Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tatiana Rosová

Ficov program vážnejší ako ústava, Ficov bacil vážnejší ako parlament

20.01.2008 | Tatiana Rosová

Považuje Paška Ficovo vládnutie za katastrofu?

  • Tlačiť
  • 4

           Predseda parlamentu Pavol Paška zvolal mimoriadnu schôdzu o odvolávaní predsedu vlády znova na 19. hodinu. Nie je vojna, nehrozí žiadna katastrofa (ak pán Paška nepovažuje za katastrofu Ficovo vládnutie) a nekoná sa dokonca ani riadna schôdza parlamentu. Oficiálny dôvod je „nabitý program predsedu vlády". V slovenskej ústave sa ale jasne píše, že vláda sa zodpovedá Národnej rade. Program predsedu vlády je teda podľa Pašku dôležitejší ako obsah Ústavy.

           Z pomerne krátkeho Ficovho premiérovania by sa našlo niekoľko prípadov, kedy zmenil svoj program kvôli ochoreniu. Teraz ho nemôže zmeniť kvôli parlamentu? Pamätná ostane najmä neuskutočnená návšteva Latinskej Ameriky. Škoda jej. Po tom, ako Hugo Chávez rešpektoval výsledky referenda, mohol by byť pre Fica vzorom úcty k demokratickým inštitútom.

           Otázkou je, v čej pomstychtivej hlave opitej mocou skrsol tento úbohý nápad. Nechcem krivdiť, ale na Pašku sa to tak celkom nepodobá. Aj keď Paška už dokázal zmeniť znenie prijatého zákona, takáto demonštrácia moci pozerá zlostnými očami slečny Glendovej a škodoradostným úsmeškom jej šéfa. Predseda parlamentu je tu podľa mňa skôr v roli vďačného služobníka. Nevadí, že bude hanba. Hlavne že Ficov jánošíkovský zrak nepozerá na zisky farmaceutických distribútorov.

            Ak si Paška, Fico, Glendová či hocikto iný myslí, že takto vyjadrili výsmech a pohŕdanie opozíciou, je to omyl. Vyjadrili pohŕdanie ústavou. Ale aj celým parlamentom, vrátane smeráckej tretiny. Nevadí pánom, dámam, súdruhom a súdružkám z lavíc  Smeru, že nestoja svojmu predsedovi za to, aby sa nimi zaoberal v normálnom čase? Tým skôr, že od nich čaká plamennú a bezvýhradnú podporu? Nedôjde aspoň niektorým koaličným poslancom, že tlačítko na ich hlasovacom zariadení je mocná zbraň proti ficovskej manipulácii?

           Opľutá ostáva nielen ústava, nielen parlament vrátane koaličnej väčšiny, ale aj vlastní Ficovi ministri. Tí si totiž počas riadnych schôdzí parlamentu vždy musia nejako vo svojom programe nájsť čas, aby predniesli predkladané zákony. Nevedia zväčša vopred deň ani hodinu. Alebo vzniká precedens, a už aj oni budú argumentovať nabitým programom? Prečo potom pán Paška nezvoláva na 19. hodinu všetky schôdze? Chce tým naznačiť, že okrem predsedu vlády sú všetci ostatní ministri flákači, ktorí cez deň nič nerobia a môžu prísť do parlamentu kedykoľvek?

            V histórii Slovenska je už jedno nočné rokovanie zapísané. A to veľmi neslávne. November 1994,  známy ako noc dlhých nožov.  Mečiar vtedy ukázal opozícii, čo je to mať väčšinu a nemať úctu k demokracii. Na tom nočnom rokovaní ostal vtedy jediný opozičný poslanec - Robert Fico. Dobre sa prizeral. Čo sa za mladi naučíš....

            Možno má toto gesto zdôrazniť „nezmyselnosť" odvolávania predsedu vlády v situácii jasnej koaličnej väčšiny. Podstata je ale inde. Nik z opozície sa nenádejá, že Fico bude odvolaný. Parlament však nie je na svete len kvôli hlasovaniu. Parlament už aj podľa názvu je  (či mal by byť) dôležitý nielen tým, ako rozhodne, ale rovnako aj tým čo sa v ňom povie. Robert Fico nebol od volieb v žiadnej diskusnej relácii, kde by mal názorového oponenta. Odvolávanie na mimoriadnej schôdzi je tak pre opozíciu de facto jediná možnosť, ako s premiérom priamo pred očami verejnosti komunikovať a diskutovať o kauzách, chybách a škodlivej politike jeho vlády. Preto zvoláva jeho poslušný podriadený Paška mimoriadne schôdze opakovane na devätnástu hodinu. Iste, nie je to žiadna nočná hodina, a keby bol priamy prenos, začínali by sme v prime-time. Začínali - nie však končili. Má sa hovoriť o Ficovi, a to by aj v menšej spoločnosti než je 150 poslancov trvalo do rána.  Je jasné, že za večerným začiatkom je okrem arogancie aj kalkul s menšou pozornosťou médií. Aj  keď podľa mňa zbytočne. Dnešných zastrašených a autocenzurovaných médií (česť výnimkám) sa báť nemusia.

            Nemôžeme teda za bieleho dňa s plnou účasťou verejnosti hovoriť v parlamente. Nemôžeme sa s Ficom priamo konfrontovať v médiách. Máme byť teda ticho? Možno sa dá vymyslieť niečo lepšie, ale nám to vychádza tak, že jediná rozumná možnosť je hovoriť o Ficovej vláde priamo s ľuďmi. Žiadne mítingy na námestiach, protivládne demonštrácie... Otvorené diskusie na verejných zhromaždeniach. A možno menej o Ficovi, než o tom, akú budúcnosť dnes jeho vláda pre Slovensko pripravuje.

(Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk)

 

  • Tlačiť
  • 4

Tatiana Rosová

  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 4141
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Moja cesta do politiky viedla cez štúdium sociológie, prácu na vysokej škole, výskum verejnej mienky, reklamu a politický marketing. Chcem písať blogy o tom, čomu sa v politike venujem najviac: o vzdelávaní a kvalite života. Nie vždy sa mi darí to, čo chcem.

Tatiana Rosová

  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 4141
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Moja cesta do politiky viedla cez štúdium sociológie, prácu na vysokej škole, výskum verejnej mienky, reklamu a politický marketing. Chcem písať blogy o tom, čomu sa v politike venujem najviac: o vzdelávaní a kvalite života. Nie vždy sa mi darí to, čo chcem.

Kalendár sa načítava...