokej škole, výskum verejnej mienky, reklamu a politický marketing. Chcem písať blogy o tom, čomu sa v politike venujem najviac: o vzdelávaní a kvalite života. Nie vždy sa mi darí to, čo chcem.

Tatiana Rosová

  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 4141
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Moja cesta do politiky viedla cez štúdium sociológie, prácu na vysokej škole, výskum verejnej mienky, reklamu a politický marketing. Chcem písať blogy o tom, čomu sa v politike venujem najviac: o vzdelávaní a kvalite života. Nie vždy sa mi darí to, čo chcem.

Kalendár sa načítava...