Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Utrpenie Eurozóny a benefity inflácie

19.07.2012 | Braňo

Diskusia (120 reakcií)

19.07.2012 | Pavol Suďa

http://papermoneycol...

19.07.2012 | El gato con botas

Na co je dobre reagovat len takto nic nehovoriacim hyperlinkom? Na trojstranovy blog odkazujete dalsim trojstranovym clankom.

19.07.2012 | ivansml

Vidim ze Detlev to stale nevzdal, ale, ako zvycajne, odkazovany clanok nie je nijak relevantny k Branovmu blogu, je to iba dalsia znoska nezmyslov a nepodlozenych tvrdeni.

And now for something completely different, ked sme uz pri hadzani linkov: An Austrian Defense of the Euro, http://mises.org/da... . Snad to niektori tunajsi diskutujuci predychaju :)

19.07.2012 | Brano Z

Tak ja este navrch pridam jeden od poradcu Reagana, Busha a Rona Paula :)
http://economix.blo...
-
Doporucujem aj tie linky vnutri. Skvele archivne veci su tam. Hoover 5. maja 1932:
"Nothing is more necessary at this time than balancing the budget. Nothing will put more heart into the country than prompt and courageous and united action in enacting the legislation which this situation imperatively demands, and an equally determined stand in defeating unwise and unnecessary legislation."
-
Tou unwise legislation myslel zakon, ktory ulozil FEDu zvysit cenovu hladinu spat na povodnu uroven.
-
A Hoover skutocne drzal deficit velmi nizko:
http://www.usgovern...
-
Vyzera to, ze tak ako opustali staty v tridsiatych rokoch zlaty standard, tak teraz budu opustat ECBcku :)

20.07.2012 | Evil Austrian Fellow

Treba pochváliť zatiaľ oba články :)
Ja len dodám, že za Hoovera sa síce držal stabilný nárast nominálnych vládnych výdavkov [1], no A) v takej situácii nebol vôbec postačujúci a B) v prostredí fixovanej peňažnej ponuky a nárastu dopytu po držbe peňazí úplne nezmyselný (tak ako to píše Braňo). Čo mimochodom obecne uznávajú aj rakúšania. Dokonca aj sám Mises (minimálne na začiatku) bol za stabilizáciu nominálneho dopytu (M*V) a Hayek písal o "secondary deflation", ktorej treba zabrániť zvýšením ponuky peňazí (teda treba dávať pozor na pokles V).

[1] http://www.usgovern...

19.07.2012 | Pavol Suďa

http://online.wsj.co...

19.07.2012 | trotter

Problém 1: Those who, in the chain of money distribution, are located closest to the money producer (the central bank) are always the winners.

Ak účastníci trhu vedia, že banky majú túto výhodu, musia ju zahrnúť do svojich rozhodnutí. Ak to tak nie je, tak a) banky tú výhodu nemajú alebo b) trh zlyhal a regulácia je opodstatnená.

Problém 2: Every monetary stimulus creates winners and losers.

Ak sme teda v zero sum game, tak potom absencia stimulu musí vytvárať iných víťazov a porazených.

19.07.2012 | Tibor

To je super vtip, klasická hlava 22:

Ak trh nedokáže anulovať dôsledky regulácie, tak zlyhal, a treba ho regulovať.

Ak trh dokáže anulovať dôsledky regulácie, tak treba tiež nové regulácie, pretože zlý trh tú pôvodnú anuloval.

19.07.2012 | trotter

Bijete slameného panáka. To nemá s reguláciami nič spoločné. Je to o tom, či informácie zahŕňam do mojich rozhodnutí. Teda ak ja ako spotrebiteľ viem, že banka má takú výhodu (a viem to, lebo som si práve prečítal Schlichterov článok), tak to zahrniem do môjho rozhodnutia (napr. viem, že banky dostávajú peniaze skôr, tak na ne, ako napr. ich dodávateľ, začnem presúvať zvýšené ceny skôr ako na ostatných klientov). Tá výhoda banky, o ktorej článok hovorí, je teda iba dočasná. Jedine, že by to tak nebolo, ale potom sa už dostávame do vôd sticky prices, sticky wages a money illusion a teda do keynesiánskeho sveta, regulácia-neregulácia.

P.S.: Ospravedlňujem sa, omylom som predošlým postom reagoval na nesprávny článok.

19.07.2012 | trotter

A mimochodom, pán Suďa, prečo si neprečítať aj reakciu, ktorá tvrdí presne to isté, čo autor článku? http://uneasymoney....

19.07.2012 | libertarian

Na modernej ekonomii je "nádherné", že vôbec nerozlišuje medzi PRÍČINAMI a DôSLEDKAMI. Pre ekonomov je teda ľahostajné, čo je dôsledkom, a čo je príčinou. Krásny dôkaz dáva táto veta z článku :

" Ak by nerástli ceny tovarov a služieb, tak by nerástli ani nominálne mzdy, pretože sú to práve vyššie nominálne mzdy a všeobecne vyšší agregátny dopyt, ktorý ťahá ceny tovarov nahor"

Prvá časť vety,
"Ak by nerástli ceny tovarov a služieb, tak by nerástli ani nominálne mzdy ..."
- hovorí, že rast miezd je DôSLEDKOM (resp. je podmienený) rastom cien tovarov.
Druhá časť vety
"...sú to práve vyššie nominálne mzdy ..., ktorý ťahá ceny tovarov nahor"
-hovorí, že rast miezd spôsobuje, že následne narastú ceny tovarov.

Neviem, čo chcel autor týmto vnútorne si odporujucim súvetím povedať. Asi hlavne to, že : Ak sa pevne zaprieme do vlastných kolien, zdvihneme sami seba za opasok do vzduchu.

Alebo chcel povedať : Príčina je súčasne dôsledkom seba samej.
- - -- - - - - - - - - - -
Tiež pekná veta : "Viackrát som tiež spomenul, že inflácia môže rásť aj v prípade reálnych ponukových šokov (neúroda...)"
Predminulý rok vymrzli jablká. Veľká neuroda. Len si neviem predstaviť, ako by to mohlo ovplyvniť infláciu meny. Jedine ak by pan Bernanke spúšťal tlačiareň po každej neúrode.
Zvýšením úrody bankoviek eliminuje neúrodu ovocia. Budeme žrať bankovky.

19.07.2012 | trotter

Po x-miliónty krát: inflácia je rast cenovej hladiny, nie rast peňažnej zásoby. Ak vzraste cena jabĺk a ostatné ceny ostanú rovnaké, vzrastie cenová hladina a máme infláciu, bodka. Fakt je to taký ťažký koncept na pochopenie?

19.07.2012 | ch.

Ano, ked si inflaciu takto "predefinujes", tak to je potom naozaj "tazke na pochopenie", pretoze je to nezmyselne.

Slovo "predefinujes" som dal uvodzoviek, lebo to co robis v skutocnosti nie je ziadna definicia, ale propagandisticky uskocny trik. Odovolavas sa totiz na dalsi nedefinovany (a v mnohych pouzitiach aj nezmyselny) pojem "cenova hladina".

19.07.2012 | trotter

Dovolím si reagovať na oboch:
http://en.wikipedia...
In economics, inflation is a rise in the general level of prices of goods and services in an economy over a period of time.[1]
Vidíte? Má to aj citáciu (a hneď niekoľko).

http://en.wikipedia...
Takže asi tak nie sú definované. Ale Vy obaja určite wikipédiu poznáte, takže ste museli vedieť, že inflácia aj cenová hladina sú veľmi jasne a štandardne definované. Evidentne teda nemáte záujem o vecnú diskusiu.

19.07.2012 | libertarian

Slovo “Inflácia” je staršie ako wikipedia. Ja viem, že moderní ekonomovia to takto prekrutili. Ale to neznamena, že maju pravdu. Dole som to vysvetlil.

19.07.2012 | trotter

Máte pravdu, tá definícia platila do ropnej krízy v 70-tych rokoch. Dovtedy naozaj takmer všetky (významnejšie) rasty cien boli spôsobené rastom peňažnej zásoby. Preto dovtedy stačil jeden termín pre dva javy. Od ropnej krízy, kedy cenová hladina rástla bez rastu penažnej zásoby sú potrebné definície dve. Preto odvtedy: inflácia = rast cenovej hladiny, rast peňažnej zásoby je rast peňažnej zásoby. Vzhľadom na to, že sa píše rok 2012 a nie 1968, budeme používať súčasnú definíciu slova, ok?

19.07.2012 | Brano Z

Ako som pisal uz kedysi, podla etymologov tiez vieme, ze slovo "cena" povodne znamenalo pokutu za zabitie, takze odteraz prosim libertariana, aby pouzival slovo cena v povodnom vyzname a neprekrucoval.

19.07.2012 | libertarian

"Inflácia" je pojem, ktorý vo svojej podstate vôbec nie je naviazaný na financie, ani na ekonomiu. Toto slovo znamená bezdôvodný, škodlivý a neopodstatnený nárast ČOHOKOLVEK. Nemusí to byť ani fyzický predmet. Aj ked v každej vete použiješ slovo "vole" (v českom prostredí) , aj to je inflačné používanie toho slova. Z tohto vychádza aj klasické pomenovanie neopodstatneného tlačenia penazí ako INFLÁCIA. Inflácia peňazí.
Štatni ekonomovia mali velmi špecifické dôvody, aby význam tohto slova prekrútili. Demagogické dôvody. Fakt je to taký ťažký koncept na pochopenie?

19.07.2012 | Brano Z

Aj prispevky z vyrokovej logiky sa cenia.
-
Ked poviem, ze ak by v izbe nebolo svetlo, tak by tam ani sviecka nehorela, tak to urcite neznamena, ze zapalenenie sviecky je sposobene pritomnostou svetla.
-
Obdobne ak vedec v observatoriu nezachyti zvuk hromu, tak nezachyti ani blesk. Znamena to, ze hrom (zvuk) sposobuje blesk (ukaz)?
--------------
No a co sa stalo s cenou jablk, ked vymrzli? Pocitam, ze kvoli poklesu ponuky na trh ich cena narastla. A kedze jablka su sucastou cenoveho indexu, tak aj cenovy index mierne narastol (navyse ak mraz zachytil aj dalsie polnohospodarske plodiny).

19.07.2012 | libertarian

"Ked poviem, ze ak by v izbe nebolo svetlo, tak by tam ani sviecka nehorela"
- ak to takto povieš, tak trepeš hlupúosti, a mna by maximalne tak zaujimalo, aký maš k tomu dôvod.
- - -
"Obdobne ak vedec v observatoriu nezachyti zvuk hromu, tak nezachyti ani blesk. Znamena to, ze hrom (zvuk) sposobuje blesk (ukaz)?"
- Ano. Predstav si, že PRÍČINOU hromu (zvuku) je ten blesk. Vám ekonomom sa naozaj zamienajú PRÍČINY a DôSLEDKY. Žial, vám sa miešajú tieto veci nielen vo fyzike, ale aj v ludskom konaní.

Ak autor v článku použil také absurdné nelogické suvetie, tak :
Nevie sa logicky vyjadrovať, alebo
potrebuje dokázať čosi nelogické.
---------------------
Z logiky autorovej vety by vyplívalo, že :
"Nárast ceny jabĺk spôsobil, že predtým mrzlo" !
- - - - - -- -- - - -

"A kedze jablka su sucastou cenoveho indexu, tak aj cenovy index mierne narastol"
- to ano. Ale že by vplyvom nárastu cien vznikol nárast obeživa, ??? Zase prehodená príčina a dôsledok.

Hej, podla ekonomov je nárast zadlženia štátov spôsobený krízou.

19.07.2012 | Brano Z

Palec hore za diskusiu. Tak si to zhrnme:
"Ak by nerástli ceny tovarov a služieb (A), tak by nerástli ani nominálne mzdy (B)..."
-
Vy tvrdite, ze z tohto vraj plynie, ze inflacia kauzalne sposobuje narast miezd. Teda, ze A=>B.
-
K tomu prilozime analogicke tvrdenie:
"ak vedec v observatoriu nezachyti zvuk hromu (A), tak nezachyti ani blesk (B)..."
-
Tu uz vsak tvrdite, ze z tejto uplne analogickej vety plynie, ze naopak blesk sposobuje hrom. Teda, ze B=>A.
-
Najprv by ste si to mali ujasnit. Pretoze ja cely cas tvrdim, ze B=>A.
-
Ked napisem, ze "hrom sposobuje blesk", tak tym myslim, ze hrom=>blesk, a nie ako ste si to opacne vylozili vy, ze "hrom je sposobeny bleskom" (hrom<=blesk).
-
Myslim si, ze je to napisane celkom ok. Kedze ceny rastu pod vplyvom rastu miezd, tak nebyt rastu cien, tak nie je ani rast miezd.
-
A neviem, co ma narast obeziva s inflaciou (ak teda nezacnete s patetickou debatou, ze inflacia je, podla vas, narast obeziva).

19.07.2012 | libertarian

1. Penažná inflácia je "nárast obeživa" z definicie tohto slova, nie podľa mna.
2. Zvuk, hrom, je spôsobený bleskom - to je fyzikálna realita, ja som to netvrdil na základe nejakej inej vety, ale na zaklade mojich znalostí.
"hrom=>blesk" - to je fyzikálne hluposť. Blesk je PRÍČINA, nie dôsledok.
. .. . .. . . . . . . . . . .
K tým mzdám a cenám - tam sa zamotavame, ja tvrdím to, čo som napísal, tvrdím, že autor v jednom suvetí poprel sam seba.

20.07.2012 | exoman

pane vy ste teda s prepacenim dobry blbec, to ze nechapete vyrokovu logiku ok, nejde o trivialnu vec, ale to ze trepete nezmysly a osocujete druhe strany, pricom Vam to chcu vysvetlit, tak to srry, chodte trollovat niekam medzi svojich

20.07.2012 | Evil Austrian Fellow

“Ak by nerástli ceny tovarov a služieb (A), tak by nerástli ani nominálne mzdy (B)…”

-Veľmi jednoducho ak je toto výrok A=>B, tak rovnakú pravdivostnú hodnotu nadobúda výrok obmenený B'=>A', čiže "Ak by narástli nominálne mzdy, tak by narástli aj ceny tovarov a služieb" Čo aj v reále platí (ceteris paribus).
-Výrok A'=>B' nemá rovnakú pravdivostnú hodnotu, čo sa dá pekne vyčítať z tabuľky, ktorú tu ale vypisovať nejdem :)
-Libertarián si jednoducho účelne zamenil ekvivalenciu a implikáciu v jednotlivých výrokoch.

19.07.2012 | josephko

Hoci som ekonóm, moc som uvedeným pojmom nerozumel, alebo skôr sa mi nad tým nechcelo rozmýšľať. Považujem to totiž za viac-menej zbytočné. Múdro a učene (tak by tomu nikto nerozumel) možno opísať hocičo - aj napríklad také uvarenie si kávy.
Keď sa mám rozhodnúť medzi 2 "učenými" teóriami, tak zvyčajne sa riadim zdravým sedliackym rozumom. A ten mi okrem iného hovorí:
Ktoré ekonomiky je najdôveryhodnejšie na svete? Jednoznačne nemecká, kde investori sú ochotní požičiavať aj za záporný (!) úrok. A potom samozrejme švajčiarska. A ako si toto hodnotenie vyslúžila? Dopovaním ekonomiky prostredníctvom nalievania ďalších a ďalších peňazí alebo reštriktívnou menovou politikou? Občania ktorého štátu sú (boli) najviac hrdí na svoju menu? Švajčiari a Nemci. A opäť - čo je príčina ich spokojnosti?
Takmer všetky súčasné ekonomiky využívajú multiplikačný efekt (hlavne) cudzích peňazí. Tým ekonomike narastú podobné svaly ako športovcom, ktorí berú anaboliká. Ale keď požičané peniaze prestanú do ekonomiky prúdiť, začína katastrofa - každé euro, ktoré do ekonomiky nepríde, sa v danej ekonomike prejaví mnohonásobne.
Áno, má význam vo vážnych a ojedinelých prípadoch nadopovať určitú ekonomiku - tak ako má význam dať vo výnimočných prípadoch ľuďom anaboliká na posilnenie svalov. Ale keď sa z ojedinelého prípadu stane dennodenný zvyk, máme tu problém: ekonomiky už nie sú schopné fungovať bez požičaných peňazí a nastáva kolaps. A nastáva typicky prípad závislosti na omamných látkach aj so všetkými jeho symptómami.

19.07.2012 | Trapez John

To v tom CERGE pises o Karpisovi dizertacku ci co? :D Ste ten blog mali pomenovat "standartna chyba juraja karpisa"

19.07.2012 | Brano Z

Neboj, v plane su uz niektori "analytici" Hospodarskych novin ;)

19.07.2012 | libertarian

Z wiki :
"Financování
CERGE-EI je financováno pomocí vzdělávacích a výzkumných grantů české vlády, granty několika dalších (českých i zahraničních) institucí "
- Takže tento rakovinový nádor vyžierajuci štatne peniaze bude kritizovať ludí, ktorí sa živia prácou v sukromnej firme.

20.07.2012 | wayhigh

“The few who understand the system will either be so interested in its profits or be so dependent upon its favours that there will be no opposition from that class, while on the other hand, the great body of people, mentally incapable of comprehending the tremendous advantage that capital derives from the system, will bear its burdens without complaint, and perhaps without even suspecting that the system is inimical to their interests.”
― John Sherman

19.07.2012 | Vlasko

Takto si davat vlastne goly - ale vsak mainstream ekonomovia nic ine nevedia.
"zosekanie vládnych výdavkov vedie popri utiahnutej menovej politike opäť len k poklesu NHDP, rastu nezamestnanosti, nižším daňovým výnosom, atď. Výsledkom je navyše rôzne ad-hoc zvyšovanie daní, aby sa aspoň ako-tak udržali daňové výnosy, čo konkurencieschopnosti rozhodne nepridá"
Preklad: Zosekanie vladnych vydavkov vedie k poklesu ukazovatela ktory je zo 30-40% postaveny na vladnych vydavkoch, znizovania poctu zamestnancov verejneho sektora(neviem preco by toto mala byt zla vec), nizsim danovym vynosom(ak stat menej mina to co nakradne cez vysoke dane tak to znizuje dane, ktore moze vybrat - super logika). Pretoze stat nechce znizovat svoje vydavky(a vseobecne prestat sa montovat do ekonomiky) radsej bude ad-hoc zvysovat dane, co sukromnemu sektoru konkurencieschopnosti neprida.

19.07.2012 | Brano Z

1. Trosku ste odbehli od podstaty - z coho sa zaplati dlh, ak danove vynosy klesaju a vseobecne sa znizuje nominalna velkost ekonomiky (pricom nominalna velkost dlhu sa nemeni)?
-
2. Ako vyargumentujete to tvrdenie, ze prepustanie sa dotkne len zamestnancov verejneho sekotra?
-
3. V neposlednom rade aj prepustanie z verejneho sektora moze mat svoje negativa, kedze verejny sektor nie su len nadbytocni nicnerobiaci uradnici.

19.07.2012 | libertarian

"2. Ako vyargumentujete to tvrdenie, ze prepustanie sa dotkne len zamestnancov verejneho sekotra?"
- Ak ktorýkoľvek zamestnavateľ nema peniaze na platy svojich zamestnancov, musí ich prepustiť. Celkom jednoduchá logika.

--- ---
"3. V neposlednom rade aj prepustanie z verejneho sektora moze mat svoje negativa, kedze verejny sektor nie su len nadbytocni nicnerobiaci uradnici."
- Správne. Okrem nicnerobiacich uradnikov je tam aj spústa takých, ktorí svojou usilovnou činnosťou škodia normálnym, poctivo sa živiacim ľudom. Napríklad daňoví uradníci, dopravná policia, politickí a vládni uradníci,... a prakticky všetci ostatní.
Iste mi budeš oponovať. Tak iba dopredu dam otázku :

Ak nejaký štatny zamestnanec vykonava prácu, ktorú iní potrebujú, PREČO neponuka tuto svoju prácu iným ludom na slobodnom trhu, PREČO si platby za tuto prácu vynucuje prostredníctvom povinných daní ?????

19.07.2012 | Brano Z

Oponovanie uz som davno olutoval.
-
"Ak ktorýkoľvek zamestnavateľ nema peniaze na platy svojich zamestnancov, musí ich prepustiť. Celkom jednoduchá logika."
-
A ako z tejto celkom jednoduchej logiky vyplyva, ze zoskrtanie verejnych vydavkov sa nedotkne zamestnancov v sukromnom sektore? Samozrejme nijako.
-
"Ak nejaký štatny zamestnanec vykonava prácu, ktorú iní potrebujú, PREČO neponuka tuto svoju prácu iným ludom na slobodnom trhu, PREČO si platby za tuto prácu vynucuje prostredníctvom povinných daní."
-
Po prve si tito zamestnanci pochopitelne nic nevynucuju a po druhe casto ani nie su plateni z dani, ked statna akciovka podnika ako kazdy iny subjekt na trhu.
-
Urcite mi budes oponovat. Tak iba dopredu pisem, ze reagovat uz nebudem.
-
PS: Nie je ti hanba pouzivat napr. internet, za ktorym stoji praca statnych zamestnancov?
-
PS2: Ked uz robis CERGE reklamu, tak poriadne. Tu su nasi sukromni sponzori:
http://www.cerge-ei...
A tu su nase vystupy:
http://www.cerge-ei...

19.07.2012 | MartinTT

Nevedel som o tom, že vlastne za vynálezom a vývojom internetu stoja len štátni zamestnanci a bez štátu by sme ho ani nemali.

Či ako si to myslel pri tej argumentácii?

19.07.2012 | trotter

Internet bol pôvodne armádny projekt, celý jeho raný vývoj bol financovaný z verejných zdrojov. Ale veď Wikipédiu poznáte, či?
http://en.wikipedia...

20.07.2012 | MartinTT

Inak existujú aj iné zdroje okrem Wiki. Napr. http://www.walthowe...

No a z toho je jasné, že nešlo v žiadnom prípade o čisto vojenský projekt, nakoľko MIT nebol a nie je štátny.

20.07.2012 | trotter

A tá DARPA, čo sa spomína v článku, a do ktorej všetci tí spomínaní vedci prešli, a ktorá rozdávala granty spomenutým univerzitám, je podľa Vás čo? Neziskovka na ochranu ľudských práv?

20.07.2012 | MartinTT

Keď má byť akože sarkazmus vaším argumentom, tak to môžme skončiť.

Ale ešte predtým ako tam prešli pod DARPU, tak už internet bol vynájdený. Takže tvrdíť, že bez štátu by tu nebol internet je úplná blbosť. To je celé, čo tvrdím. To, že štát do toho vstúpil nepotvrdzuje pôvodný výrok.

20.07.2012 | trotter

OK, zhodneme sa na tom, že sa nezhodneme. Ja za vynájdenie považujem až funkčný prototyp, Vám pre vynájdenie stačí teoretický článok.

20.07.2012 | libertarian

Technologický vývoj internetu bol armádny projekt, celý jeho raný vývoj bol financovaný z verejných zdrojov.
Ale jeho realna aplikácia v realnom svete je čiste sukromná. Vdaka tomu funguje.

20.07.2012 | sona08

ale keby nebol financovany jeho rany vyvoj, tak im nik nezaplati ani realnu aplikaciu. Co to nechapete? Bez zakladneho vyskumu a vyvoja, ktory je takmer exkluzivne financovany z verejnych zdrojov, ziadna aplikacia nevznikne. Sukromne institucie su ochotne (samozrejme je to od nich logicke chovanie) investovat do projektu az potom, co je hotovy zakladny vyskum a vyvoj. Sukromny sektor je ochotny investovat iba do aplikacii zaverov zakladneho vyskumu, lebo nechcu riskovat stratu. Ale bez zakladneho vyskumu nie je mozny ziadny aplikovany vyskum, lebo by ste nemali co aplikovat.

PS: Internet sam o sebe je pre nas nepouzitelny, kedze ho vyuzivame na sharovanie informacii, co by nebolo mozne bez Web-u, ktory bol vynajdeny v CERN-e, institucii, ktora je financovana z rozpoctov statov clenskych krajin. Ide o to, ze potreba jeho vzniku vysla prave z potrieb tych "nadorov, ktore su pricucnute na statny rozpocet". A keby tiet "nadory pricucnute na statny rozpocet" web nepotrebovali, bol by skonstruovany

a) ovela neskor, a zrejme by sme sa tu teraz nebavili
b) prenos dat by bol tak drahy, ze zrejme by sme sa teraz nebavili

20.07.2012 | MartinTT

A to kde na to chodíte? Ako sa potom robil základný výskum, dokiaľ štát nezasahoval do týchto vecí. Dovtedy akože neexistoval? Či chcete tvrdiť, že štát to vždy financoval?
Samozrejme, že v súčasnom systéme sa firmy nebudú do základného výskumu vkladať, keď vedia, že štát to zafinancuje. Tým si znižujú riziko neúspechu a zvyšujú ziskovosť.

A viete mi vlastne povedať, kde je hranica medzi základným a aplikovaným výskumom?

Mimochodom niečo však predchádzalo aj tomu web-u, a to nebolo čisto štátne. Trochu zasurfujte. Takže nemôžete tvrtdiť, že bez Cernu by tu nebol web, nakoľko ani bez ďalších vecí by to nemohli spraviť.

Takže vráťme sa k podstate a tou bol fakt, že internet nebol záležitosťou len štátu.

20.07.2012 | wayhigh

doteraz by sme zili v raji a had by nam daval jablko, to si nevsimajte, SONA08 to vidi vzdy nejak jednoduchsie :D

20.07.2012 | Strummer

"Ako sa potom robil základný výskum, dokiaľ štát nezasahoval do týchto vecí."

Tazko a pomaly.

21.07.2012 | martin33

Sada protokolov na ktorych je zalozeny dnesny internet (TCP/IP) sice vznkla povodne ako statom financovany vojensky projekt, ale v case ich vzniku vznikali aj rovnako pouzitelne technologie od sukromnych firiem ako SNA (firma IBM), Decnet (firma DEC) XNS (firma Xerox) alebo SPX/IPX (firma Novell). Teda ak by nevznikla sucasne pouzivana technologia internetu zalozena na protokoloch TCP/IP, presadila by sa ina technologia vytvorena sukromnou firmou.
Podobne, dalsie kriticke technologie dolezite pre modernu formu pouzivania pocitacov, ako graficke pouzivatelske rozhranie ovladane mysou, vznikli vo firme Xerox (od ktorej Apple a Microsft tento koncept uspesne okopirovali).

20.07.2012 | Vlasko

1. Ak vlada nedokaze splacat dlh tak su tu az 2 riesenia: Default alebo haircut:-). Samozrejme taka vlada bude musiet mat dalsie roky vyrovnany rozpocet ale pri velkosti europskych statnych organov v tom nevidim najmensi problem - ak by na Slovensku zrusili 4-5 ministerstiev + 100 quangos + regulacie ktore drzia tieto nepotrebne organizacie pri zivote, tak by sa ekonomike ulavilo.

2. Setrenie vlady sa dotkne len ludi vo verejnom sektore - ci uz oficalne zamestnanych vo verejnom sektore(uradnici, ucitelia, policajti atd.) alebo skryto zamestnanych vo verejnom sektore - zamestnanci firiem prisatych na statny rozpocet(Vahostav, solarne farmy, velke IT firmy...).

3. Jedine negativum je ked prepustaju a zaroven nerusia dany urad, kedze je jasne ze za par rokov bude ten urad este vacsi ako pred prepustanim. Urad sa ma zrusit ako celok a s nim aj rozne regulacie a nariadenia, ktorymi buzeroval ludi

A teraz napis ty mne aky ma vyznam argumentovat znizenim HDP ak HDP je zo 30-40% tvorene statnymi vydavkami, z ktorych vacsina nie je kryta danami(teda niecim co ekonomika vytvorila) ale len dlhmi a slubmi do buducnosti, pricom efekt statnych vydavkov je velmi nizky az negativny ?
Napr. planovany deficit SR na rok 2012 je len 27% vsak ?(vydavky 17,23 mld. prijmy 13,625 mld.) - deficit ako percento HDP si nechaj pre novinarov, politikov a idiotov - ti ti to zhltnu aj s navijakom

19.07.2012 | Trapez John

Konecne som si nasiel chvilu to cele precitat. Na zaciatok ma zarazila jedna drobna vec, a sice mantra o devalvacii, ako ekonomickom rieseni problemov. Ja sa pozriem dozadu, a vidim nemecku marku, ktora bola po dolari najtvrdsou menou sveta, a napriek tomu bolo nemecko top exporterom. ako je to mozne?

ale ta podstatnejsia vec. prejdite sa niekedy po atenach, ak budete mat prilezitost. uvidite miliardovy olympijsky areal, chatrajuci. miliardove metro vyrabajuci kazdy den fajnovu stratu (ok, to neuvidite, to si treba vyhladat:), zeleznicu vysekanu do skal, opat za par miliard, ktora vyraba uplne grandiozne straty, obrovsku neproduktivnu armadu, tisice 30rocnych studentov, co v kantinach fasuju jedlo zadarmo. Alebo si skuste v Grecku zalozit biznis - zazijete administrativne peklo, proti ktoremu je navsteva DI na slovensku zenbudhistickou seansou. Uvidite statny sektor, kde bez uplatku ani nevymenite toner v tlaciarni. Kto mi tvrdi ze nie TOTO je problem ktory treba riesit, ale problem je len v nastaveni cisielok, tak to je pre mna clovek uplne odtrhnuty od reality.

19.07.2012 | Brano Z

Musime rozlisovat medzi kratkym a dlhym obdobim. To je prva vec. Ak by v kratkom horizonte nemecka marka prudko posilnila, tak export aj import zareaguju.
-
Druha vec je hospodarska politika. Mozte mat silny kurz a predsa mat super export, ak ho subvencujete a podporujete.
-
V Grecku som bol niekolko rokov dozadu a vyzeralo to tam presne ako popisujete. S jednym rozdielom: nezamestnanost nedosahovala astronomicke rozmery a ekonomika nepadala 5% rocne. Ako je to mozne? Preco ked Grecko uz 50 rokov vyzera rovnako, tak najvacsie problemy ma prave teraz?
-
Nuz opat treba rozlisovat medzi kratkym a dlhym horizontom. Mozete mat akokolvek konkurencieschopnu ekonomiku, ale ak robite zlu monetarnu politiku, tak sa to v kratkom horizonte urcite prejavi.
-
PS: V poslednej vete clanku pisem, ze okrem cisielok sa treba orientovat aj na ponukovu stranku ekonomiky (teda ako zlepsit biznis, trh prace,...). Toto vsak pomoze skor z dlhodobeho hladiska.

19.07.2012 | libertarian

"ak robite zlu monetarnu politiku,"
- Akakolvek mon.politika je zlá. Dobre by bolo vytlačiť 10 bedničiek bankoviek, a nikdy nedotlačiť nové.

A slová Trapeza sú o PODSTATE problému. A takato podstata vytvara krach. A hra z číselkami a papierikmi ten krach ešte zosilnuje. A tie ekonomické žvasty su dobre iba na zahmlievanie podstaty.
---
" treba orientovat aj na ponukovu stranku ekonomiky(teda ako zlepsit biznis, trh prace,…)"
- Nič netreba zlepšovať, ak to stat a politici už predtym nepokazili. Stačí nechať to na slobodny trh.
Dnes politici "liberalizuju trh prace". A prečo ??? Lebo včera ho zregulovali a zničili. Ruky im odseknuť !

19.07.2012 | libertarian

a doplnam:
"Richard Thaler odporúča naviazať menu na Bordeaux 1982)."
- ano. Toto je presne to, čo som ja napísal takto :
" Dobre by bolo vytlačiť 10 bedničiek bankoviek, a nikdy nedotlačiť nové."
Totiž to Bordeaux 1982 už nikdy nevznikne nové.

22.07.2012 | sreto

No lebo greci si poslednych 10 rokov zili prilis dobre. To je ako ked si zoberiem pozicku a 1 rok si uzivam a potom ked ju musim splacat tak si zijem horsie ako pred tou pozickou, lebo este musim splacat to uzivanie. Takze ten pokles co dosahuju len ukazuje na aku uroven staci ich ekonomika bez poziciek. Greci sice dosahovali deficit vzdy, ale ten kryli inflaciou a slabou menou, takze si predtym nemohli dovolit vela utracat za zahranicne produkty, co sa po eure zmenilo ze si mohli dovolit utracat ale len za dlhy, teraz musia zit bez dlhov a minat len to co zarobia a to sa im nepaci, cudzie sa dobre mina.

20.07.2012 | Evil Austrian Fellow

Nie je ani tak dôležité, či je mena aktuálne (resp. v nejakom časovom horizonte) relatívne silná, ale to ako sa v danom období mení jej relatívna sila voči menám krajín, do ktorých sa exportuje. Najlepší príklad je Švajčiarsko, kde sa veľké spoločnosti, ktorých väčšinu tržby tvorili exporty do eurozóny dostávali až do strát (myslím, že sa to stalo aj napríklad firme Nestlé), pretože frank posledný mesiac bearish sentimentu posilnil o 13,3%.

19.07.2012 | pavelo

ehm.. "Inflácia (samozrejme v rozumných medziach) znižuje teda iba kúpnu silu tých peňazí, ktoré ležia ľadom niekde na poličke."
fascinuje ma to "IBA". Mate nejake uspory?

Pride mi, ze takymito vyrokmi zbytocne kazite celkom dobry blog.

19.07.2012 | trotter

Pozor, nie úspory, ale len tú časť peňazí, ktoré ležia na poličke! Ak napríklad svoje úspory držíte v akciách alebo dlhopisoch (ideálne indexovaných na infláciu), tak na také úspory nemá inflácia vplyv. Dokonca ani vtedy, ak ich máte na termínovanom účte, keďže výnos z termínovaného účtu je plus-mínus (častejšie skôr plus) na úrovni inflácie.

20.07.2012 | libertarian

Čo , samozrejme, nie je pravda.
Inflacia zníži hodnotu akehokolvek majetku, ktorý je denominovaný v peniazoch. Fakt ma už nebaví vysvetlovať takéto triviality.

20.07.2012 | libertarian

teda, upresnujem ,-
Moja poznámka sa týka "finančných" produktov, nie akcií.
Žial, nepriamo, sa infláciou znehodnocuju AJ AKCIE, nakolko sa infláciou kazí podnikatelské prostredie, v ktorom funguju tie podniky.
Mam osobnu skusenosť - moje podiely (uložene v akciach aj v dlhopisoch) spravované bankou sa za desať rokov (2000 až 2010) nezvýšili ani v nominálnom vyjadrení. Celá inflácia ich znehodnotila. Zlato išlo medzitým cca +200%.

20.07.2012 | trotter

Cena akcie je diskontovaná suma očakávaných vyplatených dividend. Dividendy rastú s infláciou (rastú ceny, firma predáva drahšie, rastie zisk, rastú dividendy, všetko samozrejme nominálne a ceteris paribus). To znamená, nominálne dividendy rastú, preto rastie aj nominálna hodnota akcie, a tým sa aj nominálne zhodnocujú Vaše úspory.

A mimochodom, zlato potvrdzuje môj argument: ak nedržíte peniaze na poličke, ale ich dáte hoc aj do zlata, tak sa Vás inflácia nedotkne.

20.07.2012 | MartinTT

No a potom vašom ceteris paribus už ani nemusíte viac písať. Ekonomika je živá a podmienky sa menia stále. To ste si dúfam všimli. Či ma idete presvedčiť o niečom inom?

20.07.2012 | trotter

Dobre, keď sa Vám nepáči ceteris paribus, skúsme myšlienkový experiment:
Firma predáva softvér za 100€/licencia. Predáva 100 licencií denne, náklady má iba fixné vo výške 5000€ na deň. Cena akcie je 10€ za kus. V ekonomike nie sú žiadne úspory ani dlhy, všetky peniaze sa hneď spotrebujú.
Zo dňa na deň CB zdvojnásobí peňažnú zásobu (ohlásene) a všetky ceny a mzdy sa preto zdvojnásobia. Ako sa teda zmení zisk spoločnosti po tejto zmene a aký to asi bude mať vplyv na cenu akcie?

20.07.2012 | MartinTT

A zdvojnásobia sa tie všetky ceny, vrátane aj ceny akcií, v rovnakom čase?

Asi ťažko.

20.07.2012 | wayhigh

podla teoretikov, co nikdy neobchodovali, ano, v skutocnosti mozu ist ceny hore, trzby hore atd a cena akcii klesa... napriklad v sucasnosti kupite vybrane akcie za P/E ratio okolo 3-4, pritom male dlhy, slesne EPS, trzby rastu, ale akcia klesa... na toto trootl asi odpoved nema :D

20.07.2012 | Brano Z

Martin, rozmyslanie ceteris paribus pouzivaju skor nasi oponenti. Oni vidia rovnicu realny vynos = nominalny vynos - inflacia a argumentuju, ze ked sa zvysi inflacia, tak ceteris paribus realny vynos klesa.
-
My vsak argumentujeme, ze uvolnena politika zvysuje nielen inflaciu, ale aj nominalny vynos, ci nominalne mzdy, takze voci realnym velicinam je takato politika neutralna.

20.07.2012 | MartinTT

No, ale ceteris paribus použil trotter.
A Váš argument je tiež trochu mimo. Vysvetlím v príspevku cez víkend, keď si k tomu sadnem na chvíľu v kľude.

20.07.2012 | Brano Z

V poriadku, dajte si nacas. Trotter pouzil ceteris paribus celkom vhodne. Ked napr. Zem zasiahne v tom istom case obrovske zemetrasenie, tak jeho uvaha platit nemusi. Preto tam spravne pridal, ze tieto ostatne nerelevantne javy ignoruje.

20.07.2012 | Evil Austrian Fellow

Začínam z toho cítiť tak trochu straw man. Že nechcete naznačiť, že rakúšania (teda ostaňme pri tých serióznych) zabúdajú/odmietajú/... fisherov efekt?

20.07.2012 | Brano Z

Nebudem zovseobecnovat, ale vyberiem napr. tento clanok:
http://www.upms.sk/...
-
Vidite prvy graf? Z kontextu je jasne, ze autor ignoruje inflacnu premiu na dlhopisoch pred zavedenim eura. Zabuda? Odmieta? Neviem...

20.07.2012 | Evil Austrian Fellow

"Nebudem zovseobecnovat" -Ďakujem

K článku, prečítal som zbežne úvod a pozrel prvé dva grafy. Pravda, ten prvý sa bežne používa na "oklamanie" laikov, ktorí nerozlišujú medzi reálnymi a nominálnymi sadzbami. Druhý graf taktiež porovnáva nominálne výnosy, čo nám nevypovedá (navyhnutne) o nákladnosti požičiavania keď porovnávam dve krajiny. Ok to Vám beriem, Karpiš v článku nerozlišuje nominálne a reálne sadzby, ale o samotnom Fisherovom efekte to až tak veľa vypovedať nemusí.
Ostatne mne nešlo o Karpiša (neviem, prečo sa do neho stále pustíte alebo je len vhodný príklad? :) ) ale o moderných rakúšanov a o to, že ABCT nám nepadá na Fisherovom efekte, povedal by som, že je to skôr naopak, Fisherov efekt je pre ABCT dôležitý prvok...
Existujú aj lepšie kritiky ABCT ako stále to isté s long term úrokovými mierami, Fisher effect a rational expectations ;)

21.07.2012 | Brano Z

Vsimnite si, ze to vy ste spomenuli Karpisa, nie ja :) Mne neslo o jeho osobu, ten graf sa dezinterpretoval na mnohych strankach.
-
Pokial ide o nejaku modernu ABCT, tak musite citovat, koho presne mate na mysli - White? Selgin? Ja sledujem skor standardnu literaturu. Ale pokial to bude moderna ABCT, tak s povodnou asi nebude mat vela sposlocne. A rad si precitam este silnejsiu kritiku ako racionalne ocakavania.

22.07.2012 | Evil Austrian Fellow

"Vsimnite si, ze to vy ste spomenuli Karpisa, nie ja :) Mne neslo o jeho osobu, ten graf sa dezinterpretoval na mnohych strankach." -Vy ste teda ale mimoriadny rétorický akrobat! Ale dobre, beriem. A k tým grafom, to že verejnosť nerozlišuje reálne a nominálne úroky sa dalo vždy dobre využiť a aj sa využívalo.

Tak Selgin a White (teda pokiaľ myslíte Lawrenca, lebo je ešte aj William ale o tom veľa neviem) sa zaoberajú skôr free bankingom. A čo sa týka novej ABCT, tak neviem čo znamená "veľa spoločného" ale pribrala nové veci, napríklad Cwick vo svojej dizertačke celkom pekne zakomponoval inverziu výnosovej krivky a spready medzi long a short úrokovými mierami na výnosovej krivke. Takisto ukázal, že rakúska teória dokáže vysvetliť problém s tvarom výnosovej krivky po monetárnej expanzii. Ako ukázali Bernanke a Blinder, dlhé nominálne úrokové miery na výnosovej krivke nezvyknú reagovať na monetárne uvoľnenie (viem, dá sa to vysvetliť aj tak, že sa dlhé miery upravujú postupne v závislosti na nových informáciách). Čo sa týka autorov tak Mulligan, Keeler, Hughes, Kiil, L. van den Mauwe (ten napísal celkom dobrý paper ohľadom reakcie free banking system na excess demand for money, v ktorom kritizuje Horowitza a Selgina). Btw čo si Vy myslíte o voľnom bankovníctve? Alebo si mám počkať na budúce posty? :)

A ak ide o samotnú ABCT, tak táto práca je podľa mňa dosť dobrá, len si na to treba nájsť čas:

http://mises.org/jo...

22.07.2012 | Štandardná chyba

Freebanking zrovna nie je nieco o com by som rozmyslal kazdy den. A skor sme rozmyslali napisat nieco o HDP :)
-
Autorov mozno pozriem, a k tej praci - urcite sa najdu aj rakusania, co vedia spravit lepsiu empiricku analyzu. Autor zbytocne do detailu rozobera zaklade ekonometricke koncepty na xy stranach a nakoniec predostrie "kauzalny" model GDP plny endogenity s tromi premennymi (kde zostal omitted variable bias?).

22.07.2012 | Evil Austrian Fellow

"Freebanking zrovna nie je nieco o com by som rozmyslal kazdy den." -Ok to sa dá pochopiť, ale ste market monetarist nie? A čo ja viem, tak jeden z dobrých argumentov MM je, že CB má cieľovaním NGDP emulovať competitive free banking. :) No ajtak sa celkom teším na ďalšie články. Mimochodom v popise uvádzate "blog ekonómov", takže budú písať aj iní? Mohlo by tu toho vychádzať aj viac (hoci oceňujem, že preferujete kvalitu pred kvantitou).
-
A k práci, iste, dá sa toho vyčítať viac aj z pohľadu rakúskej teórie mohli ísť viac do detajlov atď... Lenže určite ste si všimli, že to je "master thesis".

22.07.2012 | Štandardná chyba

Ano, moje clanky vychadzaju z MM, a prave preto necitam vela o freebankingu :)
-
Ano, takisto je pravda, ze ngdp rule, defacto emuluje freebanking, a preto mi je uplnou zahodou ako mozu niektori nasi zastancovia rakuskej skoly inklinovat tak k freebankingu ako aj ku komoditnemu standardu.
-
Ano, budu pisat aj ini a snad aj ine temy budu. Ale radsej vela neslubujem.
-
Ano, master thesis, ale zas konzistentnost estimacie je zaklad. To neznamena, ze ocakavam nieco zlozite. Kludne nech je to jednoduche, ale dobre urobene.

22.07.2012 | Evil Austrian Fellow

"Ano, moje clanky vychadzaju z MM, a prave preto necitam vela o freebankingu :)" - No veľa market monetaristov sú libertariáni, zastáncovia free market a free banking, preto som sa pýtal... Ale späť k MM, možno by Vás práve preto zaujali nejaké práce od van den Mauweho, ktoré som spomínal vyššie :)


"Ano, takisto je pravda, ze ngdp rule, defacto emuluje freebanking, a preto mi je uplnou zahodou ako mozu niektori nasi zastancovia rakuskej skoly inklinovat tak k freebankingu ako aj ku komoditnemu standardu." -som rád, že rozlišujete na "niektori"

"Ano, budu pisat aj ini a snad aj ine temy budu. Ale radsej vela neslubujem." - Tak sa uvidí, bola by škoda keby tu toho nevychádzalo viac a keby ste "nediverzifikovali"


"Kludne nech je to jednoduche, ale dobre urobene." -Nedá sa nesúhlasiť :) Ja som reagoval len na to, že to nebola akademická práca. A medzi rakúšanmi je tak trochu problém so serióznymi empirickými analýzami, pretože len málo z nich sa vyzná a pustí sa do niečoho takého ale o tom asi písať netreba...

22.07.2012 | Štandardná chyba

Ono tazko tuto skatulkovat, pretoze dobre spraveny (bez roznych ponukovych a fiskalnych sokov) flexibilny inflation targeting je mozno aj lepsi nez ngdp targeting. Tam nie su nejake velke rozdiely - urcite viete, ze aj new-keynesian Mankiw mal uz davnejsie clanok o cielovani nominalnych miezd. Sumner tiez casto chvali Svenssona, ci Bernankeho. Teraz cakam, ci niekto od MM pride s nejakym rigoroznejsim modelom, skusim toho van den Mauweho.
-
Snad bude nieco o financiach a pripadne sa pokusime aj nieco z experimentalnej ekonomie.
-
Neviem ako dobre autori tej prace aj prakticky ovladaju tu ekonometriu, o ktorej pisu. Ale podla napisaneho (napr. cast o grangerovej kauzalite) by si mali byt vedomi, ze ten odhad nie je dobre urobeny.

23.07.2012 | Evil Austrian Fellow

Nj, pokiaľ viem tak sa viedla diskusia či NGDP targeting by nemal v krátkom období ešte distorzívnejší vplyv ako inflation targeting.
Ono dobrých nápadov je podľa mňa viac. Som síce zástanca voľného bankovníctva, no uvedomujem si, že ak ho nemáme, tak ho jednoducho treba niečím suplovať. Problém je, že pri CB to nie je len o ekonómii ale aj o iných vplyvoch (politických, nespokojnosť ľudí, naše média :) ). Len si predstavte, čo by sa dialo keby sa veľklé CB skoordinovali a zvolili foolproof way stratégiu a začali by povedzme znehodnocovať meny voči komoditnému indexu o niekoľko percent. Viete si predstaviť ako by to podali v médiách a čo by z toho robili ľudia? ;) Už QE bola pohroma a teraz dokonca cieľujú znehodnotenie mien...
-
A ku práci Kiil a spol, sú aj lepšie, ktoré sa snažia preukázať ABCT ak Vám ide o empíriu. Mne nešlo o tú empíriu ale skôr o teóriu. Iste sú aj lepšie papere, ale tento mi medzi prvými padol do oka a je v ňom stručne zhrnuté všetko :)

20.07.2012 | wayhigh

ste aj niekedy obchodovali akcie ci tarate 2 na 3?

20.07.2012 | MartinTT

A to z akého dôvodu nemá inflácia vplyv na akcie alebo dlhopisy? Toto by ma fakt zujímalo. Môžeš to aj vysvetliť?

20.07.2012 | trotter

Akcie som vysvetlil vyššie. Na dlhopisy nemá vplyv preto, lebo dlhopisy sú buď indexované voči inflácii (kde kupón je nejaké % plus stanovený index inflácie za stanovené obdobie), alebo je očakávaná inflácia zahrnutá do jeho kupónu (teda, chcem požičať za 3%, infláciu očakávam 2%, požičiam spolu za 5%).

20.07.2012 | MartinTT

Áno, ten index je stanovený na základe napríklad CPI, ktoré tu myslím Brano nedavno kritizoval.
A vôbec nevadí, že CPI neodráža realitu. Mimochodom môžete mi vysvetliť, čo očakávajú investori, ktorí nakúpili nemecké dlhopisy naposledy so záporným nominálnym úrokom?

20.07.2012 | trotter

Môže, nemusí byť na základe CPI, to je už na vzájomnej dohode. Každopádne, pred infláciou Vás taký dlhopis chráni (a pri stabilnej inflácii Vás chráni každý dlhopis).
Investori nám tým hovoria, že radšej budú platiť nemeckej vláde, nech míňa peniaze hoc aj na Grécko, ako by ich dali do súkromného sektora.

20.07.2012 | wayhigh

trebars existuju TIPS, bondy indexovane o inflaciu... oficialnu, teda CPI-lie :D

20.07.2012 | Brano Z

Stale rozmyslate podla definicie, nie teorie. Ano, definicia vyzera takto: realny vynos = nominalny vynos - inflacia.

Z tohto vam vychadza, ze ked sa zvysi inflacia A NOMINALNY VYNOS ZOSTANE KONSTANTNY, tak zvysena inflacia vam znizila realny vynos.

Ibaze v realnom svete by nominalny vynos nezostal konstantny. Aj ked libertarian argumentuje, ze jeho nominalny vynos bol zaporny, tak pri slabsej inflacii by bol este viac negativny.
-
Realna mzda, ci realny vynos je determinovany produktivitou prace a kapitalu, nie inflaciou.

20.07.2012 | trotter

Niekto by im mal zo srandy vysvetliť, čo je to money illusion a jej implikácie pre ekonomickú teóriu, hlavne tú o efektívnom voľnom trhu.

20.07.2012 | Brano Z

Nerozumieme si. Presne ako pise trotter - expanzivna monetarna politika zvysuje dopyt, inflaciu, ale aj nominalnu urokovu sadzbu (nepliest si to s kratkodobym efektom na urokove sadzby). Pokial si teda sporim niekde v banke, tak dostavam pozitivny urok. Pokial mam peniaze doma na policke, tak bohuzial urok nedostavam.
-
Opat je tu ten klam, podobne ako s mzdou: ludia si myslia, ze ak by nebolo inflacie, tak by nominalne uroky zostali tak vysoke ako doteraz a teda, ze by realne sporili viac. Ale to je omyl. Ak by inflacia bola nizsia, tak by aj nominalne urokove sadzby klesli.
-
S tym odkladanim penazi na policku je to ako keby ste sporili tak, ze kupite nejake sperky, ci obrazy a hodili ich do pivnice. Potom vam zacnu depreciovat rychlejsie ako keby ste sa o ne starali a neprinesu vam taky vynos, ako keby ste si otvorili galeriu, a pod.
-
Mozte argumentovat, ze znizenie inflacie by nijako realne neublizilo ostatnym a vam by naopak pomohlo, co by bolo Paretovo zlepsenie. Nuz ale potom mozeme aj tvrdit, ze preco rovno nerobit deflaciu. Ono totiz efekt na drzitelov penazi na policke nie je jedinym efektom inflacie.
-
Ked mame napr. nejake nekonkurencieschopne odvetvie, kde su prilis vysoke mzdy (ktore len velmi nerady klesaju), tak firmy sa s ludmi mozu dohodnut, ze im buduci rok-dva zvysia mzdy o 3%, hoci vedia, ze inflacia bude 5% a teda realne mzdy v konecnom dosledku klesnu a odvetvie sa stane konkurencieschopnejsie. Pri nulovej inflacii alebo deflacii by toto mozne nebolo.

20.07.2012 | MartinTT

No skúsim napísať nejakú ucelenejšiu reakciu cez víkend, lebo tieto útržkovité reakcie sa mi napáčia. A veľmi rád si potom prečítam Vaše argumenty.

20.07.2012 | motik

V minulom blogu ste pisali, citujem: "Monetárna báza, teda množstvo obeživa spolu s množstvom rezerv komerčných bánk uložených na účtoch v centrálnej banke, skutočne exploduje" pisali ste, ze problem je v rychlosti obehu penazi. Cakal by som, ze by ste napisali sposoby ako ma ECB zvysit rychlost obehu: zmena cielov, uprava urokovych sadzieb, vyhlasenie, ze inflaciu vitame, pretoze bude za aktualneho stavu vitalna pre ekonomiku atd.

Zhodneme sa, ze ECB robi spatnu politiku, na druhej strane, realne problemy su aj v moralke spolocnosti - psychologii jedinca. Ci uz je to vyberanie penazi z uctov, nulove investovanie atd. Ak politici v dnesnej dobe davaju nejasne signaly, a tie dava aj ECB (zvysi mnozstvo obeziva ale rychlost obehu v definovani a dodrziavani inflacnych cielov a nespravnych sadzieb), rovnako to je s "elitami" a komercnymi bankami (co vyznamny investor to iny nazor, co ekonom to iny nazor), tak ako sa ma bezny obcan vediet rozhodnut v tomto chaose (pricom netreba zabudnut, ze kazdy priemerny obcan riesi v prvom rade svoj pupok a svoje "istoty") ? Nemali by ist vsetci=elity prikladom, a najme ECB a politici? Ved ak by sa zmenila dovera=psyche obcanov, tak by netrebalo ani tlacit peniaze...ak by vsetci puncochovo sporiaci jedinci zacali minat a banky davali uvery len na zaklade ich kapitalovej sily aj bez podpory ECB , uz by vsetky krajiny eurozony krasne rastli.

Inak ako som pisal davnejsie, dajte rotacky do ruk statu=vlad=politikov, a mate vybuch NHDP ako vysity (a vsetko bude vyriesenie). Rovnako je potom jedno ci budu prachy padat z neba alebo date jednu rotacku do kazdej dediny...akurat nechapem, preco potom Nemci su tak daleko pred ostatnymi pricom si najviac baziruju na co najnizsie udrzatelnej inflacii (pouceni minulostou). Ako je mozne ze success story Nemecka, nesla cez inflaciu? Nie je to dokaz, ze veci sa daju riesit aj inak ako expanzivnou monetarnou politikou?

20.07.2012 | Brano Z

"Cakal by som, ze by ste napisali sposoby ako ma ECB zvysit rychlost obehu: zmena cielov, uprava urokovych sadzieb, vyhlasenie, ze inflaciu vitame, pretoze bude za aktualneho stavu vitalna pre ekonomiku atd."
-
Precitajte si uvod, buducit tyzden to bude. Ale je to velmi dobry point, pretoze chapete, ze centralna banka ma pozerat nielen na ponuku penazi, ale aj na dopyt po peniazoch, teda na velocitu.
-
"Ako je mozne ze success story Nemecka, nesla cez inflaciu?"
-
Rozslisujme medzi hospodarskym trendom a cyklom. Uspech nemeckeho hospodarskeho trendu ma ine priciny ako uspech hospodarskeho cyklu. Navyse je prirodzene, ze konvergujuce krajiny eurozony maju vyssiu inflaciu ako Nemecko.
-
Od zalozenia EMU po krizu bola priemerna inflacia (merana deflatorom) v Nemecku pod 1%, v Taliansku 2,5% a v Spanielsku 4% medzirocne. Od krizy je inflacia najvyssia v Nemecku a naopak najnizsia v Spanielsku. Pricom nemecka rastie stale pod 1% a priemerna inflacia eurozony spadla z 2% na 1%.
http://research.stl...
-
Juh moze fungovat aj pri nizkej inflacii. Ale centralna banka musi trh na takuto vec pripravit. Presne to sa dialo, ked Taliansko, Spanielsko, atd isli vstupit do Eurozony. Dovtedy mali inflaciu este vyssie. Trh vsak vedel, ze moze cakat po vstupe do eurozony nizsiu inflaciu ako dovtedy a tak sa prisposobil. Co vsak trh necakal je ze priemerna inflacia eurozony spadne z predkrizovych 2% na pokrizovych 1%. Nominalny rast prijmov je tretinovy nez na aky bol trh zvyknuty, takze ludia maju urcite problem splacat dlhy, a pod.

20.07.2012 | motik

OK, pockame si na buduci tyzden.

k tomu Nemecku: OK tak kaslime na cykly, vsetci sa chcu mat dobre ako Nemci , tak sa pozrime co je za uspechom Nemecka aj pri silnej marke a nizskej inflacii a ako to aplikovat na ostatnych...je to pruzny trh prace (zakonnik)? je to expanzivna/restriktivna fiskalna politika? je to expanzivna/restriktivna monetarna politika? atd atd...

Jasne, staci sa pozriet aj na success story SK , ked HDP rastlo jak v Cine a inflacia pod 4% ani nebola...aj dlh v pomere ku NHDP rastol pomaly a teda "klesal" v prepocte na HDP...
Plne suhlasim, ze krajiny s vacsiou inflaciou pred krizou rastli rychlejsie a "dobiehali" Nemecko...po krize sa to obratilo (tiez suhlas). Vplyvom neschopnej ECB (respektive zaujmov Nemeckych bankarov) sa strazila inflacia (hoc len ustne ale trhy uverili), ktora v minimalnych rovinach udusila juh vdaka tomu, ze juh nemohol pouzit konkurencnu menovu vyhodu, pretoze svoju vlastnu menu nemal...ved toto je voda na mlyn ludi, ktori tvrdia ze euro nema zmysel a nie je zivotaschopne v dnesnej podobe eurozony a jej struktury. Euro bolo zalozene za ucelom rychlejsieho stierania rozdielov v zivotnej urovni medzi juhom a Nemeckom, pricom efekt bol de-facto opacny a tento efekt sa este viac zviditelnil po krize. Tym padom ani ospevovane Europske SPojene Staty nemaju ziadny relevantny prinos. Prave naopak, staty potrebuju slobodu v podobe slobodnej meny a monetarnej politiky, ktoru si budu riadit sami podla svojich potrieb. Rovnako ako fiskalnu politiku. Ak sa pozrieme na USA tak FED pouziva de-facto len jeden nastroj a strazi zamestnanost ako ciel, pretoze ten jeden moze byt este ako tak vitalny. V eurozone sa prilis dlho respektoval nemecky model, ktory vsak postihol slabych-nepripravenych, respektive omylom a podvodom podporenych a vzatych do "elitneho klubu". Osobne neverim, ze aj keby ste dnes hned radikalne zvysili velocitu, ze to dotycne staty vytiahne z krizy v ktorej su, bez ohladu na to ci im nejake trhy na tie medove motuziky skocia alebo nie... Problem eskaloval tak, ze podla mna uz nie je cesty spet a expanzivna monetarna politika moze skor pomoct ako uskodit...predsa nikto nemoze uverit, ze 23% nezamestnanost v ESP sa v dohladnej dobe vdaka expanzivnej monetarnej politike vrati spet pod 10% (ci uz je to kvoli rigidite trhu prace, absencii strukturalnych prorastovych opatreni, neskutocnej zadlzenosti atd). Nechcem z dlhov robit strasiaka, ale bohuzial tam existuju iste uroky (nemale) , ktore treba splacat... Ako som pisal skor, monetarna politika ma sekundarny efekt na ekonomiku (to hovoria vsetky ekonomicke modely a theoremy pocnuc obycajnym IS-LM)...keby bola prijata hned v 2009 tak dnes by mozno bolo vidiet prve vysledky. Preto ak si myslite, ze tuto krizu prezije eurozona este dalsich 3-5 rokov tak ma zmysel sa nad nou zamyslat, ak tu nie je sanca aby to 3-5 rokov vydrzalo tak treba hladat ine riesenia...

21.07.2012 | pavelo

pisete "nerozumieme si" a mate ocividne pravdu :).

Ja pisem o praktickom rieseni beznej situacie "mam uspory".
Uroky na ktore sa odvolavate velmi zriedkavo dosahuju co i len vysku inflacie. Prakticky vsetci s usporami prvoplanovo doplacaju na inflaciu.

Pisete o "vyssom dobre" (napr. to o znizovani platov). Samozrejme mozte mat pravdu v presvedceni, ze "pozitiva" z inflacie prevysuju jeho "negativa".

Moj prispevok nebol o tom, ci mate pravdu. Bol o tom, ze ocividne ignorujete priamociare negativum ktore inflacia ma a bagatelizujete ho. (vid aj Vasa reakcia)

21.07.2012 | Brano Z

"Bol o tom, ze ocividne ignorujete priamociare negativum ktore inflacia ma a bagatelizujete ho. (vid aj Vasa reakcia)"
-
Stale si nerozumieme :)
-
Prva cast mojho postu bola prave o tom, ze neexistuje ziadne priamociare negativum, o ktorom pisete. Preto som sa snazil uz aj predtym objasnit mechanizmy ako inflacia vznika, pretoze s formulkou viac penazi=rast cien=menej uspor a mensia realna mzda si jenoducho nevystacite.
-
To, ze z praktickeho hladiska inflacia niekedy prekracuje nominalne uroky je prave dane ponukovymi sokmi, ktore nemaju povod v uvolnenej menovej politike. Ked stat zvysi DPH, tak vam docasne inflacia vyskoci, ale zareagovat na takuto inflaciu vyssimi urokmi by situaciu len zhorsilo.
-
Pointa je, ze prakticky nikto s usporami prvoplanovo nedoplaca na uvolnenu menovu politiku.

21.07.2012 | trotter

"Pointa je, ze prakticky nikto s usporami prvoplanovo nedoplaca na uvolnenu menovu politiku."

Poopravím, že okrem tých úspor, ktoré sú doma v ponožke/posteli/trezore a na bežnom bankovom účte. Tie (a iba tie) úspory sa prvoplánovo infláciou znehodnocujú.

22.07.2012 | pavelo

"Pointa je, ze prakticky nikto s usporami prvoplanovo nedoplaca na uvolnenu menovu politiku."

Kedy cisty vynos z urokov v komercnej banke na Slovensku dosahoval vysku inflacie? Povedzme rocnych.

22.07.2012 | Štandardná chyba

Vtedy, ked stat nezvysoval dane, regulovane ceny a nerastli ceny komodit a potravin kvoli ponukovym sokom.
-
Snazite sa mylne pripisat celu inflaciu uvolnenej menovej politike.

23.07.2012 | pavelo

hmm... a to bolo kedy?. Marne sa snazim spomenut si na take obdobie. Opacne priklady mozno prakticky volit generatorom nahodnych cisel.
(Nehovoriac o tom, ze hovorit o ponukovych sokoch je z dlhodobeho hladiska podivnost.)

Pokial tuzite ludi vzdelat vo svojom svetonazore, mozno by stalo za zvazenie toto Vase rozdelenie inflacie na "dosledok menovej politiky" a "postrannych inych efektov" ukazat na peknom grafe.
(Samozrejme s ciarou: "cisty urok v banke").

23.07.2012 | Štandardná chyba

"a to bolo kedy?. Marne sa snazim spomenut si na take obdobie. Opacne priklady mozno prakticky volit generatorom nahodnych cisel"
-
A z akej distribucie by ste generovali? :)
-
Samozrejme fakt, ze v tranzitivnej (postkomunistkej) malej otvorenej ekonomike bude viac takych sokov. To nijako nie je v rozpore nie s nejakym svetonazorom, ale celkom standardnym makrom.
-
To rozdelenie sa len tazko da uplne presne ukazat, ale urobil som graf jadrovej inflacie a CPI pre Slovensko.
http://i48.tinypic....
-
Vsimnite si, ze tie prudke narasty CPI zacinaju vzdy v januari: napr. 2003 ci 2011. To je evidentne dosledok narastu regulovanych cien a DPH.

20.07.2012 | sreto

Co sa tak pozriet na vysledky vasich navrhov z minulosti?
To co vy navrhujete predsa odjakziva taliansko a jemu podobne krajiny robili. Na 2 strane mame nemecko.
Ak sa pozriem na ekonomiku tychto krajin pred eurom, tak nebolo na tom nemecko lepsie ekonomicky aj napriek malej inflacii? Ci by povazujete za vyhodu ked mam v penazenke milionove bankovky? Nemali by sa juzne krajiny inspirovat nemeckom a nie ako vy chcete aby sa nemecko inspirovalo juhom?

Mna nelaka system s vysokou inflaciou a takisto nemam chut spekulovat do ktorej rizikovej veci zainvestujem peniaze a riziko je dnes vsade ci pri akciach, zlate a aj dlhopisoch.
Preco ma chcete nutit tie peniaze teraz minut alebo riskovat? Preto ze som zodpvedny a setrim na dochodok ked nebudem mat prijem alebo ked budem mat deti? To mam teraz vsetko minut a potom si brat pozicky?

20.07.2012 | motik

nic v zlom, ale tato Vasa veta , citujem: "Preto ze som zodpvedny a setrim na dochodok ked nebudem mat prijem alebo ked budem mat deti?" - je strasny nezmysel, ci uz ste zastancom akehokolvek prudu... Ak chcete mat nejaky dochodok, teda ak sa ho dozijete/dozijeme, tak treba INVESTOVAT nie setrit. A investovat tak aby Vas vynos bol aspon rovnaky ako inflacia, v idealnom pripade daleko vacsi...preto ak si chcete "sporit" na dochodok, tak si radsej zalozte firmu, kupte nehnutelnost, alebo zlato, obrazy, cokolvek co si moze udrzat a pravdepodobne aj zhodnoti svoju hodnotu. A robte to nezavisle na tom, co Vam bude kecat Karpis, Zudel a podobni... ak nechcete ziadne riziko, tak si kupte dreveny ancuk-jedina istota... a zabudol som volte Fica, ten dava ciste istoty bez rizika :D

20.07.2012 | sreto

O Ficove istoty teda nestojim. Setrit neznamena u mna ze budem mat tie peniaze pod vankusom. ale povedzme ked chcem mat deti o 2-3 roky tak poradte kde investovat???
Zlato obrazy su podla mna riziko a hlavne sa v tom nevyznam, nenhnutelnost mam a nepotrebujem ich viacej.
nemam az tak vela ze by ma to muselo trapit, ide mi skor o princip, ze ked chcem byt zodpovedny a vytvarat si rezervy tak niekto ma chce za to "trestat" ci uz vysokou stratou alebo rizikom.
V pripade malej stabilnej inflacie staci terminovany vklad co by vykryl inflaciu ale ked tu niekto chce rozprudit inflaciu tak mi terminak nestaci. Nie som ziaden makler, zivim sa IT a ani nemam chut sverit peniaze poradcom, lebo ti rozmyslaju hlavne pre seba a aj tak asi len maloktory ak vobec z nich vie co bude nasledovat.

20.07.2012 | Brano Z

Nikto tu nenavrhuje hyperinflaciu a nikto vas urcite nenuti peniaze minat, ci riskovat. Menej rizikovy terminovany ucet (kratkodoby) vam staci, pretoze ak sa "rozprudi" inflacia, tak stupnu urokove sadzby. Nikto vas netresta. Naopak potrestani su dnes tie rady nezamestnanych.
http://research.stl...

20.07.2012 | sreto

Vyhli ste sa 1 casti otazky. Preco chcete skusat talianske riesenia a nie nemecke ktore dosahuju lepsie vysledky? Ved taliani sa vzdy snazili riesit problemy tlacenim penazi a nikdy to nezaberalo. Vzdy to len odsunulo problemy dalej a zvysilo inflaciu. Jedine mozne ospravedlnenie je to ze tie dlhy su uz tak velke ze sa nedaju inac splatit. Potom by mozno stalo za uvahu splatit cas uveru pomocou ECB, ale jedine za podmienky ze potom sa uz budu spravat zodpovedne, napr ze by sa prijal ustavny zakon v kazdej krajine + v EU ze dochodky, minimalna mzda sa moze zvysovat len ked je statny rozpocet v pluse, ale po skusenostiach aj toto by politici obisli aby aj nadalej mohli rozhadzovat a kupovat si volicov slubmi.

20.07.2012 | motik

Ku tym investiciam: mate dom/byt, dalsi nepotrebujete..ok, ale co takto zit z najomneho druheho, tretieho, stvrteho bytu? Pripadne ak bude najhorsie tak ho na starobu predat aby ste mali na dochodku peniaze na spotrebu, cestovanie atd? Ved ked budete mat deti o 2-3 roky, tak byt mozete kludne o 2-3 roky v pripade potreby predat...o bubline sa hovorit uz asi neda, rok 2009 je nastastie za nami... u terminovaneho uctu istotu nemate, sice Brano pisal opak, ze pri inflacii stupnu aj uroky, tie su vsak stale nizsie ako inflacia, najme na kratkodobych uctoch (vid historia SVK, inflacia cez 4% , ur. sadzby pod 3%). Ked na SVK rastla inflacia a bola vysoko nebol ziadny terminak nad inflaciou...nezabudajte na zakladnu premisu: bankam nie je nikdy dost! Ak ste informatik, tak ste v top brandzi aktualnej situacie, preto na Vasom mieste nelenim a rozbieham vlastny business, ale kazdy sme iny...

Riesenie, ktore navrhujete pri rieseni EU dlhu, ma zakladny predpoklad rozumnych politikov...otazku na ich spolahlivost a zodpovednost ste si zodpovedal v poslednej vete...bud lud preventivne vsetkych politikov povesia na stromy (do jedneho, ci lavicu ci pravicu, nie je v tom rozdiel ziadny) co by bol vynikajuci odkaz aj pre trhy, alebo budu staty-ludia stale doplacat na politicke cykly/hry. Nikto sa tu tiez nezamyslel nad tym, aku zmenu spravania politikov by bolo mozne navodit zmenou dlzky volebneho obdobia: totizto nie je jedno ci je ta ktora politicka strana pri valove 4 alebo 10 rokov. Cim vacsie volebne obdobie tym lepsie vysledky a lepsia sluzba politikov sa da ocakavat...

20.07.2012 | sreto

No pre mna ma velku hodnotu moj volny cas, malo stresu .. svoj zivot nechcem travit stresovanim okolo kariery firmy, mne moj plat uplne staci. Nie som ani typ vhodny na podnikanie. Nemam az tolko penazi, ze by som mohol kupovat byty, resp nechcem sa dostat do krysieho zavodu, aj ked povedzme s nejakou rezervou a prenajimanie tiez nemusi byt vzdy med lizat.

S tymi terminakmi to vidim podobne, ale na najblizsie obdobie s tym v pohode prezijem. Ide mi naozaj skor o princip, 1% stratu som ochotny tolerovat ale 10% sa mi prestava pacit.

20.07.2012 | Brano Z

Ale ja chcem nemecke riesenie: "chcem" od administrativy, aby vytvorila rast nominalnych prijmov na juhu europy v takej miere ako doteraz vytvarala pre pokrizove Nemecko (rast NHDP 4-5% medzirocne).
-
Mimochodom, nemecky nominalny dlh v abs. cislach rastie rychlejsie ako taliansky (a to taliani platia 5x vyssie uroky). Cize urcite by som nenazyval skrtanie nejakym nemeckym riesenim.
-
Reformy orientovane na agregatnu ponuku su fajn, len maju efekt az v dlhsom casovom horizonte.

21.07.2012 | sreto

No nemci uz nie su to co byvali, ciastocne kvoli NDR a tiez sa "prisposobili".
Ide o to ze ked nechame rozhodovat o eure talianov, tak euro dopadne ako lira a problemy aj tak zostanu.
Nejake uvolenenie eura, resp inflacia bude ciastocne asi potrebna, len treba naucit staty ze inflacia nie je trvale riesenie a kedze slubom sa verit uz neda, tak jedine co sa da, je vy nieco usetrite a my nieco vytlacime, opacny postup by nefungoval. V podstate to teraz robia nemci, pomaly pustaju inflaciu, resp tlacia peniaze a zarovne nutia setrit tych co na to nemaju, resp vela rozhodzuju.

21.07.2012 | sreto

Este k terminakom,odhladnuc od toho ze uroky su nizsie ako inflacia, ale povedzme ze su aj rovnake, ale netreba zabudat na dan z prijmu co je 20% a mne nie je jedno ci ta dan je z 2% alebo 10%. Takze inflacia ma okrada, otazka znie len o kolko .

22.07.2012 | Štandardná chyba

Dan z prijmu, DPH, spotrebne dane, atd. Ale ako za tieto dane nemoze uvolnena monetarna politika centralnej banky.

22.07.2012 | sreto

No vyska dane urcuje percento ktore mi stat zoberie, ale vy chcete aby ta ciastka z ktorej sa dan plati bola co najviacsia.

Inac na aku dobu chcete mat tu vacsiu inflaciu? A ked pojdu hore terminaky, nepojdu hore aj dlhopisy? A ked stupnu uroky bude sa dat este vratit potom neskor k nizsim urokom, nebudu potom zase reci ze pri 10% uroceni dlhopisov sa inac neda a treba pokracovat v tlaceni? Niekde hore ste pisali ze moze byt inflacia 5 a zvysovanie platov 3 a tym sa stanu juzania konkurencie schopni. Neda sa to iste urobit pri inflacii 2 a zvysovanie 0 ?

A este 1 neplati v ekonomike nieco ako zakon zachovania energie? To znamena ze ked tlacenim penazi niekomu pomozem(znizim mu dlhy), tak automaticky musim niekomu uskodit?

22.07.2012 | Štandardná chyba

Pockajte si na dalsi post, tam budem konkretnejsi. Nie, tlacenie penazi nie je nutne hra s nulovym suctom (hlavne ked su v ekonomike nevyuzite produkcne kapacity a nezamestnanost).

23.07.2012 | Martiman

Akademickí ekonómovia. Inflácia pre mnohých skutočne znamená zníženie reálnej mzdy, pretože akosi zvyšovanie platov zaostáva. No prečo? Lebo kým si ich u zamestnávateľa pretlačíte (alebo zamestnávateľa zmeníte) tak na ňu doplácate. Takže šup-šup. Teória musí korešpondovať s realitou!

23.07.2012 | Štandardná chyba

Teraz neriesime to, ze niektorym zamestnancom rasti nominalna mzda rychlejsie a niektorym pomalsie. Riesime to, ze pricinou vzniku inflacie v dosledku uvolnenej menovej politike su vyssie nominalne mzdy, resp. vseobecne (a nominalne) bohatsie domacnosti.

23.07.2012 | Martiman

A ja riešim to, že na infláciu bude vždy doplácať ten, kto akurát nie je na ťahu. Odstráňme z úvahy iné dôvody zmeny mzdy, a ostane nám fakt, že inflačný tlak vždy predbieha reakciu v podobe úpravy mzdy. Tak ako môže pomôcť inflácia ekonomike, keď ochudobňuje domáceho spotrebiteľa? A na export sa v prípade južanských krajín s veľmi negatívnym obchodným saldom vyhovárať nemôžete.

23.07.2012 | Martiman

Ešte dodám, že to ich saldo nie je spôsobené menovou politikou. Bolo to tak aj pred eurom, ak ma pamäť neklame. Možno s výnimkou (severu) Talianska.

23.07.2012 | Štandardná chyba

"ostane nám fakt, že inflačný tlak vždy predbieha reakciu v podobe úpravy mzdy"
-
Tak popiste presne ten mechanizmus ako inflacia predbieha rast nominalnych miezd. Centralna banka nakupi dlhopisy za nove peniaze, takze penazna zasoba sa zvysila a idete. Akym mechanizmom rastu ceny skor ako nominalne dochodky ci ceny aktiv?
-
Inflacia ekonomike "pomaha" tak, ze indikuje zvyseny agregatny dopyt. Ona je teda len prejavom rastu nominalnych miezd, dochodkov a bohatstva.

23.07.2012 | Martiman

Ľudia infláciu nezaregistrujú týmto spôsobom... Oni vidia až ceny. O aktívach nehovorím ani nenapádam to, že inflácia nemá rozhodujúci vplyv na "točiace sa" úspory. Aj keď, nejaká (súčtová) strata je vždy, lebo inak by banky prerobili, nie?

Druhá časť: centrálna banka zvyšuje dopyt po peniazoch, aj keď je investičné prostredie v stave, že sa idú búrať v Írsku novostavby... v tomto musím súhlasiť s tými, čoi tvrdia, že nafukujú (aspoň sa o to pokúšajú) ďalšiu bublinu. Ja som zastáncom takej prírodnej ekonómie, a toto nie je prirodzená inflácia... (teda zvýšenie dopytu)

23.07.2012 | Martiman

Resp. presnejšie: snaží zvýšiť dopyt ich zlacnením. Už sa jej to aj možno podarilo, pričom do investícií sa aj tak nik nehrnie (neviem presne, nie som insider), viď negatívne úročenie nemeckých a francúzskych dlhopisov.

24.07.2012 | Amras

Popis mechanizmu inflacie:
Komercne banky dostanu k dispozicii nove peniaze. V sucasnej situacii ich investuju primarne do komodit, ciastocne akcii, niektorych dlhopisov atd. Investovanim do komodit zvysuju ich cenu, a zvysuju ju aj pre vyrobny sektor, ktory si to premietne do zvysenych cien svojich produktov. Na zvysenie cien vyrobcov zareaguju predajcovia a voila- inflacia aj pre spotrebitela je na svete, uzitok z nej pre ekonomiku je pochybny, rast nominalnych dochodkov s tym celym nic nema.

24.07.2012 | Brano Z

Hned zaciatok mate zle. CB kupuje vacsinou statne dlhopisy a zakaznik nemusi byt nutne komercna banka. Navyse tymto nakupom zvysuje CB cenu statnych dlhopisov pre vsetkych vlastnikov, cim sa domacnosti stavaju bohatsie a viac utracaju.
-
Druha chyba je v tom, ze vasa teoria vlastne predpoklada, ze centralna banka uvolnenou politikou sposobuje pokles agregatnej ponuky (rast cien a pokles outputu, rast nezamestnanosti).
-
Tretia vec je, ze neviete obhajit ten spekulativny nakup komodit. Kde su tieto prebytocne zasoby komodit ulozene, ze ich nevidime?
-
A preco by niekto investoval do akcii ak vie, ze profit firiem pojde dolu (pre zvysene naklady na vyrobu?). Do akcii sa invstuje preto, lebo trh ocakava zisk, dividendu. To znamena, ze trh ocakava, ze firmy budu viac predavat a domacnosti teda viac kupovat.

24.07.2012 | MartinTT

Takže nakoniec som sa k tomu dostal aspoň na chvíľu.

Nebudem sa rozpisovať o tom, ako sú ukazovatele, ktoré ste použili v článku, mimo realitu, resp. sú nedokonalé.
Teraz mi ide hlavne o toto.
Uvoľnená menová politika zvýši nielen infláciu, ale aj nominálny výnos, takže je to neutrálne. To je vaše tvrdenie. Lenže ja mám problém s prijatím tohto argumentu, nakoľko neberiete do úvahy časové hľadisko. Ide o to, že sa to nedeje v rovnakom čase. Nakoľko k novým peniazom sa nedostanú naraz všetci účastníci na trhu. Takže nejde o vlastne hru s nulovým číslom, ako to naznačujete. Banky totiž nezdvihnú okamžite úroky.
Uvediem príklad. Je rozdiel, keď napríklad by hráči pokru dostali v priebehu hry rovnaký počet žetónov v rovnakej hodnote, ako keď by dostal žetóny len jeden, prípadne len niekoľko hráčov (to je prípad, ako sa dnes vlastne realizuje dnešné menové uvoľnenie). Či vy v tom rozdiel nevidíte?

Ďalej mám problém s tým, že vlastne v diskusii sa spomínali hlavne úspory (to však nie je kvôli vám). Problémom sú však hlavne mzdy. Mám na mysli to, že väčšina ľudí zo svojej mzdy spotrebuje, ako usporí. A na Slovensku je viac ľudí, ktorí všetko minú. Takže tu je tento problém ešte viac vypuklejší. Zamestnávatelia totiž nezvyšujú mzdy pracovníkom automaticky hneď, ako sa začne zvyšovať cenová hladina a rovnako tak to ani je v prípade zvýšenia produktivity. Takže opäť nemôžte tvrdiť, že menové uvoľnenie by bolo neutrálne.

Preto mám tieto otázky.
Prečo by sa mala k novým peniazom dostať len úzka skupina ľudí. Prečo nemôžu dostať všetci peniaze naraz v rovnakom množstve, keď už chcete stimulovať menovým spôsobom?

Keď tvrdíte, že menová stimulácia by pomohla rastu HDP, tak potom navrhujem rovno dvojnásobné zvýšenie nových peňazí oproti tomu, čo by ste navrhovali vy. Súhlasili by ste so mnou aj potom?

Rovnako by ma zaujímalo, ako je možné, že sa neustále zvyšuje zadlženosť či už verejného sektora, alebo súkromného sektora voči HDP. Nemalo by to byť neutrálne a teda zadlženosť by sa nemala zvyšovať?

Myslíte si, že stimulovať sa dá niečo neustále a do nekonečna?

24.07.2012 | Brano Z

"Prečo by sa mala k novým peniazom dostať len úzka skupina ľudí. Prečo nemôžu dostať všetci peniaze naraz v rovnakom množstve, keď už chcete stimulovať menovým spôsobom?Rovnako by ma zaujímalo, ako je možné, že sa neustále zvyšuje zadlženosť či už verejného sektora, alebo súkromného sektora voči HDP"
-
Preco si myslite, ze sa k peniazom dostava len uzka skupina ludi? A preco si myslite, ze peniaze nemozu dostat vsetci? A preco si myslite, ze uvolnena politika zvysuje dlhy?
-
Sledujte novy post, na tieto veci tam bude odpoved.

25.07.2012 | MartinTT

Fajn. Už sa teším.

Štandardná chyba

Štandardná chyba
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 4298
  • Priemerná diskutovanosť: 133
  • RSS blogu

O blogu

Blog ekonómov spojených s CERGE-EI v Prahe.