Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Žiarivý svet modelingu

10.10.2012 | Braňo

Diskusia (131 reakcií)

10.10.2012 | Motylx

Uvod do stoparovho sprievodcu po ekonomickej galaxii.
Prilis jednoduchy a elegantny model na to, aby mohol byť chybny?
V realite jeho mikrostrukturu tvoria zivi, iracionalni ludia, ktori sa nespravaju ako biliardove gule, kotulajuce sa po vopred vypocitatelnych drahach.
Nepocita ani s moznostou rychleho leteckeho utoku ciernej labute, ktora ho spali na popol.
Dobré ako zakladna pomocka na pochopenie niektorych suvislosti.
Aky opatrny clanok.
?

10.10.2012 | hulo11

V realite tvorí rieku nepredstaviteľne veľké množstvo častíc, ktoré sa náhodne a chaoticky pohybujú(Brownov pohyb). Napriek tomu vieme zmerať rýchlosť toku a vieme vypočítať, ako sa zmení po úprave koryta.
Čo ste chceli povedať svojim príspevkom?

10.10.2012 | Brano Z

Dobry point. Mozme spekulovat:
Znamena to, ze draha biliardovej gule je vraj lahsie predpovedatelna tiez to, ze biliardova gula je racionalnejsia ako clovek?
-
A ak je clovek taky iracionalny, tak ako mozno tak dobre predvidat drahu biliardovej gule? Co ak ten iracionalny hrac biliardu po odohrati stuchu gulu uplne iracionalne zoberie zo stola a zacne s nou zonglovat?
-
Inak aj ekonomovia (resp. ti, ktori robia financie) vyuzivaju poznatky o Brownovom pohybe.

10.10.2012 | Motylx

Mozme spekulaciu este rozvinut ;).Z blogu M.Maleho..

Mějme větu: "Jel jsem vlakem s černochem, který smrděl a krkal." Co touto větou její autor říká? Co z ní lze vyvodit?

a) že jel vlakem s člověkem, který měl černou kůži, a ten člověk smrděl a krkal. b) že lidé co jezdí vlakem smrdí a krkají c) že kdo krká, ten smrdí d) že černoši smrdí e) že černoši jezdí vlakem, protože nemají na auto f) že vlaky jsou plné černochů, co smrdí g) že je svět nespravedlivý, protože on musí jezdit vlakem, kde mu smrdí černoši h) že vždycky když jede vlakem, tak sedí s krkajícím smradlavým černochem i) že když někdo krká a smrdí, tak je černoch j) že mimo vlak není možno krkat k) že smrdí jen černoši l) že by bylo potřeba všechny černochy vyhnat m) že kdo jede vlakem, pojede s černochem n) že černoši žijou ve vlacích o) že kdyby nejel vlakem, tak krkajícího smradlavého černocha nepotká p) že nesnáší černochy q) že se považuje za lepšího než onen černoch r) že za to může Klaus s) že vlak není dobrý dopravní prostředek t) že se považuje za odborníka přes železnici u) že nemá sociální cítění v) že každý, s kým kdy jel vlakem, krkal a byl černoch w) že krkání je způsobeno jízdou ve vlaku x) že už nikdy vlakem nepojede y) že jel jednou jedinkrát vlakem z) že cesta vlakem způsobuje, že krkající černoši smrdí

Máte to? Tak vězte, že jediná správná odpověď je A, všechny ostatní jsou chybné a jsou ukázkami selhání logiky, které se v komentářích celkem běžně vyskytují, a zároveň ilustrují nejčastější případy "nepochopení psaného textu

10.10.2012 | Motylx

Aj telo cloveka tvorí zo 60 percent voda.
Vies vypocitat jeho spravanie?
Co si chcel povedat svojim prispevkom?
;)

10.10.2012 | Brano Z

Ale ved ekonomia nehada, co si clovek da na ranajky.

10.10.2012 | Motylx

A co teda háda?
Ranajky su mimochodom najdolezitajsie jedlo dna.

10.10.2012 | Brano Z

Tak aby sme zostali v makre, tak napr. hada co sa stane s makropremennymi, ak stat zvysi/znizi dane.

10.10.2012 | Motylx

Proti takejto formulacii nemozem nic namietat.
Ani nechcem, ani nebudem.

10.10.2012 | Zavacky

Prvé čítanie som zvládol len do polovice. Ale stihol som si všimnúť záver. Tomu rozumiem a páči sa mi. Čo tak odkukať taktiku p.Šichtařovej ?

10.10.2012 | Motylx

Myslis tym zudelovci na adama?
Fuj.
Ak bude svet uprednostnovat ich riesenia, budeme o chvilu na adama vsetci.
;)

10.10.2012 | zoltan p

Zaujimalo by ma preco tak zanovito kazite diskusiu pod kazdym blogom "standardna chyba". Nudite sa?

10.10.2012 | Motylx

Daj si na ranajky vtipnu kasu, alebo zaloz svoje zmysluplne, hlbokomyselne vlakno, slubujem, ze na teba reagovat nebudem.
;)

10.10.2012 | Brano Z

Mozem sa popytat kolegyn. A potom by ste si clanok precitali cely? ;)

10.10.2012 | Zavacky

Aj tak si ho prečítam celý.......ale predsa len....sme ľudia.....keby boli kolegyne tak milé......čítal by som ho radšej a viackrát......a možno by to mi to aj lepšie pálilo !

10.10.2012 | Zavacky

Fiškálny stimul

Učebnicový príklad pri našom modeli tvrdí, že fiškálny stimul (zníženie daní alebo zvýšenie vládnych výdavkov) zvyšuje agregátny dopyt (PY↑) a ak je ekonomika pod potenciálom, tak tento krok stimuluje nielen ceny (P↑), ale aj reálnu produkciu (Y↑). Fiškálny stimul funguje však len vtedy, keď sa centrálna banka bude prizerať rastu cien a nezakročí. V prípade jastrabej ECB je to však nepravdepodobné, takže akákoľvek snaha o zvýšenie agregátneho dopytu cez fiškálnu politiku bude anulovaná znížením dopytu cez monetárnu politiku. Jediným efektom bude zvýšenie štátneho dlhu, pretože štát si musel na stimul požičať (zvýšiť deficit), avšak efekt na reálnu produkciu sa v prípade zásahu centrálnej banky nedostaví.
--------------------------------------------------­---
Ked sa zvýšia ceny , bude sa následne zvyšovať reálna produkcia a tá bude spätne tlačiť na znižovanie cien. Zvýši sa rýchlosť obratu. Zvýši sa poctivosť odvádzania daní (toto už je mimo učebnicový príklad). Výber daní môže byť vyšší ,ako pred znížením daní. Načo do toho zasahovať ??? A ešte monetárnou politikou ???

10.10.2012 | grgo

Reálna produkcia sa pri zvyšovaní cien bude zvyšovať iba vtedy, ak sa nezníži agregátny dopyt. Ak však centrálna banka na zvýšenie cien zareaguje znížením agregátneho dopytu (priškrtením monetárnej politiky tak ako to urobil napríklad Trichet na jar 2011), tak žiaden rast reálnej produckcie nenastane.

Toto je tragédia eurozóny a podstata našej krízy. Čarovanie a tlačovky ktoré majú riešiť "dlhovú krízu" - ako napríklad sterilizované nákupy dlhopisov problematických krajín - sú len rituálne tance okolo symptómov utiahnutej monetárnej politiky. Napríklad momentálne ECB svojou monetárnou politikou utiahla rast nominálnych príjmov od roku 2011 pod 0,8% ročne. Situácia bude veľmi zlá, keď začne druhé kolo krízy, panika a prepúšťanie a štrajky, tak si treba pamätať kto sa tomu spokojne prizeral.

10.10.2012 | Motylx

Ocenujem, chlapci, ze zacinate pouzivat adekvatnu terminologiu.
Hadanie, carovanie, ritualne tance...este keby ste uznali, že by bolo ziaduce radsej menej samanizmu ako viac ( menej je niekedy viac ).

10.10.2012 | Zavacky

Ved práve o to mi ide. Ak sa agr. dopyt zníži , tak , citujem : "jediným efektom bude zvýšenie štátneho dlhu".
To nemôže byť riešenie. Rast agr.dopytu musí stimulovať rast agr. ponuky a dôsledkom by mal byť aj rast RHDP. A bez dlhu. Ved to je cieľ hosp.politiky. Nebral som do úvahy samozrejme dalšie možné vplyvy.

Čo sa týka ECB, to je problém jej reálnej politickej závislosti. Ale napriek tomu. Keby začala s uvolnovaním, tak niektoré štáty na tom zarobia a druhé prerobia. Grécku očividne nepomôže ani to. A to je už silná politika. Poctivé je len rozdelenie EMÚ a prísna fiškálna disciplína.
......Ďalší problém ECB je zrejme dolár. Oslabenie EURA nie je žiadúce.

10.10.2012 | Brano Z

"Rast agr.dopytu musí stimulovať rast agr. ponuky a dôsledkom by mal byť aj rast RHDP. A bez dlhu. Ved to je cieľ hosp.politiky."
-
Pozor, pletiete si pohyb po krivke s pohybom celej krivky. Rast agregatneho dopyt (pohyb celej krivky) vedie k vyssej agregatnej produkcii (pohyb po krivke).

10.10.2012 | grgo

Nechcel som to komplikovať, keďže už aj tak Braňov článok vyžaduje nejakú orientáciu v makroekonómii. To čo vidíte ako (takmer) horizontálnu ponukovú krivku AD/AS modeli je "krátkodobá" krivka agregátnej ponuky. Alebo ešte lepšie povedané, je to krivka ponuky ktorá by normálne "chcela" byť vertikálna, ale sklápajú ju (v krátkej dobe) rigidity.

Rast agregátneho dopytu je možné si predstaviť ako negovanie týchto rigidít, čo umožňuje aby sa dopyt a ponuka vyčistili na hranici produkčných kapacít. Problémom však je, ak máte centrálnu banku ktorá fanaticky dbá iba na ceny - a aj to dokonca iba na ich medizorčný rast (teda s pamäťou 12 mesiacov). Ak by mal byť rast agregáteho dopytu spojený z rastom cien, tak ho proste takáto CB zastaví - tak ako to urobil Trichet v roku 2011.

Nemám rád prirovnania, ale je to niečo akoby vám ste prežili šok v podobe rany päsťou do brucha, a vy sa ocitnente na zemi lapajúc po vzduchu. A namiesto toho aby vám centrálna banka dávala umelé dýchanie, tak vám ešte dá nohu na krk a priškrtí vzduch s výhovorkou že aj tak sa snažíte vdýchnuť viac vzduchu ako by malo byť "zdravé" za pre normálnu osobu za normálnych okolností. Prežijete a rozdýchate sa? Možno áno, závisí od toho ako veľmi centrálna banka ten vzduch prišktí. Druhou otázkou je, či neostanú nejaké nepríjemné následky.

10.10.2012 | Brano Z

Inak pozeral som Draghiho vystupenie v Europskom parlamente ci kde, a padla (snad jedina normalna) otazka, ze odkial sa ma vziat agregatny dopyt, ak su vsade skrty, atd. Draghi pritom v odpovedi vobec nespajal ECB s ovplyvnovanim ag. dopytu. Cele zle.

10.10.2012 | Zavacky

Mne toto nedá. Ak by uvolnenosť mala byť účinná v PIIGS-e , tak by musela byť veľmi silná. To ale znamená strašné problémy a poškodenie Nemecka a severu. Tieto dve potreby sa nedajú spojiť. Navyše , aký dopad by to malo na vzťah EURO-dolár.

10.10.2012 | Brano Z

Silna? Musela by zdvihnut medzirocny rast NHDP z 0,8% na take 4-5%. Silna by vsak nemusela byt (asi myslite v zmysle nafuknutia menovej bazy), pretoze ak by oznamila ECB nejaky ciel (napr. tie 4% NHDP), tak trh moze spravit velku cast prace sam.
-
Vytvorenim optimistickejsich ocakavani o nominalnom prijme by uz same zlepsilo situaciu, agregatny dopyt by vzrastol skor nez by ECB spravila nejake LTRO.
-
Nemecko by nejako netrpelo. ECB totiz stahuje uz aj Nemecko ku dnu - medzirocny rast NHDP 2,2% a RHDP 1% v 2Q2012, cize politika ECB je zla plosne pre vsetkych clenov eurozony.
-
Ak by aj politika ECB bola tak uvolnena, ze by v Nemecku doslo k vyssej inflacii (paneboze 3% hyperinflacia), tak sa nic nestane. Nemcom budu rast rychlejsie mzdy (aj ceny) a tym padom sa bude zlepsovat konkurencieschopnost periferie voci Nemecku. Realne naklady su minimalne, ziadne poskodenie, na rozdiel od doterajsej strategie.
-
Vztah euro dolar? No neviem, ale po poslednom oznameni ECB o nakupoch dlhopisov euro prudko posilnilo, takze je mozne, ze investorov by to len ukludnilo, ze euro prezije.

10.10.2012 | grgo

Tu nehráme hru s nulovým súčtom. Deštruktívna politika ECB je deštruktívna pre všetkých. Nemecko a bájny sever môže skončiť síce lepšie ako juh, ale len relatívne. Obidva regióny skončia omnoho horšie ako pri alternatíve funkčnej centrálnej banke ktorá riadi agregátny dopyt menového regiónu za ktorý je zodpovedná. A to stále beriem do úvahy že sa všetko vyrieší mierumilovne a kríza nebude mať nejaké nepríjemné dopady v podobe nového ohniska politickej nestability v Európe.

Toto politické vnímanie "Nemecko verzus PIIGS" je iba zástupný problém - ale už existencia týchto národnostných treníc stačí na to aby znižovalo šancu reálneho vyriešenia situácie. Stačí sa pozrieť na Veľkú Hospodársku Krízu - a konieckoncov aj na USA posledných rokov. Kľúčový predstavitelia majú dosť schopnosti páchať škody aj národom z ktorých pochádzajú - a ECB je v tejto sabotáži jednoznačne "najúspečnejšia" zo všetkých centrálnych bánk sveta.

10.10.2012 | Brano Z

ECB cieluje inflaciu a podla toho ma nastavenu politiku. To je proste pravidlo, s ktorym treba vzdy pocitat. Cize ked expanzivna fiskalna politika zvysi inflaciu, resp. inflacne ocakavania nad ciel ECB, tak ECB ich bude chciet vidiet naspat na svojom cieli a priskrti.
-
"Ked sa zvýšia ceny , bude sa následne zvyšovať reálna produkcia a tá bude spätne tlačiť na znižovanie cien."
-
Ej, inak. Argument bol, ze realna produkcia aj ceny (mierne) rastu, pretoze fiskalnou expanziou rastie agregatny dopyt.
-
Vy argumentujete, ze zamerajme sa skor na biznis dane, resp. dan z kapitalu, a ked tie znizime, tak krivka ponuky pojde doprava, takze ceny poklesnu a vzrastie produkcia.
-
Za standardnych podmienok je to dobry napad, kedze znizenie cien vedie centralnu banku k uvolneniu politiky a doprava by isiel aj agregatny dopyt, resp. technicky korektnejsie (pozdravujem ivanasml :) ) je povedat, ze krivka agregatneho dopytu by v tomto pripade bola v dosledku reakcie centralnej banky horizontalna. Cize takato politika znizenia dani by bola velmi v standardnej situacii velmi ucinna.
-
Ked vsak mame nulove sadzby a pasivnu ECB, tak sa nam to zamotava a mozeme dojst aj k opacnemu vysledku.
-
Ak znizime dane ovplyvnujuce viac krivku ponuky, teda napr. dane z kapitalu, tak davame ludom motivaciu viac investovat a menej spotrebovat. Problem vsak je, ze znizenim spotreby moze agregatny dopyt padnut tak hlboko, ze nakoniec to zvysenie investicii nedosiahne ani predchadzajucu uroven. Proste znizenie spotreby znizi vas prijem a tym aj schopnost investovat.
-
Inak povedane, redukcia dani povedie k ocakavanemu znizeniu cien, co zvysi realne urokove sadzby (lebo CB je pasivna a nereaguje), cim pride k poklesu produkcie a cien. Absencia reakcie ECB znamena, ze krivka dopytu sa preklopi a bude defacto rastuca. Cize krivka ponuky sa sice posuva doprava, ale spolu s cenami klesa aj produkcia.
-
Opacne vsak posobi napr. wealth effect, co moze podporit dopyt, cize to nie je jednoznacne, co sa stane.

10.10.2012 | Zavacky

Toto je už zložitejšie. Musím nad tým popremýšľať.

Na tom grafe ma zaujalo, že pri raste produkcie a ponuky rastú aj ceny. To je nezmysel. Nedá sa to ináč vymyslieť a zakresliť ???

10.10.2012 | Brano Z

Ono to dava zmysel - minaju sa lahko dostupni a kvalifikovani zamestnanci, treba im zaplatit viac, skolit ich, lebo su menej produktivni a pod.

10.10.2012 | Libor Bešenyi

IT/telco ceny preco potom (mozu) klesat?

11.10.2012 | Brano Z

Pretoze v tychto sektoroch rastie rychlejsie produktivita (realny sok-krivka ponuky) v porovnani s ostatnymi sektormi.
-
Ak by sme si predstavili ciastkove ekvilibrium s krivkou dopytu a ponuky v IT, tak krivky sa posuvaju tak, ze rast krivky ponuky dominuje, takze rastie produkcia a ceny klesaju.

11.10.2012 | Motylx

http://www.mises.cz/...,

Daj si aj diskusiu.

11.10.2012 | duniel

"V mainstreamovej ekonomickej teórii sa stretávame s množstvom matematického aparátu a analýz, ktoré však málokedy poskytujú rozumnú kvantitatívnu predpoveď, čo by sa prirodzene pri použití matematiky očakávalo." Tak asi tu sa stala chyba, matematika je v ekonómii prvom rade kvalitatívny nástroj, ktorý zabezpečuje, že vieme veľmi dobre povedať, čo naozaj vyplýva z takých a takých predpokladov. Ak sa jedno zvýši iné klesne atď.

11.10.2012 | Brano Z

Presne tak. Ide o kontrolu logickej konzistencie nasho argumentu.

11.10.2012 | Motylx

Kto z mainstreamu predpovedal krizu?
Neviete povedat dohromady nic.
Ziadna prevencia, žiadna predpoved, ziadne riesenie.
Len nezrozumitelne (castokrat nezmyselne, ci kontraproduktivne ) kydy.

11.10.2012 | Brano Z

Kto z fyzikov predpovedal katastrofalne sucho?
-
Je ulohou fyziky, ci ekonomie predpovedat buducnost a je to vobec mozne?
-
Co by sa stalo, ak by sa verejnost dozvedela, ze presne o rok pride katastrofalna kriza?

11.10.2012 | Motylx

Mohla by sa na nu v ramci svojich moznosti pripravit a nemusela by byť taka katastrofalna.
Nechcem verit tomu, ze si tuto otazku myslel vazne.
Budem sa tvarit, že si ju nikdy nepolozil.

11.10.2012 | Brano Z

To ma neprekvapuje. A naopak budem este pokracovat.
-
Ako by ste sa pripravili? Co by ste presne zacali robit? Alebo co si myslite, ze by domacnosti, vlada a firmy zacali robit?

11.10.2012 | Motylx

Netvar sa tak bohorovne.
Spamataj sa.

Ako mám vediet, čo presne, ked ani neviem, akeho druhu je....ekonomicka?, prirodna?

Takze ty vlastne zatajujes fakty, pretoze vsetci naokolo su aj tak neschopni a zároveň tliachas ostosest a presviedcas ludstvo, aby sa zadlzovalo.

Zaujimavy sposob existencie.

11.10.2012 | Motylx

Ok, vestenie vynechajme.
Naco je vam taky zlozity aparat, ked jedine, co dokazete ponuknut je tlacenie penazi, ci zadlzovanie sa?

11.10.2012 | Brano Z

No vida, takze ste asi pochopili, kam tym mierim.
-
Ja ponukam zvysenie zamestnanosti a realneho prijmu.

11.10.2012 | Motylx

Natlacenim penazi a zadlzovanim sa?

Kolko penazi je potrebne natlacit, ci nakolko sa treba zadlzit pre plnu zamestnanost?

Ak sa zadlzim, stupne moj realny prijem?

Mozno par stastlivcom, ak sa im podari dobre investovat.
.
Ani v pripade statov, ako vidime, ani v prípade vacsiny to neplati, kedze to zhltne spotreba, ci este horsie, korupcia.

11.10.2012 | Brano Z

Kolko je potrebne natlacit?
-
Teoreticky aj nic. Staci ak stupne velocita uz existujucich penazi. Preto FED prisiel s cielom, ze bude tlacit dovtedy, kym sa nezlepsia ukazovatele. Ergo spolieha aj na trh, nielen na tlacenie. Uz sme si to vysvetlovali.
-
"Ak sa zadlzim, stupne moj realny prijem?"
-
Nie. Prijem je tokova velicina, dlh nie.
-
Pointa je, ze ak vela ludi zacne minat (spotreba a investicie), tak vzrastie realny prijem. Vy sam nic nezmozete, ide o taku malu vaznovu dilemu, ked vsetci cakaju, ze to spravi niekto druhy.
-
V pripade statov, ako vidime, to plne plati - recesia je tam, kde su skrty.

11.10.2012 | Motylx

Pre poriadok si to zhrniem.
Nepredpovedas, nedavas odporucania, nemas klientov, nedoverujes ludom, preto zatajujes fakty.

Kaslime na buducnost, nestavajme budovy odolne voci zemetraseniam, stavajme ich v povodnovych oblastiach, na protipovodnove opatrenia sa vykaslime, rovnako aj na upozornenia na znecistenie ovzdusia, poladovicu, sucho...zrusme poistovne.

Nehospodarme rozumne, natlacme si peniaze, zadlzme sa, show must go on.

Spotrebaky potiahnu mozno dnes, zajtra, potom uz musis splacat.
Sry, zabudol som, nemusis, natlacime, poziciame si dalsie.

Prepac, ze som sa s tebou hadal, už tomu rozumiem.
Zijeme dnes. Na to, co bude o rok, o dva sa vys...e.

Nepredpovedas a predpovedas.
Nedavas odporucania a davas.
Nemáš klientov, keby si ich mal, tak by si im fakty zatajoval, aby nic nepokazili.
Komu teda davas tie odporúčania, naco, aku maju hodnotu aa preco by to mal niekto respektovat?

11.10.2012 | Motylx

Mal by si sa radsej držať tej vasej nezrozumitelnej terminologie.
Na jednej strane ocenujem, že si sa pokusil diskutovať zrozumitelne, no riskujes, že všetci pochopia, aké nezmysly to vlastne prezentujes.

Ma dat - natlacim si. ( poziciam si )

12.10.2012 | wayhigh

uz toho sasa nechaj tak :D nic neprodukovat len tlacit a zadlzovat, spojene s cielovanim tlacenia a zadlzovania, to je mi len odbornik :D

11.10.2012 | Brano Z

Zase clanok zalozeny na kritike grafu dopytu a ponuky od neekonoma (M.Mojzis)? Prva vec je, ze ASAD nie je graf ciastkoveho ekvilibria, na co v clanku upozornujem, ale ok. Podme dalej.
-
1. Skoda, ze som nebol na tej prednaske, kde Mojzis robil prezentaciu a ilustracie ako svetlo dopada na sietnicu oka. To by sme sa pobavili o tom, ci ta ciara reprezentujuca svetlo existuje alebo nie ;)
-
Cize argumentovat, ze realne krivky grafu neexistuju, je uplna absurdita. V clanku nepochopili funkciu grafu dopytu a poniuky. Nejde o to, kde sa graf pretina a teda nejde o to zistit cenu a mnozstvo. Ide nam o to, co s grafom robia jednotlive soky.
-
Ekonomovia najdu prirodzeny sok, odmeraju reakciu trhu a zistia elasticitu krivky na danom trhu. Z tohto mozu robit dalsie kvantitativne zavery - welfare analyza a pod.
-
2. Cize ked sme odmerali reakciu na sok, tak sme nespravili dohad, ako si mysli Mojzis, ale ODhad. Presne taky ake sa pouzivaju vo fyzike, statistika je rovnaka pre kazdeho.
-
Dalsia vycitka je, ze cim dalej ideme od ekvilibria, tym menej o krivke vieme. Nuz vieme toho tolko, kolko nam realita so svojimi sokmi dovoli odmerat. Samozrejme nas najviac zaujima okolie ekvilibria, a nezaujima nas, co sa presne stane s cenou, ak zrazu zmizne z trhu 99% ropy.
-
3. Subsitucia funguje len pri centalnom planovani cien? Co je to za nezmysel?
-
A graf krivky a dopytu predsa nikde netvrdi, ze uzitok pre spotrebitela je dany len cenou. To je uplny vymysel.
-
Takze tu diskusiu radsej ani nejdem citat.

11.10.2012 | Motylx

V diskusii je toho viac ako v clanku.
Ivansml ( ktoreho si niekde pozdravoval ) tam diskutuje odusu.

11.10.2012 | Zavacky

Vdaka.
Je toho veľa. A času málo. Už mi z toho hučí v hlave. Ale nedá mi to pokoj. Musím si urobiť čo najlepší obraz problému..............mám však podozrenie, že najlepšou školou pre všetkých bude poriadna globálna hyperkríza.

23.10.2012 | Vlasko

1. "Ak znizime dane ovplyvnujuce viac krivku ponuky, teda napr. dane z kapitalu, tak davame ludom motivaciu viac investovat a menej spotrebovat. Problem vsak je, ze znizenim spotreby moze agregatny dopyt padnut tak hlboko, ze nakoniec to zvysenie investicii nedosiahne ani predchadzajucu uroven. Proste znizenie spotreby znizi vas prijem a tym aj schopnost investovat."
Co je zvysenie investicii a zvysenie spotreby a aky je je medzi tym rozdiel ? Teda okrem motivacie pre nakup tovaru(sluzieb) ?

Z blogu:"Zníženie vládnych výdavkov neovplyvňuje produkčné schopnosti firiem (krivka ponuky) avšak vedie k poklesu agregátneho dopytu, čo znižuje ceny (P↓) aj produkciu (Y↓)↓), takže centrálna banka má naopak motiváciu monetárnu politiku uvoľniť a tlačiť agregátny dopyt opačným smerom"
Cize stat zoberie privatnemu sektoru peniaze cim znizi jeho dopyt, aby zvysil svoj dopyt a tak zabezpecil aby agregatny dopyt neklesol ??? To je aka logika ?
A ked takto stat zvysuje dane a prestava to fungovat(vyssie danove sadzby vyssi vyber dane vsak) tak centralna banka vramci zvysovania dopytu zacne "tlacit" extra peniaze a davat ich statu(napr. BoE skupuje vacsinu dlhu produkovaneho vladou v UK) na zvysenie dopytu ? Pochopil som to spravne ?

23.10.2012 | Brano Z

Investuju firmy, sporia a spotrebuvavaju domacnosti (u Keynesianov sa investicie v ekvilibriu rovnaju usporam). Ak sa vsetky domacnosti rozhodnu viac sporit a menej spotrebovat, tak firmy mozu pri zlej politike centralnej banky prepustat, lebo nie je dopyt po vyrobkoch, cim cely povodny plan ide do kybla. Intuitivne to podava na prvych stranach Eggertsson:
http://www.newyorkf...
-
"Cize stat zoberie privatnemu sektoru peniaze cim znizi jeho dopyt, aby zvysil svoj dopyt a tak zabezpecil aby agregatny dopyt neklesol ??? To je aka logika ?"
-
Asi sme sa niekde nepochopili, skuste si to prejst este raz.
-
Ak stat zacne setrit znizovanim vladnych vydavkov, tak ide vyssie nezamestnanost a ceny idu dolu (agregatny dopyt ide dolu), co motivuje centralnu banku tlacit ho opacnym smerom a konsolidacia nema taky tvrdy dopyt na zamestnanost a realne HDP.
-
Ak stat zacne setrit zvysovanim dani, tak mierne klesne nielen agregatny dopyt, ale aj ponuka, takze ceny nemusia nutne klesnut a centralna banka nema motivaciu zareagovat, co ma tvrdsie dosledky na zamestnanost ako pri konsolidacii cez vydavky.

31.10.2012 | Vlasko

To akoze ani nemyslis vazne ??? Toto vtip storocia a to je este len 2012:
"Investuju firmy, sporia a spotrebuvavaju domacnosti" Nevedel som ze ked si kupujem akcie spolocnosti tak sporim a neinvestujem, ze ked odkladam peniaze do banky tak banka ich nepoziciava ale skladuje ich v trezore.
Ta druha cast je totalny blabol, firma ktora investuje zle skrachuje, taka ktora predpoklada problemy a nesprava sa ako opity Keynes(minat bezhlavo, brat pozicky nad moznosti) prezije, najme teraz ked existuje globalny trh.

"Ak stat zacne setrit znizovanim vladnych vydavkov, tak ide vyssie nezamestnanost a ceny idu dolu" - vyssia nezamestnanost ? myslis vo verejnom sektore(+"sukromnych" firiem) ? To je od kedy problem ?
Ked idu ceny dole to je problem ? Odkedy ? Odvtedy co ceny padnu na nulu a kazdy skrachuje, lebo vsak dopyt musi klesat ked ceny idu dole, ludia predsa nemaju ziadne potreby, radi ziju ako pustovnici :-)))) Centralna banka nema co tlacit dopyt hore nato je tu trh(vec ktoru Keynes nenavidel a sam odporucal totalitny stat)

"Ak stat zacne setrit zvysovanim dani" - to je co za volovinu hovorit zvysovaniu prijmov setrenie ? George Orwell by z teba mal radost a Keynes tiez(ten doviedol newspeak ohladom savings vs investments do dokonalosti)

01.11.2012 | Brano Z

"Nevedel som ze ked si kupujem akcie spolocnosti tak sporim a neinvestujem, ze ked odkladam peniaze do banky tak banka ich nepoziciava ale skladuje ich v trezore."
-
Nato ako frajersky diskutujete som myslel, ze viete z makra aspon trivialnosti. Ked nakupite akcie, tak to nie je z pohladu makra investicia. Mozno tak z uctovnictva alebo podnikovych financii. Investicia je totiz spojena s nakupom (resp. vytvorenim) novych kapitalovych statkov, v HDP ide o tvorbu "hrubeho fixneho kapitalu". Uspory su definovane naopak len ako rezidual, cize uspory su NEspotreba.
-
Ibaze nespotreba, teda uspora, moze mat rozne podoby. Mozte nakupit nove kapitalove statky, mozte nakupit uz vytvorene statky alebo mozte peniaze odlozit. Kupa cennych papierov je uspora, ale nie investicia.
-
A pre vasu informaciu - banky maju ulozene u ECB asi trilion EUR a nikomu ich nepoziciavaju. Preto rastie najsirsia penazna zasoba Eurozony najpomalsim tempom za jej existenciu (ubohych medzirocnych 2,8% v ostatnom mesiaci).
-
Blaboly o tom, ci firma prezije alebo nie, su uplne nepodstatne. Podstatne je ako sa meni agregatne mnozstvo investicii v ekonomike.
-
Vyssia nezamestnanost vseobecne je problemom, ale pri recesii ide samozrejme o prepustanie v sukromnom sektore. Problemom je to preto, lebo nezamestnani su nevyuzita pracovna sila schopna produkcie.
-
Ked ceny idu dole, tak to indikuje pri recesii pokles nominalnych prijmov a vydavkov domacnosti, teda pokles agregatneho dopytu. Nejde ani o to, ze by ludia odkladali kvoli deflacii spotrebu. Deflacia je uz vysledkom, indikatorom mensieho ag. dopytu.
-
"to je co za volovinu hovorit zvysovaniu prijmov setrenie ?"
-
Sustredte sa na pointu. Stat konsoliduje bud cez dane alebo vydavky. Ak to robi cez dane, tak centralna banka kvoli vyssim cenam nereaguje a ked, tak este priskrti. Naopak pri konsolidacii cez dane centralna banka politiku spravidla uvolnuje.
-
PS:
Kde prosim vas Keynes obhajoval totalitny stat a nenavidel trh? Co su to za bludy?

11.10.2012 | Zavacky

Pán Žúdel,
obdivujem Vašu zaujatosť a tvrdošijnosť v hľadaní dôsledného a detailného riešenia. Priznám sa , že potrebujem viac času , aby som pochopil aspon podstatu podstaty. Zatiaľ sa mi stále objavuje pri rôznych scenároch faktor čiernej labute. Vaša predstava cieľovania má logiku. Zahrňuje ale aj veľa podscenárov na rôznych podúrovniach. Úspešný scenár má veľké riziko v tom , že nektorý ten podscenár niekde na najnižššej úrovni postihne faktor čiernej labute. Kedže všetky scenáre musia do seba veľmi presne zapadať , zlyhanie tohoto podscenára spôsobí reťazové zlyhanie vštkých ostatných.
Napríklad:
Vzhľadom na už historický návyk gréckeho hospodárenia , by uvolnenie penazí v ekonomike Grécka zase len viedlo k nejakej bubline. Nemáme žiadnu istotu, že sa ľudia tak rýchlo zmenia a začnú hospodáriť ináč. To môže byť tá čierna labuť. Pre niekoho dokonca aj predvídateľné riziko.
Len toľko. Idem si prečítať tretíkrát Váš článok. Uvidíme.

11.10.2012 | neverbetter

Ej, skoda ze som dorazil tak neskoro do debaty. cielovat NGDP je zaujimavy navrh ale ma svoje nedostatky, napr ze NGDP je rychlo pohybujuci sa terc:http://noahpinionblog.blogspot.cz/2012/07/exc­ess-volatility-and-ngdp-futures.html

rovnako treba poznamenat ze NGDP rastol pred krizou 2007 pomerne stabilnym tempom, cize napr cielovanie NGDP by the great recession nezabranilo.
BTW. vysvetlil by mi niekto to Sumnerove futures cielovanie spomenute vo vyssie uvedenom linku?

11.10.2012 | grgo

Ten článok Noaha Smitha sa nezaoberá ani tak cieľovaním úrovne NHDP, ako skôr konkrétnym návrhom aby CB cieľovala predpoveď HDP na jej vytvorenom dotovanom trhu. Na toto má dobrý postreh Bill Woolsey tu: http://monetaryfree...

Ja si práve myslím, že cieľovanie NHDP by kríze zabránilo, pre dva dôvody:

1) Podľa návrhu a aj podľa posledných vyjadrení viacerých vplyvných ekonómov (naposledy Woodford) by centrálna banka mala riadiť očakávania. Takže CB by mala pôsobiť nie s "long and variable lags" ale cez "long and variable leads". Návrh Scotta Sumnera cieľovať trhovú predpoveď NHDP je jednou z možností. Druhou je cieľovanie internej predpovede centrálnej banky.

To, že trhy predpovedali prepad NHDP v roku 2008 a že centrálne banky sa to rozhodli ignorovať spracoval dobre David Glasner, keď sa pzorel na inflačné očakávania (ktoré získal vývojom cien inflačne chránených dlhopisov) a burozvého indecx. Graf tu: uneasymoney.files.wordpress.com/2012/05/expected_i­nflation_sp5001.jpg

Ak sa pozriete na graf, tak zistíte že prepad inflačných očakávaní je sprevádzaný prepadom akcií - čo je inak povedané veľmi náhrada za fakt, že trhy očakávali prepad nominálneho príjmu. Ak by centrálna banka zareagovala už na prvé takéto signály adekvátne razantným uvoľnením monetárnej politiky, nikdy by sme nemali krízu takejto závážnosti. Viac by sa podobala na krízu po prasknutí .com bubliny z prelomu tisícročí.

2) Druhý fakt je, že návrh cieľovania úrovne NHDP v sebe práve obsahuje to slovo "úroveň". Ak CB predsa len jeden rok podstrelí a umožní vyšší prepad, tak druhý rok by to mala dohnať. Cieľom tohto je to, že podnikatelia ako aj zamestnanci sa nemusia strachovať o celkovú úroveň príjmu o X rokov.

11.10.2012 | Brano Z

"rovnako treba poznamenat ze NGDP rastol pred krizou 2007 pomerne stabilnym tempom, cize napr cielovanie NGDP by the great recession nezabranilo."
-
Toto je spolu s ciernymi labutami klucovy point. Ono ekonomovia netvrdia, ze NGDP targeting by uplne zabranil recesii. Pointa je, ze by nebola taka hlboka a ani taka dlha.
-
Centralna banka ovplyvnuje ekonomiku cez agregatny dopyt, cize jej cielovat stabilny dopyt dava zmysel. Samozrejme, na ekonomiku posobia stale soky. Kolaps velkej banky moze sposobit taky dopytovy sok, ze ludia zacnu menej minat a NHDP ide dolu vodou. CB by vsak okamzite reagovala a tlacila NHDP opacnym smerom az na povodny trend.
-
Sumner ma na to jednoduche prirovnanie. Ste kapitan plachetnice a vy sa nemozete pred pasaziermi vyhovarat, ze ste pristali v uplne inom pristave, lebo fukal zly vietor (cierne labute, atd.) a vy ste to nedokazali predpovedat. Vy musite nastavit kormidlo tak, aby aj pri zlom vetre, ktory neviete predpovedat, smerovala lod k cielu.
-
Navyse, s NHDP cielom dava CB domacnostiam slub, ze udrzi ich nominalne prijmy stabilne, cize ak bankrotuju banky, tak slub CB moze posobit stabilizacne na naladu domacnosti. Pretoze v konecnom dosledku je to pokles minania domacnosti, ktore sposobi recesiu. V nasom pripade teda dobry kapitan dokaze motivuje posadku, aby sa nebala burky, a neskladala vesla, pretoze to by bola pre lod katastrofa.
-
Cielovanie futures je pravdepodobne o tom, ze by sa vytvorili dlhopisy, ktorych cena by reflektovala buduce NHDP v roznych casovych horizontoch. Podobne ako dnes existuju dlhopisy, ktore vas chrania pred inflaciou, teda vyplatia vam vynos na nom uvedeny plus inflaciu za dane obdobie, tak by vam nove NHDP dlhopisy vyplacali vynos v zavislosti od vysky NHDP. Porovnanim NHDP dlhopisov by ste potom dostali trhove ocakavania o NHDP do urcitej buducnosti. Nasledne by ste vyhlasili, ze cielujete take a take NDHP a na dosiahnutie ciela by ste robili nakupovali a predavali rozne aktiva, az pokial by sa nedostali ocakavania o NHDP na ciel.

11.10.2012 | Brano Z

* Porovnanim vynosov NHDP dlhopisov s roznou splatnostou by ste dostali trhove ocakania o NHDP do buducnosti.

11.10.2012 | grgo

Ešte k tomu o čom je návrh Scotta Sumnera pre cieľovanie NGDP futures. Pre doplnenie Braňa, v tomto režime by centrálna banka bola povinná nakupovať a predávať "assets" (krátkodobé vládne dlhopisy) na základe toho ako sa pohybujú ceny NHDP futures. Napríklad za každých 100 dolárov transakcií v NHDP futures by automaticky znamenalo že CB vykoná 500 dolárovú transakciu v krátkodobých dlhopisoch (AKA tlač/ničenie peňazí)

Efektívne by trhy nahradili "Fed Open Market Commitee" a moc nad tvorbu peňazí by sa dala trhom. FED by ostal už iba ako operatívna jednotka, ktorá by dohliadala na to že operácie prebiehajú efektívne. Plus samozrejme by mal ďalšie funkcie ako bankový dozor apod. Toto je tá časť "Market" z názvu "Market Monetarism".

12.10.2012 | Zavacky

""Toto je jedným z dôvodov, prečo sa čoraz viac ekonómov prikláňa k cieľovaniu nominálneho HDP.""
--------------------------------------------------­-----
Pre situáciu v eurozóne by sa ktoré NHDP malo cieľovať ?? "Eurozónske" , alebo "grécko-španieslke" ??
:
1. V prípade eurozónskeho by v Grécku NHDP stúpalo pomaly a pri vysokej dlhovej obsluhe by to sitáciu v Grécku nemohlo vyriešiť. Jeho pád by postihol aj nás.

2. V prípade grécko-španielskeho by rast NHDP v eurozóne bol vysoký. Bankám by sa neoplatilo úverovať,alebo pri stlačení úrok.sadzieb by to zase len viedlo k nerozvážnostiam v zadlžovaní a vzniku bublín.

Mne to stále vychádza tak, že cieľovanie NHDP v eurozóne je ťažko zvládnuteľné. Považujem ho za navyhnutné v prípade hlbokej depresie , ale len v súčinnosti s prísnym a nekompromisným ozdravovaním finančného sektora.
Podľa mojich poznatkov sa tento scenár odohral v Nórsku pred 20 rokmi, ked CB mala prehlásiť, že zasiahne v prípade deflačných prejavov a súčasne banky boli nekompromisne obetované. Nakoniec Nórsko predajom ozdravených podielov bánk zarobilo. Toto sa mi vidí logické , účinné aj sociálne.

12.10.2012 | Motylx

Hehe, eu tvori 27 krajin, eurozonu 17.
Ekonomika ziadnej z nich nie je totozna.
Na " pripadne choroby " vsak pouzijeme rovnake homeopatikum.
Sarlatani.

12.10.2012 | Brano Z

Samozrejme ECB musi cielovat NHDP eurozony.
-
1. Cize pred krizou, ked NHDP rastol pre Eurozonu vselijak, ale v priemere ovela vyssie ako v sucanosti, tak pre Grecko to znamenalo prilis vela, a zrazu to bude prilis malo?
-
Grekom by priemerne NHDP vo vyske 4-5% urcite pomohlo, dnes napr. vysli cisla o priemyslnej produkcii a medzirocne v auguste po prvy raz za dlhe obdobie vzrastla (cize mzdy uz mohli klesnut na taku uroven, ze Grecko sa stava konkurencieschopnejsim). Vyssie priemerne NHDP by znamenalo, ze Nemci by viac dopytovali viac tovarov z Grecka.
-
Asi mate na mysli Svedsko a jeho bankovu krizu, ale to je jedno. V podstate hovorime to iste. Ano, fiskalne treba konsolidovat, ale to sa da len vtedy, ak je monetarna politika uvolnena. Fiskalne konsolidovat bez uvolnenej menovej politiky je ekonomicky nezmysel.

12.10.2012 | Zavacky

1.Pri obrovskom dlhu a historickom návyku na bankroty , nemôžu dostatočne rýchlo splácať aj istinu aj úroky aj meniť svoje návyky. Len pri veľmi vysokej inflácii. Číslo samozrejme neodhadnem.

2. Čísla môžu byť zase zfalšované. Ak priemysel vzrástol,páni v čiernom naznačujú veľký pokles celkového
NHDP. Ale sú analytici,ktorí odhadujú ešte väčší pokles.

Všetci chvália Švédsko. Mne to pripadalo prekomplikované a navyše hned po odoznení ich krízy začali banky zase bašovať.V akom stave sú teraz ,neviem presne, ale údajne to nie je žiadna sláva. Ja mám na mysli len a len Nórsko.
To,čo som sa dočítal,je na môj vkus ako ušité. Ale aj výsledky hovoria za seba,bez ohľadu na môj vkus.

12.10.2012 | Brano Z

1. Spanielsko malo pred krizou prebytkove rozpocty (na rozdiel od Nemecka), takze navyky nechajme teraz bokom. Splacanie dlhu zavisi od vysky urokov, avsak zmenou politiky ECB by samozrejme zareagovali aj uroky a klesli by.
-
2. Ano, cisla mozu byt sfalsovane, a v skutocnosti mohol byt medzirocny narast v auguste este vyssi. Nenapada ma motiv, preco by Greci falsovali prave cisla priemyselnej produkcie v letnych mesiacoch. Mozno Sichtarova ale nieco vie ;)
-
Norsko nedostalo taky sok ako Svedi (realne HDP Norska vlastne ani nekleslo), a na bailoute zarobili rovnako ako napr. nedavno USA (kde je vsak z ideologickych dovodov zakazane uvazovat o bailoute cez znarodnenie). Obdobne moze aj Slovensko zarobit, ak mu budu pozicky splatene pri danych urokoch. Ibaze na trhu su aj ine produkty, ktorych urok je rovnaky, a riziko nizsie. V tom spocivaju realne naklady pomoci.
-
Bohuzial, sustredenie sa na vyliecenie bankoveho systemu nam dnes vobec nepomohlo. Tie vysledky su velmi velmi slabe.

12.10.2012 | Zavacky

Ešte mi napado , že pri cieľovaní v podmienkach EMÚ nemáme istotu , kde tie uvolnené peniaze skončia. Môže sa stať , že inflácia v Nemecku bude vyššia , ako v Grécku. Efekt by bol teda opačný.

Tu by mohlo platiť poučenie , že ženy zvyknú zvládnuť tísíc maličkostí a muži zvládnu tých tisíc maličkostí naplánovať. Ale zvládnu možno 100 , alebo sa im to celé zrúti.

Šichtařová nemusí byť môj typ , ale jej modeling robí dobrý dojem a bez námahy.

Nateraz volím dobré dojmy a viac spontánnosti a intuície.

12.10.2012 | Brano Z

Ono je dost pravdepodobne, ze v Nemecku bude inflacia vyssia ako v Grecku, co tiez vyplyva z ASAD modelu, kedze Nemecko ma blizsie k potencialu ako Grecko.
-
Preto pri uvolnenejsej politike ECB v Grecku nebudu rast rychlo mzdy ani ceny, takze bude voci Nemecku konkurencieschopnejsie (lebo v Nemecku budu naopak rast mzdy a ceny rychlejsie).
-
Toto je dalsia vyhoda.
-
Ja som hned vedel, ze ked bude naha, tak jej daju vsetci automaticky za pravdu ;)

12.10.2012 | Zavacky

Pozor,pozor !
P.Šichtařová aktuálne prispela k modelingu. Naozaj nie je modeling ,ako modeling. Tomu jej rozumiem na prvý pohľad.

12.10.2012 | Zavacky

""Ano, fiskalne treba konsolidovat, ale to sa da len vtedy, ak je monetarna politika uvolnena. Fiskalne konsolidovat bez uvolnenej menovej politiky je ekonomicky nezmysel.""

Som rád , že už som pochopil podstatu z podstaty Vašich zložitých úvah. Vo veľmi zlých časoch naozaj treba uvolnenú politiku. Nielen z ekonomického hľadiska, ale aj zo sociálneho.
Za zlé časy považujem aj vojnu , povojnové obdobie , živ.katastrofy , postakatrofické obdobie. Sociálne hľadisko je pre mňa aj stav malého a str.podnikania. Keby som mal skrachovať len preto , ža zastal obeh peňazí , bol by to nezmysel a tragédia. Pre mňa aj pre všetkých.

12.10.2012 | wayhigh

aby ste to pochopili skratene, podla Zudela a dalsich cielovacov, CB bude cielov rast NHDP uvolnenou politikou a to donuti firmy vyrabat, ludi s hypotekami a dlhmi na krku zakladat nove firmy, tvorit nove pracovne miesta, dalej sa zadlzovat, cim sa znizi nezamestnanost /zazracne ako v USA, kde sa do nej zahrnaju aj part-time jobs a trebars aj fleky s 50 tis USD rocne co sa zmenili na 15 tis USD rocne/ a to po case vytvori zazracny vychod z krizy, ktora sa razom pominie, cinania nam budu stale dodavat lacne vyrobky za nasu menu, mining spolocnosti budu dalej tazit zelezne rudy, med, striebro atd. aby ste mohli mat novy telefon kazdy rok a vsetci budeme mat mega velku televiziu plazmovu a budeme chodit kazdy rok do Grecka na dovolenku, aby mali greci co robit a mohli nam predavat ouzo. Ked to nevyjde, ta Zudel a jemu podobny objavia dalsi blog na webe, tentoraz nie Stunnerov, ale niekoho ineho a okopiruju jeho nazory, co nam tu hlupakom a ******* prelozia prostrednictvom blogu na etrende... jednoducho treba ich pocuvat a dobre bude

12.10.2012 | Brano Z

Samozrejme, Zudel vas osobne navstivi a donuti, aby ste si kupili plazmu na dlh a isli ju pozerat do grecka ;)
-
Teraz vas budem trochu sokovat, ale len postupne.
-
1. USA meraju nezamestnanost velmi vela sposobmi, takze hoci nie ste hlupak a *****, tak neverim, ze je pre vas velky problem si zistit, co stalo za poklesom/rastom toho ktoreho ukazovatela nezamestnanost. Navyse, ked sa to rozobera v kazdom mediu. Takze iba pre vas, U6 nezamestnanost neklesla:
http://research.stl...
-
Vcera vsak poklesli velmi signifikantne jobless claims, takze mozno tu mame zarodok skutocneho ozivenia. Treba si ale este pockat.
-
2. Ked ja niekoho nutim zadlzovat sa, tak vy ludi nutite zostat bez prace, lebo tak sa im urcite dlhy vraj splacaju lepsie.
-
3. Nemusite si kupovat plazmu, mozete si kupit napr. knizku o zakladoch ekonomie. Pripadne si kupit listok do divadla, na koncert, atd. Pre vas to bude zniet sokujuco, ale ano, aj toto je HDP.
-
4. Zaujimave, ze chrobaci truhlici, ktori sa podielali svojimi recami o tlaceni penazi a hyperinflacii na vzniku krizy, teraz maju drsne reci o tom, co sa stane, ked NHDP cielovanie nebude fungovat. Pritom este ani nie je zavedene.
-
5. Teraz par citatov:
"I agree with Milton Friedman that once the Crash had occurred, the Federal Reserve System pursued a silly deflationary policy. I am not only against inflation but I am also against deflation. So, once again, a badly programmed monetary policy prolonged the depression.”
-
“If I were responsible for the monetary policy of a country I would certainly try to prevent a threatening deflation, that is, an absolute decrease in the stream of incomes, by all suitable means, and would announce that I intended to do so. This alone would probably be sufficient to prevent a degeneration of the recession into a long-lasting depression.”
-
Hadajte, kto nam to tu navrhol po skusenosti s Velkou depresiou cielovat (stabilizovat) nominalny prijem!
-
Posadte sa, bol to F. von Hayek. Cize nekopirujem Sumnera, ale Hayeka. Co vy na to? To predsa nemoze byt zle, rakuska skola sa predsa nemoze mylit ;)
-
Ak by vysiel NHDP targeting na blogu mises.cz, tak by ste sa mu dnes klanali. Dokonca Niskaanen tiez prisiel s podobnym pravidlom este pred 10-15 rokmi.
-
NHDP targeting sice nie je mainstream na phd kurze monetarnej politiky, kedze cielovat NHDP vychadza ako optimum vo vacsine modelov len za urcitych podmienok, ale takisto to nie je Sumnerova idea. Mate tu clanky od McCalluma, Mankiwa, Orphanidesa atd., kde sa analyzuje efekt cielovania nominalnych prijmov. Cize to nestoji na kopirovani nejakeho blogu ako sa mylne domnievate.
-
Sumner vsak spravil tejto idei velmi dobre promo a to v spravnej chvili.

12.10.2012 | Motylx

Hrozba rýchleho bankrotu súkromnej inštitúcie emitujúcej peniaze pri nesplnení očakávaní...by poskytla omnoho silnejšiu záruku stability než akékoľvek stabilizačné nástroje v rámci vládneho monopolu na emisiu peňazí. Vzájomná konkurencia by vyvinula veľmi efektívny tlak na to, aby súkromné emisné inštitúcie udržiavali cenu svojej vlastnej meny pokiaľ možno konštantnú (voči stanovenému súboru komodít) a to ďaleko lepšie ako ustanovenie sľubu spätného odkúpenia meny za tieto komodity (či zlato). Bola by to omnoho lacnejšie než zhromažďovanie a skladovanie hodnotných komodít.“ (Hayek)

15.10.2012 | wayhigh

1.mam taky divny pocit, ze jobless claims poklesli tak, ako Obamove preferencie... mark twain uz za lzi zaradil statistiku ako vrchol klamstva, takze si o tych cislach myslim svoje, realne tych 15% odhadujem US nezamestnanost /vid food stamps atd/
2. ja nikoho nenutim do nicoho
3. viem co je hdp
4. hyperinflacia bude pravdepodobne vrcholne stadium tohto 41 rocneho experimentu s neregulovanym bankovnictvom, peniazmi tlacenymi zo vzduchu, too big to fail atd. neviem preco, ale ja som vzdy odhadoval konecne stadium krizy spojene s totalnou nedoverou voci fiatom a zlatou horuckou na 2018-2020, kedze mi je zname, co financne inzinierstvo dokaze
5. vytrhnut 7 riadkov z obsiahleho Hayekovoho diela je vskutku na urovni, ten sumnerov blog som cital aj ja, co odkoho poodpisoval mi zname nebolo a dakujem za objasnenie, co je rakuska skola, som dojaty. Mises.cz necitam, vseobecne ma rakuska skola nejak nezaujima, akurat ze ma blizsie k realite nez vase ulety, ale to sa vzdy az spatne dokaze. cielovat NHDP dopadne rovnako ako vsetky zasahy zhora, opat budete nariekat, ze sa nedodrzalo to a to a niekto to robi lepsie. Mozno to aj bude fungovat a naveky vekov bude fungovat fiat sytem, okradanie sporitelov cez inflaciu, 95% ludi nebude mat ziadne fin vzdelanie, takze na nic nepride a vsetko sa vrati do starych kolaji. Bankari budu dalej spreneverovat vklady klientov /vkladatelov/ a depozit bude nadalej vlastne pozicka, ktora sa moze minut na bublinove experimenty a mozno stale pak straty bankarov budu socializovane na ukor oveciek. Mozno, nik nevie co bude. Ale ja sa radsej prirpavim na najhorsie, aj ked budem ocakavat najlepsie :D

15.10.2012 | Brano Z

Vam ked sa nejake cislo nepaci, tak jednoducho pridete s Markom Twainom alebo Lubom Feldekom ako keby vam to davalo za pravdu.
-
Neobjasnujem, co je rakuska skola, a aj keby som vam sem prilepil celu Hayekovu knihu, tak to vyznam jeho slov nijak nezmeni. Proste chcel cielovat nominalny prijem presne tak ako aj dalsi rakusania.
-
Na jednej strane placete ako je bankovnictvo neregulovane a na strane druhej vraj kazdy zasah zhora dopadne zle. Toto uz su tazke dogmy, tu je kazda diskusia zabita.

15.10.2012 | wayhigh

v prvom rade, neplacen, naposledy som mozno plakal pred 20 rokmi, ked som bol maly a zomrel nam psik. Ano, bankovnictvo je vo svojej podstate neregulovane, dokonca aj ja bezny smrtelnik viem, co bol Glass-Steagall act atd. Pre mna za mna nech si banky nadalej spreneveuju vklady obcanov, co ma do toho, len ked pride krach, nech si za to nesu aj zodpovednost, kapisto? je to tak zlozite? ci mam este jednoduchsie napisat alebo si vygooglit na to nejaky graf ci poucku od niekoho, koho respektujete? :D
Ad Hayek, ano, xcel. Ale mal k tomu aj nejake ine podmienky, preco nenapisete aj tie dalsie? lebo takto vytrhnut kusok a nepouzit zvysok je cisty populizmus... alebo skor strach, ze by ste obcas aj nieco mudre napisali? :D

15.10.2012 | Brano Z

Ja rozhodne nie som z nas dvoch ten, kto argumentuje autoritou ;)
-
A plne s vami suhlasim - bailout by mal byt podmieneny znarodnenim danej institucie. I ked to samozrejme absolutne nijak nesuvisi s meritom veci - nhdp cielovanim. Je to tazke pochopit?
-
Aky populizmus? Vsak kludne napiste ake podmienky mate na mysli a ako to meni Hayekovu myslienku cielovat nominalne prijmy.
-
Vy sa tvarite, ze mate plnu hrst argumentov a pritom nemate nic. Mark Twain by povedal, ze mate len skusenost :)

15.10.2012 | wayhigh

argumentujete cielovanim CB na NHDP... CB nie je autorita? ja viem, je to nezavisla a nepoliticka institucia a bla bla bla :D keby som mal cas, tiez si pootvaram knizky a poodpisujem presne citaty, ale zial ako tradera ma poobede zivi nieco ine, ze si tunak odbehnem na okamih je skor pre pobavenie, nez by som sa tu xcel prezentovat citaciami :D takze znarodnovanie zkrachovanej institucie /povedzme si rovno banky, poistovne, ci brokerskej firmy/ nijak nesuvisi s tym, ze xcete cielovat NHDP? Uff, no dobre teda, kauzalita medzi krizou a potrebou podla vas cielovat /nehadam sa, mozno je to vseliek, ktory tu chyba/ nie je ziadna? ta kriza a s nou suvisiaci deleveraging su nahodne premenne? :D

15.10.2012 | Brano Z

Nie, CB nie je argument autoritou :)
http://en.wikipedia...
-
A ano, cielovanie NHDP nema nic so znarodnovanim. Cielovat nominalny prijem je vhodne nielen pocas krizy.
-
Cize vy nemate ziadny argument, vy ste sa len prisli pochvalit citaciou od Marka Twaina a tym, ze tradujete. Fair enough.

15.10.2012 | wayhigh

amen, vyhrali ste a mozete si teraz vydrnkat pri pocitaci :D

12.10.2012 | Motylx

13:05 / Zavacky / Reagovať “”Ano, fiskalne treba konsolidovat, ale to sa da len vtedy, ak je monetarna politika uvolnena. Fiskalne konsolidovat bez uvolnenej menovej politiky je ekonomicky nezmysel.”"

Sporit, restrukturalizovat, zaroven tlacit peniaze, zadlzovat sa...???

http://www.monamie....,

Alebo setrim, alebo sa zadlzujem a pozicky splacam novymi pozickami, co je tento system.

Preco by mal zastat obeh penazi a prečo by si mal skrachovat, ked ponukas produkt, ktory ludia chcu, potrebuju?

Co si to vlastne pochopil?

12.10.2012 | Motylx

http://zo.trimbroker...

12.10.2012 | Motylx

Nic tu nie je na vecne casy. Ani sovietsky zvaz, hoci sa to mnohym, ci takmer vsetkym tak zdalo.
Ani euro.

Historia slovenských penazi:

http://www.muzeumkr...

12.10.2012 | Motylx

Ján Zavacký 10.09.2012 14:12

K Petrovi Gregušovi: Frakčný systém a monetárny systém nie sú zneužiteľné. Oni sú zneužitím samotným. Je to hazard. “Slušný” človek nehrá hazardné hry. Extrémne riziko je len pre extrémnych jednotlivcov.Ostaní ľudia,pokiaľ toto riziko odhalia,nepodstúpia ho.

Toto si tiez ty? Alebo je to tvoj menovec?
Ci schiza?
Ako mozes podporovat aj odmietat zaroven jednu a tu istu vec?

14.10.2012 | libertarian

Prejavujem Ti môj úprimný obdiv za to, že máš guráž a energiu reagovať na tých h***á**v.
Tí úbožiaci maju vlastne velku smolu. Vymysleli teoriu, ktorá je tak zložitá a nepochopitelná, že jej UVERIA iba hlupaci, a rozumní ju minimalne odignoruju (alebo priamo odmietnu), pretože je aj nelogická a nekonzistentná.

15.10.2012 | Zavacky

Človek síce môže meniť názory, ale v tomto som ho zatiaľ nezmenil. Monetárnu manipuláciu stále neuznávam v normálnych časoch. V mimoriadnych časoch som za mimoriadne prostriedky. Kto bude v hlbokej deflácii kupovať moje výrobky ? Stále viac sa posúvame k mimoriadnej situácii. Kým sa dohodne svet na novej paradigme , musíme fungovať - vyrábať , kupovať. Banky k tomu prechodne nepotrebujeme. Som za tvrdý zásah do finančného sektora ,ktorý zneužil monet.manipuláciu,ale súčasne za bezpodmienečnú záchranu spotrebiteľov , výrobcov a strednej a nižšej vrstvy.
Ja nevyrábam frakčné výrobky. Ani ich nekupujem (pokiaľ ma občas neoklamú). Ani nepoužívam elektronické peniaze (doteraz nemám plat.kartu). Frakčné eurovaly a frakčné burzy by mali byť tiež zrušené. Inflačné peniaze na ruke sú mi milšie,ako žiadne. Nehovorte , že Vám nie.

15.10.2012 | Motylx

Samozrejme, ze clovek meni nazory, vyvija sa. Ak napriek faktom zotrvava na svojom stanovisku silou-mocou, asi nieco nebude v poriadku.
Zo strany zudelovcov som vsak zatial ziadne fakty nepocul. Len manipulaciu. Nemyslim, ze nekonecne tlacenie penazi, prerozdelovanie a zadlzovanie su tym zazracnym liekom. Nadobudol si pocit, že to funguje?

15.10.2012 | Motylx

Peniaze v bankách sú ako farba v sude.

„Peňazí je dosť“ zo 14. Februára 1933:

„Peniaze v bankách sú ako farba v sude. Pokiaľ nemáte čo natrieť, ostane farba v sude. Nemôžeme niečo natrieť len tým, že dáme viac farby do suda.“

Presne nejako podobne fungujú trhy aj teraz.
Banky zdroje, ktoré získajú z QE, ukladajú na účty nadbytočných rezerv do Fedu. Banka predá dlhopisy a dostane rezervy. Nič menej, nič viac.
Banka zrazu nemá viac peňazí. Má len inú štruktúru svojej bilancie.
Preto stále o QE hovoríme ako o swape.
Pokračovanie v QE je ako prilievanie farby do suda.
Kým prebieha deleveraging a banky nemajú chuť požičiavať a domácnosti a firmy si ani požičiavať nechcú, ostáva farba (nadytočné rezervy) v sude a tlak na rast cenovej hladiny nemá čo vyvolať.
( trimbroker )

Výskumný materiál od Rogoffa a Reinhartovej s názvom Od finančnej krízy ku kríze dlhu. Ďalším štúdiom finančných kríz zistili nasledujúce štyri poznatky:

1. Nárast súkromného dlhu predchádza bankovým krízam.

2. Bankové krízy často predchádzajú kríze vládnych dlhov.

3. Verejný dlh prudko rastie pred krízou dlhov. Zároveň vlády majú veľmi často „skryté dlhy“ a s postupom kríz sa často stávajú niektoré súkromné dlhy verejnými dlhmi.

4. Počas finálnej fázy bankovej a dlhovej krízy a veľmi často pred začiatkom hyperinflácie, prudko rastie podiel krátkodobého dlhu na celkovom dlhu.

Vyber si, kde sa nachadzame.
Urcite ale nedoverujem chybnym modelom, zalozenym na neuplnych, sfalsovanych, chybnych statistikach, prip.uplne vycucanych z prsta.
O tieto nedoveryhodne modely sa opieraju este nedoveryhodnejsi politici. Mozes menovat nejakeho, ktoremu by si zveril do ruk osud tvojej rodiny?
Beru ti a tvojej rodine coraz viac penazi a čoraz viac ta zadlzuju a zvazuju.
Co si to, prosim, pochopil?

15.10.2012 | Evil Austrian Fellow

To, čo prezentujú Reinhart&Rogoff, Koo a ďalší sa volá "balance sheet recession" theory. Zjednodušene, súkromný sektor sa počas boomu nadmerne zadĺži s víziou toho, že boom pôjde "donekonečna" (to sú všetci tí sofistikovaní podnikatelia fakt takí blbí?), no potom príde šok a "vytriezvenie". Súkromný sektor je príliš zadĺžený ale hodnota aktív poklesla (ako to? odkiaľ prišiel pokles?), napriek tomu majú firmy cash-flow a musia sa pokúsiť splatiť dlhy (lebo je to pre nich najvýhodnejšia z dostupných možností). Koo tvrdí, že firmy už nemaximalizujú profit ale minimalizujú dlh. Keď všetci splácajú dlhy a málo ľudí si požičiava (net debt repayment), tak podľa zastáncov tejto teórie musí nevyhnutne dôjsť k recesii (úspory sa nerovnajú investíciám I=/=S, Y(n.dopyt)= C+I+G+NX, preto klesá nominálny agregátny dopyt rovnakým tempom ako net debt repayment/GDP. Inak povedané, peniaze "uviaznú" v bankách a ekonomika trpí). Napríklad taký Koo ďalej argumentuje, že to je práve dôvod, prečo by mala vláda ísť do deficitov a ekonomika by tak v krízovom móde pretrpela splácanie dlhov (deleveraging).
-
Všimnite si, že autori na ktorých sa odvolávate používajú rovnaký framework ako napríklad Braňo (áno aj oni používajú AS/AD model a práve ním vysvetľujú túto recesiu).
-
Kde je problém? Nuž tvrdia, že deleveraging musí viesť ku kontrakcii nominálneho agregátneho dopytu, čo NIE JE pravda. Ako som sa snažil už x-krát vysvetliť, no nikdy ma asi nikto nepochopil, nové peniaze sa nemusia dostávať do ekonomiky kredítnym kanálom (dlhy). Preto nominálny dopyt môžeme udržať aj počas tohto splácania dlhov v konštantnom raste (a to práve tým "tlačením peňazí", v ekonómii sa to samozrejme na rozdiel od bežnej reči nevníma ako pejoratívny výraz, lebo také sú už raz ľudské predsudky...).
-
Všimnite si, že aj keby R&R story bola pravdivá (o čom silno pochybujem, lebo je postavená na práve tých nerealistických predpokladoch, ktoré kritizujete), tak akonáhle dokážete udržať rastúce NHDP, všetky problémy miznú, dlhy sa splatia a ekonomika môže napriek tomu rásť (ajkeď asi iným tempom).

15.10.2012 | Motylx

Ahoj, evil.
Makro smrdi, urobte si radsej volno, planovaci.
Ake priznania este pridu, aké bulharske konstanty, aké chybné modely?
http://finweb.hnonl...

16.10.2012 | Evil Austrian Fellow

Tak potom prečo argumentujete o príspevok vyššie práve makrom?
-
TO, že zisťovanie reálnej veľkosti multiplikátora vládnych výdajov je problematické vieme už niekoľko desaťročí. Super, že ste si to konečne všimli. ;) Ja nikde žiaden fiškálny multiplikátor ani neobhajujem a ani s ním nepracujem.

16.10.2012 | Zavacky

Prosím Vás, čo by ste povedali na toto :
""Příklad potvrzující toto pravidlo je Japonsko – země se státním dluhem převyšujícím 220 procent HDP a s každoročním schodkem rozpočtu okolo desíti procent HDP. Díky silnému exportu a spořivým domácnostem ale vytváří přebytky na běžném účtu a dokáže tuto enormní dluhovou zátěž financovat samo. ""
----
Mne sa to nezdá. Terajším spôsobom to zrejme nedokážu financovať. Je to z nejakého finmag.cz.

16.10.2012 | Evil Austrian Fellow

Áno Japonsko má vysoký vládny dlh a je dlhodobo v hlbokých deficitoch. A tiež je pravda, že Japonské dlhy začali rásť po tom ako centrálna banka utiahla peniaze. Príklad Japonska je úplne úžasná ukážka toho, že vyhlásenia o "tlačení a zadlžovaní" sú len prázdne frázy. Historicky dlhy vystrelili do výšky skôr vtedy, keď boli peniaze "drahé" (utiahnutá peňažná politika) a nie "lacné" (uvoľnená peňažná politika).
-
Ak Vás zaujíma to, že ako je možné financovať tak vysoký dlh, tak odpoveď je jednoduchá- nízke úrokové sadzby. Môžete ich vidieť aj v USA, dnes sa draží omnoho viac pokladničných poukážok ako pred recesiou a napriek tomu je úroková sadzba nižšia. Hovoríme o Hicksovej pasci likvidity, asi prijateľnejšie pre Vás bude jednoducho "hlad po likvidite". Na trhu je veľa úspor (práve kvôli tomu, že je nízky agregátny dopyt)a tie chcú ľudia bezpečne uložiť (do dlhopisov s krátkou splatnosťou, no vyšší je aj dopyt po tých s dlhou splatnosťou). Práve preto hovoríme, že nízke úrokové sadzby bývajú skôr výsledkom utiahnutej a nie uvoľnenej monetárnej politiky. Utiahnutá MP-nižší nominálny agregátny dopyt-viac úspor-nižšie úrokové sadzby (okrem toho pri nižšom dopyte klesá miera inflácie, čo sa zohľadní v nominálnych úrokoch ich poklesom).

15.10.2012 | Zavacky

Je mi blbé vykať pri tykaní. Takže:
Použil si správne slovo "nekonečné". Presne taký spôsob sa mi nepáči. Považujem ho za riskantný. Celú situáciu (vo svete)posudzujem z pohľadu malého podnikateľa. Ale snažím sa prijať nesebecké objektívne riešenie , tak ,ako keby som bol "cudzí" človek.
Ak sme sa dostali do zlého stavu , treba si stanoviť ciele a potom prostriedky. Cieľom by mala byť stredná i nižšia vrstva spoločnosti a výrobcovia a spotrebitelia. V predkrízových časoch malí a strední podnikatelia.Nemali by sa zachraňovať prednostne banky a finančné trhy , lebo tie zarobili a zarábajú najviac (ale aj my spotrebitelia nie sme bez viny). Vdaka uvolneniu peňazí do sféry výroby a spotreby , nás ("ľudí")krachy bánk nemusia vôbec postihnúť. Po vyčistení fin.sektora je potrebné zaviesť prísne podmienky (zatiaľ mi do toho pasuje aj zlatý štandard) a môžme žiť a splácať svoje dlhy. Občas niekto samozrejme skrachuje.
Zadlžovanie je problém aj bez monetarizmu. Podnikateľ môže riskovať, ale štát len veľmi,veľmi opatrne. Preto by štát nemal viesť ani nevyprovokovanú vojnu, v ktorej by sa mohol zadlžiť. V prípade vynútenej vojny sa môže zadlžiť a po vojne mu môže prechodný monetarizmus pomôcť.
V tomto duchu sa môj náhľad vytvoril už pri vstupe do tejto problematiky a zatiaľ sa zásadne nezmenil. Asi sa ani nezmení, lebo nedokážem vyznávať jednu ideológiu (ekonomickú,politickú,náboženskú). V tomto duchu sú aj moje príspevky vo všetkých blogoch ekonom.spektra.
Dokonca by som pripustil aj frakčné rezervy vo výške cca 95%. Ale vo výške 1-5% je to takmer zvrhlosť.Monet.manipulácia , ktorá nahráva bankám a finančníkom ,ale aj bezbrehému konzumu detto.
Súhlasím s B.Žúdelom , že monet.expanzia by mala byť zameraná na spotrebu a výrobu(ked už sme v takom stave a svet sa nevie dohodnúť, čo s tým).

14.10.2012 | libertarian

"Som rád , že už som pochopil podstatu z podstaty Vašich zložitých úvah. "
- Gratulujem. Si prvý človek , ktorý pochopil tuto mudru teoriu. Musíš to ešte vysvetliť Draghimu.
A ja si medzitým idem prerobiť kotol ustredneho kurenia na spalovanie eurobankoviek.

14.10.2012 | libertarian

Toto bolo reakciou na : 12.10.2012 / Zavacky

15.10.2012 | Zavacky

""nové peniaze sa nemusia dostávať do ekonomiky kredítnym kanálom (dlhy).""
--------------------------------------------------­------
Toto už BŽ niekde ozrejmil, ale zabudol som. Aké sú tie možnosti ??

15.10.2012 | Motylx

Znizenie dani.
Jedna z mala rozumnych veci, ktore som od neho cital.
Az ho upodozrievam z nesustredenosti.
;)

15.10.2012 | Zavacky

""Beru ti a tvojej rodine coraz viac penazi a čoraz viac ta zadlzuju a zvazuju.""
---------------------------
Ja dlhé roky fungujem s dynamickou nulou na účte. Srdelo ma preto, ked byty išli s cenami chorobne hore a mnohí ľudia na tom zarobili a zarábali bez námahy. Takže niektorým rodinám hypotekárna politika (s elektronickými peniazmi) pridala pekné peniaze.
Moja predstava vtedy bola - väčšia zábezpeka (krytie) hypoték a hypotéky len na novostavby.
------------------------------
Čo sa týka verejných dlhov , už som to pred chvíľou písal - len v mimoriadnych prípadoch. Navyše dlh môže vzniknúť aj bez tlačenia peňazí. Záleží na našej kultúre a vyspelosti , ale žiaľ aj na celosvetovej kultúre. Viď Švajčiarsko. Ani oni nakoniec nemali na výber.

15.10.2012 | Motylx

Uz som to niekolkokrat pisal...na nete som zvyknuty na tykanie.

A co sa dlhov tyka:
Diskusia pod clankom je tiez zaujimava.
http://www.finmag.c...

16.10.2012 | Zavacky

Vdaka za link.Idem si ho prečítať. Na doplnenie dodám,že bankrot štátu by mi nevadil, keby sa previedol bez väčšieho postihu str.vrstvy. Som presvedčený,že sa to dá. Aj s dočasným využitím monetarizmu. Aj po vojne musel byť obchádzaný zl.štandard a určite to pomohlo.

16.10.2012 | Zavacky

Tento článok si určite čítal a určite ťa potešil :http://financie.etrend.sk/investicie-a-trhy/tlace­nie-penazi-nie-je-riesenim-hovori-prvy-guverner-nb­s.html.
----
Ten finmag je zaujímavý. Našiel som tam niečo,čo som posunul evilovi. Ak môžeš ,tiež sa mi vyjadri.

17.10.2012 | Motylx

Potesilo ma to, ze sa tam najdu rozumni ludia.

V clanku je vsetko vysvetlene, neviem k nemu nic objavne dodat.
Dokazu sa lacno financovat, makaju, exportuju, sporia.
Greci sa nedokazu lacno financovat, nikto im nedoveruje, nemakaju, neexportuju, nesporia.
Nedavno bol v spravach kratky sot s mladym grekom.
Stazoval sa, že devat z desiatich clenov jeho rodiny nema pracu.
Netusim, aka je tam skutocna situacia, navyse teraz, po dovolenkovej sezone.
Ich statistikam sa nedalo nikdy verit.
Zda sa, že budu vo velkom privatizovat.

30.10.2012 | Motylx

http://ekonomika.sme...

31.10.2012 | Zavacky

Ahoj.
Mám pre teba zaujímavý postreh :

Karpiš,finweb,19.10.2012

"Vy viete o prípadoch, kedy by vykrývanie štátnych dlhov tlačením peňazí malo dlhodobo pozitívny efekt? Aj pre bežných ľudí, pravdaže."
No, finančná represia pri kombinácii tlačenia nových peňazí pri vyššej inflácii už vyriešila zadlženie vyspelých krajín v minulosti. Avšak vyriešila v takom zmysle, že to zaplatili ľudia - nie cez dane, ale cez znižovanie hodnoty svojich úspor a pokles reálnej kúpnej sily ich miezd.

31.10.2012 | Brano Z

Pardon, ze sa vam do toho pletiem, ale tu je vidiet, ze Juraj Karpis nerozumie mechanizmu akym inflacia vznika.
-
On argumentuje, ze keby nebolo inflacie, tak by realne mzdy boli vyssie, co nie je pravda, pretoze nominalna mzda je CENOU PRACE. Ak dochadza tlacenim penazi a teda agregatnym dopytom k rastu cien, tak rastu aj nominalne mzdy.
-
Samozrejme nehovorim o hyperinflacii, ale mozete sa sam presvedcit, ze napr. v 70tych rokoch, v case uvolnenej menovej politiky, rastli rychlo vsetky ceny - teda aj nominalne mzdy.
http://research.stl...

01.11.2012 | Zavacky

Ja som tu chcel poukázať na to , že aj J.Karpiš uznáva "oddlženie" cez infláciu za reálnu. Nie je teda ani podľa neho pravdou , že inflácia vedie vždy len k prehĺbeniu dlhov (ďalšie problémy som abstrahoval).
-----
Ja sa už tiež pripájam v danej situácii svetovej ekonomiky k podpore dočasného cieľovania v monet.politike,ale veľmi uvážene a súbežne s prísnymi zásahmi do najchorších prvkov na scéne. Súčasťou cieľovania by mala byť bezvýhradne stredná aj nižšia vrstva. U Vás som takéto smerovanie nepostrehol. Zatiaľ som ho postrehol len u J.Oravca a R.Ižipa. Neúspech bude znamenať väčšiu spoľahlivosť trhu ,ako ľudského riadenia ekonomiky.
-----
Čo sa týka miezd , som presvedčený , že pravda je niekde uprostred. Prečo? Lebo nové peniaze sa distribujú väčšinou nerovnomerne : CB - KB - podnik - majiteľ podniku - zamestnanci podniku - subdodávateľ - zamestnanci subdodávateľa - maloobchod - zamestnanci maloobchodu - atď. - atď. Prví na tom získajú a poslední stratia. (Opäť neberiem do úvahy ďalšie súvislosti , napr.očakávania.)

02.11.2012 | Štandardná chyba

Ano, JK tvrdi, ze inflacia moze pomoct znizit dlhy. Stale vsak nerozumie ako inflacia/deflacia vznika (vid. jeho prednaska na webe UPMS).
-
Navyse stale sa v mediach hovori, ze ECB ide vyriesit dlhy tlacenim penazi a inflaciou (ergo rastom NHDP), pricom vacsina tychto ludi ignoruje, ze dlhovy problem je vznikol naopak preto, lebo ECB znizila rast NHDP (agregatny dopyt) defacto na nulu.
-
Vsak ak NHDP nerastie, tak ak okamzite nedostanem deficit na nulu, tak dlh ku NHDP mi musi narast. Ibaze ak chcem stlacit deficit okamzite na nulu, tak musim tvrdo zosekat vydavky a znizit dane, co opat znizi NHDP. Ibaze by si robila ECB svoju robotu, co ona samozrejme bundesbankicky odmieta.

"Súčasťou cieľovania by mala byť bezvýhradne stredná aj nižšia vrstva. U Vás som takéto smerovanie nepostrehol. Zatiaľ som ho postrehol len u J.Oravca a R.Ižipa."
-
Mohli by ste uviest nejake citaty, nech mam predstavu, co povedali?
-
Ide o fiskalny stimul, resp. zhodenie penazi z helikoptery znizenim dani, ktore som opisal v jednom blogu? Alebo o com presne hovorili?
-
Stale robite chybu v uvazovani ako peniaze vytvaraju inflaciu. Preco napr., podla vas, nie je prvy zamestnanec, ale podnik? Banky poziciavaju len podnikom a nie domacnostiam? A navyse - kde zostal efekt vyssich cien dlhopisov, ci akcii na nominalne bohatstvo zamestnancov?

01.11.2012 | Zavacky

"Ibaze nespotreba, teda uspora, moze mat rozne podoby. Mozte nakupit nove kapitalove statky, mozte nakupit uz vytvorene statky alebo mozte peniaze odlozit. Kupa cennych papierov je uspora, ale nie investicia."
-
Druhá veta vyznieva , ako keby nové kapit.statky boli úsporou. To je snád len zlá štrukturácia textu.

01.11.2012 | Brano Z

Tvorba novych kapitalovych statkov,teda investovanie,je usporou. Este raz-uspora je vsetko,co sa neminie na nove spotrebne statky.

01.11.2012 | Zavacky

Počkajte. Počkajte. Teraz ma mýlite. Toto sú
protirečenia :

1."Investicia je totiz spojena s nakupom (resp. vytvorenim) novych kapitalovych statkov, v HDP ide o tvorbu “hrubeho fixneho kapitalu”. Uspory su definovane naopak len ako rezidual, cize uspory su NEspotreba.
2."Tvorba novych kapitalovych statkov,teda investovanie,je usporou. Este raz-uspora je vsetko,co sa neminie na nove spotrebne statky.".

Pravda sa nám stratila v záplave faktov a kombinácií.
Začínam to chápať (len formulácie sa nám začínajú zamotávať).

02.11.2012 | Štandardná chyba

Nie, nie su to protirecenia. Kazda investicia je uspora, ale nie kazda uspora je investicia.

01.11.2012 | Zavacky

Len doplním.
Investícia je predchádzajúca úspora. Snád to takto môžme uzavrieť.

01.11.2012 | Zavacky

Toto je zaujímavé :
"Ak stat zacne setrit zvysovanim dani, tak mierne klesne nielen agregatny dopyt, ale aj ponuka, takze ceny nemusia nutne klesnut a centralna banka nema motivaciu zareagovat, co ma tvrdsie dosledky na zamestnanost ako pri konsolidacii cez vydavky."
-----
Zvyšovaním daní nemusí klesnúť agr.dopyt(len sa presunie na štát a odkázaných),ale ponuka áno. Ceny teda musia stúpnuť. CB nemá dôvod zasahovať , ale vláda áno. Produkčná sféra sa nesmie oslabovať. Ani v mimoriadnych okolnostiach - vo vojne - by to nebolo žiadúce.

01.11.2012 | Brano Z

Ceny stupnu,ale cb nema dovod zasahovat? Ved cb a najma ECB cieluje inflaciu,takze po naraste cien by okamzite dvihla sadzby a znizila ag. dopyt,aby ceny klesli (ibaze tiez poklesne rhdp a vzrastie nezamestnanost). Preto to vyzera v emu tak ako to vyzera.

01.11.2012 | Zavacky

Ano.Jasné. Ale ja som mal na mysli situáciu, že ceny neprekročia inflačný cieľ. Vy ste opísali ešte horšiu situáciu. Súhlasím. Ak neberieme do úvahy CB , tak to zostáva na vláde a opačnom postupe na podporu rastu a zamestnanosti. Opísal som ho nižšie. Dúfam, že budete súhlasiť.

02.11.2012 | Štandardná chyba

Vtip je v tom, ze CB nastavuje politiku v kazdom momente tak, aby plnila ciel. Ak zrazu vlada dvihne dane, tak inflacny ciel musi byt naruseny. Ciel nemoze byt splneny za podmienky, ze vlada nezvysi dane, aj za podmienky, ze ich vlada zvysi. Ibaze by islo o velmi male zvysenie dani, ktore je irelevantne.

02.11.2012 | Zavacky

Pochopil som .Súhlasím.

01.11.2012 | Zavacky

Aj toto je zaujímavé :
"Ak stat zacne setrit znizovanim vladnych vydavkov, tak ide vyssie nezamestnanost a ceny idu dolu (agregatny dopyt ide dolu), co motivuje centralnu banku tlacit ho opacnym smerom a konsolidacia nema taky tvrdy dopyt na zamestnanost a realne HDP."
-----
Ak štát okrem šetrenia zníži aj dane , agr.dopyt sa presunie na podniky a spotrebiteľov a ceny aj nezamestnanosť môžu zostať nezmenené. Navyše sa tým môže zlepšiť výber daní a chuť podnikať a zamestnávať. Tým sa ešte viac vytvorí priestor na zníženie daní. Samozrejme niekde bude hranica, ktorú treba zistiť skúšaním aj s urč.rizikom.

01.11.2012 | Zavacky

Ešte som zabudol dodať, že CB nemusí v tom mojom scenári tlačiť ani agr.dopyt ani nové peniaze. A to by mal byť optimálny vývoj.

02.11.2012 | Štandardná chyba

"Ak štát okrem šetrenia zníži aj dane , agr.dopyt sa presunie na podniky a spotrebiteľov a ceny aj nezamestnanosť môžu zostať nezmenené."
-
Ak stat okrem znizenia vydavkov znizi aj dane, tak neusetri :)

02.11.2012 | Zavacky

Mám to chápať ako súhlas ?

02.11.2012 | Zavacky

Len doplním , že som mal na mysli aj možný scenár , že výber daní bude vyšší. (Príp. by sa mohla aj zamestnanosť zvýšiť.) Z vyššieho výberu daní by sa teda ľahšie splácal dlh. Pritom je stále možné , že priestor na dalšie zníženie daní zostane.
Pokiaľ by bol výber nezmenený , tak v krajine s "normálnym" dlhom by sa aj "normálne" splácal.
Ide o to , čo tu vôbec nespomíname , že platenie daní je niekde veľmi zlé. Len samotné zlepšenie motivácie by mohlo pomôcť výberu.

02.11.2012 | Brano Z

Konsolidovat rozpocet znizenim dani je utopia. To moze fungovat len vo velmi velmi specifickych pripadoch.

02.11.2012 | Zavacky

Teraz mi napadlo , že pri nezmenenom agr.dopyte a vyššom výbere daní , by bola podmienkou vyššia produkcia a ponuka. Krivka ponuky by sa mala posunúť doprava. Ceny by mali teda klesnúť. CB by pomohla inflácii. V obehu by bolo viac peňazí. V tom prípade by ale stúplo NHDP. Ak CB cieľuje infláciu , tak by to bolo dobre , lebo pri vyššom NHDP by bol vyšší výber daní a teda lepšie splácanie dlhu.
Správne uvažujem ?

02.11.2012 | Brano Z

Ano, znizenie dani moze posunut krivku ponuky doprava. Ak by CB zaregovala, tak by NHDP stuplo, ale vyber dane nemusi byt nutne vyssi.

02.11.2012 | Zavacky

"Konsolidovat rozpocet znizenim dani je utopia. To moze fungovat len vo velmi velmi specifickych pripadoch."
---------------
Nerozumiem. Ved napr. , ked sa u nás znížila daň
z príjmu (myslím 2002), tak výber podstatne stúpol. V našich podmienkach to musí prospieť. Vrátanie zvýšenia represií pri výbere.
Vy sám píšete v závere článku o vrtulníku o riešení cez zníženie daní.
Aj v Madarsku zníženie dani z príjmov situáciu zlepšuje.Gréci tiež znížili dan z vyše 20% na 10%. Teraz ju majú zvýšiť na 15%.

02.11.2012 | Brano Z

"Vy sám píšete v závere článku o vrtulníku o riešení cez zníženie daní."
-
Ano pisem, ale ponukam to ako mozno riesenia recesie, nie ako konsolidaciu rozpoctu. Pocitam s tym, ze by tento dlh vykryla CB. Pripadne hovorim, ze ak je krajina v eurozone nekonkurencieschopna, tak ma preniest danove bremeno z prijmov na spotrebu, ale to je tiez ina tema.
-
Danova reforma v 2004 mala za nasledok pokles dani z prijmu FO a aj pokles vynosu. V 2003 bol vynos dane z prijmu FO zo zavislej cinnosti asi 35 mld. SKK, v 2004 asi 31 mld. SKK v 2005 cca 34 mld. SKK. To su pritom cisla neocistene o inflaciu.

02.11.2012 | Zavacky

Myslím , že vo všetkých týchto úvahách je jedna zásadná chyba. Treba rozlišovať výšku dlhu. Niekde existuje hranica medzi vysokým a normálnym dlhom. Uvádza sa cca 80% HDP. Pri normálnom môžu fungovať rôzne nástroje , ale pri "nenormálnom" už nemôžu. Myslím, že aj moje predstavy by mohli fungovať.
Inflácia , dlh , zábezpeka dlhu , finančné rezervy bánk čaká veľká zmena.

02.11.2012 | Zavacky

Teraz mi napadlo , že pri nezmenenom agr.dopyte a vyššom výbere daní , by bola podmienkou vyššia produkcia a ponuka. Krivka ponuky by sa mala posunúť doprava. Ceny by mali teda klesnúť. CB by pomohla inflácii. V obehu by bolo viac peňazí. V tom prípade by ale stúplo NHDP. Ak CB cieľuje infláciu , tak by to bolo dobre , lebo pri vyššom NHDP by bol vyšší výber daní a teda lepšie splácanie dlhu.
Správne uvažujem ?
Doplním, že pri rastúcom NHDP by vyššie výbery daní tento rast NHDP znižovali a zostal by teda taký ako na začiatku.
Ide mi o to , že neodvedené povinné dane by nezostávali v ekonomike a nezvyšovali by agr. dopyt.

02.11.2012 | Zavacky

"Ano, znizenie dani moze posunut krivku ponuky doprava. Ak by CB zaregovala, tak by NHDP stuplo, ale vyber dane nemusi byt nutne vyssi."
-
"Danova reforma v 2004 mala za nasledok pokles dani z prijmu FO a aj pokles vynosu. V 2003 bol vynos dane z prijmu FO zo zavislej cinnosti asi 35 mld. SKK, v 2004 asi 31 mld. SKK v 2005 cca 34 mld. SKK. To su pritom cisla neocistene o inflaciu."
-
Teraz Vám napíšem niečo , čo môže mať pre Vás urč. empirickú hodnotu :
Som SZCO. V 90-tych rokoch som optimalizoval dane o dušu.
Po daňovej reforme 2004 som si povedal , že už to nie je také hrozné a aj dane treba platiť. Okrem nich sme si mohli dovoliť aj viacej zamestnávať a viacej investovať. To musí mať na ekonomiku vplyv. Slovensko malo vtedy relatívne výborný rast. Aj deficity št.rozpočtu boli nižšie,ak sa nemýlim. Keby v roku 2005 Mikloš znížil dane ešte viac , mohli vyhrať voľby a hosp.výsledky by boli ešte lepšie.
Verím tomu.

02.11.2012 | Brano Z

Toto je uz dost mimo temu.
-
Ono je dost mozne, ze SDKU volby prehrala kvoli tomu, ze v dosledku reformy bol dost velky vypadok v rozpocte na daniach a tak sa dvihali adhoc spotrebne dane, aby sa to vykrylo.
-
SZCO, firmy a nadpriemerne zarabajuci si polepsili, to ano. Ale priemerne a podpriemerne zarabajuci zamestnanci si nepolepsili, cize tych reforma nemusela az tak potesit.
-
Je pravda, ze SR malo pred krizou relativne vysoky rast. Ale tak ako vtedy bol rast scasti tahany zahranicnym dopytom, tak dnes je scasti tlmeny zahranicnym dopytom. Efekt reformy tam samozrejme nejaky bol, hlavne na investicie. Ale teraz by sme sa mohli uz zacat sustredit na nezamestnanost a znizit dane a odvody z prijmu pre podpriemerne zarabajucich. Deficit rozpoctu bol uz v 2003 pod 3%.

02.11.2012 | Zavacky

Súhlas.
Idem ešte premýšľať o tom znižovaní daní.

04.11.2012 | Zavacky

Zatiaľ som na nič neprišiel, okrem tejto úvahy :
Ak štát stanoví 100% sadzbu dane , bude mať obrovský prebytok a hospodárstvo skolabuje. Ak naopak bude daň 0% ,štát sa musí obrovsky zadĺžiť a hospodárstvo prudko vyrásť.
Niekde medzi tým musí byť sadzba, pri ktorej budú schodky(prebytky) blízke nule a rast hospodárstva pozitívny(ceteris parubus). Nikto nemôže povedať,že tá sadzba je práve 19%,alebo 25%. To sa musí len skúšať. Zńíženie slovenských sadzieb musí mať za následok zvýšenie ochoty platiť dane , prílev zahr. kapitálu , návrat kvázi-cyperských,kvázi-maďarských firiem , zvýšenie poľnohosp. produkcie (aj znížením DPH), zvýšenie predajnej turistiky .
Myslím, že vypočítať sa to nedá. Musí sa to len skúsiť.

Štandardná chyba

Štandardná chyba
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 4300
  • Priemerná diskutovanosť: 133
  • RSS blogu

O blogu

Blog ekonómov spojených s CERGE-EI v Prahe.