Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Tamás Szőke

Dopyt po eurofondoch (len) kopíruje ponuku

24.06.2019 | Tamás Szőke

  • Tlačiť
  • 0

Aktuálne 7 ročné obdobie čerpania eurofondov má v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami jedno veľké pozitívum. Máme k dispozícii verejné dáta o projektoch v takom rozsahu a podobnosti ako nikdy predtým. Vďaka nim máme šancu zamyslieť sa nad tým, ako eurofondy využiť efektívnejšie, a ako ich lepšie plánovať do budúcnosti.

Aktuálna miera čerpania (24,38 % k 31. 5. 2019 teda 65 mesiacov od začiatku súčasného programového obdobia (PO) vs. 30,20 % k 31. 5. 2012 teda 65 mesiacov od začiatku minulého PO)[1] naznačuje, že súčasné programové obdobie dopadne rovnako ako to predchádzajúce – čerpanie budeme naháňať vo finiši. Jedným z dôvodov môže byť aj klesajúci záujem o eurofondy.

Porovnaním ponuky (množstva peňazí, o ktoré sa cez rôzne eurofondové výzvy vyhlasované poskytovateľmi môžu žiadatelia uchádzať) a dopytu (množstva peňazí, o ktoré sa žiadatelia v týchto výzvach súhrnne uchádzajú) zistíme, že dopyt viac - menej kopíruje ponuku (viď graf nižšie).

V aktuálnom programovom období boli vyhlásené výzvy v objeme 15,629 miliárd € zo zdrojov európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Celková výška žiadateľmi požadovaného nenávratného finančného príspevku (len zdroj EŠIF) v platných výzvach predstavuje 15,769 miliárd €. Z grafu je zrejmé, že s výnimkou prvého a druhého kvartálu 2016 je dopyt veľmi podobný ako ponuka. Prekvapujúco to platí aj pre tzv. dopytovo orientované projekty[2], pri ktorých by sa dala očakávať väčšia konkurencia a tým aj väčší rozdiel. Prejavilo sa to iba pri jednej (neslávne známej) výzve na dopytovo-orientované projekty v druhom kvartáli 2016 - Výzva na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier v oblastiach špecializácie RIS3 SK (OPVaI-VA/DP/2016/1.2.1-02), v rámci ktorej žiadatelia požadovali celkovo 1,3 miliárd € (zdroj EŠIF) čo bolo 4 násobne viac než disponibilná 300 miliónová alokácia.

Nízky počet žiadostí vo výzvach však znamená aj nižšiu konkurenciu, a teda nedostatočný tlak na kvalitu projektov. Ak by ministerstvá prijali viac žiadostí než je disponibilná alokácia, zvýšila by sa tým kvalita projektov, čo by tiež prispelo k zníženiu rizika nedočerpania eurofondov v aktuálnom programovom období. Samozrejme proces hodnotenia by musel byť oveľa efektívnejší než je tomu teraz.

Z pohľadu žiadateľov sú dôvody nízkeho záujmu dlhodobo známe. Eurofondy sú komplikované a proces ich získavania je zdĺhavý. Navyše vo výzvach sa začali objavovať také finančné a právne podmienky poskytnutia, ktoré vedia splniť iba žiadatelia, ktorí by svoje projekty dokázali prefinancovať aj z komerčných úverov (a v mnohých prípadoch aj volia túto alternatívu). Menej organizovaná firma, nezisková organizácia alebo samospráva bez externej pomoci si môže na eurofondovom projekte ľahko „vylámať zuby“.

K zlej bilancii prispieva aj "potláčanie" dopytu na strane poskytovateľov. Na rozdiel od predchádzajúceho programového obdobia, kedy výzvy mali jeden fixný termín uzavretia bez hodnotiacich kôl, vyhlasujú poskytovatelia v súčasnom období väčšinou tzv. otvorené výzvy, keď sa výzva uzatvorí pri naplnení alokácie, teda keď žiadaný počet prostriedkov dosiahne sumu určenú vyhlasovateľom. Každému je pri tom jasné, že z dôvodu neschválenia všetkých projektov a reálnej absorpčnej kapacity prijímateľov, bude čerpanie na úrovni konkrétnej výzvy nižšie ako bola suma žiadaného nenávratného finančného príspevku.

Je bežnou praxou v celej EÚ, že ako nástroj riadenia finančného rizika na konci programového obdobia sa využíva schválenie projektov nad rámec disponibilných zdrojov z eurofondov. V tomto prípade, ak jeden z projektov nečerpá svoj rozpočet podľa očakávania, môže byť z pohľadu celkového balíka nahradený čerpaním iného projektu. Ak už ale na vstupe máme nedostatok projektov, nemôžeme očakávať bezproblémové čerpanie na konci programového obdobia. Chýbajúce čerpanie budeme musieť nahrádzať novými výzvami, ktoré sú z pohľadu času (ktorý už nemáme) veľmi náročné.

[1] Informácia o implementácii EŠIF k31. 5. 2019 - https://www.partnerskadohoda.gov.sk/data/files/3006_implementacia-esif-k-31052019.pdf

 Správa o stave realizovania Národného strategického referenčného rámca k 31. 5. 2012 – www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21345

 [2] Dopytovo orientované projekty tvoria najpočetnejšiu skupinu projektov financovaných zo zdrojov EŠIF. Sú to projekty predložené v rámci výziev, ktoré sú určené širokému vopred neobmedzenému okruhu žiadateľov.

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

Tamás Szőke

Tamás Szőke
  • Počet článkov: 2
  • Priemerná čítanosť: 502
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

15 rokov pracujem v oblasti regionálneho rozvoja, cezhraničnej spolupráce a strategického poradenstva. Venujem sa financovaniu projektov z rôznych nenávratných zdrojov a som zároveň spoluzakladateľom portálu www.grantexpert.sk. Prostredníctvom neho sa snažíme inovovať dotačné poradenstvo a priniesť pozitívnu zmenu do tejto nie veľmi populárnej oblasti.

Tamás Szőke

Tamás Szőke
  • Počet článkov: 2
  • Priemerná čítanosť: 502
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

15 rokov pracujem v oblasti regionálneho rozvoja, cezhraničnej spolupráce a strategického poradenstva. Venujem sa financovaniu projektov z rôznych nenávratných zdrojov a som zároveň spoluzakladateľom portálu www.grantexpert.sk. Prostredníctvom neho sa snažíme inovovať dotačné poradenstvo a priniesť pozitívnu zmenu do tejto nie veľmi populárnej oblasti.

Kalendár sa načítava...