Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Naozaj nezávisí cena v tendri od počtu ponúk?

17.02.2013 | Braňo

Diskusia (27 reakcií)

17.02.2013 | libertarian

"Bohovsky zložitá" teoria . Len sa v článku akosi zabudlo uviesť, že ak je investorom ŠTAT , tak je "najvýhodnejšia" cena práve tá najvyššia - z nej sa dá zaplatiť najvyšší bakšiš. A pre sudruhov politikov je lautr jedno, koľko to bude stáť - veď to zaplatia ovčania, a oni, politici, budu mať z toho iba tučné sústo. Preto treba z ponuky škrtnúť najnižšiu ponuku - aby neboli tie ceny príliš nízke. Ved by nezvýšilo na tringelt.
Je smiešne sa vôbec touto témou zaoberať, pokiaľ ovčanom nevadia predražené tendre. Veď načo ?

17.02.2013 | secu

toto je skor akademicka odpoved...nieje dolezite ci sa nieco zmeni, ale vedecky dokazat, ze pani nema pravdu cistymi faktami. neplette do toho politiku:)

17.02.2013 | libertarian

Ja som povedal svoj názor - názor OBČANA , ktorý dopláca na tie politické kšefty. Ak sa autori iba hraju na ekonomov a rozoberaju akademické problémy - je to ich právo. Neberiem im to.
ALe oddelovať to od politiky je absurdné.

17.02.2013 | tomiik

Menit politiku nie je ulohou ekonomov, ale obcanov. Ten clanok mal zaujem byt skor edukacny, aj ked teoria aukcii je prilis zlozita na jeden clanok. Jednym z cielov ekonomie je nakoniec poskytovat informacie OBCANOM o nakladoch a benefitoch roznych opatreni, aby mohli lepsie kontrolovat politikov. Ide o blog, ktory sme napisali vo volnom case, lebo nam prislo, ze ludi moze problematika obstaravania zaujimat, a ten rozhovor v SME nam poskytol dobry odrazovy mostik (navyse nemohol zostat bez kritickej odozvy). Cielom bolo informovat prave OBCANOV o sposobe, akym treba o obstaravani rozmyslat, ktore faktory su pre efektivne obstaravanie dolezite a kedy. Takto mozu vytvarat tlak na efektivnu statnu spravu. Kazdopadne, ak je vasim svetonazorom, ze stat treba za kazdu cenu zrusit, je to vase pravo, a asi to nebol blog pre vas (aj ked ma mrzi, ze vas tema nezaujala). Ale snad to niekoho ineho zaujalo. Ja sa osobne snazim nevidiet svet cierno-bielo (stat ble, sukromny sektor mnam), ale posudzovat benefity a naklady kazdeho opatrenia. Inak teoriu aukcii pouzivaju v uplne rovnakej forme aj sukromne firmy pri velkych nakupoch ci predajoch majetku. Napriklad Paul Milgrom, ktory dostal Nobelovu cenu za teoriu aukcii, radil Googlu, ci Yahoo pri IPO. http://www.milgrom....

18.02.2013 | libertarian

Ale ved ja ani nenapádam formálnu správnosť článku !!!
Ja vidím vadu v tom, že článok v bežnom občanovi vytvorí pocit, že - ak sa nejaký kšeft robí formou aukcie, tak je automaticky výhodný pre občanov.
Ja netvrdím, že v tom článku to takto tvrdíte, ale bežný občan to takto pochopí. A preto by mal dostať súčasne vysvetlenie, že ku skutočne dobrej aukcii je nutné, aby tí štátni úradníci boli pod tlakom a kontrolou, či je konečný efekt z aukcie výhodný pre nich.

18.02.2013 | Motylx

" Co ak sa firmy dohodnu? A ak sa dohodnu firmy a zadavatel? "

Vsak vy sami tam pletiete politiku, tak preco ta vycitka libertarianovi?
;)

Inak so zaverom suhlas.
:)

18.02.2013 | tomiik

Libertarian nas kritizuje, ze tam nemyslime na politiku, vy tvrdite, ze tam mame politiku, tak teraz som zmateny ;)

18.02.2013 | Motylx

A ak sa dohodnú firmy a zadávateľ?

Najzaujímavejší príklad sme si nechali na koniec. Je to prípad, keď informácie o počte a výške ponúk komunikuje zadávateľ priamo s vybranými dodávateľmi. Tu už sa často jedná i o korupciu. Takémuto prípadu sa venovali napríklad Burguet a Che (2004) . Za takýchto okolností je už vyššia pravdepodobnosť, že produktívnejšia firma prehrá. Ale aj v týchto prípadoch väčší počet súťažiacich povedie k vyššiemu monitoringu súťaže.

Asi to prehliadol.
:D
Ale ze aj vy...
?
;)

17.02.2013 | Emília Sičáková-Beblavá

skvele, dakujem. po precitani vcerajsieho rozhovoru som sa zlakla, ze sa prestalo pracovat s faktami. neprestalo - a este raz dakujem.

17.02.2013 | Niless

Zaujimave za v praxi, najma v stavebnictve je najnizsia cena vacsinou ta vitazna. Preco? No lebo zmluvne podmienky zadavatela a definovanie zakazky je take ake ma byt.
Takze ak to zhrnieme cena nie je klucova, pri objednavani statu je dolezite vediet co stat chce ale este dolezitejsie je aby podmienky neboli nastavene pre toho, kto ma vyhrat. A nech sa nikto nehneva ale skrtanie najnizsej ceny je blud, lebo absolutne neriesi dohadzovanie zakaziek cez "krive" zadavacie podmienky sutaze a "hlupe" zmluvne podmienky s vitazom tendra. Ak by politik mal vlastnu firmu nastavil by vsetko tak ze by to slo a mozno ako je zvykom niektorych chrapunov by ani nezaplatil ale ked ma clovek funkciu tak akosi prehodi poly a plati viac. CEly ten sum ohladne obstaravania nic k lepsiemu neriesi, lebo nijako zasadne neeliminuje vplyv politiky.

18.02.2013 | JAJA11

myslím, že článok má pravdu, bohužiaľ iba teoretickú... všetky tie ekonomické teórie sú úplne nanič, lebo sa zabúda na najdôležitejší faktor a to sú ľudia.... vôbec by sme takéto teórie nepotrebovali, ušetrilo by sa veľmi veľa peňazí, ak by sme začali tých, čo organizujú verejné obstarávanie aj postihovať, ak nevyberú najlepšiu ponuku... sú to zvyčajne ľudia, ktorí kričia, akú majú zodpovednosť a požadujú vysoké finančné ohodnotenie, ale keď sa príde na to, ako vybrali ponuku, tak už zodpovednosť niesť nechcú.... ak by boli za zlé výbery finančne postihnuteľní, tak by si rozmysleli, ako budú vyberať.... a ospravedlnením by nemohlo byť ani tvrdenie, že to urobil v dobrej viere.... jednoducho, ak zle rozhodli, tak by mali byť postihnutí znížením platu, alebo dokonca aj prepustením, či trestným stíhaním.... záviselo by to od veľkosti škody... veď tú by nemalo byť problém pomocou týchto teórii vypočítať približnú škodu, ktorá by vznikla...
najlepším výbercom dodávateľa sú malí podnikatelia... ak nevyberú správne, pripravia sa o zisk.... ak výber robia už štátni zamestnanci, alebo manažéri, ktorí sú na dobre platenom pracovnom mieste, ale nepodieľajú sa na zisku firmy, tak nemajú dôvod šetriť peniaze pri verejnom obstarávaní....

18.02.2013 | libertarian

presne tak.
Toto je absolutny problém, a tie vedecké rečičky namiesto vysvetlenie problému ten SKUTOČNÝ problém iba zamaskujú.

18.02.2013 | pkx

Ja si to nemyslim. Neni ambiciou blogu objasnovat komplexne vsetky faktory suvisiace s aukciami.
Vyvracaju len jedno jedine tvrdenie z rozhovoru s "odbornickou" na verejne obstaravanie. Nikde nehovoria ze politika nehra rolu, ale jasne dokladuju ze ked sa politici ohanaju irelevanciou poctu uchadzacov tak jednoducho bud klamu, alebo su obycajne nekompetentni (alebo oboje).

18.02.2013 | Evil Austrian Fellow

Po dlhšej dobe niečo kvalitné na etrende. A ja som už myslel, že ste ten blog pustili k vode...

18.02.2013 | Motylx

Vsetci asi makaju na janeckovi...kralovi kralov. :D
Maju asi ine priority toto je len volnocasova aktivita...ci?
Previcil by som si neurony aj ja, poometal pavuciny. :)

18.02.2013 | Brano Z

Tak Tomas ma par mesiacov rozrobeny jeden post a zrazu, v prieberhu par hodin, prisiel s tymto :)

18.02.2013 | Evil Austrian Fellow

Darmo, keď sadne téma, tak to ide rýchlo.

18.02.2013 | Brano Z

Praveze by som nikdy nepovedal, ze Tomas napise akurat nieco o aukciach.

18.02.2013 | mikid

Nechapem.

Za radicovej vlady, odbornici (think-tanky a rozne MVO) presviedcali obcanov, ze najlepsie co radicovej vlada vymyslela zaviedla, boli e-aukcie.

Vtedy nikto nekritizoval nevyhodu v e-aukcii, ze sutaziaci vidi, ze sutazi sam (a tak nemusi znizovat prvu nastrelenu cenu).
Naviac, e-aukcie mali pevne stanoveny cas ukoncenia aukcie bez moznosti predlzenia. (to tiez nikto z "odbornikov" nevidel problem)
.
Opakujem. Vtedy sa to radicovej vlade pripisovalo ako velke PLUS. A nikomu z odbornikov to nevadilo.

Teraz sa tu vynara mnozstvo truhlikov s ober-analyzami dokazujucimi nevyhodu sutaze, ak sutaziaci vidi, ze sutazi sam.
Ano. mam na to rovnaky nazor. Ale ako je mozne ze to pred rokom este nikto nevidel ako problem?

O com to teda do riti je!?

18.02.2013 | Brano Z

Je to predsa o tom, ze nechapete.

19.02.2013 | obcanh

K teórii sa vyjadrovať nebudem, len upozorňujem, že závery z nej sa opierajú o predpoklady, ktoré v realite nikto neoveroval a odvolávať sa na teóriu, hoci len hypoteticky, bez toho, aby ste uviedli jej predpoklady je hrubá chyba - nielen priestupok voči korektnosti. Vďaka takýmto "teóriám" (najmä z oblasti financií) a z nich nekriticky preberaným záverom máme dnes krízu. Obávam sa však, že ešte väčší háčik je v tvrdení, že empirická analýza ukázala, že s počtom ponúk klesá cena o desiatky percent oproti predpokladanej. Predovšetkým - ako vzniká predpokladaná cena? naozaj nie je veľmi presvedčivé konštatovanie v štúdii, že diskusia o nich je oprávnená, ak sa má stať "kritériom" hodnotenia. Len ako príklad uvediem, že tzv. štátna expertíza na cenu diaľnic u nás stanovila - ako sa nedávno ukázalo - predpokladanú cenu o desiatky (!!!) percent vyššiu, ako boli všetky (!) ponukové ceny súťažiacich spoločností. S istou dávkou humoru, ale aj realizmu, by sa dalo teda povedať, že nie vysúťažená cena je nižšia pri väčšom počte ponúk, ale ponuková cena je vyššia pri väčšom počte ponúk. Prečo? Aby sa aj najvyššia cena (nášho kamaráta) zdala nízka. Takže, jedna otázka: ako konkrétne bola odhadnutá závislosť „vylepšenia“ predpokladanej ceny od počtu ponúk? Aké konkrétne faktory okrem počtu ponúk (charakterizujúce obstarávaný predmet, metódu súťaže, jeho (predpokladanú) cenu...) autori analýzy uvažovali? Ako pôsobili tie ostatné faktory? Nebol v skutočnosti počet ponúk „závislý“ na obstarávanom predmete a predpokladanej cene? Atď.... A na záver: boli realizačné ceny dodržané?

19.02.2013 | Motylx

:D
Odpoved mozno nebude, pretoze nepracovali na tomto poste mesiace.
A mozno sa hecnu.
;)

20.02.2013 | Evil Austrian Fellow

Neodpovedal autor, tak ak sa nepohneváte, odpoviem na čosi ja.
-
V prvom rade to je len blog post a nie nejaký working paper (aktuálna práca), hoci to je napísané pre bežného čítateľa príliš zložito.
-
V druhom rade si treba uvedomiť, že je to argumentačný text, pričom tézu máte naznačenú hneď v nadpise. Autor rozoberá najprv teoreticky jednotlivé možnosti a potom svoje tvrdenie podporuje empiricky. Pričom autor, v rozpore s tým čo tvrdíte, veľmi pekne uvádza svoje predpoklady. Veď sám tvrdí, že téza je platná za istých (dosť reštriktívnych) predpokladov.
-
Podotkli ste aj na nadsadené ceny pri štátnych zákazkách, čo určite je problém, no to s intenciou textu nemá nič spoločné. Autor sa tohto problému tak trochu aj dotkol v tej časti o korupcii. ;) Mimochodom aj v tomto prípade má konkurencia istý dopad na výslednú cenu, čo ide proti pôvodnej téze. V závere autor necháva na čitateľa, ktoré predpoklady a výsledky považuje za realistické.

20.02.2013 | Evil Austrian Fellow

Tak ono to sú autori, nie autor.

21.02.2013 | obcanh

Opäť len stručne k teórii: ak má teória mať význam pre praktické použitie, musí dobre "modelovať" skutočnosť - najmä predpoklady musia byť relevantné. To som chcel povedať. Uvediem poznatok z praxe, naozaj relevantný: nemocnica chcela kúpiť autá. Urobila tender. Opakované námietky spôsobili, že po roky trvajúcom procese v súťaži zostali len ponuky áut, ktoré najmenej chcela, za ceny, ktoré boli najvyššie. Tí "produktívni" jednoducho svoje kvalitné lacné autá predali na trhu. Alebo, väčšina tendrov na výpočtovú techniku alebo zbrane končí tak, že sa s časovým odstupom (niekedy po rokoch) kúpi predražené železo, ktoré je nebezpečné alebo nemožné použiť kvôli jeho technologickému zastaraniu a, pochopiteľne, vzhľadom na časový odstup, predražené v porovnaní so súčasnou kvalitou a technologickou úrovňou. Alebo, predpoklad o rozdelení produktivít a nezávislosti účasti v tendri od proudktivity je nezmysel. V tendroch súťažia, je to môj názor, s väčšou pravdepodobnosťou menej produktívni a skorumpovanejší. Produktívni a čestní súťažia - úspešne - na trhu. Metóda nakupovania, ktoré sa zvrhlo na zákonom legitimizovanú korupciu - vznešene nazývanú "obstarávanie", by mala zodpovedať potrebám spotrebiteľa (štátu). Podstatné je preto, po prvé, či vec potrebuje. Pochybujem, že zo súčasného sortimentu nakupovaných tovarov a služieb štát naozaj potrebuje viac ako 60-70% (z eurofondov ešte menej - sú to tzv. mäkké peniaze). Pravda, na skutočne potrebných ďalších 30-40% nákupov potom nezostáva. Po druhé, kupovať by sa malo tak, ako keď kupuje súkromník pre seba. Hoci nevylučujem, že v niektorých prípadoch si nechá urobiť ponuku od viacerých dodávateľov, následne sa rozhodne s kým bude rokovať - a nie vždy vopred oznámi, čo je preňho rozhodujúce. A keď sa nedohodne, rokumje snekým iným. Prečo by mal štát robiť zo seba zo zákona odovzdaného hlupáka? Prečo to štát robí, je mi záhadou. Asi preto, lebo štát je blbec, alebo preto, lebo radšej súhlasíme s tým, aby bol blbec, ako by sme mali pripustiť, že je možno skorumpovaný (blbec). Bohužiaľ, zákon spôsobil, že nakoniec je štát práve skorumpovaný blbec. Kde je chyba? Možno je v tom, že tí, ktorí si vymyslia nákup, nepodliehajú kontrole. Prećo by nemal mať parlamentu povinne predkladať svoje nákupné úmysly. Možno v tom, že ten, kto pre štát nakupuje by mal vedieť, že je tu niekto, kto ho skontroluje a niekto kto platí a ten kto kontroluje a platí nemusí zaplatiť všetko, čo skorumpovaný blbec "obstará". A že keď raz navrhne zlý nákup, letí. A že keď raz nezbadá, že návrh je zlý, letí. A že keď raz urobí zlú dohodu o postupe platenia a reklamácii a zaplatí viac, ako za tú istú vec zaplatil trh, letí a platí - 3%, 5%, 10%... rozdielu z ceny a garantované zo svojho. Toľko totiž pravdepodobne zobral. A ešte je chyba v tom, že sú možné dodatky a že sa platí predtým, ako sa overí oprávnenosť ceny voči trhu a kvalita tovaru. Všetci si pamätáme, aké problémy sme mali pri kúpe neexistujúcich bytov. Nepoučili sme sa?

22.02.2013 | Motylx

Neverim, ze na toto ti niekto z autorov odpovie. :D
A kto bude kontrolovat kontrolorov?
Nebude to napokon tak, ze stat narastie a aby zvladol zvysene potreby statu, tak opat narastie a aby zvladol zvysene potreby statu tak...
?
:D

22.02.2013 | Evil Austrian Fellow

Ok ale čo to mení na tom čo napísal autor? Autor tvrdí, že konkurencia nemá vplyv na cenu iba za istých predpokladov. Nevidím, čo konkrétne chcete napadnúť. Autor ponúka hneď niekoľko predpokladov a zahŕňa aj korupciu. Síce iba v istej forme, ale cieľom tohto článku nebolo skúmať formy korupcie v štátnej správe. Nikto nevraví, že to nie je problém, alebo že to neexistuje alebo že to nie je časté. Akurát sa tomu článok jednoducho nevenuje, tak v čom je potom problém?

Štandardná chyba

Štandardná chyba
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 4298
  • Priemerná diskutovanosť: 133
  • RSS blogu

O blogu

Blog ekonómov spojených s CERGE-EI v Prahe.