Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Stanislav Kovalík

60 miliónov eur dali naše domácnosti na obnoviteľné zdroje, EÚ pýta viac

12.02.2014 | Stanislav Kovalík

Dotácie na obnoviteľné zdroje energií sa dnes premietajú do cien elektriny a predražujú ju pre koncového spotrebiteľa

  • Tlačiť
  • 20

V čínskych reštauráciách v Spojených štátoch hosťovi spolu s účtom prinesú malú  pozornosť,  tzv. fortune cookie (koláčik pre šťastie). Je sladký, chrumkavý a zvnútra dutý. Keď ho človek otvorí, nájde v ňom útly papierik a na ňom je čínskymi znakmi i v angličtine napísaná nejaká ľudová múdrosť. Jeden môj známy tam našiel radu.  „Modli sa zato, čo si želáš, ale pracuj na veciach, ktoré potrebuješ. Význam týchto slov je dosť jednoznačný nato, aby potreboval ďalšie vysvetlenie. 

Použijem ho ako analógiu s nedávno zverejneným dokumentom Európskej komisie (EK),  ktorý má slúžiť ako klimatický a energetický rámec pre politiku EÚ do roku 2030. Obsahuje totiž viac cieľov (želaní), ktoré aj keby boli myslené dobre, môžu si vzájomne odporovať a odberateľom energií spôsobiť viac problémov, ako osohu.

EK by preto urobila dobre, ak by si v tejto fáze, keď dokument ešte môže upraviť, vypočula reakcie kritikov. Ak chceme byť v Európe užitoční a efektívni, mali by sme si vytýčiť jeden jasný racionálny cieľ a toho sa držať. Za taký považujem návrh znížiť emisie skleníkových plynov o 40 % do roku 2030 oproti roku 1990. Ak sa podarí zároveň naštartovať obchod s emisnými povolenkami, bude to dobrý krok, ktorý v konečnom dôsledku ako efekt energetickej stability pocíti aj každý odberateľ. Tiež to bude znamenať obnovenie dôvery investorov, investície do nových nízko emisných zdrojov a motiváciu pre každého, aby automaticky znižoval spotrebu elektriny.

Už dnes vidíme, že cieľ EÚ produkovať 20% energie z obnoviteľných zdrojov (OZE)  do roku 2020 nebol v prospech zákazníka. Viedol síce k masívnemu rozmachu ich výstavby, ale tá sa nezaobišla bez veľkého podielu dotácií, keďže obnoviteľné zdroje neboli konkurencieschopné.  To má zároveň na svedomí nižšiu konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a dôsledkom môže byť presťahovanie závodov ďalej na východ, čím by Európania prišli o svoje miesta.

 

Koľko platia Slováci za OZE?

Najviac dotujú OZE v Nemecku, kde majú so získavaním zelenej energie ešte vyššie ambície ako v Bruseli. Bežný Nemec v roku 2013 zaplatil za podporu OZE až 240 eur a náklady majú rásť. Bremeno teda leží najmä na domácnostiach, keďže firmy odoberajúce veľké množstvo elektriny sú od tzv. zelenej prirážky oslobodené. Vlani na poplatkoch za obnoviteľné zdroje zaplatili domácnosti a podniky v Nemecku takmer 22 miliárd eur, čo predstavuje o tretinu viac ako v roku 2012. Tento rok budú mať do vrecka ešte hlbšie, suma by mala narásť o takmer 1 a pol miliardy eur! 

Koľko si myslíte, že platíte na OZE vy doma, hoci táto položka samostatne na žiadnych vašich účtoch neexistuje? Podľa prepočtov ČEZ Slovensko len domácnosti na Slovensku vlani prispeli na OZE v cenách elektriny sumou takmer 60 miliónov eur. Jedna domácnosť zaplatila približne 35 eur.V roku 2014 prišlo k výraznému navýšeniu až o 10 eur. Okrem toho každá domácnosť na Slovensku vynaloží ďalších 15 eur ročne aj na ťažbu hnedého uhlia a ďalšie dotované spôsoby výroby elektriny, ktorých prevádzka by pri trhovej cene bez subvencií nebola efektívna. Tieto položky ceny nie sú ovplyvnené dodávateľom, keďže tvoria súčasť regulovaných poplatkov za distribúciu a sieťové služby prirodzených monopolov. Spolu tak priemerná domácnosť tento rok zadotuje zelenú elektrinu a hnedé uhlie sumou 60 eur, čo ju stojí 5 eur mesačne. Na faktúre sú tieto subvencie „namiešané“ spolu v rámci položky prevádzkovanie systému, čo je zase ďalší zaujímavý príbeh, keďže prenosové a distribučné poplatky sú na Slovensku vysoko nad priemerom EÚ (o tom niekedy najbližšie).

Pri masívnej podpore obnoviteľných zdrojov paradoxne dochádza k boomu výroby elektriny z hnedého uhlia. Napríklad Nemecko spálilo najviac uhlia od roku 1990 a pritom je zároveň najväčším podporovateľom zelenej energie v Európe. Tento stav zapríčinilo uzatváranie jadrových elektrární v roku 2011, ale aj nadbytok CO2 povoleniek a nefunkčný trh s nimi. Pod tlakom prísnejších emisných limitov postupne bude dochádzať k zamykaniu aj uhoľných elektrární a budeme ich musieť nahradiť, ak chceme byť v dodávkach elektriny sebestační.

Aj preto ďalší cieľ EK konkrétne vyrobiť do roku 2030 až 27  % energie z obnoviteľných zdrojov vnímam už ako niečo navyše, ale v tomto prípade nie pozitívne. Pritom nepatrím k odporcom zelenej energie, naopak. Ale pozornosť EÚ by sa mala skôr angažovať na výskum a podporovať vývoj tak, aby obnoviteľné zdroje dokázali byť konkurencieschopné prirodzeným spôsobom. Väčšina najvýznamnejších európskych energetík združených v tzv. Magritte group (ktorej členom je aj skupina ČEZ, a jej dcérska spoločnosť ČEZ Slovensko u nás pôsobí ako alternatívny dodávateľ) presadzuje technologickú neutralitu – každý štát by mal mať možnosť si vybrať, aká cesta je preňho najlepšia, pokiaľ ide o nízko emisné zdroje energie (pracuj na veciach, ktoré potrebuješ).

Dotácie na obnoviteľné zdroje energií sa dnes premietajú do cien elektriny a predražujú ju pre koncového spotrebiteľa. Zároveň majú negatívny dopad na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Zaviazať sa teda splniť v oblasti OZE konkrétny cieľ by znamenalo zhoršenie súčasnej situácie. Súčasná politika v tejto oblasti navyše vôbec nerešpektuje dôležité špecifiká energetického mixu jednotlivých krajín Únie vo väzbe na štruktúru ekonomiky a priemyslu.

Rámec je zatiaľ len v rovine návrhu, ktorý EK zverejnila formou oznámenia. V marci  na zasadnutí Európskej rady sa k nemu bude môcť vyjadriť každý člen EÚ, aj Slovensko. Zostáva len veriť, že prijaté rozhodnutie bude vecou, na ktorej chceme pracovať, a nie neistým a škodlivým želaním, ktoré by sme mali odmietnuť.

  • Tlačiť
  • 20

Stanislav Kovalík

Stanislav Kovalík
  • Počet článkov: 2
  • Priemerná čítanosť: 981
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

Už vyše 10 rokov pôsobím v energetike a so záujmom sledujem dramatický vývoj v tomto odvetví. Vždy sa snažím hľadať odpovede napríklad aj na tieto otázky: Aký je dopad zmien na naše účty doma? Ako to ovplyvní konkurencieschopnosť celej Únie a v rámci nej aj našej malej krajiny? Obnovia sa trhové mechanizmy alebo sa posilní regulácia? Za akú cenu a kto zaplatí záverečný účet?

Stanislav Kovalík

Stanislav Kovalík
  • Počet článkov: 2
  • Priemerná čítanosť: 981
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

Už vyše 10 rokov pôsobím v energetike a so záujmom sledujem dramatický vývoj v tomto odvetví. Vždy sa snažím hľadať odpovede napríklad aj na tieto otázky: Aký je dopad zmien na naše účty doma? Ako to ovplyvní konkurencieschopnosť celej Únie a v rámci nej aj našej malej krajiny? Obnovia sa trhové mechanizmy alebo sa posilní regulácia? Za akú cenu a kto zaplatí záverečný účet?

Kalendár sa načítava...