Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kto profituje z uvoľnenej politiky ECB?

11.09.2012 | Braňo

Diskusia (321 reakcií)

11.09.2012 | jurajz

primárna bilancia gréckeho rozpočtu je už takmer vyrovnaná...

wtf? znizenie o polovicu urcite zasluhuje uznanie, ale stale je to piaty najvyssi deficit od 1990. Cize ziadne rizikove prirazky, aj vlastne minanie ich stahuje.

Mimochodom prvy stvrtrok naznacuje ze tento rok uz taky uspesny nebude, za q1 za primarny deficit zvysil v porovnani s minulym rokom, uvidime polrocne data.

11.09.2012 | mito86

Deficit rastie pretoze klesa HDP, nie preto, ze by rastly vydavky, nie?

11.09.2012 | jurajz

V tom linku co tam Brano ma su vyjadrene absolutne hodnoty, nie podiel na HDP. Teda je tam aj podiel, ale pointa je ze greci aj vlani minuli o 4,7mld. EUR viac ako ziskali v prijmoch. Ano znizili primarny deficit za dva roky o 20 mld. ale stale kopia dlh a vyzera ze uz dalej znizovat nebude. Jednoducho a krasne ich dohana 10 rocne vyrazne deficitne hospodarenie...

11.09.2012 | Brano Z

A Spanielov dohana prebytkove hospodarenie? A Nemcov preco nedohnalo deficitne hospodarenie? :)
-
Navyse "kopit dlhy" uprostred takej recesie ako v Grecku nie je nic nenormalne. EK uvadza aj cisla primarneho deficitu (teda bez urokov) ocisteneho o hospodarsky cyklus, kde je Grecko uz v 2011 v prebytku:
http://ec.europa.eu...+%28%2B%29+or+net+borrowing+%28-%29+excluding+inte­rest+of+general+government+adjusted+for+the+cyclic­al+component+%3A-+Adjustment+based+on+potential+GD­P+Excessive+deficit+procedure

11.09.2012 | MartinTT

Žeby aj záležalo z čoho vlastne boli tie príjmy rozpočtu?
Veď do začiatku krízy vznikalo najviac pracovných miest v EÚ. Kde potom teda nastal problém?

Prečo teda to stavebníctvo a reality tak padli?

11.09.2012 | api

A HDP klesá, lebo Grécko si málo požičiava ... aká to krásna logická konštrukcia, bolo skôr vajce, alebo kura? Toto je trepanie, ktoré nestojí ani za komentovanie, rovnako ako ten článok. Škoda reči...

11.09.2012 | Brano Z

Nerozumiem preco by malo byt kriteriom ranking deficitov od 1990.
Medzi 1990-1999 mali Greci vlastnu menu, takze to tazko vobec porovnat.
-
V 2009 bol primarny deficit 10% NHDP. V 2011 uz len 2,16% NHDP a to pri rapidne padajucej penaznej zasobe.

11.09.2012 | mito86

M3 rastie v nemecku v dosledku toho, ze kto moze presuva peniaze tam? Otazka vsak je, ako tomu zabranit ked sme v eurozone.. napr. aj take svajciarsko nie je v eurozone a nedari sa mu zastavit prilev eur...

11.09.2012 | Motylx

http://richardsulik....

11.09.2012 | Brano Z

Bohuzial som tento clanok videl az potom, co som odpublikoval svoj. Takze zareagujem mozno nabuduce. S titulom suhlasim, ale s interpretaciou asi tazko :)

11.09.2012 | Motylx

Tento si asi videl, ale tiez s nim nesuhlasis, predpokladam. :)

11.09.2012 | Motylx

:) Sry, http://eurokriza.sk...

11.09.2012 | Brano Z

No, tak to je nejaky sumar, ale bez nejakeho "message". O konkurencieschopnosti SR som pisal uz pred rokom:
http://blog.jetotak...

11.09.2012 | Motylx

Hm...myslim, ze jasnejsie a pravdivejsie posolstvo ako v tvojich clankoch a zrozumitelnejsia a poctivejsia argumentacia.
Ale to je ok, nuti vas to vsetkych aspon pracovat na kvalite, z coho mame prospech aj my. :)

11.09.2012 | Michal Lehuta

ak je pre teba vyssia inflacia "profitovanie" :) lebo to nemecko profituje skor z toho, ze je konkurencieschopnejsie ako ostatni, a preto tam pri krize juhu tecu peniaze. a bundesbanka len nechce, aby tam tieklo este viac (inflacia)

11.09.2012 | Brano Z

Nemecko skor doplaca na prilis vysoku konkurencieschopnost. Jeho ekonomika je dynamicky neefektivna (podobne ako cinska) - nizke mzdy znamenaju rychlejsi rast investicii (resp. net exportov), ale menej spotreby. Vyssie mzdy by znamenali sice menej investicii, ale zase viac spotreby, pricom rast RHDP by zostal nezmeneny.

11.09.2012 | Brano Z

Tak ak je pre teba vyssi nominalny prijem len vyssia inflacia, tak potom je debata tazka ;)

11.09.2012 | Libor Bešenyi

Zdravim Brano - vzdy sa velmi tesim na Vas blog - aj ked musim uznat, ze nie vzdy mu celkom rozumiem... ono mi to zvykne poslabsie palit a ekonomika je mimo moj obor.

Pomaly ale zacinam asi rozumiet o com tocite... aspon trocha a len som sa chcel opytat (off topic):

1/ moze nastat situacia, kedy centralna banka musi stiahnut peniaze (napr. kvoli rychlosti ich obehu)? Ake ma na to nastroje? Alebo toto sa nemusi riesit, lebo ceny su kradkobo rigidne len smerom nadol?

2/ ma nejaku vyhodu mat menu naviazanu na zlato BEZ CB? Ak som to spravne pochopil, ceny by lietali podla pocasia.

3/ ma nejaku vyhodu mat menu naviazanu na zlato S CB oproti mene s CB bez zlata?

Dopredu sa opravedlnujem za asi hlupe otazky, ale popri rodine a zamestnaniu cloveku vela volneho casu neostava na 'zaujimavosti'. Dik.

11.09.2012 | Brano Z

Dakujem za zaujem. Mozno niekedy napisem taky vysvetlovaci blog, nic zlozite len dopyt a ponuka.
-
1. Toto je situacia, ked ludia zacnu robit viac transakcii za urcity cas a teda rychlost penazi v obehu rastie. Centralna banka zareaguje len ak sa zvysujuca sa rychlost prejavi aj vo zvysujucich sa cenach. To nastane vtedy, ak je nizka nezamestnanost a ekonomika vyuziva plne svoje kapacity. Ceny su rigidne oboma smermi, ale akonahle ekonomika vyuziva plne svoje kapacity, tak aj ceny reaguju pruznejsie.
-
CB to riesi kratkodobymi repo-trendrami, cez ktore stiahne likviditu a zvysi urokove sadzby na trhoch.
-
2-3. Ked naviazete menu na zlato, tak CB je defacto zbytocna. Ponuku penazi riadia majitelia zlatych bani a dopyt industrialni producenti a investori. Podla toho by lietali aj ceny. Ponuka zlata je pritom dost nepruzna, takze ak by vznikol velky dopyt po zlate, tak by prudsie vzrastli urokove sadzby, co by malo negativny vplyv na realne hdp. Inak som o tom pisal minule: http://blog.etrend....

11.09.2012 | grgo

Iba na dolnenie Brana:

1) Kľúčom k pochopeniu moci CB je to, ak si uvedomíme že z dlhodobého hľadiska má CB plnú kontrolu nad ponukou peňazí - keďže má monopol na ich tlačenie. Takže už aj úpravy tempa tlačenia peňazí v budúcnosti majú za následok zmeny v rýchlosti peňazí v obehu dnes.

Druhý dôležitý fakt je ten, že množstvo peňazí v obehu a ich rýchlosť ich používania pri nákupe nových tovarov a služieb (čo dáva dohromady nominálny príjem, teda nominálne HDP) sa kodeterminujú. Neexistuje tam nejaký mechanický vzorec ktorý by hovoril že uvoľnenie X peňazí zvýši velocitu o Y či naopak. Už len hrozba uvoľnenia peňazí CB môže zvýšiť velocitu, čo môže znamenať že uvoľnenie peňazí nebude potrebné.

Preto viacero ekonómov (napríklad Braňom spomínaný Woodford) vyzýva Centrálne Banky aby zmenili komunikačnú stratégiu. Namiesto "uzatvorených" vyhlásení typu "Počas budúceho týždňa nakúpime dlhopisy za novovytlačených 500 miliárd EUR a uvidíme čo bude" hovorili niečo ako "Chceme vidieť rast nominálneho HDP v tomto štvrťroku na úrovni 5% ročne a preto uvoľníme monetárnu politiku prostredníctvom nákupov dlhopisov za novovtlačené peniaze až kým naše prognostické modely (alebo ešte lepšie - trhy) neukážu že tento cieľ dosiahneme"

Bez takéhoto jasne vytýčeného cieľa sa totiž kľudne môže stať že po dosianutí krátkodobého cieľa CB vyhlási že v ďalšom týždni zase svoju politiku otočí a dlhopisy kúpené minulý týždeň predá naspäť. Toto je príbeh napríklad Japonska, ktoré po dosiahnutí 1% inflácie "zľaklo" a sprísnulo monetárnu politiku čo sa prejavilo kotrakciou ponuky peňazí a prepadom inflácie naspäť k nule. Je to práve takáto, "náhodná" monetárna politika ktorá závisí od ľubovôle predstaviteľov CB ktorá podmínováva vierohodnosť a tým aj účinnosť opatrení ktoré robia. Namiesto jasného cieľa si trhy musia budúcu monetárnu politiku vyčítať zo zákulisných informácií a politických súbojov predstaviteľov v komisii.

11.09.2012 | Libor Bešenyi

Vdaka za vysvetlenia - obaja!

11.09.2012 | aplo

@grgo
vzdy si rad precitam tvoje prispevky, kedze ako jedni z mala na tomto serveri maju hlavu a patu a su k veci.

to co implicitne navrhujes v poslednych dvoch odsekoch je mimo mandat institucie od ktorej to ziadas a bola by potrebna revizia zakladajucich zmluv.

na priklade Japonska uvadzas, ze problemom bol vyhlad rastucej inflacie sposobeny uzatvaranim produkcnej medzery a kedze BoJ je cielovac inflacie, logicky priskrtil menovu politiku.

to iste sa ti bude diat aj v nasom pripade, pretoze primarny a jediny ciel ECB je udrziavat cenovu stabilitu, t.j. inflaciu v strednodobom horizonte na urovni nizsej ale blizkej 2%. Ty to nazyvas "nahodna monetarna politika zavisla od lubovole predstavitelov CB" A to je riadna davka populizmu.

Da sa suhlasit s tym, ze inflacne cielenie bolo odrazom doby kedy vzniklo (bezne double-digit inflacia) a neutralita penazi uz nie je tak samozrejmy makoreekonomicky fenomen ako to bolo kedysi ale potom budme fairovy a pomenujme to.

Teda, je tvoj navrh vyssie je navrhom prehriat ekonomiku uvolnenou menovou politikou za kazdu cenu. (co by muselo byt podmienene zmenou mandatu)
Takyto navrh je legitimny iba v pripade ak tvoje riesenie spociva v zmazani dlhov vysokou inflaciou.
Suhlasis?

11.09.2012 | grgo

Nie celkom súhlasím. V prvom rade, centrálne banky si svoj mandát vysvetľujú po svojom. Napríklad pre Bank of Japan je evidentne "cenová stabilita" mierna deflácia. Nemajú to síce nikde napísané, ale podľa toho čo reálne robia uprednosťnujú stabilnú cenovú hladinu - a keďže to nie je z praktického hľadiska možné, tak potom uprednosťnujú miernu defláciu.

FED má duálny mandát, ktorý si vysvetľuje ako cieľovanie inflácie blízko ale so stropom 2% a nezamestnanosť blízko jej prirodzenej hodnoty NAIRU. Ako si stojí FED z ohľadom na tieto ciele? Za posledných 46 mesiacov je priemerná inflácia 1,1% a nezamestnanosť 8,2% je vysoko nad samotným FEDom odhadovanou prirodzenou hodnotou 5,1% – 6%. Takže ak má aj FED nejaký mandát, tak totálne zlyhal v jeho dodržaní.

Iné centrálne banky si definujú mandáty obdobne, väčšinou ako nejaká forma Taylorovho pravidla alebo priame cieľovanie nejakej veličiny: pre ECB je to veľmi sporný cieľ medziročného rastu harmonizovanej inflácie blízko ale so stropom 2% (prečo je to zlý cieľ napísal Braňo Žúdel v inom článku)

Spoločným menovateľom týchto politík však je to, že majú v sebe zakódované odpstenie chýb. Ak FED cieľuje 2% infláciu a tento cieľ totálne nedodrží: ako napríklad v roku 2009 kedy dosiahla mínus 0,4 tak sa nič nedeje. Povedia si, že čo bolo bolo a ide sa odznovu.

Takže monetárna politika hlavne Japonska, USA a Eurozóny má dnes dva problémy: sústredí sa na infláciu, čo je veľmi zlý cieľ z viacerých dôvodov. Druhý problém je, že cieľuje medziročný rast inflácie namiesto jej absolútnej úrovne (price level targeting). To robí monetárnu politiku v stredno až dlhodobom horizonte nepredvídateľnú.

Niektoré cnetrálne banky to však robia lepšie aj za dnešných podmienok. Napríklad Reserve Bank of Australia si cenovú stabilitu vysvetľuje ako rast inflácie medzi 2 až 3 percentami "OVER THE CYCLE". Už vo svojom mandáte má svojim spôsobom zabudované že môže robiť viac expanzívnu monetárnu politiku ak predtým podstrelila.

11.09.2012 | aplo

Tolko exkurz do menovo-politickych cielov, moja otazka (a dovod preco som sa zapojil do diskusie) vsak bola ci je tvoja predstava cesty von cez inflaciu, kedze si vyssie naznacil priazen cielovaniu nominalneho HDP bez ohladu na hospodarsky cyklus (prispevok 17.22, odsek 3).

Co sa tyka tvojho exkurzu vyssie, dualny mandat FEDu neupresnuje co je prvotny ciel, pripadne aka ma byt v tejktorej situacii vaha na ten ktory ciel. Dnes je prirodzene vyssia vaha na znizenie nezamestnanosti a ked ta bude raz nizsia, tak aj inflacia pojde hore, ciele sa vybalancuju a vahy sa prehodnotia. Problem je, a ty to dobre vies, ze tlacit nezamestnanost dole v dnesnej dobe nejde uple lahko kedze standardnu menovu politiku nie je z nulovych sadzieb kam uvolnovat a QE sa neda robit kazdy den. Preto by som bol opatrnejsi v tvrdeniach o zlyhani pri dodrziavani mandatu.

Vratme sa vsak k mandatu u nas. Netvrdim, ze striktny ciel tak ako je definovany dnes je idealny, ale cielovanie nominalnych velicin , tak ako si ho prezentoval ty, je nebezpecny, pretoze je cestou k vysokej inflacii - tot jedina vycitka k tvojmu prispevku, na co som chcel reagovat.

No a zakodovane odpustenie chyb? - podla mna cenou za chyby je strata kredibility. Ak so mnou suhlasis, tak mi povedz, preco vsetci cakaju na kazdu zakodovanu informaciu na tlacovych konferenciach, ked su CB tak nedoveryhodne (specialne Fed, ECB ci BoJ).

Jedinou vynimkou tu moze byt hadam len Reserve bank of New Zealand, kde guverner zodpoveda za odchylky od inflacneho ciela svojou stolickou...myslel si taketo "neodpustenie chyb"? Alebo ako si vlastne predstavujes tu penalizaciu CB za nedodrzanie mandatu?

Prepac za to tykanie a dakujem za dobry napad s bodkami medzi odsekmi, aby bol text lahsie citatelny, ked uz je tato aplikacia na komentare taka user-unfriendly.:)

11.09.2012 | grgo

Ak bude dôsledkom cieľovania rastu úrovne nominálneho HDP zvýšená inflácia, tak to znamená že CB úrobila maximum pre vyhladenie cykly a teda prepad rastu reálneho HDP má korene v ponuke. Pointo však je, že "v priemer" sa nič svetoborného nestane. Cieľovanie 5% rastu HDP znamená cieľovanie priemerného 2% rastu reálneho HDP a 3% inflácie. Je to veľmi podobné tomu austrálskemu mandát držať infláciu na cca 2-3 percentách v priebehu cyklu.

Ak máte predstavu o priemernej 3% inflácii ako o nebezpečnej, tak neviem čo povedať. Cieľovanie nominálneho HDP v sebe totiž zahŕňa aj to že ak náhodou CB nadstrelí rast a budeme ho mať napríklad 7%, tak ďalším rokom by mal byť iba 3%.

Inak celkovo je veľmi hlúpe pomenovať aboslútnu výšku inflácie (napríklad 5%) a pomenovať ju za škodlivú. Najväčší náklad vysokej inflácie je z daňových dôvodov. Pri vysokej inflácii vás štát zdaňuje aj zo straty, čo odradzuje ľudí od istej formy podnikanie z určitou štruktúrou výnosu v priebehu času. Avšak toto nie jediný "welfare" dopad inflácie. Nízka inflácia má v sebe ešte vyššie náklady ako nám tak bolestne pripomenula táto kríza. Takže ak si mám vybrať medzi rizikom raz za dekádu mať rok či dva so štvor alebo päť percentnou infláciou, tak to považujem za ďaleko lepší deal ako mať raz za čas krízu akú prežívame teraz.

Možno som slovo "kredibilita" použil zle. BoJ má silnú "kredibilitu" v tom že udrží cenovú úroveň na nule alebo v jemnej deflácii. Toto je však v pridkom rozpore z jej kredibilitou vyriešiť krízu.

Ak by som mal použiť iný príklad, na jar 2011 trhy očakávali že Trichet zvýši úroky (totálne šialený nápad) a tak sa aj stalo. Ak by Trichet vtedy úroky nezvýšil, ale ich len ponechal na rovnakej úrobvni, tak by to bola "prekvapivá" správa a spôsobila by oživenie trhov - napríklad určitý nárast akciových indexov. O to väčšie by však bolo sklamanie ak by tie úroky "prekvapivo" zvýšil na ďalšom stretnutí komisie lebo by sa obával rizika zvýšenia inflácie a zvrátil by efekt svojho predošlého signálu.

Ja si nepredstavujem penalizáciu CB za nedodržanie mandátu nejako stratou stoličky guvernéra apod. Ja si predstavujem to, že nedodržanie mandátu by muselo byť "penalizované" automatickým prísľubom dobehnuť zameškané v ďalšom období. Teda "level targeting".

12.09.2012 | aplo

Neda mi nezareagovat. Az taky hawk zase nie som. Dokonca vobec by som nebol proti inflacii okolo 5%, kedze si myslim, ze naklady nizkej inflacie su prave ovela vyssie najma v eurozone, kde je nepruznost nominalnych miezd smerom nadol najvyssia.

Navyse by to pomohlo riesit problem s dlhmi, kedze znizenie leverage sa zda tiez pomerne uzavretym kanalom (mozno s vynimkou Irska) oproti tomu co sa udialo napriklad v USA za posledne 2-3 roky.

Moja obava je skor ta, ze ak povazujete za spravnu strategiu ako ste spomenuli vyssie, teda “Chceme vidieť rast nominálneho HDP v tomto štvrťroku na úrovni 5% ročne a preto...až kým naše prognostické modely neukážu ze tento ciel dosiahneme”, tak budeme v sucasnej situacii tlacit cyklus do vysoko pozitivnej produkcnej medzery a akcelerovat inflaciu. To moze vyustit napriklad az do stavu podobnemu dlhovej krize v Cile v r.1982 (20% inflacia, -15% realGDP = spolu inak krasnych 5% nominalneho HDP). Cile malo sice nominalnu kotvu vo forme peggu na USD, ale prakticky akakolvek cyklicky neobmedzena nominalna kotva je nebezpecna.

A dat Vas vyssie spomenuty nominalny zavazok a zaroven udrziavat cenovu stabilitu, je prakticky nemozne - to nam ozrejmil uz Lucas (aj ked platnost jednotkovej elasticity v dlhom horizonte medzi rastom penaznej zasoby a inflaciou uz nie je ako kedysi).

12.09.2012 | grgo

Zvláštne že spomínate Chile, lebo to bola práve politika riadenej devaluácie oproti doláru v niekoľkých krokoch ktorá sprevádzala obnovu z recesie. Takže inak povedané, pozitívna a aj vysoká inflácia pri masívnom prepade reálnej ekonomiky je lepšia ako nízka inflácia alebo dokonca deflácia pri rovnako silných implulzoch prepadu. V tom prvom prípade totiž "očistíte" prepad od vplyvov na srane dopytu a môžete sa sústrediž na reálne, "štrukturálne" problémy. Bolo to v dôsledku prírodnej katastrofy? Masívneho zlyhania vládnej politiky či regulácie? Zrútenia sa nejakého pre ekonomiku príliš dôležitého sektora?

Vyssie spomínaný záväzok a cenová stabilita - definovaná ako priemerná inflácia v dlhodobom horizonte - je úplne možná a reálna. Prečo si myslíte že nie?

12.09.2012 | aplo

To co hovorite v druhom odseku teraz, to je uz dualny mandat velmi podobny tomu co ma Fed. Nejde potom ale o explicitny a samotny nominalny zavazok tak ako ho spominate a obhajujete vyssie.

Povedzme, ze sa jedneho dna zobudime a zakladajuce zmluvy su modifikovane tak ze umoznuju vykonavat ecb dualny mandat. Do dnesneho rozhodovania by to neprinieslo nic, pretoze ECB dnes prakticky podporuje ekonomiku (a s OMT uz aj s ohladom na heterogennost jej casti/statov) pri uz plne uvolnenej menovej politike. Malo by to jedine vplyv na rozhodovanie v casoch, ked zacne inflacia rast kvoli fundamentom a nebude jedinou ulohou ju skrtit. Pri tomto bode suhlasim, ze v prostredi vysokej zadlzenosti a uz pomerne dlhej historii mdleho rastu je to pre eurozonu myslitelne riesenie. Akurat ta podmienka, ze "jedneho rana sa zobudime a.." je povedzme si len tazko predstavitelne.

Menova politika v eurozone je vsak stavana tak, ze pri mnozstve dlhodobej likvidity, ktora je v systeme sa tato bude velmi tazko sterilizovat, ak ostanu sadzby blizko nuly, co by mohlo mat za nasledok vyraznejsiu akceleraciu inflacie.

S Cile mate pravdu, pozrel som si svoje databazy podobnych pripadov (recesie s vysokou inflaciou) a vzdy sa jednalo o strukturalnu upravu, ci uz v dosledku odviazania fixneho vymenneho kurzu (krajiny J.Ameriky), defaultu na dlh (AR), prechod na trhovu ekonomiku (HU,PL), ci obcianske vojny v Afrike.

12.09.2012 | grgo

Musím vás sklamať, ale 2 percentný medziročný rast HICP inflácie na úrovni blízko 2 percent je konkrétna interpretácia ECBčky. Na tejto strane nájdete ako je mandát popísaný v zmluve: http://www.ecb.int/...

""The primary objective of the ESCB shall be to maintain price stability".

And: "without prejudice to the objective of price stability, the ESCB shall support the general economic policies in the Community with a view to contributing to the achievement of the objectives of the Community as laid down in Article 2." (Treaty article 105.1)

The objectives of the Union (Article 2 of the Treaty on European Union) are a high level of employment and sustainable and non-inflationary growth."

Vidíte niekde že "price stability" je definovaná ako medziročná HCIP inflácia na dvoch percentách? Nie. To je len fanatická interpretácia inflačne paranoidnej ECB. Kľudne by cenová stabilita mohla byť definovaná ako 2-3 percentná HICP inflácia. Alebo 2-3 percentná jadrová inflácia. Alebo 2 percentná priemerná inflácia počas cyklu.

ECB sa z tohto nevyviní. Sama si mandát interpretovala tým najhorším možným spôsobom a odieta si priznať chybu aj napriek obrovskej mizérii po celej eurozóne čo to vyvolalo.

PS: Monetárna politika ECB nie je "voľná". Je extrémne utiahnutá. Braňo Žúdel urobil pekný rešerš pozície čoraz vplyvnejšej skupiny ekonómov smer "Market Monetarism" tu: blog.etrend.sk/standardna-chyba/2012/07/10/extremn­e-utiahnuta-monetarna-politika/

13.09.2012 | aplo

Reakcia na text nizsie @grgo, kedz mi system zial neumoznuje priamu reakciu na Vas...

Mrzi ma, ze uhybate..
Rozdiel medzi single a dual mandate je nieco uplne ine ako rozdiel medzi primarnym cielom a kvantitativnou definiciou cenovej stability.
http://www.ecb.euro...

Kvantitativna definicia je tu:
http://www.ecb.euro...

Bol by som inak velmi zvedavy, ako si myslite, ze ECB svojim kvantitativnym cielom vyvolalo mizeriu v Europe.
Pripadne mi napiste svoj email, mozme o tom podebatovat inak ako na tomto fore.

Komentare B.Zudela citam len letmo, pretoze pre styl ktorym pise sa mu v textoch vytraca pointa. Mozno ak by sa povzniesol nad nepotrebny sarkazmus, jeho texty by sa trochu vycistili a stali by sa citatelnejsimi.

13.09.2012 | grgo

@aplo: Ja som nehovoril nikde o Single alebo Dual mandáte. Niekoľkokrát som spomínal, že aj pri single mandáte má CB veľkú "moc" interpretovať si ho rozumne - napríklad ako Rezervná Banka Nového Zélandu.

ECB svojim kvantitatívnym cieľom (blízko 2% HICP), a aj jeho implementáciou utiahla monetárnu politiku, čo malo za následok súčasnú recesiu a pravdepodobne rozpad Eurozóny. Aby sa Eurozóna dostala z tohto, musela by sa RADIKÁLNE zmeniť politika ECB, čo je pri jej súčasnom personálnom obsadení podľa mňa nemožné.

11.09.2012 | maros.

Inak off-topic otazka ku Spanielsku - v roku 2007 mali nezamestnanost 7,5% a GDP/PPP na urovni $28500, dnes maju nezamestnanost 25% a GDP/PPP $27000. Teda skoro patina pracovnej sily stratila pracu a GDP je skoro rovnaky...Ostava otazka, co tito ludia robili, ked este pracu mali?

11.09.2012 | mito86

Podobnu otazky by si sa mohol spytat aj na slovensku :) Mame takmer rovnaky HDP ale nezamestnanost o cca 6% vyssiu..

11.09.2012 | Brano Z

Zaujimava uvaha. Ten vztah medzi mnozstvom prace a outputom vsak nemusi byt uplne linearny. Takisto aj produktivita prace za ten cas mohla trochu narast. Navyse nie kazdy clovek je rovnako produktivny a prvy bez prace su zvycajne ti najmenej produktivni.

11.09.2012 | hektor23

Ako pisete, avsak otazka je asi nespravne polozena. Nie HDP, ale HDP NA OBYVATELA ostalo priblizne rovnake. Nic paradoxne to nie je: ak mate 100 ludi s priemernou vyskou 175 cm a odoberiete 5 ludi, ktori meraju vsetci 175 cm, tak zaroven ostane priemerna vyska celej skupiny rovnaka, napriek tomu ze sa zmensila skupina.
Pri pohlade na GDP / hlavu teda bud stupla relativna cenova uroven, alebo kleslo HDP (PPP) na obyvatela. Pravdepodobnejsi je vsak druhy scenar, t.j. prepustali ludi, ktori boli menej produktivny nez priemer. Samozrejme vsak moze byt, ze presli do ciernej ekonomiky. Pravdepodobnejsie vsak je, ze tie pracovne miesta uplne zanikli, coho indikacia je aj vysoka nezamestnanost medzi mladymi, ktoru su zvacsa menej produktivni, nez priemer...

11.09.2012 | maros.

Ide o GDP/PPP na obyvateľa. Teda menovatel ostáva približne rovnaký (Španielsku výrazne neubudla populácia). Tým, že ide o PPP, tak sa eliminuje aj rozdiel v cenovej hladine.

Možno počítam nesprávne, ale vychádza mi, že títo noví nezamestnaní mali produkciu na úrovni $9500 (PPP na obyvateľa) - 60% priemeru Východného Slovenska, čo sa mi zdá až príliš nízka hodnota (samozrejme stále lepšie ako nezamestnanosť).

11.09.2012 | grgo

Španielsko je zaujímavý prípad. Ale toto sú fakty ktoré som vedel nájsť:

Kríza mala najväčší dopad na dočasných, nekvalifikovaných a mladých zamestnancov. Až 90% z nárastu nezamestnaných pocítili títo ľudia.

Paradoxne, podiel zamestnanej populácie (z celej populácie v produktívnom veku) sa aj počas nárastu nezamestnanosti jemne zvýšil. Je to v dôsledku trendu zamestnávať dovtedy nezamestnaných ľudí: druhých členov domácnosti či dôchodcov alebo ľudí ktorí odložili dôchodky plus aj demografická situácia, keď teraz podobne ako na Slovensku dochádza k vrcholu podielu populácie v produktívnom veku oproti zvyšku populácie. Inak povedané, menej keďže podiel detí na populácii je čoraz nižší zatiaľčo prvé silné kohorty ešte stále nenastúpili do dôchodku, HDP per capita by sa malo zvyšovať aj keď sa noví ľudia v produktívnej populácii zamestnajú dokonca aj za oveľa nižšiu mzdu ako ostatní pracujúci.

11.09.2012 | Tibor

To je veru velmi spravna otazka, kto profituje z politiky centralnych bank
http://vybrali.sme....

11.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Grgo, Braňo, neklikať na link, nečítať... fakt to nestojí za to, už hneď prvý odstavec vás totálne dorazí.

11.09.2012 | Brano Z

Neskoro :)

11.09.2012 | Brano Z

Nejde tam reagovat, tak skusim tu napisat aspon k relevantnym bodom:
" Proste dlžný úpis (dlhopis) sa za dlh prestane považovať a problém je vyriešený. Ak bude treba dostať nové peniaze na trh, niekto vydá dlhopis (požičia si nové peniaze) a centrálna banka mu ich (obnoví?, preperie?, …) odkupom dlhového záväzku, ktorý od začiatku nebol myslený vážne. "
-
Ak centralna banka kupi dlhopis, tak ten samozrejme ostava platny a CB inkasuje kupon a neskor aj istinu. Nikto sa vsak nemusi zadlzit, aby sa zvysilo mnozstvo penazi v obehu. Proste to nefunguje tak, ze centralna banka niekoho prosi, aby sa zadlzil a potom ten dlhopis kupi. Centralna banka nakupuje uz existujuce dlhopisy, zlato a ine aktiva. Moze kludne nakupit gulatinu.
-
Ano, z grafov sa nenajeme. Ani HDP nie je bozstvo. HDP je nominalny prijem nas vsetkych, suma nominalnych miezd a ziskov v ekonomike. A stabilzacia tohto prijmu vedie aj k vyhladeniu cyklov vaseho REALNEHO prijmu, z ktoreho jedavate. Kludne mozme cielovat aj nominalne mzdy. Cielovanie nominalneho HDP principialne nema nic s kvantitativnym uvolnovanim.
-
Peniaze z vrtulnika su eufemizmus pre znizenie dani. Pretoze znizenim dani defacto zvysite mnozstvo nominalneho prijmu v penazenkach ludi. A ceny vzrastu preto, lebo ludia zacnu tieto nove peniaze utracat, cize zvyseny dopyt tlaci na rast cien. Preto je nezmyslom sa stazovat na inflacnu centralnu banku, kedze inflacii predchadzal rast nominalneho bohatstva. Samozrejme mozte vytiahnut nejaky extremny priklad Zimbabwe, ale to obycajny slippery slope argument.
-
Vy pravdepodobne rozmyslate, ze ak sa zvysi mnozstvo penazi v ekonomike, tak viac penazi nahana rovnake mnozstvo tovarov a teda ich cena musi vzrast. Ibaze vo svete existuju aj opacne situacie. Co ak sa ceny zvysili preto, lebo sa zrazu ZNIZILO mnozstvo TOVAROV v ekonomike, avsak mnozstvo penazi zostane rovnake? Ano, tieto situacie sa stavaju - tento rok bolo extremne sucho, takze uroda bude nizsia, takisto sa stava, ze nastane z roznych dovodov vypadok v tazbe ropy, plynu, atd.
-
Inflacia je indikator dvoch udalosti - rastuceho dopytu alebo poklesu ponuky. Centralna banka vsak ovplyvnuje len dopyt. Ked ceny vzrastu kvoli neurode (poklesu ponuky), tak rastuca inflacia neindikuje, ze ludom rastu nominalne prijmy prilis rychlo. Preto ma vyznam sa pozerat na jadrovu inflaciu - inflaciu bez cien potravin a energii.

11.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Ja len dodám takú zaujímavosť k tomu Zimbabwe. V roku 2007 sa tam akciovému trhu mimoriadne darilo, hoci už vtedy tam bola hyperinflácia (ZSE rástol trikrát rýchlejšie ako CPI). Je to výsledok toho, že ľudia nemajú v čom uchovať hodnotu a tak im neostalo nič iné len nakupovať podiely vo veľkých firmách, ktoré majú dôveru.

11.09.2012 | Tibor

ano, centralna banka BY MOHLA nakupovat aj gulatinu, ale nebude. Bude nakupovat dlhopisy statu, resp. vybranych subjektov. A tie dlhopisy nezaniknu, budu splatene. Z penazi, ktore si dlznik ziska vydanim novych dlhopisov, ktore kupi cez prostrednika (bonusy zachovame) centralna banka.

Moj clanok je prave o tych pre vas nerelevantnych veciach. Ze CB by mohla skutocne podporit spotrebu. Emisiou penazi na ucty spotrebitela. Ale to by sa stratilo kuzlo. Ja nie som principialne proti emisii novych penazi. Podla mna je vsak hlavna otazka, ze komu?

11.09.2012 | trotter

Uvedomujete si vôbec, že naraz zastávate dve nezlúčiteľné stanoviská?

11.09.2012 | grgo

Pán Pospíšil, predstavte si takúto monetárnu politiku: CB sa rozhodla, že bude cieľovať veličinu ktorú si nazveme "zlatá inflácia". Spotrebný kôš tejto inflačnej veličiny sa skladá iba z jednej položky: zlata. CB sa rozhodla cieľovať rast ceny zlata na úrovni 3% ročne.

Pomôže nám takýto režim v prevencii hospodárskych kríz? Nie. Lebo cena zlata je veľmi flexibilná a jeho cielenie nemá žiaden širší efekt. Ak napríklad ľudia v Indii zbohatnú a budú spotrebovávať viac zlata na výrobu šperkov, tak to pre CB znamená nutnosť sprísniž monetárnu politiku: stiahnuť peniaze z obehu (spomaliť ich tlač) aby ubránila svoj zlatý inflačný cieľ. Na to aby ubránila nominálnu cenu zlata pri zvýšení dopytu po ňom, musia klesnúť ceny všetkého ostatného vrátane ceny práce - ktorá ako vieme je príkladne rigídna a máme tu recesiu.

V alternatívnom režime, kde monetárnu politiku riadi banka ako napríklad ECB: ktorá cieľuje rast cien v spotrebnom koši HICP by sa zvýšený dopyt po zlate neprejavil nulovou zmenou ceny zlata a poklesom ceny všetkého ostatného, ale nárastom ceny zlata oproti cenám vecí v HICP spotrenom koši. Keďže cena zlata je veľmi flexibilná, nič sa nestane.

Takže otázka je: aké ceny čoho je "dobré" cieľovať aby sme mali dobrú monetárnu politiku? Najlepšie je cieľovať tie ceny ktoré sa nechcú moc hýbať a ktoré sú rigídne. Ceny potravín a palív sú veľmi flexibilné. Určujú sa na komoditných burzách a menia sa v každej stotine sekundy. Ako vie každý motorista, cena benzínu sa môže dokonca zmeniť aj viackrát za deň ako to je vidieť na cenovkách na pumpách. Toto je exemplárny príklad prečo je dobré tieto ceny vylúčiť z akéhokoľvek inflačne určovaného monetárneho cieľa. Trichetovo zvýšenie úrokov vplyvom rastu cien potravín a palív na jar roku 2011 je exemplárny príkladom prečo je cieľovanie medziročního rastu cien tovarov a služeb v spotrebnom koči HCIP obrovská chyba.

Samozrejme tieto ceny ako palívá a potraviny môžu byť veľmi dôležité pre iné účely. Ak napríklad chce vláda zabezpečiť aby dôchodky kúpili dôchodcom tovary ktoré potrebujú na prežitie, vrátane stravy a nákladov na kúrenie, mal by štát naviazať dôchodky na cenový index ktorý to zohľadňuje. Sú dokonca štáty ktoré majú zvlášť "dôchodcovský" cenový index kde majú väčšiu váhu napríklad doplatky za lieky a lekárske úkony (veci ktorú dôchodci nakupujú viac ako iné skupiny) a menšiu váhu napríklad ceny vzdelania (vec ktorú dôchodci nakupujú menej ako mladšie kohorty)

PS: viacero zástancov cieľovania úrovne nominálneho HDP by preferovalo cieľovanie miezd. Z viacerých hlavne praktických cieľov však vyhráva práve cieľovanie NHDP. Takže NHDP nie je božstvo, je iba najpraktickejšou veličinou ktorej cieľovanie urobí monetáru politiku lepšou z pohľadu jedného z jej hlavných cieľov: prevencia recesií.

12.09.2012 | martin33

"Ako vie každý motorista, cena benzínu sa môže dokonca zmeniť aj viackrát za deň ako to je vidieť na cenovkách na pumpách. Toto je exemplárny príklad prečo je dobré tieto ceny vylúčiť z akéhokoľvek inflačne určovaného monetárneho cieľa." - takze matematicku funkciu priemeru za dlhsie casove obdobie este na ekonomickych skolach neucia ?

"Najlepšie je cieľovať tie ceny ktoré sa nechcú moc hýbať a ktoré sú rigídne." - takze ten znamy vtip, ze inflacia je nizka, lebo lokomotivy nezdrazeli, je naozaj zalozeny na realite ?

12.09.2012 | sona08

priemer je velmi zly ukazovatel hocicoho, pokial nie je doplneny sirkou rozdelenia (ergo kam az fluktuacie mozu zajst, v ekonomickej terminologii myslim sa to vola "volatilita"), medianom a odklonom of Gaussa (dolezite pre urcenie pravdepodobnosti extremnych hodnot).

Vy by ste nieco urcovali na zaklade vysoko volatilnej veliciny, len preto, ze sa da zpriemerovat?

12.09.2012 | martin33

Ja by som nieco urcoval na zaklade aj vysoko volativnej veliciny,nie preto, ze sa da spriemerovat,ale hlavne preto, lebo je to velicina ktoru obsahuje spotrebny kos priemerneho cloveka v znacnej miere.
Ak umelo vylucime veliciny, ktore sa nam zdaju volatilne, aj ked su dolezite, dostaneme vysledky ktore s realitou nebudu mat nic spolocne.

12.09.2012 | sona08

myslim, ze vsetky veliciny su v nejakej korelacii, a teda je vhodne vybrat si taku, ktora je stabilna, kedze to je znak, ze ju vykyvy ostatnych az tak neovplyvnia. Pokial sa sustredite na taku, ktora sa casto meni, riskujete tym, ze nepostrehnete pricinu jej vykyvu, lebo je zjavne silne zavisla na inych velicinach, ale vy presne neviete ktorych a ako.

12.09.2012 | martin33

Tak potom je optimalne si zvolit ako mieru inflacie napriklad hmotnost Zeme, je to stabilna velicina, ktoru ostatne faktory urcite neovplyvnia :-)

12.09.2012 | sona08

nebudte infantilny, dobre viete, ze rozpravam o velicinach, ktore sa navzajom ovplyvnuju v ekonomickej sfere. Pointa je, ze pokial chcete nieco cielovat, mali by ste vediet odhadnut spravanie toho, co cielovat chcete a najlepsie sa to robi so stabilnymi velicinami.

12.09.2012 | Evil Austrian Fellow

"takze matematicku funkciu priemeru za dlhsie casove obdobie este na ekonomickych skolach neucia ?"
-
Pozri Hodrick, Prscott a H-P filter. A aký konkrétny priemer by ste Vy cieľovali? A na základe čoho? Myslíte, že to bude taký super nápad? Pozrite sa najprv ako sa chovajú rôzne priemery a potom sa zamyslite.
-
"takze ten znamy vtip, ze inflacia je nizka, lebo lokomotivy nezdrazeli, je naozaj zalozeny na realite ?"
-
Spotrebiteľ asi len ťažko nakupuje lokomotívy.
-
Grgo je sám proti cieľovaniu CPI, takže čo? Navyše nikto netvrdí o jadrovom CPI, že má presne udávať životné náklady bežných ľudí.

12.09.2012 | martin33

"A aký konkrétny priemer by ste Vy cieľovali? A na základe čoho? Myslíte, že to bude taký super nápad? " - asi klzavy aritmeticky, na zaklade vlastnych skusenosti s analyzou technickych, nameranych dat.
"Spotrebiteľ asi len ťažko nakupuje lokomotívy" ano, presne na to som myslel a o tom hovori aj ten vtip, ze vyska inflacie nameranej na spotrebnom kosi, ktory nesuvisi s typickym nakupom bezneho spotrebitela (ked je hlavnym parametrom pri volbe tohto kosa aby cena daneho tovaru nefluktuovala) bude cislo dost vzdialene od reality. A monetarna politika zalozena na takejto analyze tiez.
"nikto netvrdí o jadrovom CPI, že má presne udávať životné náklady bežných ľudí." len potom je vhodne zvolit inu skratku, pretoze to C v nazve znamena Spotrebitel, teda bezny clovek. Navrhujem RUPI - Reality Unbound Price Index

12.09.2012 | Evil Austrian Fellow

"asi klzavy aritmeticky, na zaklade vlastnych skusenosti s analyzou technickych, nameranych dat."
-
Ale aký konkrétne? Za aké obdobie? Prečo nie exponenciálny? Vaše skúsenosti sú tak možno dobrým vyťahovaním sa, no v žiadnom prípade nie sú dobrým argumentom. "Prečo? Lebo ja viem lepšie..."
-
No ale veď to práve niektorí "ekonómovia" tvrdia, že keď sa pozrieme na ceny zlata... Ale bežný spotrebiteľ ho nenakupuje, takže je mu úplne jedno koľko stojí metrák guľatiny, tona bauxitu, barel ropy alebo unca zlata.
-
Jadrové CPI je stále mapuje určitú stabilnú časť výdavkov domácností, takže to nie je žiaden RUPI. Fed ho cieľuje z vyššie (a či nižšie? tieto debaty sú fakt dosť neprehľadné) zmienených dôvodov. Či podľa Vás by mala centrálna banka uškrtiť ľuďom príjmy, len preto, lebo je sucho alebo niekde na východe hrozí vojna? Mne to teda veľmi zmysel nedáva ani po logickej stránke (odhliadnúc od ekonómie).

12.09.2012 | martin33

Mne zmysel logicky hlavne nedava, ze nejaka centralna banka ma VOBEC pravo a moznost skrtit alebo zvysovat niekoho prijmy.

12.09.2012 | Evil Austrian Fellow

No ale veď tvrdíte, že treba zahrnúť aj tie najvolatílnejšie ceny. Teda použiť klasické CPI (?), potom sa škrtením príjmu nevyhnete...

12.09.2012 | martin33

Ale vyhneme, ked bude mena mimo akejkolvek centralnej kontroly. Samozrejme aj potom nastanu situacie, ked niekomu klesne prijem, alebo pride dokonca o vsetko, ked krachne nejaka banka, ale bude z toho moct obvinit maximalne svoje nespravne rozhodnutie, nie uradnikov centralnej banky. A CPI, alebo lubovolny iny ekonomicky indikator si kazdy bude moct zvolit aky chce a slobodny trh ukaze, ktory sposob jeho merania je najlepsi.

12.09.2012 | Evil Austrian Fellow

To je len a len Vaše zbožné prianie. A klesať budú kľudne aj všetky príjmy viď 19. stor. alebo The Great Depression a GS. Ľudia budú doplácať len na to, že si vlastne oni sami zmyslia, že tých peňazí chcú držať v prasiatkách a ponožkách viac pri neelasticekj ponuke peňazí. Jediný spôsob ako by ste sa vyhli takýmto ekonomickým cyklom by bol free banking, no pri všetkej úcte k tejto myšlienke to nie je niečo, čo sa tu zjaví z dňa na deň po zrušení CB.

13.09.2012 | martin33

Ano, presne na ten free banking som myslel.
Menovy monopol riadeny CB je skodlivy, rovnako ako kazdy monopol. Pricom samotne CB sa rusit nemusia, staci jednoducha zmena legislativy, teda zrusenie povinnosti prijimat menu vydavanu CB a pouzivat ju vyhradne na vsetky transakcie.
Zijeme v dobe, ked je mozne vdaka pocitacom minimalizovat transakcne naklady a nevidim dovod preco by okrem statom a CB vydavanej meny nemohli paralelne existovat meny dalsie, kryte trebars komoditami (zlato, ropa, psenica, ..) inymi aktivami (akcie, firemne dlhopisy, ..) alebo dokonca distribuovane elektronicke meny "kryte" matematickou narocnostou generovania novej meny, ako je Bitcoin. V slobodnom trhovom prostredi by potom tieto meny konkurovali menam vydavanym CB (ktore by boli kryte danovymi prijmami statu) a ukazalo by sa ktory sposob "riadenia" menovej zasoby je ten optimalny.

13.09.2012 | Evil Austrian Fellow

"Menovy monopol riadeny CB je skodlivy, rovnako ako kazdy monopol. "
-
AKo viete? Ako presne je škodlivý? Pretože CB nepodlieha ani jednej(no možno jednej tak trochu, ale to veľmi výrazné nie je) z troch neefektivít monopolu.
-
"jednoducha zmena legislativy, teda zrusenie povinnosti prijimat menu vydavanu CB a pouzivat ju vyhradne na vsetky transakcie."
-
Ako poznamenal v inej debate trotter, zákony SR Vás nijako neobmedzujú. Jediné čo Vám kážu je platiť dane v eurách a udávať ceny (minimálne) v eurách.
-
Máte rôzne krajiny, kde sú aj iné (súkromné) peniaze a napriek tomu sa (vo fyzickej podobe) nepoužívajú v bežnom živote. V supermarkete by ste nimi asi len sotva zaplatili.
-
"(ktore by boli kryte danovymi prijmami statu)"
-
Nerozumiem
-
Ale ináč súhlasím, v elektronickej podobe môžu privátne meny ľahko konkurovať, no vo fyzickej podobe s transakčnými nákladmi veľmi nepohnete a tak sa budú ľudia skôr držať jednej meny. Len si zoberte aké by mali náklady supermarkety s novými pokladňami atď... Samozrejme ak by si to vybral spotrebiteľ, veľmi by na vybranou nemali...

13.09.2012 | martin33

"... zákony SR Vás nijako neobmedzujú... "

Trestny zakon § 273
Ohrozovanie obehu peňazí

Kto bez zákonného dôvodu odmieta tuzemské peniaze alebo poškodzuje tuzemské peniaze, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.

"“(ktore by boli kryte danovymi prijmami statu)”
-
Nerozumiem"

Myslel som tym to, ze povinnnost platit dane v mene vydavanej CB, je urcitou formu "krytia"

12.09.2012 | grgo

Vy zrejme nerozumiete hlavnému dôvodu prečo centrálne banky zaujíma inflácia. Cieľovanie priemeru, alebo dokonca dlhodobého priemeru by bola katastrofálna monetárna politika. Znamenalo by to, že monetárna politika by reagovala na šoky s ešte väčším oneskorením. Mala by v sebe zabudované zlyhanie.

Takže CB ktorá má inflačný mandát si musí za dôležitý zvoliť taký parameter, ktorý najlepšie predpovedá ako sa bude inflácia chovať v najbližšej dobe. CPI inflácia ktorá obsahuje vysoko volatilne zložky ako potraviny či palivá je na tento účel nevhodná.

12.09.2012 | martin33

Takze aby rychlo reagovala na "soky" tak si zvolime "Najlepšie je cieľovať tie ceny ktoré sa nechcú moc hýbať a ktoré sú rigídne" tie ceny, ktore sa velmi nehybu ?

12.09.2012 | grgo

Presne tak. Mankiw & Reis vo svojom paperi z roku 2003 celkom presvedčivo vysvetlili, že ideálny cieľ pre monetárnu politiku je cena vecí, ktoré:

1. Reagujú na výkyvy biznis cyklu
2. Sú menej náchylné na idiosynkratické (individuálne, nesystémové) šoky
3. Sú menej flexibilné
4. Majú menšiu váhu v spotrebnom inflačnom indexe (nie to nie je chyba, áno, čím väčšia váha nejakej ceny v spotrebnom koši, tým menej je vhodná ako cieľ pre monetárnu politiku)

Palivá a potraviny si dobre vedú pri bode 1, ale zle pri všetkých ostatných kritériách. Ak vás to skutočne zaujíma tak tu je ten paper: http://www.economic...

11.09.2012 | martin33

"Ak centralna banka kupi dlhopis, tak ten samozrejme ostava platny a CB inkasuje kupon a neskor aj istinu. Nikto sa vsak nemusi zadlzit, aby sa zvysilo mnozstvo penazi v obehu" to je sice pravda, ale kedze odkupenim dlhopisov vzrastie po nich dopyt, zjednodusi to statu vydavat dlhopisy dalsie. Teda stat sa sice zadlzit "nemusi", ale vo vacsine pripadov to urobi, pretoze musi, kedze drviva vacsina "modernych" statov ma deficitny rozpocet. Teda odkupenim dlhopisov centralnou bankou dochadza k "tlaceniu" novych penazi prave tym, ze staty maju zjednoduseny pristup k novemu dlhu.
Rovnako by sa dalo argumentovat, ze zvysenie miezd nemusi vyvolat inflaciu, pretoze ludia nemusia dodatocny prijem minut, ale kedze ho vo vacsine pripadov minu, nasleduje po globalnom zvyseni platov vacsinou aj inflacia.

"Centralna banka nakupuje uz existujuce dlhopisy, zlato a ine aktiva. Moze kludne nakupit gulatinu." to je znova pravda, ale vzhladom k tomu, ze na rozdiel od prakticky "nekonecneho" zdroja (hlavne statnych) dlhopisov je mozne tieto fyzicke komodity nakupovat len v obmedzenom mnozstve a pri kupe vacsieho mnozstva by rastla ich cena, pouziva sa, z vynimkou zlata, nakup komodit len vynimocne.

12.09.2012 | Brano Z

To, ze dopytom po dlhopisoch vzrastie ich cena (a klesnu vynosy) neznamena, ze sa posunie aj krivka ponuky dlhopisov (ktora by zase stlacila cenu spat). Pozrite si obdobie Clintona, ked vynosy dlhopisov isli dolu, ale s nimi klesal aj dlh. Dokonca sa zacalo rozmyslat ako sa bude robit menova politika, ked nebude na trhu dost dlhopisov.
-
Je rozdiel medzi pohybom po krivke a pohybom krivky. Ked dopyt po autach zdvihne ich cenu, tak to neznamena, ze automobilky zvysia ponuku (a znizia tym cenu).
-
Zvysenie miezd nemusi vyvolat inflaciu, ak je rast kryty rastom produktivity alebo su nevyuzivane kapacity, cize to nie je dobry priklad.

12.09.2012 | martin33

"To, ze dopytom po dlhopisoch vzrastie ich cena (a klesnu vynosy) neznamena, ze sa posunie aj krivka ponuky dlhopisov" je pravda, ze automaticky to neznamena zvysenie ponuky, ale vo vacsine praktickych prikladov pri statoch, ktore su permanentne v deficite (a bez predaja novych dlhopisov, ktore pouzivaju na uhradu tych starych, by zbankrotovali), ano (USA za Clintona, s prebytkovym rozpoctom, je skor vynimka potvrdzujuca pravidlo).

"Ked dopyt po autach zdvihne ich cenu, tak to neznamena, ze automobilky zvysia ponuku (a znizia tym cenu)." znovu, na teoretickej urovni nie, ale v praktickej situacii, ked ma vacsina automobiliek nenaplnene vyrobne kapacity (ako dnes), tak tu ponuku urcite zvysia (a cena tak poklesne, respektivne sa vrati na predchadzajucu uroven).

12.09.2012 | Brano Z

Ja by som naopak povedal, ze deficit dokazu staty znizit len vtedy, ak je monetarna politika uvolnena a krajina neupada v dosledku fiskalnej aj monetarnej restrikcie do recesie.
-
Nejde len o Clintona. USA znizovali po II. svetovej vojne dlhodobo svoj dlh.

12.09.2012 | martin33

Deficit dokazu staty znizit vtedy, ak je rast HDP sposobeny rastom realnej produktivity (ako to bolo po 2. sv. vojne nielen v USA a aj za Clintona v USA) a nie umelym rastom sposobenym bublinami z prilis uvolnenej menovej politiky (2000 - 2008). Recesia po bublinach je len prirodzenym nasledkom navratu do rovnovahy.

11.09.2012 | Zavacky

Páni,zaujímavá debata.Ale na začiatku bola téma profitu Nemecka versus profitu periférie. Ale visí vo vzduchu nespomenutá otázka,ako von z blížiacej sa pohromy. Alebo,žeby sa žiadna neblížila ??

11.09.2012 | Motylx

http://www.quadrilio...

11.09.2012 | delboard

Zaujimava debata, a zatial ziadne osobne urazky :) neuveritelne. V mnohom suhlasim s Branom.

Cela ta kriza je nejaka amaterska.
- Spolocna mena znamena, ze musi existovat tok od uspesnejsich statov k tym nekonkurencieschopnym, taky mechanizmus zatial neexistuje, ale bez toho to nemoze fungovat, ci uz to riesit umorovanim dlhov, alebo centralnym prerozdelovanim. To ze ECB podmienila nakup dlhopisov reformami, ktore si zvolia politici, je podla mna od draghiho rozumny tah.
- Dalsia vec je, ze sporit by sa malo ked sa dari, nie ked nie je z coho, to europskym politikom tiez nejako nedochadza. Stale sa rozprava o rozpoctovych skrtoch a nie o reformach pre konkurencieschopnost a proti korupcii.
- zaujimalo by ma, co je pricinou terajsej nezamestnanosti, rastie na celom svete .. nie je to dosledkom privelkej koncentracie penazi u zopar miliardarov? alebo je to len dosledok realitnych bublin a straty miest v stavebnictve? alebo je to dosledkom velkej produktivity, ked na potrebne tovary uz netreba pracovat 5dni v tyzdni :) ? Mate niekto na to vysvetlenie?
- inak napadlo ma, ze je asi trochu blbost ked stat, pretoze je zadlzeny, t.j.asi nevie hospodarit, zvysi dane, cize este viac zvacsi podiel "statnej ekonomiky",.. po par rokoch sa mu to asi nepekne vrati; vysoke dane su asi skor pre krajiny ako finsko
- zaujimave je aj to, ze staty vlastne poziciavaju sami sebe. Centralna banka pozicia statu, stat jej zaplati uroky a zisk centralnej banky prejde spat do statu ako prijem :). Asi preto dokazu japonci fungovat s dlhom 200%hdp a teoreticky s neobmedzene vysokym dlhom

12.09.2012 | trotter

CB nemôže štátu požičať. Môže iba kúpiť už vydaný dlhopis, ktorý si predtým kúpil niekto iný (najčastejšie nejaká súkromná banka).

12.09.2012 | martin33

Takze presnejsie by sa dalo napisat, ze statu nemoze pozicat CB priamo, iba nepriamo. Pricom v konecnom dosledku je to to iste.

12.09.2012 | mito86

Preco nie priamo? Viem, ake by to mohlo mat dosledky ale moja otazka naraza na nejake zakonne obmedzenie?

12.09.2012 | trotter

Presne tak, ide o zákonné obmedzenie. Ak sa nemýlim, je to kvôli tomu, aby bola CB naozaj nezávislá (teda aby vláda nemohla nútiť banku k tlačeniu peňazí).

12.09.2012 | scrumer

Takze, rozumiem tomu spravne?

Z uvolnenej politiky ECB profituje Nemecko?

Kvoli tomu ze rastie penazna zasoba M3 v Nemecku?

Ako z toho Nemecko profituje, resp. bezny nemecky obyvatel?

12.09.2012 | Brano Z

Bezny nemecky obcan ma kvoli tomu pracu. Ak by FED zaciatkom krizy nezachranil nemecke banky a ECB by bola este pasivnejsia, tak by aj nemecky bankovy sektor mohol mat ovela vacsie problemy. Penazna zasoba a teda nominalny prijem by mohol zacat klesat tak ako na juhu Eurozony.

12.09.2012 | scrumer

Aha takze nemecky obcan ma pracu, kvoli vyssej penaznej zasobe M3.

Takze vdaka natlacenym peniazom maju ludia pracu, tak preco teda nikto nechce tych penazi tlacit viac?

12.09.2012 | Brano Z

Nuz centralne banky sa aj kvazi snazia, ale kedze to nerobia dobre, tak nove peniaze si komercne banky ukladaju zas len na uctoch centralnych bank a do obehu nejde nic.
-
Takisto nezabudajme, ze tlacenie penazi ma efekt len kratkodobo a dovtedy, kym su volne produkcne kapacity (vela nezamestnanych, a pod.).

12.09.2012 | scrumer

Ok, komercne banky ich nedavaju do obehu, kvoli neistote. S tym centralne banky nemozu viac-menej nic urobit. Ale ako mozu centralne banky robit tlacenie penazi dobre?
-
Ked ma tlacenie penazi len kratkodoby efekt, tak mi to nepride ako riesenie, len oddalovanie problemov do buducnosti.

12.09.2012 | Brano Z

Centralne banky to mozu robit "dobre" tak, ze najprv si stanovia dobry a jasny ciel, ktory chcu tlacenim dosiahnut. Pasca likvidity nie je az taky problem, ako sme si v minulosti mysleli.
-
Napr. centralna banka Japonska natlacila peniaze, ale zaroven tvrdila, ze nepripusti inflaciu. Trh pochopitelne nove peniaze nezacal pouzivat (velocita ostala nizka). Ak by centralna banka povedala, ze chceme vidiet NHDP narast za dva roky o 7%, tak trh ma jasnu predstavu, o co banke ide a ako banka v buducnosti zareaguje na vyvoj ekonomiky.
-
Nejde o oddalovanie problemu, pretoze zla politika ECB je sucast problemu.

12.09.2012 | Zavacky

Myslím,že pojem "nerobia to dobre" je nesprávny. Peniaze stoja na účtoch pre neistotu a napätie na trhoch. Nakoniec to môže vyústiť do paniky a prudkej krízy.

12.09.2012 | Zavacky

Vidím,že kým som dočítal,rovnakú myšlienku uviedol aj "scrumer". To ma presviedča ,že kritický postoj k vysokému a zvyšujúcemu sa riziku existuje.

12.09.2012 | Brano Z

Riziku coho? Runov na banky a deflacie?

12.09.2012 | Zavacky

Myslel som krízu.V jej priebehu sa môžu vystriedať inflácia, ran-y,deflácia i hyperinflácia.Pokusy s monet.politikou pri dnešnom raste dlhov sa mi zdajú už veľmi riskantné.Radšej by som sa vrátil k čistému stolu.Bez neefektívnych hráčov v ekonomike a bez mechanizmov,ktoré tieto rizikové postupy "poisťujú".

12.09.2012 | Roman Janciga

Vazeny pan Zudel, v odpovedi na komentar Michala Lehutu k Vásmu blogu je pekne vidiet, ako moze ekonomicka veda dospiet za hranice nemozneho... na limitu, ktora z tejto vedy viac nerobi nastroj porozumenia skutocnosti,... Tvrdit, ze mzdy v Nemecku su nizke moze v skutocnosti, so vsetkou uctou, len fach-idiot a to napriek porovnaniu mzdy a produktivity. Vo Vasom svete by v krajine, kde je produktivita v usd ci eur napr 150k a mzdy 50k, boli tieto mzdy nizke napriek tomu, ze v skutocnosti by boli nasobkom akejkolvek priemernej mzdy v inej krajine... Fach-idiotizmus je v tomto pripade o to zrejmejsi, o co viac ludi na svete sniva svoj sen zit a pracovat v zapadnej Europe, hlavne v Nemecku. Vazeny pan Zudel, nijako nespochybnujem Vasu kompetenciu v medziach ekonomickej vedy, jej hranice su vsak, zda sa, natolko obmedzujuce, ze v skutocnosti nedovoluju sa cez ne pozriet, coho dosledkom su podobne absurdne znejuce vety. Vas odborny progres sa preto pravdepodobne odohral na ukor schopnosti vnimat skutocnost v pojmoch realneho zivota, t.j. stali ste sa fach-idiot neschopny vnimat skutocnost inak nez cez prizmu vlastnej discipliny. Inak si vyrok o nizkych mzdach v Nemecku nemozno vylozit.

12.09.2012 | Brano Z

Ak sa bavime o konkurencieschopnosti, tak pochopitelne viazem mzdy ku produktivite. Co je dosledkom tejto vety? A nesnazte sa mi vlozit do ust nejaky nezmysel ;)
http://www.quadrili...

12.09.2012 | Roman Janciga

„Pojem fachidiot vysvětluje Slovník nespisovné češtiny takto: fachidiot = člověk s omezeným rozhledem jen na svůj obor, se sníženou sociální inteligencí. Pod pojmem fachidiocie lze rozumět oborovou zaslepenost. "

Nemecko nema nizke mzdy, to len fach-idiotizmus a uzitie modelov a kalkulacii, odtrhnutych od skutocneho zivota, navodzuje tento dojem. Ci je v skutocnosti mzda vysoka alebo nizka, o tom rozhoduje zamestnanec. Verte mi, 95 percent zamestnancov v SR a dovolim si tvrdit vo vacsine krajin sveta vobec, by zastavalo celkom opacny nazor ako vy. A budem odvazny: toto vedia aj zamestnanci v Nemecku. Napriek obcasnym strajkom a pod. si uvedomuju vysku svojej mzdy a spolu s tym vedia, ze je to pracovny trh Nemecka, ktory je lakadlom pre ludi z celeho sveta. Vas model a sposob urcenia toho, ci je mzda vysoka alebo nizka, sa v realite neuplatnuje t.j. nijako realitu nevysvetli. Dokaze v ramci discipliny produkovat zaujimave tvrdenia,a ma dokonca v hraniciach touto disciplinou urcenych logiku. Ale v skutocnosti je uzitocnost tohto a podobnych tvrdeni taka, ako ked sa podla tradujucej legendy teologovia sporili o to, kolko anjelov sa zmesti na spic ihly. Tato legenda je totiz ukazou fach-idiotizmu.

12.09.2012 | Brano Z

Ale ved som vas prosil, aby ste si nevymyslali. A skutocne viem, co je to fachidiot :)
-
Ja som neukazal ziadny model tvorby miezd. Ja som tvrdil, ze Nemecke mzdy su voci produktivite nizke, obdobne ako cinske, alebo aj slovenske. To robi tieto krajiny konkurencieschopne, avsak ide to na ukor spotreby domacnosti.
-
To je cele. Vy ma obvinujete z niecoho, co som nikde netvrdil. A navyse mam silne pochybnosti o tom, ze by o vyske mzdy rozhodoval len zamestnanec (ponuka prace) bez interakcie s firmou (dopyt po praci).

12.09.2012 | Roman Janciga

Pan Zudel, ak uzitim istej metody urobite zaver, ze v Nemecku su nizke mzdy rovnako ako napr. v Cine, teda do jednej skupiny date tieto dve krajiny bez ohladu na to, ze snad ziaden zamestnanec Nemecka by svoju poziciu so zamestnancom v Cine nemenil, no naopak snad vsetci, potom Vam nieco zasadne unika. Pojem "nizka mzda" vdaka tomu straca svoju kriticku silu, stava sa prinajmensom nepresnym oznacenim skutocnosti, ktora ma byt podobna v dvoch zasadne odlisnych krajinach.

Tento cisto ekonomicko-odborny pohlad, ktory umoznuje vnimat skutocnost presne opacnym sposobom, nez ju hodnotia jej priamy ucastnici (napr zamestnanci) odstranuje schopnost pojmov kriticky vnimat skutocnost. O com vlastne vypoveda hodnotenie, v ktorom sa v skupine krajin s nizkou mzdou vedla seba ocitnu krajiny ako Nemecko a Cina? Domnievam sa, ze vyznam podobnych hodnoteni je porovnatelny ako disputa o pocte anjelov na spici ihly. Odhliadnuc od tvrdenia, ze konkurencieschopnost Nemecka je Nemecku na pritaz. Pan Zudel, so vsetkou uctou, takyto vyrok moze tvrdit len fach-idiot. Pokles nezamestnanosti t.j. miliony domacnosti, ktore si zabezpecili pracou obstojny zivot, hodnotit ako pritaz - ako inak oznacit toto tvrdenie nez znizenou socialnou inteligenciou?

12.09.2012 | Brano Z

Velavazeny pan Janciga,
Ja som neurobil ziaden taky zaver ako tvrdite. Citujem sa: nemecka "ekonomika je dynamicky neefektivna (podobne ako cinska) – nizke mzdy znamenaju rychlejsi rast investicii..."
-
Ja som nikde nepisal, ze ze v Nemecku su nizke mzdy rovnako ako napr. v Cine. To uz je vasa (dez)interpretacia.
-
Pan Janciga, takisto nikde netvrdim, ze pokles nezamestnanosti v Nemecku je niekomu na pritaz. To ste si len vymysleli a spajate si pokles nezamestnanosti v Nemecku s udrziavanim nizkych miezd a teda konkurencieshopnosti.
-
Dakujem za zaujem o moju socialnu inteligenciu, ale skuste najprv poriadne precitat, co vobec pisem.

12.09.2012 | Roman Janciga

Dovolim si Vas citovat: " Ja som tvrdil, ze Nemecke mzdy su voci produktivite nizke, obdobne ako cinske, alebo aj slovenske. " Podla mojho nazoru, budem sa asi musiet opakovat, je vypovedna hodnota takehoto rebricka temer nulova, nakolko meni vyznam pojmu nizkej mzdy tak, ze tento pojem straca kriticku silu. Preco tomu tak je? Navodzuje to dojem, ze relevantna nie je vyska mzdy vyjadrena cislom v konkretnej mene (napr rozne krajiny a ich priemerne mzdy v USD), ale jej pomer k inej velicine... co je ale vzhladom na ucel mzdy(zarobok) irelevantne. Skusim aj inak: na ponos predavaca v SR zamestnaneho v nemeckom podniku, ze jeho mzda je nizsia nez predavaca v Nemecku, umoznuje tato statistika odpovedat, ze vzhladom na produktivitu su jeho podmienky rovnake alebo podobne, ako rob v Nemecku. Kriticka sila pojmu "nizka mzda", ktora ma odrazat vztah poberatela mzdy ku svojmu zarobku straca na sile. To potom umoznuje robit podobne absurdne znejuce zjednodusenia, davajuce do podobnosti Cinu, Nemecko a SR. A nizku nezamestnanost si nespajam ja s konkurencieschopnostou. Konkurencieschopnost v konecnom dosledku stoji za poklesom nezamestnanosti. Ak uvadzate, ze Nemecko na konkurencieschopnost doplaca, vnimate ju asi v suvislosti s Nemeckom za negativum. Ak by ale ekonomika Nemecka konkurencieschopna nebola, nevznikli by nove pracovne miesta. Chapeme sa ? Dam Vam pre istotu aj Vas citat: "Nemecko skor doplaca na prilis vysoku konkurencieschopnost." Vlastnost, ktora umoznila zamestnanie sa milionov ludi je podla Vas nieco, co je na pritaz. Tam bola mierena horeuvedena poznamka. Poznamky Evil Austrian Fellow si dovolim prejst mlcanim, dufam ze sa neurazite, ale nereagoval som na Vas ani na Vas clanok a Vas koment ma nijako nezaujal.

12.09.2012 | Brano Z

Skusim posledny raz:
"Navodzuje to dojem, ze relevantna nie je vyska mzdy vyjadrena cislom v konkretnej mene (napr rozne krajiny a ich priemerne mzdy v USD), ale jej pomer k inej velicine… co je ale vzhladom na ucel mzdy(zarobok) irelevantne"
-
Samozrejme, ze ked skumame konkurencieschopnost, tak je vyska mzdy sama o sebe uplne irelevantna. Relevantny je predsa jej pomer k produktivite.
-
Pozrite si vyvoj nemeckej nezamestnanosti. Do 2006 rastla dosiahla vyse 11%. nepamatate na privlastky chory muz Europy a pod.?

13.09.2012 | Roman Janciga

Namiesto toho, aby spolocenske vedy vytvarali svojou teoretickou reflexiou priestor na vznik pojmov s kritickou silou, stali sa nastrojom produkcie rebrickov, podla ktorych je na tom zamestnanec v Nemecku, Cine ci SR na tom podobne. Relacionizmus obrusuje hrany tak, ako operacionalizmus odstranuje hodnotiaci rozmer pojmov. Discipliny, ktore ponukali svojho casu ludom argumenty na kriticke vnimanie, stavaju sa doplnkom obhajoby systemu so vsetkymi negativami s tym suvisiacimi. Len na tomto zaklade mozu ziskat relevanciu rebricky, podla ktorych, ako uviedol iny diskutujuci, je na tom zamestnanec v Afganistane snad lepsie, nez zamestnanec v Nemecku. Fakt, ze vobec taketo rebricky vznikaju a ze ich vysledky su brane za relevantne by stalo za hlbsiu uvahu. Zaver, ktory by za normalnych okolnosti zdiskreditoval uzitu metodu sa teoreticky podoprie relacionizmom s cielom odstranenia pnutia medzi vysledkom vedeckeho skumania a zitou realitou. Obdobne, konkurencieschopnost ekonomiky sa oznaci za nieco, na co tato ekonomika doplaca bez ohladu na miliony pracovnych miest, ktore vznikli prave pre toto udajne negativum.

13.09.2012 | trotter

Prosím Vás, pán Janciga, aké rebríčky? Pán Žúdel žiadne rebríčky neuvádzal, prestaňte si vymýšľať. Proste normálne ako dospelý človek priznajte, že ste jeho prvý komentár nepochopili, nikto Vám to nebude mať za zlé. Čo Vám ale budú mať za zlé, je to, že si tvrdohlavo vymýšľate nové argumenty, ktoré akože mal napísať pán Žúdel, aj keď to tak nie je.

13.09.2012 | Roman Janciga

Pre trottera- ak niekto povie,ze A je na tom ako B, resp, A a B je na tom inak ako C, je to rebricek, nakolko zoradujete prvky na zaklade isteho kriteria, pomerujete prvky k niecomu. Takto tomu rozumiem, mylim sa snad v tom?

13.09.2012 | Roman Janciga

Pre Trottera 2 - snad sa mi podari myslienku vyjadrit lepsie na inom priklade. Svojho casu ma jeden libertarian presviedcal o vyhodnosti anarchie v praxi a to poukazanim na Somlasko, kde rozsirenost a dostupnost mobilnych sieti a ich uroven udajne prekonava paramatre na Slovensku. Akoby to boli prave telefony, ktore su vzhladom na posudzovanie kvality zivota to najpodstatnejsie. Obdobne niektore ucelove rebricky ekonomickej slobody, v ktorych sa krajiny tretieho sveta umiestnuju na poprednych miestach a predbiehaju vyspele zapadne krajiny. Podla mojho nazoru ma podobnu vypovednu hodnotu aj hore-uvedene pomeriavanie. podla ktoreho SR a Nemecko su podobne. Ak sa tymto argumentuje ako v tejto diskusii, potom by bolo asi vhodne zamysliet sa, ci vobec uvedeny argument ma nejaku vahu resp. cim to je, ze sa argumenty, podla ktorych su na tom Cina a Nemecko podobne, pouzivaju. Ako bolo uz uvedene, nijako nepochybujem, ze v ramci ekonomickej vedy je pan Zudel kompetentny, ina je ale vec, ci veliciny, ktorymi argumentuje, maju vobec nejaku kriticku silu t.j. ci hovoria vobec nieco relevantne o skutocnosti. Nehovoriac, ak sa potom objavuju tvrdenia, ze krajiny doplacaju na svoju konkurencieschopnost a pod.

13.09.2012 | Roman Janciga

Aj keby pomer produktivity a mzdy zamestnanca bol v prospech Afganistanu 10 nasobne „vyhodnejsi“ pre investora, som presvedceny, ze Afganistan by v investiciach nebol pred Nemeckom uprednosteny. A naopak, aj keby zamestnanci dostali 95 percent vo svojej mzde z toho, co vyprodukovali, masivna migracia do Afganistanu z Nemecka by nenastala. Asi teda budu ine, podstatne vyznamnejsie faktory, ktore maju omhoho zasadnejsiu vahu, teda uvedeny pomer nam v skutocnosti nevysvetli, preco su investicie rozlozene tak, ako su; ani nedokazu priblizit, preco je postavenie zamestnanca v Nemecku omnoho lepsie nez v Afganistane. To, ze je tento pomer v ramci discipliny pravdepodobne uzivany ako argument nehovori nic o jeho relevancii. Mozem Vam uviest hned niekolko prikladov, v ktorych sa dlhorocny a vseobecne akceptovany uzus v odbornej komunite ukazal ako mylny. Aristoteles a ini napriklad pomocou dobovych argumentov uspesne podopreli teoriu geocentrizmu (znamy argument o kameni, ktory je vyhodeny z veze). Jej zastancami neboli len cirkevne autority, ale aj vyznamne dobove kapacity v odbore, ako napr. Tycho de Brahe. Potom prisiel Galileo, ktoreho tvrdenia zneli absurdnejsie, nez tvrdenie o nizkej vypovednej hodnote pomeru, o ktorom sa rozpravame. Nakoniec, nie je snad aj blog pana Zudela pokusom o nastrbenie 100 krat opakovanej pravdy? Ak to tak je, potom kriticke skumanie isteho druhu argumentu, ktory sa vyskytol v diskusii, nemusi nikoho vyrusovat.

13.09.2012 | trotter

Pre p. Jancigu: Pán Žúdel hovoril o prítomnosti nejakého javu v Číne, Nemecku a Slovensku, nedával ich do nijakého porovnávacieho vzťahu. Použijúc Váš príklad so Somálskom: akoby pán Žúdel povedal, že v Somálsku aj na Slovensku sú mobilné telefóny.

13.09.2012 | Roman Janciga

Pre Trottera 3 - ak sa povie ze A je nizke, je to hodnotenie, a spolu s tym to tiez znamena, ze nizke vzhladom k niecomu . A asi to aj predpoklada, ze ak je nieco nizke, je nieco aj vysoke. Predpokladal som nasledovnu banalitu- Nebudete predsa hodnotit nejaky prvok ako dobry ak neexistuje iny, horsi, alebo nepoviete na horu ze je vysoka, ak neexistuje hora, ktora je nizsia. Nepoviete ze krajina ma nizke mzdy vzhladom k X, ak nemate horizont, na zaklade ktoreho mozte urcovat veci za take ci onake.

13.09.2012 | Roman Janciga

Pre Evil AF 2: Kebyze reagujem na Vas prispevok, bolo by to vzhladom na system zobrazenia v diskusii graficky rozpoznatelne. Nasmiesto Afganistanu prosim si pomyslite Madagaskar, Rwandu, Sudan... Namiesto Nemecka si prosim domyslite Belgicko, Holandsko, Finsko... to podstatne je je zachytene tak ci tak. Porovnavanie miezd ku produktivite stalo na zaciatku tejto diskusie, neboli ste v tomto smere prinosom. Ved cele to zacalo porovnavanim, ze Nemecko Cina ci SR su si v tomto podobne... nasledovala kritika jednak na posun vyznamu takto uziteho pojmu nizkej mzdy a tiez , ze toto pomeriavanie nic podstatne o skutocnosti nehovori- Vid priklad s Ugandou a Finskom(aby som nepouzil slovo Afganistan, na ktore mate zda sa patent:) ) A nakoniec to vyjadrenie, ze krajiny doplacaju na svoju konkurencieschopnost.

12.09.2012 | Evil Austrian Fellow

"a Vas koment ma nijako nezaujal."
-
Great :D
-
PS: Neurazil som sa.

13.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Pán Janciga Vy proste musíte mať pravdu za každú cenu že ano? Vykrúcať sa, vykrúcať sa a vykrúcať sa.
-
Skúste neplácať slamou, ale radšej použite argumenty. Pre začiatok môžete začat odpovedať na otázky.
-
Kde presne tvrdí Brano Z že: "podla ktoreho SR a Nemecko su podobne" ? Kde? Cituje presne a uveďte (Zeilenangabe) zdroj!
-
A kde presne tvrdím ja že Afganistan BUDE uprednostnený v invetíciach viď " ze Afganistan by v investiciach nebol pred Nemeckom uprednosteny"? Kde? Či Vy nedokážete (alebo skôr nechcete) pochopiť, že išlo len o ilustratívny príklad na vysvetlenie pomerov? Rozumiete slovu pomer? Lebo slovu relatívny zjavne nie...

13.09.2012 | Roman Janciga

Pre Evil AF- a kde tvrdim, ze Vy hovorite to ci ono? Nikde Vas neuvadzam ani nespominam, prosim respektujte to. A podobne v zmysle rieseneho pomeriavania, ktore, ako sa snazim ukazat, nema v skutocnosti ziadnu vypovednu hodnotu, t.j. o nicom podstatnom nehovori. A citat pana Zudela: "Ja som tvrdil, ze Nemecke mzdy su voci produktivite nizke, obdobne ako cinske, alebo aj slovenske." Mne hovorite, aby som cital pozorne, skuste prosim aj Vy, mozno porozumiete co je tercom kritiky. A tiez nebudete vidiet, ze Vam vkladam veci do ust, ked Vas ani nespominam ani nemenujem.

13.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Ok, prepáčte nespomínate ma explicitne ale reagujete na môj príspevok. WOW, to je taký rozdiel... viď:
-
"Aj keby pomer produktivity a mzdy zamestnanca bol v prospech Afganistanu 10 nasobne „vyhodnejsi“ pre investora, som presvedceny, ze Afganistan by v investiciach nebol pred Nemeckom uprednosteny. A naopak, aj keby zamestnanci dostali 95 percent vo svojej mzde z toho, co vyprodukovali, masivna migracia do Afganistanu z Nemecka by nenastala."
-
Alebo spomína v debate ešte niekto Afganistán a porovnanie? Nezdráhajte sa uviesť kto to bol a ja sa Vám kľudne aj ospravedlním. Len sa nevykrúcajte naprázdno! Z toho sa už nedostanete.
-
A to porovnanie má zmysel. To len Vy sa tu snažíte reklamovať kuchynský nožík, lebo nedokáže krájať vojenský pancier.

13.09.2012 | Roman Janciga

Pre Evil AF 2: Kebyze reagujem na Vas prispevok, bolo by to vzhladom na system zobrazenia v diskusii graficky rozpoznatelne. Nasmiesto Afganistanu prosim si pomyslite Madagaskar, Rwandu, Sudan… Namiesto Nemecka si prosim domyslite Belgicko, Holandsko, Finsko… to podstatne je je zachytene tak ci tak. Porovnavanie miezd ku produktivite stalo na zaciatku tejto diskusie, neboli ste v tomto smere prinosom. Ved cele to zacalo porovnavanim, ze Nemecko Cina ci SR su si v tomto podobne… nasledovala kritika jednak na posun vyznamu takto uziteho pojmu nizkej mzdy a tiez , ze toto pomeriavanie nic podstatne o skutocnosti nehovori- Vid priklad s Ugandou a Finskom(aby som nepouzil slovo Afganistan, na ktore mate zda sa patent:) ) A nakoniec to vyjadrenie, ze krajiny doplacaju na svoju konkurencieschopnost.

13.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Ach merd, no dobre nechám to tak, lebo Vy si zjavne nájdete vkuse niečo...
-
Áno Čína, Slovensko a Nemecko sú si na tom v tomto podobne a čo? Vy ste argumentovali tým, že v Nemecku sa majú lepšie. Ale to je úplne irelevantné, pretože nebola reč o tom, kto sa má lepšie. Ono tým ste asi chceli tvrdiť, že keď je niečo super, tak to už nemôže byť ani lepšie (alebo inak náklady obetovaných príležitostí neexistujú). Ide o to, že by sa Nemci mohli mať ešte lepšie bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo ich reálny ekonomický rast.

12.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Nuž pán Janciga pretým, než vôbec začnete oponentov označovať ako "Fachidioten" (to slovo sa Vám zjavne veľmi páči), skúste sa uistiť či dokážete vôbec porozumieť danému textu. Braňo tvrdí, že Nemecká alebo Čínska ekonomika sú dynamicky neefektívne, čomu Vy zjavne nerozumiete, takže už len tu mi uchádza point, prečo kritizujete. Ale ok, skúsme to jednoduchšie.
-
Zjavne nie ste schopný ani porozumieť slovu RELATÍVNY. Ako vieme z prírodných vied (možno pamätáte), tak toto slovko znamená, že spomerujem dve veličiny.
-
Majme hypotetického zamestnanca v Nemecku, ktorý vyprodukuje za mesiac statky v hodnote 10,000 €. Jeho mzda (dajme tomu, že iné kompenzácie nedostáva) je 3,500 €. Na druhej strane majme zamestnanca z napríklad Afganistanu, ktorý za mesiac vyprodukuje statky v hodnote 500 €. Jeho mzda je 250 €. Nemecký zamestnanec dostane 35% zo svojho produktu a ten z Afganistánu dostane 50%. Nikto netvrdí, že Afgánec je na tom mzdovo lepšie ako Nemec, ale len to, že dostane väčšiu časť z toho, čo vyprodukoval. Comprende? Takže takisto, keď Braňo povedal, že Nemci majú nízke mzdy v pomere s produktivitou, takisto ako Číňania alebo Slováci, tak to vôbec neznamená, že majú rovnaké zárobky. Len to, že za svojú prácu dostávajú porovnateľne nízky podiel pláce.
-
Samozrejme sú aj iné porovnania miezd. Ale prečo práve ku produktivite? Nuž čistú mzdu špičkového chirurga a "hantľagera" asi porovnávať netreba že ano? Na druhej strane by bolo zaujímavé porovnať, koľko dostanú na mzde z toho, čo vyprodukujú.

12.09.2012 | Tibor

Ešte k tomu zavádzajúcemu grafu: vôbec totiž nehovorí o tom, kto tie eurá vytlačil. Vytlačili ich Gréci a cez Target-2 s presunuli do nemeckých bánk. Skúste ho očistiť o presuny v rámci Target-2 a potom sa môžeme baviť, kto skutočne tlačí peniaze.

Tvrdíte, že keby sa ECB neondela a tlačila Grékom, koľko dokážu prejesť, že by sme o kríze vôbec nehovorili. Akurát, že Grékom by potom padala produktivita a rástli platy, ako pre vznikom krízy. Proste načo produkovať, keď sa dá za lacné eurá na pôžičku, ktorú aj tak nebude treba splatiť, keď sa dá takto ľahko nakúpiť.

Ale úplne iná situácia by nastala, keby Gréci mali svoju drachmu. Tam už by to neboli presuny (smerom do Nemecka)
v rámci Target-2, ale prekne trhové spôsobenie kurzu Drachma/Marka. Euro nie je riešenie, euro je problém.

12.09.2012 | sona08

ako neviem, mozno blba poznamka, ale nedokazuje to, co hovorite o presune penazi do nemeckych bank prave to, co tvrdi pan Zudel? Nejde o to, kto ich vytlaci, ale kde su distribuovane. Keby zostali v Grecku, tak by sa prave mohli pouzit na zvysenie produkcie, ergo by sa pretavili do rastu HDP, nie? Preco ich vlastne presuvali do Nemecka?

12.09.2012 | Tibor

čím viac lacných peňazí si môžu Gréci vytlačiť, tým väčšia pravdepodobnosť, že si za ne kúpia niečo od produktívnejších Nemcov. Pretože čím viac lacných peňazí v Grécku, tým vyššie platy a teda aj ceny. Oproti tým nemeckým. Vyššie ceny a vyššie náklady v Grécku veru k zvýšeniu tamojšej produkcie neposlúžia.

12.09.2012 | sona08

nemyslite, ze by mohli byt pouzite na znizenie nezamestnanosti napriklad tym, ze si nezamestnani zalozia zivnost/firmu? Myslite, ze Greci nie su schopni nic produkovat a su odkazani na kupovanie od Nemcov? Ale potom to nie je OK. Politika v Grecku by sa mala sustredovat na podporu produkcie, nie na restrikcie spotreby cez zvysovanie nezamestnanoasti a znizovanie platov.

12.09.2012 | Brano Z

Presne tak.
-
Target2 nerovnosti vznikli v dosledku financnych problemov (to sa da casovo odsledovat na bilanciach narodnych CB). Jednoducho sa v pripade financnych problemov peniaze stahuju z periferie do Nemecka. Ibaze periferne banky nemaju tolko rezerv a preto si musia pozicat od miestnej centralnej banky. Ta si na stranu pasiv hodi zavazok v ramci eurosystemu a na strane aktiv ma kolateral od komercnej banky.
-
Samozrejme ideologovia prisli s teoriou, ze PIGS si takto financuju deficit na beznom ucte a prezieraju sa dalej, co nie je pravda.
-
Pri 25% nezamestnanosti sa prilev penazi tazko prejavi v nejakej inflacii. Dalej grecka ekonomika realne konverguje, takze ma vyssi rast produktivity ako nemecka a preto tam bude vznikat viac penazi ako v Nemecku. Prizerat sa menovej kontrakcii s argumentom o konkurencieschopnosti je masochizmus, navyse ked Nemci tlacia na umele znizenie svojich miezd (aby boli konkurencieschopni, avsak nebohatli). Uz som pisal davnejsie, ze konkurencieschopnost na periferii sa da zlepsit presunom danoveho zatazenia z prace na spotrebu.

12.09.2012 | MartinTT

Tak v článku tvrdíte a podporujete to grafom, že menovú politiku má uvoľnenú Bundesbank.
Potom, keď na to niekto správne poznamená, že vlastne ide o presun peňazí z jednotlivých krajín a nie o tlačenie samotnej nemeckej centrálnej banky tak tvrdíte, že je to kvôli tlačeniu centrálnych bánk v okrajových krajinách.
Toto je podľa Vás akože normálna argumentácia?

Žiadne presuny daňového zaťaženia nepomôžu, pokiaľ si samotní Nemci neuvedomia, čo vlastne znamená vzájopmný obchod.

12.09.2012 | Brano Z

Tak ked si nieco vykonstruujete, tak sa to lahko kritizuje.
-
V clanku tvrdim, ze z politiky ECB profituje akurat tak Nemecko. Ten graf ukazuje prispevok celeho bankoveho systemu krajiny k sirsej penaznej zasobe Eurozony. Bundesbanka ani nemoze mat vlastnu menovu politiku. A presun penazi v ramci Eurozony predsa nie je kvoli tlaceniu penazi na periferii, ale kvoli ich stahovaniu investormi.
-
Takisto neozumiem, preco by presun dani z prace na spotrebu nepomohli. Ked vzrastie DPH, tak import a spotreba bude znevyhodnena,a zaroven zlacnenim prace budu profitovat exporteri.

12.09.2012 | MartinTT

Ja som nič nevykonštruoval. Len som vychádzal z toho, čo ste napísali.

Potom to presne tak, čo ste napísali Tiborovi asi znamenalo, že súhlasíte s tým tvrdením, že "Euro nie je riešenie, euro je problém."

Ja som si to v prvom rade spojil, že vlastne súhlasíte s tvrdením Tibora, že peniaze vytlačili Gréci a presunuli ich do Nemecka.

Takže sa ešte raz pýtam. Ukazuje Vami uvedený graf, koľko vytlačili dané centrálne banky krajiny alebo koľko prispel daný bankový sektor krajiny k celkovej peňažnej mase v rámci EÚ. Pretože to sú rozdielny veci.

Presun daní napríklad v Grécku by nefungoval z toho dôvodu, že pri výbere DPH bývajú najväčšie výpadky a obvzlášť v Grécku. Takže by sa ešte zvýšil rozpočtový deficit krajiny. Či ani s týmto nesúhlasíte?

12.09.2012 | Brano Z

Ja som na tibora ani nereagoval, to bolo na sonu a suhlasil som, ze monetarna expanzia v Grecku by znamenala aj rast realnej ekonomiky a pomohla by naplnit ciele ohladom znizenia dlhu.
-
Ten graf ukazuje presne to, co je nad nim napisane. Neoddeluje kolko penazi vytvorili banky a kolko centralna banka.
-
Ukazete mi zdroj, ktory tvrdi, ze DPH byvaju v Grecku najvacsie vypadky?

12.09.2012 | MartinTT

Moja chyba. V telefóne som nejako prehliadol, že to nebola reakcia na Tibora. A na počítači som to už nepozeral a hneď som napísal reakciu. Sorry.

Pokiaľ nebudete mať dáta, ktoré jasne oddelia, čo je výsledkom tvorby samotných centránnych bánk a ktoré komerčných v zavislosti na krajiny tak potom také tvrdenie je dosť zavádzajúce. Nemyslíte?

Vo všeobecnosti sú najväčšie výpadky na DPH. To je známy fakt. Veď aj nedávno samotné ministerstvo financií zverejnilo resp. IFP zverejnil, koľko prichádzame na úniku DPH. Keď to spojím s tým, že Grécko je na chvosti v samotnej efektivite výberu celkových daní, tak mám výsledok úplne jasný.
Fakt teraz nemám čas hľadať zdroj. Ale možno večer sa pokúsim.

12.09.2012 | Brano Z

"Pokiaľ nebudete mať dáta, ktoré jasne oddelia, čo je výsledkom tvorby samotných centránnych bánk a ktoré komerčných v zavislosti na krajiny tak potom také tvrdenie je dosť zavádzajúce."
-
Ktore tvrdenie? Ze Nemecko profituje z politiky ECB? Nie, nemyslim, kezde som nazoru, ze tento "mess" je vysledkom zlej politiky ECB.
-
Ano, IFP zverejnil slovenske uniky, ale mna zaujima Grecko. Lebo sa mi nechce verit, ze by zvysenim alebo zjenodtenim DPH klesol jeho vyber (zohladnujuc samozrejme krizu).

13.09.2012 | MartinTT

Fajn. Keď je pre Vás prínos to, že vlastne Nemci viac robia a za to dostávajú nejaké "papiere", tak to máte pravdu. Ja som si však doteraz myslel, že ľudia vlastne robia, aby mali nejaké výrobky, prípadne užívali nejaké služby.

-

Samozrejme, že by Vám klesli daňové príjmy, keby ste zvýšili DPH a znížili dane z príjmu. Tie sa totiž trochu ťažšie obchádzajú ako samotná DPH.

13.09.2012 | Brano Z

Samozrejme pointa nie su tie papiere, ale v dosledku nich maju nemci aj vyssiu vyrobu. Su nominalne bohatsi, viac minaju, a kedze ceny sa nedvihli tak rychlo, tak narastol aj realny prijem.
-
V pripade dani napr. skusenost z Ruska ukazuje nieco ine:
http://www.nber.org...

12.09.2012 | Zavacky

Profit Nemecka je zrejmý už z toho ,že dopyt po ich dlhopisoch je zvýšený a sú na ne dokonca aj záporné úrokové sadzby. Do akej miery to ovplyvňuje nešťastná situácia periférie a nakoľko politika ECB ?? Neviem.

12.09.2012 | Zavacky

Pán Žúdel,
skôr ako sa začítam do diskusie,chcem sa Vás spýtať,či viete o nejakých príkladoch z histórie,kedy sa dlhodobé uvoľnovanie peňazí skončilo "šťastne".
Ďakujem.

12.09.2012 | Brano Z

Tak kazdy si mozme predstavit pod dlhodobym obdobim roznu dlzku, ale vytiahol by som najme niekolko rokov v USA po 1933 (ked defacto opustili zlaty standard).
-
Takisto dnes nie je problem, ze by sa dlhodobo peniaze uvolnovali, ale skor sa dlhodobo utahuju.

12.09.2012 | Motylx

http://www.quadrilio...,
Peniaze sa dlhodobo uvolnuju.
Podla teba utahuju a vysoka konkurencieschopnost skodi.
Rad si pri tvojej argumentacii precvicujem mozgove zavity, ale tu som sa dostal do slucky.
:D :D :D

12.09.2012 | Brano Z

Necital som to cele, viem si ale predstavit, co tam je. Pisu, ze urokove sadzby boli v 1981 asi 15%. OK. A kolko bola vtedy inflacia? ;) To uz nenapisali, ale inflacia vtedy dosahovala aj vyse 10%. Ide o realne urokove sadzby, nie o nominalne.
-
Nemcom prilis vysoka konkurencieschopnost skutocne moze skodit. Ich realne mzdy uz dlhodobo nerastu, resp. pomaly klesaju, len aby lepsie konkurovali. Ludia vsak nemaju uzitok z konkurovania, ale zo spotreby. Oni by si mohli kludne dovolit zvysit rychlost rastu miezd.

12.09.2012 | Motylx

Necital si to, ale predstavujes si, :), inflacia a nalievanie novych penazi je utahovanie...takze prichadza nove utahovanie,
http://ekonomika.et...,
Mohli by si zvysit mzdy, znizit konkurencieschopnost, prip. aj prist o pracu, :) V takom pripade by im nizsia konkurencieschopnost pomohla ako? Nemuseli by pracovat a mohli by oddychovat? Fakt sa stracam. :)

12.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Presne tak ako píše Braňo, ak sa chcete pozerať na reálne náklady, tak sa musíte pozerať aj na reálne úrokové miery. Len sa zamyslite nad dvoma príkladmi. V prvom sa Vaše nominálne príjmy nemenia a máte platiť 6% úrok. V druhom Vám Vaše nominálne príjmy rastú 10% tempom a máte platiť 12% úrok. Ktorý variant si vyberiete?
-
https://research.st...
-
Ak sa nad tým aspoň trochu zamyslíte, tak vysoké nominálne miery nám hovoria to, že monetárna politika je uvoľnená. Naopak nízke nominálne miery sú často dobrým ukazovateľom, že monetárna politika je utiahnutá. Prečo? Pretože keď je niekto ochotný požičať peniaze za 5% úrok (čo je jeho časová preferencia) a čaká do budúcnosti 5% infláciu, tak (najnižší) nominálny úrok aký bude požadovať je 10%, pretože tá jeho časová preferencia je stále 5% bez ohľadu na infláciu. On je ochotný nespotrebovať dnes len ak bude mať v budúcnosti o 5% viac. Čiže nízke nominálne sadzby nám väčšinou hovoria to, že ľudia čakajú len veľmi malú infláciu alebo dokonca defláciu. A tú by asi nečakali ak by bola monetárna politika uvoľnená.

12.09.2012 | martin33

Tie roky po roku 1933, ked celosvetovo vzrastalo bezpecnostne riziko, staty investovali do zbrojenia a tak bol zabezpeceny dopyt po priemyslenych vyrobkoch ?
Pricom masivny rozvoj niektorych technickych odvetvi, ako elektronika a radiotechnika, zabezpecoval aj rast realnej produktivity.
Rast v tom obdobi s monetarnou politikou nemal az tak vela do cinenia.

12.09.2012 | Brano Z

Nuz ja mam velky problem uverit, ze ekonomika sa v priebehu jedneho roka dostala z minus 10% rastu na +10% kvoli elektrotechnickemu rozvoju:
http://research.stl...

12.09.2012 | martin33

Ale kvoli narastu (hlavne europskych) vydavkov na zbrojenie (v roku 1933 sa dostal k moci Hitler) je to mozne.
A to si treba uvedomit aj fakt, ze fakticke zrusenie zlateho standardu (ktore kratkodobo ekonomike urcite pomoze) je jednorazova operacia bez realnej moznosti navratu spat (a tak jej opakovania).
Jedna davka "morfia", ktora sice potlaci kratkodobo "bolest"(recesiu) ale "pacienta" (ekonomiku) urobi natrvalo zavislym na (aspon nominalnom ) raste

12.09.2012 | Brano Z

O tom tiez nie som presvedceny, kedze staty vyskakovali a naskakovali na zlaty standard podla potreby - hlavne kvoli vojnam. Po vojne zas naskocili spat vacsinou na rovnaku paritu ako pred vojnou.

12.09.2012 | martin33

To "naskocenie"v 20. storoci nikdy dlho nevydrzalo a po roku 1945 sa prakticky ziadne neudialo. Bretton Woodsky system len pokracoval v "de jure" zlatom kryti dolara. Hoci v skutocnosti bol ten dolar kryty produktivitou a surovinovou zakladnou USA.

12.09.2012 | MartinTT

Ak to teda bolo len vďaka menovej expanzii, prečo potom ešte nezvýšime túto expanziu a budeme mať ešte väčší "blahobyt".

12.09.2012 | Brano Z

Lebo to funguje len pokial je ekonomika pod potencialom.

13.09.2012 | MartinTT

Takže ďalší fantastický ekonomický ukazovaľ potenciálny HDP. Doteraz si pamätám, ako mi nikto na VŠ nevedel povedať, ako vlastne ďaleko je tento ukzovateľ vzdialený od reality.

-

Však ekonómovia vášho typu dokážu zmerať potom všetko a vlastne dokážu všetko uregulovať. Potom nechápem, prečo sme vlastne skončili s centrálne riadeným hospodárstvo. Načo tu vlastne zavádzame nejaké trhové prvky? Tá transformácia bola teda úplne zbytočná.

13.09.2012 | Roman Janciga

Nie len potencialny HDP. V diskusii akurat citam, ze by bolo vhodne pri merani urovne inflacie z tohto merania vylucit energie a potraviny a to z dovodu, ze ich ceny sa menia pomerne vyrazne a rychlo. Z veliciny, ktorej ucel bol povodne zachytit zmenu cien spotrebneho kosa, sa chce vylucit prave ten tovar, ktoreho cena sa meni. Aky vyznam potom ma sledovat vyvoj cien, ak zo sledovania vylucime prave tie ceny, ktore sa najviac menia? Budeme vykazovat nizke cislo a opat sa raz pojem ekonomickej vedy dostane do rozporu so zitou realitou. Ludia pocituju zmeny cien najcitelnejsie prave pri energiach a potravinach t.j. tovare dennej spotreby. A prave preto vyvoj cien tychto tovarov je pre ludi najzaujimavejsie a najdolezitejsie. Kriticka sila pojmu inflacie sa zriedi krokom umoznujucim zo sledovania vyvoja cien, ktory musi z definicie zachytavat dynamiku, urobit akesi sterilne cislo, ktore bude stabilne, nemenne a zaroven v skutocnosti nic nehovoriace.

13.09.2012 | Brano Z

Pan Janciga, to ze sa nieco rychlo meni neznamena, ze to rychlo rastie. Pletiete si volatilitu premennej s jej trendom.
-
To, ze vo Venezuele vybuchla rafineria alebo ze sa neurodilo dost potravin kvoli suchu neznamena, ze treba ludom znizit nominalne prijmy. To im vobec nepomoze.

13.09.2012 | Roman Janciga

To je sice pravda, na druhu stranu aky ucel ma vlastne merat vyvoj cien, ak odstranite tie ceny, ktore su vzhladom na zivot ludi najdolezitejsie? Ako logicky odovodnit vyradenie premenlivych hodnot, ak chceme zachytit prave premenu a zmenu? Vodovodne kohutiky, noznice ci traktory su sice tiez zaujimave, ale zaujimavejsie je meranie vyvoja cien potravin a energii a vzhladom na ne dalej urcovat konkretne kroky. To, ze zmenou metody ziskate stabilne a nizke cisla totiz v konencom dosledku nijako nezlepsi nase porozumenie skutocnosti, ak v tomto cisle nebudu zamerne zachytene tie ceny, ktore su ludmi najsledovanejsie. Pojem inflacie, budem sa opakovat, strati svoju kriticku silu, nakolko strati schopnost uchopit realitu, ktoru chce popisat t.j. snaha o zachytenie cenoveho vyvoja.

13.09.2012 | Brano Z

Tie ceny sa budu merat (a aj meraju) s energiami, atd. Uplne kompletne. Avsak centralna musi mat k dispozicii aj ine ukazovatele inflacie.
-
Tu ide o to, aby centralna banka prisposobovala politiku nie realnym sokom, ale nominalnym. Nejde o ziadne opticke znizovanie inflacie.
-
Inflacia totiz nevznika len zvysovanim mnozstva penazi v obehu (nominalny sok), ale aj znizovanim mnozstva tovarov v obehu (realny sok) napr. v dosledku sucha, zemetrasenia, vojny, atd. A tu musi byt banka opatrna.

13.09.2012 | Roman Janciga

Pre pana Zudela: samotna skutocnost, ze ceny niektorych poloziek su premenlivejsie, implikuje nutnost nebrat tieto ceny pri praktickych krokoch do uvahy? Preco by mali byt relevantne len tie ceny, ktore su malo premenlive? Preco neprihladiat a svoje spravanie neprisposobit prave tym polozkam, ktore su vzhladom na zivot najdolezitejsie, napriek tomu, ze tu panuje neistota a zmena? Nehovoriac o tom, ze soky, ktore maju diskvalifikovat relevanciu ceny potravin a energii, su potencialne pritomne u vsetkych produktoch a sluieb. Elektronika za posledne desatrocie zaznamenala enormny pokles ceny, konkurencia u automobiliek znamena, ze ceny novych aut v danych kategoriach tiez klesaju, ceny bytov za poslednu dekadu ukazali tiez znacnu premenlivost atd atd... Ak je cielom centralnej banky cenova stabilita, potom si tuto ulohu nemozno zjednodusovat tym, ze do uvahy sa budu brat len aktualne stabilne ceny a ceny, ktore vykazuju znacnu premenlivost, sa z uvah vyradia. Nie je na to v skutocnosti ziaden logicky dovod. Ak sledujeme vyvoj cien, potom je logicke, ze zaznamename poklesy aj narasty.

13.09.2012 | Brano Z

"Preco neprihladiat a svoje spravanie neprisposobit prave tym polozkam, ktore su vzhladom na zivot najdolezitejsie, napriek tomu, ze tu panuje neistota a zmena?"
-
Ved sme to uz niekolkokrat napisali. Niektore ceny su volatilne, pretoze su pod vplyvom kratkodobych idiosynkratickych (sektorovych) sokov, ktore ovplyvnuju len tieto konkretne ceny, ale ostatne nie. Ak by zakazdym centralna banka reagovala na tieto pohyby, tak amen tma.
-
Tieto polozky by pritom pre ludi nijako nezlacneli, pretoze centralna banka by svojim konanim znizila vsetky ceny a takisto nominalny prijem ludi (mzda je tiez cena, cena prace). Cize realne mzdy by nevzrastli a relativne ceny by sa takisto nezmenili.
-
Ceny elektroniky idu dole dlhodobo, kvoli kontinualnemu rastu produktivity v sektore, detto auta, atd. Neskacu hore dole v kratkych intervaloch ako potraviny a energie.
-
Samozrejme toto nema oporu v logike, ale v ekonomii a ulohe centralnej banky.

13.09.2012 | Roman Janciga

To znamena, ze podla Vasho navrhu by bola de facto stabilita cien dosiahnuta tym, ze by sa z urcovania hladiny inflacie vylucili tie tovary a sluzby, ktore podliehaju najviac zmene :) Na co ale potom mame vobec expertne skupiny v centralnych bankach, ked caro spociva v tom, ze proste nebudeme do uvahy brat ropu, potraviny a pod...problem inflacie sa proste vyriesi tym, ze tie prvky, ktore nas vyrusuju, nebudeme brat v uvahu.Ale budiz. Ako ale potom odpoviete kritikom, ktori obvinuju centralne banky zo zahmlievania skutocnosti a zo znehodnocovania penazi ludi na uctoch ci v penazenkach, ak navrhujete pouzit manever, ktory de facto potvrdzuje vznesene obvinenia. Zita skutocnost bude proste radikalne ina nez to, co bude povazovat za relevantne vzhladom na svoje spravanie centralna banka.Ak chcete Vasimi argumentami podporit doveryhodnost moderneho centralneho bankovnictva( nmoj predpoklad, mozno sa mylim), potom toho sotva dosiahnete tym, ze vytvorite priepast medzi realitou v ktorej sa pohybuju skutocni ludia a odbornymi argumentami, podla ktorych bude svoje kroky riadit centralna banka.

13.09.2012 | Brano Z

A na ktorej VS ste studovali? Podla reakcii to rozhodne nebol dobry vyber.
-
"Však ekonómovia vášho typu dokážu zmerať potom všetko a vlastne dokážu všetko uregulovať"
-
K tomuto zaveru ste ako dospeli?
-
Transformacia bola zbytocna, lebo mame centralnu banku? Vy ste pred transformaciou nevedeli, ze take nieco na zapade existuje? Nebolo cielom transformacia nahodou prinavratit ludom sukromne vlastnictvo a stanovovat vacsinu relativnych cien pomocou trhu?

13.09.2012 | MartinTT

Na tej na ktorej ste aj vy tuším pôsobili alebo pôsobíte, EUBA.
No musím povedať, že reálny život je najlepšia škola. A žiadna univerzita to nemôže nahradiť.

-

Keď dokážete zmerať potenciál hospodárstva a centrálne riadiť menu, tak predsa iné produkcie nemôžu byť pre Vás problém. Však taká výroba chleba už musí byť "brnkačka".

-

Bohužiaľ pred transformáciou som nechyroval ani o ekonómii. To priznávam bez mučenia. Len už ako decku mi chodilo stále po rozume, že prečo si tie peniaze vlastne nevytlačíme.
Áno, prinavrátiť zhabaný majetok a zaviesť trhovú ekonomiku. O tom, že by tu bola trhová ekonomika sa hovoriť nedá a navyše s tým prinavracaním majetku to bolo a je tiež veľmi diskutabilné.

13.09.2012 | Brano Z

Vidite, ja som si tiez nevybral dobre. Realny zivot by ma len tazko naucil ekonomiu, ktoru som videl mimo euby.
-
Ono to, ze ekonomovia sa snazia odhadnut nezamestnanost a vyuzitie produkcnych kapatic, neznemena, ze vedia vsetko uregulovat. Obdobne fakt, ze monopolista vie sam "uspesne" ponukat nieco na trh neznamena, ze dokaze aj vsetko ostatne uregulovat.
-
Navyse cielovanim nominalneho hdp vam akakolvek nutnost odhadu potencialu odpada. A ked uz sa aj Hayek k tomu priklonil, tak to az take zle nemoze byt ;)

12.09.2012 | Zavacky

Toto je zaujímavý problém.Pokiaľ viem,USA sa vo vojne zadĺžili. Krátko po vojne dlh zmizol.Neviem však o žiadnych reparáciách. Vie niekto,ako sa to udialo?

12.09.2012 | Brano Z

Nuz vlada znizila vojenske vydavky, a za standardnej monetarnej politiky sa jej darilo robit aj rozpoctove prebytky.

12.09.2012 | trotter

Dve veci: 91% daň pre najbohatších, ktorú zaviedol republikán Eisenhower (a držala sa cez 70% až do Reagana), aby vyrovnal rozpočet, a samozrejme mierna inflácia. USA teda dlh nesplatili, ale proste z neho "vyrástli".

12.09.2012 | motik

Otazka na telo: ked vsetky tie pekne a pozitivne cisla o GR a IT bilanciach a minimalnych schodkoch resp. rekordnych prebytkoch (ocistenych) su takto verejne pristupne, predpokladam, ze o nich vsetci fin.hraci vedia, tak mi prosim vysvetlite, preco to kreditne riziko stale povazuju za neumerne vysoke a preco uroky na dlhopisoch neklesaju a preco ich musi ECB vykupovat? Bude je tu asymetria informacii (co asi fakt nie je), alebo nadalej panuje nedovera. Otazka teda je, preco ta nedovera stale panuje ? Ako sa da odstranit? Sposobi to smahom ruky a skupenim dlhopisu ECB ? Ved to je stale behavioralny problem, ktory sa snazi riesit ECB financymi nastrojmi a stale sa jej nedari...kedy konecne zacnu banky menit svoj pohlad na riziko, vysku rizikovej prirazky a to hovorim nielen o GR a IT, hovorim vseobecne aj o uvolnovani penazi do realnej ekonomiky? Komu, comu banky neveria? Preco to hlasne a otvorene nepovedia? Politici to ani nemozu byt, ved ti ich zachranuju na ukor ich samotnych zlych investicii, ludia to tiez nemozu byt ved setria, sporia .... a prave naopak , ludia nedoveruju bankam.... Nie je nahodou prehnity a rozumovo zaostaly prave cely bankovy sektor? Ide o fleky, odmeny top manazmentu bank a zodpovednost za vysledky alebo o co vlastne ide?

Snazim sa poukazat na fakt, ze fin. riesenia sa sice vynasli, sice kompletne perverzne, ale povedzme funkcne za normalnych okolnosti. Dnes ziadny fin. nastroj nie je funkcny. Banky radsej budu spekulativne obchodovat s energiami a komoditami vseobecne ako by mali poskytnut uver. Problem je stale ta sklonovana dovera, teda podla mna. Alebo mi stale chyba nejaka "kocka" puzzle ? Som velmi zvedavy na Vasu odpoved. Ako som pisal, pre mna za mna, nech ECB planuje 5% jadrovu inflaciu, alebo 5% rast NHDP, nech ma jasne ciele, nech sa ich prosim aj drzi, ale skutocne to navrati hodnovernost celeho systemu a budu tomu ochotni verit vsetci eko.ucastnici?

12.09.2012 | Brano Z

"preco to kreditne riziko stale povazuju za neumerne vysoke a preco uroky na dlhopisoch neklesaju a preco ich musi ECB vykupovat?"
-
Moze to byt kvoli tzv. samonaplnajucim sa ocakavaniam (resp. multiple equilibrium). Ak je vela insvestorov presvedcenych, ze Grecko odide z EU a tym padom aj Spanielsko, atd., tak sa zbavia greckych investicii a Grecko skutocne bude musiet odist.
-
Problem by pomohlo riesit, ak by vsetci zastavali jednotnu poziciu: Eurozona sa nerozpadne, nespekulujte. Nateraz sa zda, ze trh uveril hrozbe ECB, ale Bundesbanka nie je z toho nadsena, takze uvidime, ci ten efekt vydrzi. Vlastne je to take divne ekvilibrium, pretoze ECB nakupy podmienila zapojenim sa do programu pomoci (mohla ich mozno podmienit nejakymi konkretnymi cislami, ktore by musela krajina dosiahnut), takze intuitivne mi vychadza, ze trh by mal ist s vynosmi dolu len o tolko, aby stale donutil Spanielov poziadat o pomoc. Ale nechcem spekulovat, musel by som si to napisat.
-
Naco by banky spekulovali s energiami, ci komoditami? Ved ich cena vzrastie len vtedy, ak sa ocakava vacsia priemyselna aktivita (alebo pokles ponuky v dosledku politickych problemov, pocasia, atd.). Alebo zacnu stavat sklady na ropu?

12.09.2012 | martin33

"Problem by pomohlo riesit, ak by vsetci zastavali jednotnu poziciu: Eurozona sa nerozpadne, nespekulujte."
Rovnako by vyriesilo problem zaostavania socialistickych krajin za zapadom, ak by vsetci poctivo pracovali, nekradli a ti najlepsi sa nesnazili emigrovat do lepsich podmienok na zapad :-)
Ze je to nerealne, vsetci vieme.
Nechce sa mi citovat Batu, ktory to tak pekne povedal, ale princip je jednoduchy - funguju len take riesenia, ked kazdy subjekt (jednotlivec, firma, banka, stat) nesie VSETKY nasledky svojich dobrych aj zlych rozhodnuti (nizko zdaneny zisk v pripade tych dobrych, strata a bankrot v pripade tych zlych).

12.09.2012 | motik

Nechcem sa Vam do tych komodit miesat a vyvracat Vase idealy, ale ked neverite, ze banky a fondy patria k najvacsim spekulantom na trhu s energiami a komoditami tak skutocne na tuto temu sa radsej nebavme. Na okraj: v Nemecku si mozete kupit plyn alebo el.energiu aj od banky...a banka vam kludne hedgne cenu, preswapuje, preindexuje, atd atd....traderi v bankach nepoznaju hranic ;) :) :D. Ku tej rope: pozrite si graf vyvoja cien 1NB a net long positions...sklady netreba, je to stale ta ista ropa, ten isty tanker, avsak financych derivatov je XYZ. Uz davno to nie su len komoditne, ekonomicke fundamenty, ktore hybu cenami energie a komodit, alebo ma vyvedte z miery (ale ocakavajte tvrdeho oponenta. Pozor netvrdim, ze fundamenty nie su dolezite, tvrdim len, ze stale viac spekulativneho kapitalu prichadza od cisto financnych hracov a ti fin. hraci to vidia "len" ako diverzifikaciu ich investicii, a nevidia to ako spekulaciu, mozno prave tak ako vy, - iba hadam, neobvinujem). Inak, svetova ekonomika klesa, dopyt po komoditach a energo nosicoch klesa (v Eu, v USA i v JV Azii) ale ceny stale rastu - zazrak ;) :D Spet ku teme...

Fajn maju samonaplnajuce ocakavania, da sa to zmenit alebo nie? Ak nie, tak preco vsetci vyrtvalo chcu to GR udrzat? Preco prehovarat ze biela je cierna, ak vsetci su presvedceny ze cierna je cierna a ciernou ostane a maju aj pravdu? Tu sa dostavame tak kusok ku teme, ktoru Sulik tak vytahoval (nechat GR padnut, urobit z nich exemplarny priklad a ostatnym ukazat ze pravidla platia, a je na nich aby sa rozhodli ci chcu pravidla akceptovat a byt v spolocnej euro rodine alebo nie).

Je evidentne, ze jednotna pozicia nie je a ani nebude. Sef Nemeckej CB abdikoval, prisiel jeho ziak, ktory ma rovnake nazory a sice neabdikuje kvoli nim, ale stale bude kricat, to znamena, ze ta jednota tu nikdy nebude. Rovnako vsetci vedia , ze ECB uz je iba one-man show, alias Draghi show. Kto pozna vyvoj nuliek na lyrach, tak chape preco nemecky sef CB krici a bude kricat...

Nechcem byt zly, ale sam ste si vlastne odpovedal, ze tie riesenia, ktore ste nacrtol, maju mizivu sancu na uspech... Poviem otvorene, nechapem dost jasne preco ludia Vasho typu, stale nepripustia, ine riesenia... Na druhej strane si zelam len jedno, aby banky zacali fungovat ako banky a dodali likviditu do realnej ekonomiky. Cele GR i ESp i IT mam u zadnice, ide mi len o obnovenie dovery, pretoze ta potom moze zasadne a radikalne zmenit vsetky uvahy a fakty....a nebude treba ani tisice blogov o tom ako z krizy von, kde kolko penazi naliat a kto je aky blbec ked si mysli to a tamten to... je to vsetko o elementarnej dovere

12.09.2012 | Brano Z

"Inak, svetova ekonomika klesa, dopyt po komoditach a energo nosicoch klesa (v Eu, v USA i v JV Azii) ale ceny stale rastu – zazrak"
-
Nuz mozno to bude v tom, ze ked zapichnete palicu hocikde do piesku u Saudov, tak z nej ropa uz nestrieka prudom :)
-
Ja nehovorim, ze investori neobchoduju s ropou. Ja hovorim, ze investori nekupuju zakazdym ropu s novymi peniazmi ako zmyslov-zbaveni, hoci vsade naokolo je recesia. Spekulovat na rast cien energii budu vtedy, ak budu ocakavat ekonomicky rozmach a teda rast dopytu po energiach.
-
Vsak prave preto, ze z Grekov chce niekto urobit exemplarny pripad, tak investori sa boja, ze dalsi budu Spanieli, Taliani, atd. Snad si nemyslite, ze ked sa znehodnotia investicie v grecku (konvertovanim a depreciaciou drachmy), tak investori sa zrazu ukludnia a zacnu investovat do spanielskych cennych papierov.
-
Ja samozrejme ine riesenia pripustam ba dokonca preferujem a v minulych blogoch som ich navrhol.

12.09.2012 | martin33

A nie je hlavnym problemom to, ze Spanielsko, Grecko a vlastne vsetky "moderne" staty na udrzanie svojej funkcie nejakych investorov vobec potrebuju ?
Vsak zakladom keynesianstva je to, ze v casoch krizy stat nahradi sukromny kapital (ktory zastavi z opatrnosti investicie) a okrem svojej beznej prevadzky robi aj investicne stimuly z rezerv, ktore si stat vybudoval v case prosperity. Pricom dnes bez investorov nemaju staty ani na beznu prevadzku, nie to este na investicne stimuly.

12.09.2012 | Motylx

:) :) :) To som zvedavy na tu hokus-pokus odpoved.

12.09.2012 | Brano Z

Fiskalny stimul nie je potrebny, a ak je monetarna politika restriktivna, tak ani nie je funkcny.
-
Stat sa zadlzi a zacne investovat, ale ked centralna banka povie, ze stiahne peniaze z obehu, tak to s RHDP nepohne (verejna spotreba vzrastie, alesukromna spotreba klesne) a stat sa len zadlzi.
-
V pripade, ze stat ako fiskalny stimul pouzije znizenie dani, tak to tiez nemusi mat efekt. Ak centralna banka povie nie, tak ludia ani nezacnu minat a stat opat zostane len zadlzeny.

12.09.2012 | martin33

Ale to nie je odpoved na moju otazku. Ja som sa pytal, preco sa staty vobec zadlzuju ? Ved to je v rozpore so zakladnym principom keynesianstva (na ktorom je vraj zalozena mainstream ekonomia) teda ze staty maju z dlhodobeho hladiska vyrovnany rozpocet, ale z kratkodobeho hladiska su alebo v pluse (v case prosperity) alebo v minuse (v case recesie) ale deficit v case recesie nepokryvaju zadlzovanim ale cerpanim rezerv vybudovanych v case prosperity.
Potom bude problem "tak ludia ani nezacnu minat" irelevantny, pretoze minat bude (proticyklicky) stat.
Nepovazujem znizenie dani za ekvivalent proticyklickych statnych investici.

12.09.2012 | Brano Z

Tak na to nie je jednoznacna odpoved (i ked nezabudajme, ze Spanieli mali prebytky). Pred nedavnom som nasiel napr. toto:
http://www.economic...
-
"Nepovazujem znizenie dani za ekvivalent proticyklickych statnych investici."
-
Preco?

12.09.2012 | martin33

Pretoze ludia nemusia peniaze ziskane pri znizeni dani minut. Kym pri statnych investiciach sa peniaze (aspon v prvom "stupni") do ekonomiky dostanu urcite.

12.09.2012 | Zavacky

Mne to stále nedá. Vrátim sa na začiatok. Nemecko momentálne profituje(zrejme aj na úkor periférie). Ale celá situácia v Eurozóne postupuje ku zvyšovaniu dlhu. Aj Nemecka. Nikto si nemôže byť istý,že krach Grécka(ev.Španielska) nezapôsobí ako pád Lehmann-Brothers. Môžme potom hovoriť o profite Nemecka,alebo kohokoľvek v Európe ??
-
p.s. Pán Žúdel,kedy jete a spíte?
-
p.p.s. Idem sa najesť.

13.09.2012 | MartinTT

Pokračovanie:
To, že Nemci majú väčšiu výrobu je fakt a pekné, ale pokiaľ si ju aj neužívajú, tak to moc s nimi nie je dobré.

-
Tak ten paper je trochu dlhý. Na to fakt nemám čas. Tak len tak som to doslova preletel. Neznížilo sa však v Rusku podobne ako u nás celkové daňové zaťaženie? A čo bol záver vlastne tej štúdie? Nie náhodou to, že znížením daní zvýšili celkový výber? Či je tam ešte iná pointa?
Vy však, ak som to správne pochopil, navrhujete presunúť zdaňovanie, čiže z celkového pohľadu by sa nič nezmenilo. Keďže výber DPH je však katastrofálny v Grécku, tak samotným zvýšením by ste nič nedosiahli. Samotná komisia odhaduje, že 30% DPH sa neodvedie v Grécku.
http://ec.europa.eu...
Strana 9 je tam uvedená VAT gap. K tomu viac nie je traba čo dodať. Fakt nemôžete predsa čakať, že by ste pozvýšení DPH mali väčší výber v Grécku. Však sa pozrite do ČR. Tam majú tiež problémy po zvýšení DPH, a to sú na to naši bratia oveľa lepšie ako Gréci.

13.09.2012 | Brano Z

V Grecku vacsi vyber uz dosiahli. Grecko vybralo pri poklese ekonomiky v 2010 o 1,3 mld.€ na DPH viac (to je cca 10% narast). Cize ak pracuju na sedej ekonomike, tak to ide.
http://ec.europa.eu...
http://ec.europa.eu...
-
"Vy však, ak som to správne pochopil, navrhujete presunúť zdaňovanie, čiže z celkového pohľadu by sa nič nezmenilo. "
-
Ano, cize by trebalo zapojit aj spotrebne dane.
-
Pointou Gorodnichenka bolo, ze nizka (rovna) dan z prijmu nie je az tak ekonomicky efektivna, ale dost vela znizila v Rusku tax evasion. To by sa dalo cakat aj v Grecku, kedze vyber dane z prijmu tam dosahuje v priemere len asi 4,5% HDP a tym padom by nebola taka zataz na rozpocet.

17.09.2012 | MartinTT

Lenže porovnávate to len s jedným rokom. A ten bol teda dosť extrémny. Takže by som to za nejaký trend nebral.

Toto sú však len tvrdenia proti tvrdeniu. Žiadna štúdia by to nepotvrdila. Len keby to niekto skutočne urobil.

13.09.2012 | Zavacky

Pán Žúdel,mohli by ste mi napísať,či v prípade,že by sa Vaše predstavy realizovali a neviedli by k vyriešeniu dlhovej krízy a recesie(stagnácie),či by ste boli ochotný prenechať riešenie situácie na trh,alebo by ste hľadali ďalšie monetárne riešenie.
Ďakujem.

13.09.2012 | Brano Z

Co to znamena prenechat riesenie na trh?

13.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Ale veď to nie je jasné? :( Reflovať a trh sa už o všetko postará (čiže to, čo navrhuješ/me) ;)

13.09.2012 | Zavacky

Nie.Nie. Práve naopak. Nič nesanovať. Nechať všetko "prezreté" zbankrotovať. (Prípadne sanovať len zopár výnimočných prípadov.)
-
Ináč,ten reflow sa mi vidí tiež ako "elegantné" riešenie,kedže žiadne bezproblémové už neexistuje.

13.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Braňo niekde konkrétne obhajuje, že banky treba sanovať? Možno áno, viac menej preto, aby nedošlo ku náhlym šokom v dopyte po peniazoch (čo by pri súčasnej monetárnej politike nebolo veľmi dobré). Ale ja som narážal na cieľovanie nominálneho HDP Keď ho cieľujete, tak trh sa už o všetko postará , nebude dochádzať ku monetárnym cyklom a nebude potrebné sanovať banky. Preto som tam dal tú otázku :)

13.09.2012 | Zavacky

Ak tomu dobre rozumiem,tak aj severské štáty v 80-tych rokoch cieľovali NHDP a súčasne nechali skrachovať nejaké banky.Je toto Vaša predstava ?

13.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Nie, necieľovali.
-
A pokiaľ viem tak to nebol ani "laissez-faire" krach. Ale ak by sme už museli zachraňovať tie banky, tak švédska cesta by bola podľa mňa tá lepšia. Každopádne ak cieľujete NHDP, tak krach banky nebude môcť ovplyvniť nominálne míňanie a teda nevyvolá recesiu (teda záchrana banky nebude nevyhnutná prevencia).

13.09.2012 | Evil Austrian Fellow

http://www.forexpros...
-
"The FOMC stated it will purchase $40 billion of mortgages monthly in an attempt to shore up the real estate market recovery."

13.09.2012 | Motylx

menej socialneho inzinierstva.
Je tu dalsie utahovanie. Preco to cely svet okrem teba a evila nazyva uvolnovanie? :)

13.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Ale veď to je uvoľnenie monetárnej politiky. Len treba rozlišovať medzi uvoľnením (procesom, dynamikou) a utiahnutou monetárnou politikou (určitým stavom). Samozrejme, že keď nerozlišujeme stav a proces (zmenu), tak sa dopracujeme ku kadejakým absurdnostiam.
-
PS: Nie sme sami! :P

13.09.2012 | Motylx

Zda sa mi, ze nove peniaze sa nalievaju pomaly kazdy den. ( Zmena, proces, dynamika )

Tych par hodin, ked sa netlacia a nenalievaju, to je ten stav, ktoremu hovorite utiahnuta monetarna politika? :)

13.09.2012 | Zavacky

Toto je presné a tým výstižné. Možno pomaly začnem schvaľovať postupy,ktoré vyznávate.

13.09.2012 | Motylx

http://ekonomika.sme...

13.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Aj pridáte koment k tomu? Či sa mi iba staráte o čítanie? :)
-
Ja len tak dodám, že v skutočnosti aj tlačenie peňazí môže stále znamenať utiahnutú menovú politiku (samozrejme samotný akt začatia tlačenia bude predstavovať uvoľnenie MP) :)

13.09.2012 | Motylx

Taketo spravy su tu skoro kazdy den, komentuje ich každý, len nikto okrem vas s branom nie ako utahovanie, takze moj koment nebude taky zaujimavy ako váš, predpokladam. :)

13.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Vy dokážete len vkuse dookola mlieť tú istú frázu? Nič iné ste sa nedočítali? Kde tvrdím, že je to uťahovanie??? Ak dovolíte tak citujem sám seba:
-
"samozrejme samotný akt začatia tlačenia bude predstavovať uvoľnenie MP"
-
Tak ťažké pochopiť keď explicitne tvrdím, že uvoľnenie to je? Akurát to neznamená, že politika -je uvoľnená-? Máte naozaj problémy s chápaním statiky a dynamiky?
-
No tak skúste pozrieť aj nejaké iné komentáre ako akurát tie, ktoré sa Vám hodia.
-
http://marketmoneta...
-
http://www.themoney...
-
http://macromarketm...
-
Keď už môžem urobiť tú reklamu...

13.09.2012 | Brano Z

Samozrejme, na Slovensku to komentuju rozni "analytici" ako uvolnovanie, a z toho vyvodia hyperinflaciu.
-
By ste sa vsak divili, ale vacsina ekonomov by suhlasila s nami, ze nech CB tlaci penazi kolko chce, tak navysovanie jej rozvahy sa nerovna automaticky uvolnenej politike - peniaze sa vobec nemusia dostat do obehu. Rovnako sa znizenie nominalnych urokov nerovna automaticky uvolnenej politike - trh moze znizovat inflacne ocakavania a tym aj nominalne urokove miery, vid. Japonsko. Pripadne sa moze znizovat aj prirodzena urokova miera na trhu.
-
Kludne vam najdem vyroky Bernankeho, ktory hovori to iste, pricom za spolahlivy ukazovatel uvolnenej politiky povazuje kombinaciu NHDP a inflacie. Pripadne technicky je politika uvolnena ak CB stlaci realnu urokovu sadzbu pod jej prirodzenu uroven.
-
Toto je proste uplne mainstreamovy nazor, ibaze u nas sa o mainstreame nic nedozviete, pretoze sa prakticky neuci.
-
A na margo dnesneho kroku FEDu si precitajte moju poslednu vetu z blogu: "To dáva priestor Bernankemu, ktorý zvažuje nakupovať aktíva až pokiaľ sa nezlepšia konkrétne vybrané trhové fundamenty. To je celkom pokrok v porovnaní s doterajším japonským kvantitatívnym uvoľňovaním ad hoc."
-
Je diametralny rozdiel nakupovat adhoc aktiva a nakupovat ich s tym, ze trhu poviete, ze to budete robit, az do kym sa nezlepsia cisla. Bernanke dnes prisiel s druhou variantou len skoda, ze neuviedol konkretne cisla, ktore chce nakupmi dosiahnut.

13.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Jj, no ja som len citoval tú časť s real estate recovery.

13.09.2012 | Motylx

Evil, ty si prave stratil svoj kredit, tocis sa ako pravé vietor fuka.
Najskor sa rozculene ohradis, o par sekund uz svojmu guru- ovi servilne pritakavas. :D
Brano, dakujem za odpoved. Urcite musi kazdy ocenit tvoju snahu kazdemu odpovedat, tvoj pevny postoj a schopnost argumentovat. :)

13.09.2012 | Evil Austrian Fellow

"guru" -Páči sa nám to slovo? :)
-
"In the United States, the meaning of "guru" has been used to cover anyone who acquires followers, especially by exploiting their naiveté, due to the inflationary use of the term in new religious movements."
-
Takže guru asi ťažko a ani v prenesenom význame. Pretože tam je práve dôležitý ten pojem VIERY v niečo/ niekoho. Ja sa opieram len o fakty. Tie hovoria, že Braňo má pravdu a že Vy ju nemáte.
-
Kde tam je konkrétne servílnosť? Ja som len povedal, že som skopíroval z linku akurát tú časť s real estate a nie s unemployment. Aká servílnosť zas? Ale to tak býva, keď nie sú argumenty, tak treba debatu otočiť proti samotnej osobe súpera (odporúčam na wiki ad hominem fallacy).
-
Ale priznám sa, zle som prečítal ten koment (konkrétne jeho záver). Stáva sa. Ak Vás to poteší :)
-
A nemal som pocit, že som mal vôbec nejaký kredit, lebo Vy ste si ajtak vkuse točili to svoje a argumentovali Vašimi dojmami, že sa MP uvoľňuje vkuse. Super... mám dojem, že...

13.09.2012 | Brano Z

Vsak ja som nereagoval na teba.

13.09.2012 | Motylx

Schiza? :D

13.09.2012 | Brano Z

To bolo myslene tak, ze som nereagoval na Evila, ale na teba Motyl. Nemaju to tu velmi prehladne urobene.

13.09.2012 | Zavacky

Ja tu vidím jeden problém. FED uvolňuje peniaze,dolár posilnil voči euru. Keď to pôjde takto ďalej ,inflácia nepríde a dlh narastie trebárs na 500% HDP. To sa už nedá "normálne" zvládnuť. Iba totálnou katastrofou.

13.09.2012 | Brano Z

Nie nie. Dolar oslabil z 1,29 na 1,3:
http://tinyurl.com/...
-
A urokove sadzby isli taktiez hore:
http://tinyurl.com/...
-
To je vec, o ktorej stale pise stale Sumner. Napriek tomu, ze FED ohlasil, ze je jeho cielom znizit dlhodobe sadzby, tak dlhodobe sadzby isli po oznameni hore.

13.09.2012 | Zavacky

Sedí.Mal som neaktuálnu informáciu. Mne išlo hlavne o ten dlh.Ked za 4 roky stúpol z 10 bl.na 16 bl.,tak o 4 roky bude 25 bl. ? Podobne Japonsko,EÚ. Také dlhy a ich obsluha budú podobné Grécku. To musí ekonomiku zruinovať. Hlavne preto,že mocipáni stratégiu stále nemenia.

13.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Hm, v čom má Zavacky pravdu je, že pattern na EURUSD, ktorý sprevádzal FOMC statement bol W a nie klasické V. Možno len náhoda...

14.09.2012 | Motylx

Pre evila: http://www.econmedi...,
Chcelo by to menej viery a viac zdraveho rozumu.
Guru bolo to spravne slovo.
:)

14.09.2012 | Zavacky

Toto je správny link. Už dávno som mal chuť napísať,že odborníci sa snažia príliš presne a prekombinovane určiť budúcnosť. Plánujú dokonale ( komunisti ? )Len ten výsledok nie a nie prísť.
-
Príklad zo života jednotlivca: O 17 dní vstanem skoro ráno,úplne čerstvý,budem mať slabú nádchu,ale žiadnu teplotu,hlad budem mať presne na 2 vajcia a 100g šunky,s dobrou náladou vyrazím do práce,podaria sa mi hned 2 dobré obchody.....a tak ďalej......a tak ďalej.....
-
niečo z toho sa naozaj môže stať ... ale možnože nič ...
-
Stačí zrejme 2-3 základné kroky a nech sa život uplatní.

14.09.2012 | Brano Z

Presne tak, ekonomika je velmi ale velmi komplexny system. Este komplexnejsi ako napr. pre fyzikov pocasie. Ti komunisti ho sa ho vsak denno denne snazia predikovat v TV pomocou nasobne zlozitejsich modelov ;)

14.09.2012 | martin33

...a aj tak im to obcas nevyjde a sami meteorologovia hovoria, ze predpovedat na dlhsie ako 3 dni nema zmysel:-)
Preto je spoliehanie na to, ze (relativne) jednoduche modely v ekonomii budu spolahlivo fungovat a dokonca na ich zaklade sa bude dat ekonomika "riadit", naivne.

14.09.2012 | Brano Z

Nuz ale tymto priznavate, ze ekonomia je takisto veda ako napr. fyzika, testuje hypotezy, atd., len je to pre ekonomov o trochu tazsie ;)

14.09.2012 | Motylx

Ano, je testovatelna, najma po nastupe behavioralnej a neuroekonomie, jej tvrdenia su vyvratitelne, len tie ekonometricke modely su mnohe az neziaduco prisposobitelne, vtedy sa preklapa do viery, co je evilov pripad.
:D

14.09.2012 | Motylx

Leonid Vitalijevič Kantorovič (1912-1986)
V roku 1975 mu bola dokonca udelena nobelova cena za bludy vycucane z prsta podporene sfalsovanymi grafmi, statistikami ap.

14.09.2012 | Brano Z

No tak behavioralna ekonomia ma niekedy problem s externou validitou - vztahovat vysledky z pocitacoveho laboratoria na celu ekonomiku nie je pre vsetkych prijatelne tak ako pre vas.
-
Ekonometricky model je jasne testovatelny, takze tam by som problem nevidel.
-
Kontroverzne su teoreticke modely, ktore si mozte poohybat. Ale vacsinou je tam vzajomna kritika a vseobecne sa medzi ekonomami neprijme nieco, co nie je prevetrane.
-
A co Kantorovic sfalsoval?

14.09.2012 | Motylx

Vsetko.

14.09.2012 | Motylx

Sry za taku reakciu, ale nepamatam si konkretne statistiky, grafy, ktore sfalsoval, ani ti neposkytnem link. :), Kedze nie je link, nie je to pravda?
Nemam poruke kniznicu, aby som to oskenoval. :)
Paul Johnson, Nobelove ceny za ekonomiu, tam je to v skratke. Takto narychlo.

14.09.2012 | Evil Austrian Fellow

No tak tvrdenia sa zvyknú dokladať... A to je Váš najväčší problém, Vy si vytvoríte pevný obraz, že to tak je a rátate s tým, že automaticky máte pravdu, lebo ste to tam a tam čítali. Netreba žiaden dôkaz, nič netreba doložiť faktom, stačí tak maximálne linknúť nejaký článok, kde sa takisto výlučne len niečo tvrdí a nič sa nedokazuje.

14.09.2012 | Motylx

Ty dokaz, ze sa nobelov vybor pomylil pri udeleni ceny arafatovi, al gorovi, obamovi. :) Ty to mozno v hlbke duse schvalujes. V takom pripade nic nemusis dokazovat. Uviedol som autora,, knihu, paul johnson je pre mna informacne hodnotnejsi zdroj ako nejaky evil austrian fellow a jeho " linky". :D

14.09.2012 | Motylx

" Ekonometricky model je jasne testovatelny, takze tam by som problem nevidel" - preto tu mame svetovu krizu? :D

14.09.2012 | Brano Z

Co s tym ma kriza?

14.09.2012 | Motylx

Naco potom sluzia?

14.09.2012 | Brano Z

Vsak si otvorte nejaky ekonomicky zurnal, ked vas to zaujima.
-
Je toho skutocne vela, co sa da robit s ekonometriou. Ekonometricke modely skumaju napr. ake velke su vynosy zo vzdelania, alebo aky efekt ma zvysenie minimalnej mzdy na zamestnanost. Mozu vsak sluzit aj na skumanie mexickej drogovej mafie: http://www.econ.yal...

14.09.2012 | Motylx

Na zaklade ekonometrickych modelov sa teda dokazeme mnohemu z minulosti, vzdialenej, ci menej vzdialenej poucit, dokážeme mnohe veci analyzovat, vyvodit z tych analyz nejake vystupy, aby sme neopakovali chyby z minulosti, predchadzali nezelanemu.
Predpokladam, ze nesluzia len na akademicku debatu.
To s tym ma kriza.
Ked su take skvele, ako je mozne, že nedokazali krizu predpovedat (predpovedalo ju zopar ekonomov, ktorych ti" renomovani" vysmiali) a uz vobec ju nedokazu vyriesit. Ekonomii a ekonometrii zvlast to, co sa dialo a stale deje dost poskodilo kredit.

14.09.2012 | Motylx

Preto mi ani nedokazes dat pod inym clankom jednoznacnu odpoved na jednoduche otazky.
Nie je to varenie z vody, ani vestenie z kavy, ci kristalovej gule, ale od exaktnej vedy je ekonometria dosť vzdialena. A ak tvrdis, ze nie je neziaduco prisposobiva ( napr. spominane falsovanie statistik), tak je mi luto, ale musim ta obvinit ak nie z klamstva, tak jednoznacne z ignorancie, selektivnho vyberu informacii, pamate, podobné ako tvojho "brata"evila.

14.09.2012 | Brano Z

"Ked su take skvele, ako je mozne, že nedokazali krizu predpovedat (predpovedalo ju zopar ekonomov, ktorych ti” renomovani” vysmiali) a uz vobec ju nedokazu vyriesit."
-
1. Vsetky nie su skvele.
2. Ziaden ekonometricky model nepredpovedal krizu. Tliachanie typu - pride kriza, nie je predpoved krizy. Kriza je, podla vela vela ekonomov, principialne nepredpovedatelna. Tazko moze niekto rok-dva-tri vediet, kto bude novy guverner centralnej banky a ci sa dobre vyspi, alebo ako mal rozhodnut nemecky sud o ESM.
3. Preco ak je fyzika taka exaktna, tak nepredpovedala pred par rokmi tohtorocne sucho?
-
Ja som vedla odpovedal na vsetky otazky. To su tie vety, ktore koncia otaznikmi. Ty si naopak vytiahol taku vetu, ktora konci bodkou a zacal si ju vydavat za otazku.
-
PS: Predtym ako ma obvinis z klamstva, by si ma mohol najprv odcitovat kde tvrdim to, co mi trapne podsuvas. Plus najst ten link na sfalsovane statistiky Kantorovicom.

15.09.2012 | Motylx

Hm...z tvojej komunikacie, aj odpovedi neodpovedi je citit arogau, pocit nadradenosti, chytas sa hluposti...bodka, otaznik, aj ked z kontextu je jasné, ci ide o otazku, či oznamovaciu vetu.
Bavil som sa na tbojej slovnej ekvilibristike, no zaroven som bol ajbtrochu zvedavy na tvoj názor.
Arogantni nafukanci, ktori sa beru prilis vazne ma vsak nudia a ich nazory ma nezaujimaju. Uz na teba nebudem reagovat, ani ti klast otazky.
Kantorovic -odpoviem ti tvojim stylom...ak ta tema kantorovic zaujima, prelistuj si nejake ekonomicke zurnaly,skus aj knihy, pripadne prehladaj internet.

15.09.2012 | Motylx

Este raz: Paul Johnson, Nobelove ceny za ekonomiu.
Aby si mal istotu, nespoliehaj sa na sprostredkovane informacie, linky, ak ekonomia toto povazuje za dokazy, tak spanombohom. Nastuduj si kantorovicovu pracu a porovnaj ju so sovietskou realitou.
Nechces LINK? :D

15.09.2012 | Motylx

Posledny prispevok: aby so este troch narusil tvoju bohorovnost, co nastane v pripade, ak kroky fed, ecb a ciny nie su koordinovane, ale rozputa sa ekonomicka vojna?
Cina hodi na trh dolare, ktore ma v drzbe( ma obrovske dolarove aj zlaté rezervy, co ma aj usa), ako na tom bude eu.
Nedokazes urcit nie len ako sa bude situacia vyvijat, ale ani pravdepodobnost. Nedokážeš vlastne nic, len roztiahnut pavi chvost. :)
Chcelo by to trochu pokory.

15.09.2012 | Evil Austrian Fellow

"Ty dokaz, ze sa nobelov vybor pomylil pri udeleni ceny arafatovi, al gorovi, obamovi. :) Ty to mozno v hlbke duse schvalujes. V takom pripade nic nemusis dokazovat. Uviedol som autora,, knihu, paul johnson je pre mna informacne hodnotnejsi zdroj ako nejaky evil austrian fellow a jeho ” linky”. :D"
-
Ano takže NP za mier a fyziku alebo ekonómiu sa udeľujú rovnako, podľa rovnakých kritérií. Ako to je vlastne možné, keď jedna ide za skutky a ich subjektívne hodnotenie a druhé dve idú za objektívnu vedeckú prácu, ktorá musí byť overená?
-
Nepoznám Kantoroviča a jeho práce, no pokiaľ viem, tak sám poukazoval na problémy ZSSR (veď vďaka nemu sa zaviedlo úročenie či nie?). To je ako keby som zobral, že Kornai vytáral model dvojstupňového plánovania a povedal by som aký to je socialista. Pritom práve pri jeho vytváraní a uvádzaní do praxe prišiel na to, že socializmus je nerealizovateľný. Dnes je z neho jeden z najväčších kritikov centrálneho plánovania. Asi toľko...
-
Všimnite si, že ja Vám nevravím, že máte veriť mojim linkom ale že máte rozmýšľať. A takisto Vám poradím, že si overujte informácie a nečerpajte len z tých zdrojov, ktoré Vám vyhovujú. Jasné, že potom nebudete vidieť chyby a problémy, keď nebudete poznať kritiku a názory oponentov. A že kto tu trpí selektívnym výberom.
-
Takisto si všimnite, že ja linkujem overiteľné zdroje. Vlastne polovica mojich linkov sú oficiálne štatistiky (grafy), tak nechápem kde je problém (ale Vy ste si ich asi ani nepozreli, šak načo, Vy máte určite pravdu a nič sa na tom nezmení).
-
Vy prídete a poviete, že to a to je zle a padla. Jednoducho to tak je, lebo si to myslíte a potom sa začnete rozbľakovať. Keď vám niekto chce pristrihnúť krídelká, tak je znovu zle a posielate ho nech sa ide liečiť... Len toľko.

15.09.2012 | Brano Z

Motylx,
Ako arogantny a je clovek, ktory neodpoveda na otazky,vymysla si tvrdenia inych a nasledne ich obvinuje z klamstiev, pricom este odporuca ostatnym viac pokory? Ja pokorne priznavam, ze neviem, to je mimo mojej skaly chapania :)
-
Ak sa niekto opyta, ze naco su ekonometricke modely, tak odpoved, ze prelistujte si par zurnalov, je uplne v poriadku. Kedze nema tusenia, co robi ekonomia, tak je to ocividne laik, a nie je na skodu prelistovat par zurnalov. Abstrakty su kratke a netechnicke.
-
Naopak, ak sa niekto opyta, ze co konkretne Kantorovic sfalsoval, tak odpoved, prestuduj si jeho pracu a porovnaj s vyvojom ZSSR, je len prejavom urazeneho ega.
-
PS: Skus si dat do guglu ten vas zdroj, ze co to vyhodi.
-
PS2: Na otazky, ze co sa stane, ked vypukne "ekonomicka vojna" a "cina hodi na trh" dolarove rezervy, samozrejme odpoved nedam, v tomto sa vam predsa nemozem rovnat ;)

15.09.2012 | Motylx

Nobelova cena za mier je v tom istom vreci ako nc za ekonomiu :)
V tom druhom su tie skutocne.
Poslusny psicek, slabucko hryzkaj, slabučko.

15.09.2012 | Motylx

Pre brana : arogantny je clovek,ktory neodpoveda na otazky, vymysla si tvrdenia inych a nasledne ich obvinuje z klamstiev :) to si presne popisal tvojho nohsleda :) evila.
Cudujem sa vam chlapci, ze sa musite uchylovat k takymto metodam.
Ja som len obycajny chlap, ktory neznasa vám podobnych pajacov, ktori nehladaju pravdu a riesenia, ale akymikolvek prostriedkami presadzuju svoju vieru. Aj za cenu klamstiev, vymyslov, neferoveho jednania, povysovania sa. Trochu zufale. Asi na viac nemate. :D
Vazne by to chcelo trochu pokory. Myslim to s vami dobre.
;)

15.09.2012 | Motylx

Pre oboch: neucte inych ako argumentovat, chlapci :), samí sa naucte argumentovat bez zbytocnych utokov, takych, ci onakych, manipulacii...atd.
Pridam vam aj vas fetis, link, kde mate argumentacne chyby zhrnute. Nepochybujem o tom, ze ich poznate, no napriek tomu sa im nevyhybate. Som presvedceny, že je to cielene, patri to jednoducho do vasej mentalnej aj etickej vybavy. Link uvediem len z dovodu, že nie ste jedini na svete, kto ich pozna.
Rozdiel je len v tom, že slusny clovek sa im aspon snazi vyhnut.

15.09.2012 | Motylx

http://massive-error...

15.09.2012 | Evil Austrian Fellow

"http://www.youtube.com/watch?v=a4HTovhrRDc&q­uot;
-
Hle jak se pere, jen pohleďte na ně,
...
Pít, klít, rouhat se víře,
pak sedět v díře nějaký rok,
klít, pít, co hrdlo ráčí,
vždyť osud stáčí už poslední lok.
-
O pokore pane, o pokore :)

14.09.2012 | Zavacky

Ja si myslím,že ekonomika sa musí riadiť. Ale s určitým stupňom pravdepodobnosti (pravdepodobne nízkym). Nemôžme vypustiť zo systému snahu o riadenie dôchodk.systému,daňového systému,zdrav.starostl.,trhu práce,protimonopolných opatrení ap. Nie je cesty späť. Len tie metódy sa stále viac komplikujú a potom sa do toho ťažko zasahuje. Preto treba práve jednoduché modely,ktoré sa dajú ľahšie kontrolovať a korigovať.

14.09.2012 | Brano Z

V prvom rade to chce pochopit, co je to vlastne model a naco sluzi. Tato debata prebehla v zapadnych krajinach na odbornejsej urovni tak pred 60timi rokmi. K nam dorazila zial az teraz :) Zacal by som u Friedmana:
http://www.ppge.ufr...

14.09.2012 | Motylx

Tak zacni. A co mame robit my? :)

14.09.2012 | Motylx

Ok, sry :).
za chvilu bude 200 prispevkov. Aky je rekord? :)

14.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Ale pane jedno Vám treba uznať. Pobaviť viete :)
-
Vy argumentujete štýlom "no mne sa zdá", "treba viac zdravého rozumu", "je to tak ako hovorím" (ako keby po svete bežne chodili ľudia, čo si myslia, že nemajú pravdu :) ) a "použil som to správne", na polovicu mojich otázok neodpovedáte alebo len poviete, že ja som nejaký fanatik čo nerozmýšľa (ad hominem) a mne hovoríte niečo o guruoch, ovciach, viere a rozume? Nuž už nechám na každom nech posúdi kde asi je tá pravda a kto tu zakladá svoje poznanie na viere.
-
Keď radi používate ten Váš "bujný" rozum, tak by Vám malo byť jasné, že žijeme v dobe, kedy informácie (obecne) nemajú per se vysokú hodnotu. Čo ale hodnotu má, je rozum, pretože toho je zjavne málo. Tak použite ten svoj a skúste vysvetliť FAKTY, ktoré idú proti tomu, čo hovoríte. Fakt je fakt, nie nejaký "abstraktný ekonomický výmysel" (ako klamlivo naznačuje Váš článok).
-
"Väčšina ľudí, vrátane prednášajúcich na ekonomických univerzitách, vám budú tvrdiť, že práve toto je ekonómia."
-
Keby ste držali niekdy v ruke úplný úvod do mikra alebo makra, tak by ste sa tam dočítali, že toto je presne to, čo ekonómia NIE JE. To akú metódu a jazyk používa je druhá vec.
-
"Ako vieme, podobné modely často zlyhávajú. Ak sú založené na chybných predpokladoch. "
-
Binsenweisheit
-
"Napríklad o tom, že vytvorením fantómového kapitálu prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania je možné stimulovať ekonomiku."
-
Môže existovať lepší dôkaz ako táto citácia, že autor textu nemá šajnu (minimálne) o makre?
-
A keď sme pri zdravom rozume, tak ja tiež použijem Hayeka- parafrázujem ho :"People don't really know what it maintains".
-
A ináč keď sa tak púšťate do ekonómov, prečo nejdete za fyzikmi? Taká čierna diera sa tiež vymyká Vašej percepcii zdravého ruzumu a neexistuje žiaden dôkaz, že skutočne existuje. Celá kvantová teória je len jeden veľký postulát, ktorý odporuje zdravému rozumu. ČO ho drží nad vodou? No to, že opisuje realitu. Tak prečo sa nepúšťame do abstraktných odvetví fyziky, keď to isté robíme s ekonómiou?

14.09.2012 | Motylx

:D ja sa vynikajuco bavim na tebe. Ten, kto pouziva argumenty typu ad hominem si prave ty. Okrem toho trpis selektivnym vnimanim, rovnako aj pamatou. Snazis sa pouzivat "vedecku" terminologiu, aby si si pomasiroval ego, no vysledok je ani nie tak zabavny ako skor trapny.
Navyse si hlupo vymyslas a vkladas do ust ludom slova, ktore nikdy nevyslovili. Snad necakas, ze sa niekto bude branit voci obvineniam, ktore si si kompletne povymyslal. :D
Horsie by bolo, keby si svojim bludom dokonca veril, no tato hypoteza je dost pravdepodobna. Skus odbornu pomoc. Na toto fakt nemam. :D Nepasujem sa do ulohy odbornika na vsetko ako ty. Truhlik. :D

14.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Všimnite si, že moje ad hominem sú len narážky (nazvite si to kľudne aj slovným šalátom, ktorým ja vypĺňam miesto medzi argumentami), Vy ad hominem prezentujete ako argumenty :)
-
"“vedecku” terminologiu, aby si si pomasiroval ego,"
-
Ako viete? Dokážte! A že by som až toľko tej terminológie používal.
-
"Navyse si hlupo vymyslas a vkladas do ust ludom slova, ktore nikdy nevyslovili."
-
Buďte konkrétny. Vidíte? Zas idete bez argumentu. Len niečo tvrdíte. To isté môžem povedať ja. Ak ste si nevšimli, tak ja skoro zakaždým citujem (hej to sú tie úvodzovky). :)
-
"Snad necakas, ze sa niekto bude branit voci obvineniam, ktore si si kompletne povymyslal."
-
No ktoré konkrétne. Buďte konkrétny. ja nechcem vaše frázy a tvrdenia, ale dôkaz. Citujte a doložte, že to tak nebolo.
-
"Horsie by bolo, keby si svojim bludom dokonca veril, no tato hypoteza je dost pravdepodobna. Skus odbornu pomoc. Na toto fakt nemam. :D Nepasujem sa do ulohy odbornika na vsetko ako ty. Truhlik. "
-
Kto tu -argumentuje- ad hominem? Na nič iné nemáme? Potom by sme mali byť ticho...
-
Samozrejme, žiadna odpoveď na moju otázku, žiaden pokus o debatu.
-
"no vysledok je ani nie tak zabavny ako skor trapny."
-
Invektíva vs. argumenty- to je trápne!
-
PS: Skúste mi z tohto príspevku vypísať jeden jediný faktický argument a možno pochopíte o čo mi ide.

14.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Kde konkrétne tvrdím, že viem všetko? Naopak som x krát napísal, že moje vedomosti sú v tej a tej sfére dosť obmedzné. Vy si toto zjavne prijať neviete a kritizujete ekonómiu, o ktorej zjavne viete len veľmi málo z nejakých internetových článkov.
-
"Nepasujem sa do ulohy odbornika na vsetko ako ty. Truhlik."
-
Aby ste si zas nezmysleli, že ja si vymýšľam a vkladám Vám niečo do úst...

14.09.2012 | Motylx

Tvrdenia v uvodzovkach nie su moje.
Mam dokazovat, ze nieco neexistuje? :D
Ak nezvladas svoje ego a fakt, ze nedosahujes branovu uroven je mi ukradnute. Rovnako aj tvoje " argumenty". Diskusia s tebou nikam neposuva debatu pod clankom, preto v nej nebudem pokracovat. Ja si masirovat ego nepotrebujem. Este nieco daj, aby si mal posledne slovo. :D

14.09.2012 | Motylx

Upresnim, tvrdenia v uvodzovkach v tvojom prvom poste, keby si chcel opat krivit realitu.

15.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Poďte, dajte konečne nejaký argument k tej utiahnutej a uvoľnenej monetárnej politike. Dajte argument a podložte faktom, že uvoľnená MP znižuje (dlhé) úrokové sadzby. Povedzte, prečo by MP nemala fungovať? Prečo by mala vzniknúť nejaká ekonomická vojna? K tomu Vás celý čas vyzývam a Vy nie a nie. Radšej rozoberáte moje ego, selektívny výber, porovnávate ma s cudzími ľuďmi a vykladáte čo Vy potrebujete a čo nie. Toto už posúva debatu? ;)
-
PS: Mám dokazovať, že tie výroky v prvom príspevku sú Vaše, len inak formulované? ;) Nekopíroval som, lebo by to nesedelo do vety (skloňovanie a časovanie). Alebo to necháme radšej tak a poďme na tú ekonómiu. :)

15.09.2012 | Motylx

Toto je blog ekonomov.
Ja som polozil otazku branovi.
Brano mi na nu nechcel, alebo nevedel odpovedat.
Teba som sa nic nepytal.
Ty kladies mne otázku, ktoru som ja položil branovi.
Tvrdis, ze tym posuvas diskusiu.
Prekrutil si, dokonca vymyslel niektore moje udajne tvrdenia. ( Vraj preformuloval )
Ja sa nepasujem za ekonoma, ktory ma odpoved na vsetko.
Zavital som na tento blog ekonomov, na ktorom sa mi dostalo prijatia, akeho sa mi dostalo.
Asi kladiem tie nespravne, nepohodlne, neprijemne, neviem aky privlastok mám este pridat, otazky.
Zopakujem, teba som sa nic nepytal, vobec si ma nezaujal, ani ako clovek, uz vôbec nie ako odbornik.Tvoje ego aj ostat.e stranky tvojej osobnosti su mi ukradnute a vôbec ich netuzim spoznavat.
Daj si pohov, chlapce a otravuj niekoho ineho.

15.09.2012 | Evil Austrian Fellow

2) Všimnite si, že ja som prvých pár príspevkov napísal veľmi pekne, bez urážok. A všimnite si ako ste reagovali Vy. Taktiež si všimnite, že som Vám celý čas vykal, používal som zdvorilostnú formu, čo som nemusel. Vy ste si kľudne dovolili tykať mi.
-
3) Odpoveď ste pokiaľ viem dostali. Reagovali ste na môj príspevok. Problém s pamäťou?
-
"Taketo spravy su tu skoro kazdy den, komentuje ich každý, len nikto okrem vas s branom nie ako utahovanie, takze moj koment nebude taky zaujimavy ako váš, predpokladam. :)"
-
Chcel som sa porozprávať o monetárnej politike. Vy ste reagovali invektívami, ktoré ma vyhecovali. tak o čo Vám ide? O diskusiu nie. Znova som Vás vyzval a Vy len pokračujete v urážkach.
-
4) Už len na záver upresním tie citácie.
-
"Guru bolo to spravne slovo." =“použil som to správne”
-
"Zda sa mi,ze"=“no mne sa zdá”
-
"Chcelo by to menej viery a viac zdraveho rozumu."=“treba viac zdravého rozumu”
-
“je to tak ako hovorím” -toto implicitne tvrdíte a predpokladáte v temer kaťdom svojom komente, napr.:
-
" tak je mi luto, ale musim ta obvinit ak nie z klamstva, tak jednoznacne z ignorancie, selektivnho vyberu informacii, pamate, podobné ako tvojho “brata”evila."
-
Nemáte o ekonometrii ani páru ale idete o nej poučovať ekonómov.
-
PS: Tie falácie si naštudujte radšej Vy, pretože Vy ich máte totálne v každom príspevku. Keď sa raz budem už stráášne nudiť, tak Vám ich kľudne povypisujem, z každého typu po jedno. Platí? :)
-
PPS: Nevŕtajte sa radšej do vecí, ktorým nerozumiete, lebo potom skončíte presne takto. Jediné čo poviete je haf, haf, psíček a neviem čo...
-
PPPS: Pohov by ste si mali dať Vy, ja chlapča nie som, Vy zjavne ešte áno.
-
PPPPS: S egom máte problém Vy, nie ja. Alebo to súvisí skôr s tou Vašou nezlomnou vierou, že rozumiete veciam lepšie ako všetci ostatní v diskusii? :D Vyzýval som Vás, aby ste neverili ale mysleli, Vy to buď nedokážete, alebo to nechcete urobiť. Strach, že zistíte, že ste verili nezmyslom a bili sa za ne?
-
PPPPPS: Aspoň si skúste zapamätať čo ste robili, pretože je dosť trápne, keď poviete, že ste na mňa nereagovali a Vy ste na mňa reagovali.
-
PPPPPPS: Ďalšie post scriptum už nebude...

15.09.2012 | Motylx

V diskusiach na internet je obvykle tykanie. Ak pozadujes vykanie, poziadaj o to a pravdepodobne ti bude vyhovene. Vykanie sa vyskytuje v mizivom percente. Takze obvinujes uz vlastne nielen mna, ale vacsinu interneyovych diskuterov. Ok, tvoja vec.
K ostatnym nezmyslom, tvojim myslienkovym ejakulatom sa už nebudem ani vyjadrovat.
Daj si pohov, chlapce, uz len kvoli sebe. :D

15.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Á, skoro by som zabudol pripomenúť ako Vám nevyšla tá trápna figúra, čo používali všetci na gymply v Obersufe.
-
"Este nieco daj, aby si mal posledne slovo."
-
Niečo na štýl ozvi sa a vyhral som, neozvi sa a ajtak som vyhral. Smola, nechytil som sa do tak primitívnej pasce, zmenil som subjekt.
-
http://www.youtube....
-
3:42 vo vašej reči :) Viete potreboval som si znova pomasírovať to prerastené ego a kopnúť si ;)

15.09.2012 | Evil Austrian Fellow

*Oberstufe

16.09.2012 | Motylx

Hm....nechal som sa trochu uniest. Uz x-krat som si hovoril...nepustaj sa do sporu s mamlasom, stiahne ta na svoju uroven a tam ťa znici svojimi skusenostami.
Som asi nepoucitelny.
Priznavam svoju porazku.
Gratulujem, vyhral si.
Nabuduce sa mi snad podari rozpoznat mamlasa skor a nepripustit podobnu situaciu.
Este raz ti gratulujem.
;)

15.09.2012 | Motylx

http://relax.lidovky...,

15.09.2012 | Motylx

Neviem, kto si, ked uz tu tolko vyblakujes, mozno spoluautor blogu, vycapte si tu niekde upozornenie, ze si vyslovne zelate vykanie a vymedzte okruhy otazok, ktore vam tu ludia mozu klast, na ktoré sa aj uracite obtazovat s odpovedou.
Tieto tvoje egomaniacke reakcie tiez cosi napovedia.
Takze uz si vyrastol. Už nie si chlapec, už si chlap. Mozno si dokonca vo veku, v ktorom nastavaju urcite zmeny v biochemickych procesoch v organizme. Skus sa stym popasovat najskor pomocou fitness a spravneho stravovania. Chce to len trochu pevnej vole.Nebudem ti radit, co dalej, ak by to nepomohlo, na to už sú odbornici a to ja nie som. Ani na psychologiu, ani na psychiatriu, no ani na ekonomiu, takže už sa nemusite obavat mojich diletantskych otazok, ktore vam nestoja za serioznu odpoveď, ktoré vas len zbytocne podrazdia a vyprovokuju k osobnym utokom.
Takže...drz sa, chlapce a vybehaj to, pojde ti to, neboj sa. Poskytol bybsom ti aj nejake linky, ty si na ne potrpis, ale ty to zvladnes. Veris, že existuju stranky s fitness, aj stranky so zdravym stravovanim aj bez linkov? Ale hej.
Tak sa maj, chlapce.
;)

15.09.2012 | Motylx

Skusim este tak opatrne, ako tvoja mamicka, keď ti skakala okolo zadku, aby som ta ešte viac nepodrazdil..keď uz budes pri tom fitness, skutocne daj pozor na to, co papas, potom budeš aj lepsie spat, aj sa lepšie vykakas a svet sa ti bude hned zdat farebnejsi a privetivejsi.
Ahoj evil, chlapce.
;)

16.09.2012 | Motylx

Fed neustale tlaci nove a nové peniaze, ecb detto, cina detto. Cely svet to nazyva kvantitativne uvolnovanie, len vy utahovanie.
Uroky su dlhodobo nizke, kvoli inflacii dokonca zaporne.
Nikde netvrdim, ze vznikne ekonomicka vojna, opat si vymyslas a vkladas mi do ust, co som nepovedal(aha, preformuloval si). Pytal som sa, ci existuje taka alternativa a co potom bude nasledovat.
Takze ak sa vas na tomto ekonomickom blogu niekto nieco opyta, odpovedou mu budu jeho vlastne otazky, plus zosmiesnovanie, vymyslanie bludov, klamstiev a osobne utoky.
Hehehe. :D
Pani odbornici, ak nedokazete zit s tym, ze cely svoj zivot zotrvavate v nejakej mylnej viere, že vase zivoty su defacto zbytocne, pri akom takom zdravombrozume vas udrziavw vzajomne potlapkavanie sa po pleciach, vykate si, titulujete sa a neviem, co este pouzivate, ake formy honenia si ega, dajte sem nejake upozornenie, že vstup laikov na tento váš blog je neziaduci, že otazky sú neziaduce, že tykanie je neziaduce a ň viem, čo vsetko je tu ešte neziaduce.
A nebudte taki frustrovani z toho, že existuje aj skutocny život mimo vasich inkubatorov, nefungujucich modelov.
Existuju aj take obycajne veci, z ktorych by ste sa mohli tesit ako je vychod slnka, prechadzka s milovanou osobou, pohar dobreho vína, dobry sex, atd.
Trochu si toho normalneho života skuste uzit, mozno aj vaše spravanie, vaše reakcie budu trochu uvolnenejsie, normalnejsie, ludskejsie.

16.09.2012 | Motylx

Opomenul som este jednu tvojuu otazku, preco by mp nemala fungovat?
Podla teba funguje? Svet sa dlhodobo zmieta v krize a vyzera to tak, ze tak skoro nenajde cestu von. Podla ba urcite mp funguje. Cierne je biela a biela cierna. Bez mp, modelov a zaklinadiel by svet bol oveľa horsie miesto. A bez teba, samozrejme a tvojich
velavazenych a uzitocnych kolegov.
Bojite sa normalnym sposobom odpovedat na otazky, prtoze uz v kratkom casovom useku by vas mohli ludia usvedcit z omylu, diletanstva, nekompetentnosti, zbytocnosti.
Su az traja silni hraci...usa, europa, cina(mozno bric),
Aj to je na vas prilis vela, aby ste namodelovali nieco rozumne, za cim by ste si mohli stat. Radsej teda urazate a ponizujete.
Na to ste tento blog nemuseli robit chlapci. Honit ega si mozete dalej tam,kde doteraz.
;)

16.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Motylx, it's all about you, right?
-
Milé, že sa zaujímate o moje zdravie a osobné aktivity. Behať chodím, do posilky tiež ;). Máte ešte niečo? Chodím aj plávať, keď je času, napríklad dnes. Cez víkendy lyžovať... Ale pardon, ono Vás to nezaujíma. Ale prečo potom tie odporúčania? Je to podľa Vás konzistentné?
-
Nuže dobre, toľko o mne. Možno ešte tak to, že spoluautor blogu nie som, nie som ani kamarát, môžete si to overiť u autora. :)
-
"co nastane v pripade, ak kroky fed, ecb a ciny nie su koordinovane, ale rozputa sa ekonomicka vojna?"
-
Ste sa pýtali čo sa stane keď nastane ekonomická vojna. Oprávnene som sa opýtal, prečo by mala nastať? Či podľa Vás má zmysel rozoberať čo sa stane, keď sa stane niečo nereálne? Samozrejme Vy musíte podsúvať. TO Vy tu trpíte poruchou pamäte. Ale to nič, mozog si upravuje informácie a spomienky tak ako mu vyhovuje. ;)
-
"aby so este troch narusil tvoju bohorovnost, co nastane v pripade, ak kroky fed, ecb a ciny nie su koordinovane, ale rozputa sa ekonomicka vojna?"
-
" Povedzte, prečo by MP nemala fungovať? Prečo by mala vzniknúť nejaká ekonomická vojna? K tomu Vás celý čas vyzývam a Vy nie a nie."
-
"Nikde netvrdim, ze vznikne ekonomicka vojna, opat si vymyslas a vkladas mi do ust, co som nepovedal(aha, preformuloval si)."
-
Môže existovať väčší fail? :)
-
ALe dosť, nejdem do Vás kopať, lebo zjavne nie ste celkom vyrovnaný. Tvrdíte, že Vás nezaujímam a napíšete o mne a pre mňa 26 komentov ?
-
"Zopakujem, teba som sa nic nepytal, vobec si ma nezaujal, ani ako clovek, uz vôbec nie ako odbornik."
-
Tak prečo potom toľko hluku?
-
No dobre teraz to nechám tak. Tie invektíva a vulgárnosti si nechajte pre Vašich kamarátov.
-
A keď chcete vidieť či QE fungovalo alebo nie, tak tu máte graf. Nové peniaze dokázali uspokojiť nový dopyt po dolárovej likvidite, stabilizoval sa nominálny agregátny dopyt, a tým sa prestalo prepadať reálne HDP.
-
https://research.st...
-
Pane Vy neviete argumentovať, neviete konzistentne klamať a dokonca neviete ani konzistentne urážať a napádať. Tak to radšej nerobte.
-
PS: Tým, že ste napísali toľko komentov po tom, ako ste tvrdili, že končíte, len ukazujete, že som pre Vás zjavne veľmi zaujímavý. Alebo to sú len výkriky raneného ega? :)
-
PPS: Prosím, pozrite sa ako som Vám pekne vysvetľoval najprv, že čo je vo veci. Vy ste začali používať invektíva a zosmiešňovali ste ma. Aký požičaj taký vrát!
-
Ak teraz prestanete s tými útokmi, tak ja kľudne na všetko zabudnem a môžeme sa odznova porozprávať o základoch ekonómie. Kľudne Vám aj niečo vysvetlím. Už som Vám to navrhoval x krát, ale Vy len pokračujete, takže Vám zjavne nejde o tú ekonómiu, ale o urážanie. Posledná šanca urovnať sa a dozvedieť sa odpovede na otázky.
-
PPPS: Surrender your war else you'll perish in flames!

16.09.2012 | Motylx

Co nastane v pripade, ak kroky fed,ecb,ciny, nie su koordinovane a rozputa sa ekonomicka vojna?

Toto je podla teba tvrdenie.
Podľa mna je to otazka.
Takto je to u teba so vsetkym.
Obcas nieco prformulujes, občas niečo prečo krutis, občas si niečo vymyslis. :)
Ok, suhlasim s primerim, prestavam utocit, mozno sa ta v buducnosti nieco aj opytam.
Poprosil by som, kedze nie som tazka vaha, pokus sa vysvetlovat trochu jednoduchsie, jasnejsie, aby sme predisli nedorozumeniam.
Je mi jasné, ze ani recept na polievku sa neda opisat par slovami, no kto nevie vysvetlit veci jednoducho, zrozumitelne, tak, aby to pochopila aj upratovacka( nemam nic, proti upratovackam, bez nich by tu bolo viac spiny a neporiadku), tak im zrejme sam nerozumie.
Ospravedlnujem sa, samozrejme aj autorom blogu, za invektivy, ktoré vyplynuli z tohoto nedorozumenia, no mohli by takymto nedorozumeniam predist tym, ze by neskryvali svoje identity.
Som ochotny urobit za tymto hrubu ciaru, takato forma ( ani obsah) komunikacie ma skutocne nebavi.
;) Love and peace.

16.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Fair enough
-
Ja sa tiež ospravedlňujem za svoje prehrešky. ;)
-
Ok budem sa snažiť jednodhuhšie a dám si záležať na slovách.
-
Podľa mňa to je tiež otázka. Lenže aj otázka nám vypovedá niečo o predpokladoch. To, že sa opýtam, že čo ak nastane variant B znamená dve veci. 1) predpokladám, že variant B je možný (nebudem sa pýtať, keď si sám myslím, že také niečo nie je možné) a 2) predpokladám, že variant B je pravdepodobný (nebudem sa pýtať, keď si myslím, že taká možnosť je úplne nereálna, napríklad "Čo ak sa stretnem v parku s kráľovnou?", jednoducho to nie je realistické a preto také veci neriešim). Toto sú nevyslovené (alebo implicitné) predpoklady, ktoré sú ale nevyhnutné pre to, aby otázka dávala zmysel. Preto som sa opýtal prečo si myslíte, že niečo také nastane (prečo to považujete za reálnu hrozbu).
-
PS: Som rád, že sme obaja upustili od tej formy.

16.09.2012 | Motylx

Ked fed tlaci peniaze, tlači peniaze aj cina, aby udrzala zelany kurz svojej meny. Nakupuje za ne dolare. Ma najvacsie dolarove rezervy na svete.
Zaroven sa nesuhlasne diva na dolar ako rezervnu svetovu menu a spolu s braziliou, ruskom, indiou ( a dalsimi ) volaju po zmene.
Skupuje zlato. Po usa ( o ktorom vraj nikto nevie, ake ma zasoby, predpoklada sa, ze najvacsie ), ma najvacsie zasoby zlatá na svete.
Ak by sa jej podarilo naštartovať ekonomiku zalozenu na vnutornej spotrebe a nahradit usa ako svojho najvacsieho obchodneho partnera, myslim, ze táto obava je namieste.

16.09.2012 | Evil Austrian Fellow

"Ked fed tlaci peniaze, tlači peniaze aj cina, aby udrzala zelany kurz svojej meny."
-
Čína už podniká kroky k "oslobodeniu" výmenného kurzu.
-
Aký problém? Čína bude mať vyššiu infláciu. Čo samozrejme bude tolerovať len do určitej hranice.
-
Čína má najväčšie rezervy, pravda, a pokiaľ viem, tak slúžia ako krytie v ich bankovom systéme. Na toto odborník fakt nie som. No nevidím dôvod, prečo by mali vypredávať masívne doláre.
-
"Skupuje zlato. Po usa ( o ktorom vraj nikto nevie, ake ma zasoby, predpoklada sa, ze najvacsie ), ma najvacsie zasoby zlatá na svete.
-
No a? Aj India nakupuje veľa zlata. Veľa CB rozšírilo zlaté rezervy. Nerozumiem čo s tým má vojna.
-
"Ak by sa jej podarilo naštartovať ekonomiku zalozenu na vnutornej spotrebe a nahradit usa ako svojho najvacsieho obchodneho partnera, myslim, ze táto obava je namieste."
-
Pokiaľ viem, najväčší obchodný partner Číny je Eurozóna. A tu narážate na to, čo spomínal Braňo vyššie (dynamická neefektivita).
-
Čo bude ak sa stane to a to, Vám samozrejme nepoviem. No nevidím nič zlé na tom, čo píšete.
-
PS: Ten príspevok nižšie som napísal ešte raz, jednoduchšie a bez zložito znejúcich pojmov.

16.09.2012 | Motylx

Eurozona najvacsi obchodny partner-pravda,moja chyba.
Nie vojna, nie konvencna vojna, ekonomicka vojna. Dovod? Moc. (Power).

Vsimol som si, nebolo v nom nic zlozite, ocenil som.

16.09.2012 | Motylx

Tesi ma, ze nevidis nic zlé na tom, co pisem. :)
Mna zas netesi, ze si ma v mojich uvahach nikam neposunul.
Tesi ma vsak, že si sa ocividne snazil. :D

16.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Čínska vláda sa má snažiť o ekonomickú moc? Zbavovať sa tých nahromadených dolárových rezerv (a dlhopisov) by bolo pre Čínu dosť nákladné, minimálne v krátkom období. Nepoznám čínske bankovníctvo (ako som už napísal), no pokiaľ viem, tak čínske banky využívajú dolár ako rezervné zostatky. Braňo bude asi vedieť viac, ak Vás to zaujíma, tak sa ho opýtajte. Ale z toho, čo viem ja mi akýsi útok na dolár zo strany Číny nepríde logický.
-
Účastníci na trhu si už vyberú, ktorú menu konkrétne chcú. Takže je milé, že by sa čínska vláda snažila, no najprv musí presvedčiť trh, ktorý verí skôr doláru. Videli sme to napríklad počas recesie v 2008, keď dolár prudko a výrazne posilnil voči všetkým menám (asi až na yuan, no ten bol vtedy ešte výrazne nadhodnotený podľa Big-Mac indexu).

16.09.2012 | Motylx

http://www.financnyt...

16.09.2012 | Motylx

A pomaly sa pridavaju dalsie a ďalšie krajiny, niekde plati juan, niekde iná mena, niekde barter. Ak poziadas o linky, posnazim sa, ale snad mi veris.
Svet sa meni a mna zaujima ako a co z toho vyplyva pre eu, no najma pre slovensko.
Myslel som si, ze ekonometria ma zopar modelov, vizii, strategii pripravenych pre meniaci sa svet. Rad by som ich poznal.
Este ti to pripada nerealne, nelogicke?

16.09.2012 | Motylx

Dam este jeden, kedze ty si na tie linky : http://www.ihub.cz/...

17.09.2012 | Evil Austrian Fellow

To, že ľudia diverzifikujú portfolio a používajú iné meny na obchod je podľa mňa úplne normálne. Môj príspevok bol o tom, že ľudia majú stále silnú dôveru v americký dolár, čo sme videli počas recesie.
-
Ja som myslel, že Vaša ekonomická vojna sa vzťahuje na to, že Čína začne masívne predávať svoje dolárové rezervy, čo je podľa mňa nelogický krok z dôvodov vyššie popísaných.
-
Ekonometria je jednoducho ekonomická štatistika ;)

17.09.2012 | Motylx

Ekonometria (gr.) je aplikácia matematickych a štatistických metód na riešenie ekonomických problémov.
Hm, skoda, ze ju vnimas len tak obmedzene a neskusis pouzit jej metody aj na zlozitejsie problemy.
Mozno sa raz nakopnes, ale aj tak vdaka za snahu.
;)

14.09.2012 | Zavacky

Musím zareagovať. Fyzici už viacerými metódami dokázali existenciu č.dier. Presne ako v jadrovej fyzike - dôsledkovými javmi. Nevidia časticu,ale len dôsledok jej prítomnosti.

14.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Nie, to že pozorujem X-Rays o určitej energii, ktoré vyžarujú akréčne disky nedokazuje existenciu ČD. Ide o to, že aj keby som bol v kozmickej lodi pri takom objekte, tak stále nemôžem dokázať, že ide o singularitu. Kľudne môže ísť aj o gavastar. Ide len o to, ktorej teórii dáme prednosťa o to mi išlo.

14.09.2012 | Zavacky

Možno. Ja sa prikláňam k tomu,že pokiaľ neexistujú dôkazy,tak sú to len teórie a opisy. Dôkaz neodporuje tomu,že to môže byť aj ináč ,alebo niečo iné. Ale minimálne je to "to" ,čo ten dôkaz dokazuje. (Newtonovská fyzika má dôkazy,ktoré navylučujú teóriu relativity.) Ale chápem,že v tej Vašej poznámke išlo o problém abstrakcie,kedy treba aj veriť,pokým nebude niečo dôkaznejšie.

14.09.2012 | Motylx

Zatrollujem si, mas 200.

14.09.2012 | Zavacky

Ako zisťujem,musím dať za pravdu p.Žúdelovi,že uvoľňovanie ECB nie je veľkým uvolňovaním,pretože nákup dlhopisov ide sterilizovať sťahovaním likvidity.(Zrejme to nebude 100% sterilizácia,takže trochu asi klamú)
-
Súhlasím aj s tým,že by sa mali uvoľnené peniaze dostať hlavne ku konečným spotrebiteľom( ja by som pridal aj podniky)
-
Myslím,že sa nedá súhlasiť s tým,že ECB môže nejako smerovať uvolnené peniaze ku spotrebiteľom.
-
Pokiaľ sa ale budú zachraňovať nerentabilné investície,tak dlhy musia rásť tak,ako doteraz.
-
Jediný inteligentný krok vidím zase na severe - Švédsko ide znižovať daň z príjmu PO.

14.09.2012 | Zavacky

Páni,prosím Vás,
!
zachovajte rozvahu , vecnosť a dôstojnosť diskusie. Alebo aspoň dekórum.

14.09.2012 | Zavacky

Páni Evil a Žúdel,
mohli by ste mi napísať Vaše názory na vhodnosť nízkych daní ,resp.znižovania daní ? Aj vo vzťahu k zadlženosti.
Ďakujem.

16.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Znižovanie daní je pozitívne, pretože sa (ceteris paribus) pretaví do vyššieho reálneho rastu. Zároveň je dobré ak štát znižuje aj svoje výdavky a tým znižuje deficit. Rátame pri tom, že monetárna politika vyhladí dopytový šok, ktorý je spojený s uťahovaním fiškálej politiky.
Existuje štúdia, ktorá ukazuje, že ak chcete znížiť deficit, tak je lepšie znižovať výdavky ako zvyšovať dane.
-
http://www.economic...
-
Dlhy v súčastnosti nie sú skutočný problém, problém je s príjmami (teda nominálne HDP klesá a ceteris paribus aj daňový výber). Zároveň je väčšina vládneho dlhu nominálne fixovaná a to spôsobuje problém. Vlády rátali s tým, že ich nominálne príjmy budú vyššie a ony sú dnes nižšie, kvôli utiahnutej monetárnej politike. Preto tvrdí Braňo, že Európa neprežíva dlhovú ale monetárnu krízu.

16.09.2012 | Motylx

K+

16.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Chápem, jednoduchšie...
-
Takže zníženie daní je pozitívne. Ľudia budú mať vyššiu motiváciu pracovať. Podnikatelia budú mať vyššiu motiváciu rozširovať biznis. (Obmedzil som to na daň z príjmu, nižšie dane motivujú k práci a naopak.)
-
Zároveň práca vyššie dokazuje, že ak chceme znížiť deficit, tak je lepšie znižovať výdavky ako zvýšiť dane.
-
Posledný odstavec hovorí o tom, že krajiny nemajú v skutočnosti dlhové problémy. Majú problémy s príjmom, čo súvisí s tým, že ECB v daných krajinách drží utiahnutú monetárnu politiku. TO v praxi znamená, že ľudia menej míňajú a klesá nominálny (aj reálny) výkon ekonomiky. Španielsko nemá vysoký vládny dlh (čiste príklad), problém je v jeho ekonomike a vysokej nezamestnanosti. Trh nečaká, že sa situácia zlepší a preto sa zvyšuje úročenie španielskeho dlhu (rastie riziková prirážka).
-
Čiže tie krajiny naozaj netrpia dlhovým problémom, ale monetárnym problémom. TO je dôvod, prečo si myslíme, že by ECB mala uvoľniť monetárnu politiku a tlačiť peniaze :).
-
Ak máte záujem, tak v ďalšom komente môžem jednoducho vysvetliť ako vznikajú recesie. Sú totižto iba dva spôsoby.

16.09.2012 | Motylx

K+ bola pochvala za dobry a zrozumitelny prispevok a mas dalsie plus za snahu.
;)

17.09.2012 | Zavacky

Musí vôbec nastať dopytový šok? Ved ,ked sa zníži dopyt zo strany štátu a možno aj dôchodcov,súčasne by sa mal zvýšiť dopyt zo strany spotrebiteľov a producentov.

17.09.2012 | Zavacky

Mal som tu na mysli súčasné zníženie výdavkov štátu a daňového zaťaženia.

17.09.2012 | Evil Austrian Fellow

"Musí vôbec nastať dopytový šok? Ved ,ked sa zníži dopyt zo strany štátu a možno aj dôchodcov,súčasne by sa mal zvýšiť dopyt zo strany spotrebiteľov a producentov."
-
Jednoducho, ak funguje monetárna politika (centrálna banka napĺňa svoj cieľ- cieľovanie inflácie alebo napríklad NHDP), tak akýkoľvek fiškálny šok bude vyhladený centrálnou bankou a ekonomika nespomalí.
-
To čo ste popísali je jedna z možností, volá sa monetizácia dlhu. No ja by som bol rozhodne proti, hlavne kvôli tomu, čo popisujete v druhom odstavci (tzv. morálny hazard, nevôľa k reformám). Takisto drastická monetizácia by najskôr viedla k zrýchľujúcej (akcelerujúcej) inflácii, čo nie je dobré. (ono by to vlastne záležalo od tých politikov, čo je veľmi zlá a nepredvídateľná premenná ;), CB by taktiež hlavne musela mať jasný cieľ a trh by jej musel veriť -musela by byť kredibilná-, vtedy by k rastúcej miere inflácie dôjsť nemuselo)
-
Takže Vaše riešenie je správne z pohľadu rastu nominálneho HDP, no trpí kopou iných neduhov.
-
Hmm tie recesie popíšem v ďalšom komente :)

17.09.2012 | Zavacky

Mohli by ste mi vymenovať tie neduhy? Zistil som,že prakticky rovnaký postup navrhuje aj p.Žúdel v závere článku o "vrtulníku". V mojom opise chýba len cieľovanosť monet.manipulácie.
V článku je to dôsledne a exaktne popísané a navrhnuté.Len či práve takéto detailné a presné postupy nie sú príliš citlivé na komplikácie.

Ked porovnám riadený bankrot ,spontánny bankrot a "cieľovanú monetizáciu",tak je zrejmé,že okamžitý bankrot je najúčinnejší a najdôslednejší čistič dlhov a trhov a monetizácia je nasociálnejšia. Lenže tým,že monetizácia trvá dlhšie, ponúka šancu nečakaným komplikáciám a nedôslednostiam ,vyplývajúcich z podstaty ľudského správania.
Myslím,že také Grécko je príkladom. Určite sa spoliehali na monetizáciu,ale zlyhal ľudský faktor a vyskúšali si riadený polobankrot.A teraz ich čaká zrejme plnohodnotný bankrot. Socializácia gréckeho dlhu naráža na stále väčší odpor.

Myslím,že uznáte,že teraz nevieme,ktorá teória o správnom fungovaní ekonomiky "vyhrá" a bude mať pravdu

17.09.2012 | Evil Austrian Fellow

"Mohli by ste mi vymenovať tie neduhy?"
-
Veď ste ich vymenovali sám, ja som ešte dodal ešte jeden (vysoká pravdepodobnosť zrýchľujúcej inflácie).
-
Braňo akurát ukázal ako by sa dali zhodiť peniaze z vrtuľníka. Teda, že v praxi netreba natlačiť kopu bankoviek, objednať vrtuľníky a začať zhadzovať niekde nad mestom. Popísal, že (a ako) to ide jednoduchšie a elegantnejšie.
-
Pochybujem, že by navrhoval také riešenie, ale to by ste sa už museli jeho opýtať. ;)
-
Krach sám o sebe nikdy nič nerieši. Keď sa pozriete na veľkú depresiu, tak tam sa krachovalo rad radom a nič sa tým nevyriešilo, situácia sa iba zhoršovala.
-
Myslím,že uznáte,že teraz nevieme,ktorá teória o správnom fungovaní ekonomiky “vyhrá” a bude mať pravdu"
-
No asi Vás sklamem, ale neodpoviem, pretože neviem čo konkrétne máte na mysli. :)

17.09.2012 | Motylx

Veľká depresia a útrpný spôsob oživenia počas tridsiatych rokov 20. storočia sú tragickými svedectvami škôd spôsobených zle cielenými vládnymi intervenciami a tiež škôd spôsobených peňažnou manipuláciou.
Historia sa opakuje.
http://www.prave-sp...

17.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Hociktorý ekonóm s tebou bude súhlasiť. Článok som bohužiaľ nemal čas čítať. Ale vysoká nezamestnanosť počas Veľkej Depresie bola spôsobená čiastočne aj Hooverovou politikou neznižovania nominálnych miezd. Výsledok bol taký, že reálne mzdy boli počas VEľkej Depresie rekordne vysoké. Samozrejme to nič nemení na tom, že peniaze boli too tight, a teda boli zdrojom problému :).

17.09.2012 | Zavacky

Tá posledná veta tam zostala nedopatrením.Chcel som ju vymazať.Nepodarilo sa.Nevadí.

Ten článok je tu na blogu:https://blog.etrend.sk/standardna-chyba/2012/­07/25/ako-zhodit-peniaze-z-vrtulnika-metodicka-pri­rucka-pre-eurozonu/
V závere píše:"K zhodeniu peňazí z vrtuľníka postačuje, aby vláda znížila napr. daň z príjmu a výpadok v rozpočte by vykryla centrálna banka (alebo Euroval?) nákupom štátnych dlhopisov."

Čo sa týka bankrotov,intuitívne sa pripájam k "pravici".Ale ,keby som to mal znášať na vlastnej koži,možno by som si vybral monetizáciu. Chcel by som vidieť ,čo by robili všetci libertariáni(toto je možno zaujímavá psycho-sociálna téma).

17.09.2012 | Evil Austrian Fellow

AKo som písal vyššie, tvrdý bankrot väčšej banky nemusí automaticky viesť ku drastickej recesii ako pred pár rokmi (osobne si napríklad nemyslím, že pád Leehman Bros vyvolal tak hlbokú recesiu). Len CB musí uspokojiť nový dopyt po peniazoch (excess demand for money) aby sa nemusel upraviť nominálny dopyt po finálnych statkoch. To je možné napríklad pri cieľovaní nominálneho HDP, ako navrhuje Braňo.

17.09.2012 | Zavacky

Akým spôsobom by sa mali nové peniaze dostať priamo ku spotrebiteľovi ?

Je možný aj takýto scenár? :

Vláda problémového štátu predá dlhopisy priamo ECB(podľa nového rozhodnutia). Časť peňazí použije na vyplatenie starých dlhov s vyšším úrokom.Znížením daní vláda možno(?!) zníži výber daní ,zvýši infláciu a súčasne sa zvýši export.Znížený výber nahradí druhou časťou peňazí od ECB. Kvôli vyššej inflácii bude musieť zvýšiť transfery. Použije na to zvyšné peniaze od ECB. Vyššie transfery tiež zvýšia dopyt. Tak vznikne dvojitý tlak na infláciu. Vstupy výrobcov sa tým budú zvyšovať. Tým sa zvýšia ceny výrobkov a export sa znovu zníži na predch.úroveň.Berme to tiež,ako ste písali, ceteris paribus. NHDP by mal byť vyšší aj bez zvýšenia exportu.Vláda môže začať splácať dlh. Zostáva len ten dvojtlak na infláciu. Ten snád môže byť zdrojom motivačnej inflácie. Snáď by to takto aj mohlo fungovať.

Ale možnosť manipulovať s infláciou aj s inými ekon.procesmi a javmi je zase zdrojom pokušenia politikov,korporácií aj občanov. A to je už politika. Hlavne politici a korporácie sú týmto pokušeniam
blízko. A hranice prípustného rizika ďaleko. Takže sa mi stále zdá ,že monetárna politika (manipulácia) je v princípe riziková a hlavne nákazlivá. Keď to začne robiť jeden väčší účastník v ekonomike,tak druhí sú vlastne nútení to robiť tiež. A keďže nikto nechce byť stratový,tak také súťaženie naberá na intenzite. Hranice možného sa dôvtipne posúvajú ďalej a ďalej a ohrozenie z kolapsu tým musí zákonite rásť.
Nemám na to žiadny rukolapný a exaktný dôkaz,len empirické poznanie.Môže byť mylné ,ale ako Murphy píše: Čo sa môže pokaziť,raz sa istotne pokazí.
Mám skrátka stále pochybnosti.

17.09.2012 | Zavacky

Srdečná vďaka.
Kým zareagujem na popísaný problém,chcem požiadať,ak Vám to naozaj nerobí problém, o Váš názor na vznik recesií.

17.09.2012 | Motylx

Pripajam sa, tiez ma zaujima tvoj nazor, len pripominam....jednoducho.
;)

17.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Tak majme ekonomiku ktorá je na úrovni svojho potenciálu, produkuje statky v množstve Q (často sa používa skôr Yr, čiže reálny output) pri cenovej hladine P. TO v praxi znamená, že ak by ste chceli dlhodobo produkovať viac, potrebovali ste viac práce a viac kapitálu (keby sa tak stalo došlo by k extenzívnemu rastu). TO slovo dlhodobo (v dlhom období) je tam preto, lebo v krátkom období môže dôjsť aj ku intenzívnemu rastu, t.j. prácu a kapitál ktorou disponujem budem viac využívať (dlhšie pracovné časy). Toľko ku stavu.
-
Teraz sa zamyslime ako je vlastne určená cenová hladina a produkované množstvo. Brad DeLong raz povedal, že v ekonómii existujú len dva zákony, zákon dopytu a zákon ponuky. Keď si to skúsite aplikovať na celú ekonomiku, tak zistíte, že tieto zákony tu platia tiež. Akurát hovoríme o agregátnej ponuke (súčet všetkých ponúk) a agregátnom dopyte (súčet všetkých dopytov). Takže množstvo Q a aj cenová hladina P sú determinované týmito dvoma faktormi.
-
http://upload.wikim...
-
Čo je recesia? Pokles produkovaného množstva. Ako sa mi môže množstvo zmenšiť? Nuž, len poklesom agregátnej ponuky (reálny šok) alebo poklesom agregátneho dopytu (nominálny šok). V prvom prípade (reálny šok, pokles dodávok ropy alebo potravín) nemôžeme nič robiť. Znamená to len to, že ekonomika už nie je taká výkonná ako predtým a msuíme sa s tým zmieriť. Reálny šok sprevádza nárast cien P a pokles produktu Q, ako som už spomínal (rovnaký dopyt naháňa menšie množstvo tovarov, ceny idú nahor). V druhom prípade, pokles agregátneho dopytu, nám poklesne množstvo Q, ale zároveň nám poklesne cenová hladina P (to sa prejaví až neskôr, najprv klesne Q a až potom P, niekedy sa len spomalí tempo inflácie). Toto už riešiť dokážeme, pretože agregátny dopyt poklesne vtedy, keď sa ľudia rozhodnú držať (špekulatívne dopytovať) viac peňazí. AK je množstvo peňazí fixované (napríklad zlatý štandard), tak nárast držania peňazí musí nevyhnutne viesť ku poklesu dopytu a to vedie k reálnemu poklesu ekonomiky (Skrze rigídne ceny, je viacero dôvodov, prečo ceny nie sú dokonale pružné. Ale keby boli, tak by pokles dopytu nijako neovplyvnil reálny výkon ekonomiky.To je aj dôvod, prečo komoditný štandard nie je dobrý nápad.) A riešenie? No keď ľudia chcú držať viac peňazí, tak im ich dáme (rovnako ako keď ľudia chcú kupovať viac topánok, tak firmy začnú vyrábať viac topánok). Keď ľuďom stále dáme presne toľko peňazí, koľko chcú držať, tak nebudeme pozorovať žiadne poklesy produkovaného množstva Q sprevádzané poklesmi cenovej hladiny P. Hovoríme, že sme vyhladili dopytové šoky a jediný problém, ktorý môže ekonomiku zasiahnuť sú reálne šoky spomínané vyššie.

17.09.2012 | Motylx

" A riesenie? No ked ludia chcu drzat viac penazi, tak im ich dame."
Ako v Zimbabwe?

17.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Zimbabwe je práve dôkaz toho, že ľudia tie peniaze držať NECHCELI (prepáčte, že kričím, myslel som nechceli)! ;)

17.09.2012 | Motylx

Oops, moja chyba. Nepozorne som cital.

17.09.2012 | Motylx

Za volantom sa dost nesikovne cita a pri sústredeni sa na premavku aj tazko sustredi na nieco ine.
Napisat som stihol len tu kratku vetu. Ani neviem ako. :)

17.09.2012 | Motylx

Dolare su peniaze. Doláre drzat chceli, cize peniaze držať chceli. Nechceli držat bezcenne papieriky.
Takze sú tu dve otazky...je táto kriza podla teba ten pripad, ze ludia chcu drzat peniaze? Ak ano a banky natlacia nove, ceny tovarov, produktov, sluzieb sa zvysia, najdu si novu rovnovahu a sme tam, kde sme boli, naco to bolo dobré a pre koho, okrem subjektov, ktore boli ako prve pri novych peniazoch?
Druha otazka...ak táto kriza nie je ten pripad a ludia nechcu drzat peniaze, naco je dobré vytvarat nove?
V oboch pripadoch stracaju hodnotu, ludia prichadzaju o svoje realne prijmy i uspory. Co bude ten bezpečný pristav? Pre ludi v zimbabwe to bol americky dolar, pre nas...?
Cela monetarna politika, socialne inžinierstvo je len prachwprosta manipulacia, podvod na ludoch.

17.09.2012 | Motylx

Je to len boj dvoch hlavnych myslienkovych ekonomickych prudov - keynes vs hayek?
Je to len hlupost, chamtivost?
Je to len neschopnost?
Alebo ( konspiracne teorie nemusim )...je to zamer?
Je to vsetko dohromady?
Nasledujuci text je zo stranky quadrilio.com.
Sociálny štát, štát blahobytu, paternalistický štát – môžete si zvoliť akékoľvek synonymum centrálneho štátneho zriadenia, v každom prípade bude platiť to isté, a síce, že takýto štát ničí spoločnosť a sociálny kapitál. Tým, že sa jednotlivci stanú závislými na štáte, lacných peniazoch, potravinách a bývaní zadarmo a pod., štát na seba prevzal prirodzenú funkciu komunity. Vrodený proces individualizácie sa umelo rozvracia a zhubné následky tohto procesu sa dostávajú na povrch.

18.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Súčasná kríza je výsledkom toho, že ľudia chceli držať (chcú držať) viac peňazí. Ako to vieme? Stačí sa pozrieť na nominálne míňanie, ktoré je na tom v USA dosť blbo, takisto v eurozóne (v južanských štátoch padá, čiže ľudia dopytujú peniaze, peňažná zásoba padá).
-
Inflácia neoberá ľudí o príjmy ;). Len sa zamyslite vyššie ceny sú výsledkom toho, že ľudia chcú viac kupovať. Keby ste mali obchod tak prečo dvíhate ceny? Preto, lebo CB povedala, že bude tlačiť peniaze alebo preto, lebo vypredávate sklady a ľudia chcú stále kupovať ešte viac? Nezamýšľajte sa nad infláciou ako nad tlačením peňazí. Zamyslite sa nad ňou ako nad dopytom a ponukou, ceny rastú keď rastie dopyt (alebo klesá ponuka).
-
A to z quadrilio.com, kedysi som čítal knihu, kde boli (v rámci príbehu) čítania Mao Ce-Tunga. Boli to len prázdne nezmyselné frázy, ktoré mali urobiť dojem na ľudí, čo tomu v skutočnosti nerozumeli. A toto je podľa mňa to isté. Dokonca používal podobný slovník proces, umelo, komunita... Toto je to, pred čím Hayek varoval ;)

18.09.2012 | Motylx

"Inflacia neobera ludi o prijmy."
Vyssie som popisal princip insitne.
Tu mas popis tvojou recou,
http://www.prave-sp...

18.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Ale ten článok sa zamýšľa nad vecou úplne rovnako ako ty. Zároveň používa definíciu z prachom zapadnutých a prekonaných kníh (ajkeď možno nie vo všetkom, ale v tomto áno). Zamyslite sa nad tým. Ako môžu ceny rásť ak by ľudia míňali menej (dopyt a ponuka nepustia)? Ľudia si síce myslia, že by bolo lepšie, keby cenová hladina klesala (v dôsledku nárastu produkcie), no takisto by sa im upravili mzdy ináč (na čo už nemyslia). Je úplne jedno, či mzdy porastú 10% tempom a miera inflácie bude 5% alebo či mzdy ostanú nezmenené a budeme mať 5% defláciu. Kúpyschopnosť nominálnej mzdy (čiže reálna mzda sa nezmení). Ide čiste o zmenu v číslach. Nikdy netreba zabúdať na to, že mzda nie je nič iné ako cena práce ;).

18.09.2012 | Evil Austrian Fellow

To tykanie v prvej vete mi ušlo, som unavený z dňa...

18.09.2012 | Motylx

Ano, ten clanok sa zamysla nad vecou presne ako ja. Ty mu len nechces porozumiet. Nechcem verit tomu, ze nevies. Aj ked...svojim priatelom odpustame drobne prehresky, zlyhania. Kedze sme teraz kamarati, mozme si vzajomne odpustat. ;)
Ako som uz spominal, ja som zvyknutý na tykanie. Je to pre mna prirodzenejsia forma komunikacie.

18.09.2012 | Evil Austrian Fellow

No lenže skadiaľ berieme tú istotu, že my sa si to zoberieme z tejto strany, tak to je určite dobré, keď nepoznáme ako si to zoberie protistrana? Ja ten názor veľmi dobre poznám a takisto poznám tie ceteris paribus teórie o cenovej inflácii ako o sprievodnom jave monetárnej inflácie. Tie predpoklady, na ktorých to stojí boli možno relevantné kedysi keď Mises písal HA (a aj to iba v obmedzených časových úsekoch), no dnes to je už nepoužiteľné.
-
Ešte raz, ako môžu ceny rásť, keď ľudia míňajú menej? Chcem Váš názor, nie link, ktorý nič nevysvetľuje.

18.09.2012 | Motylx

Nedostatocna ponuka.

18.09.2012 | Motylx

Znehodnotenie penazi.

18.09.2012 | Motylx

?

18.09.2012 | Motylx

Ten link to jasne, jednoducho, zrozumitelne vysvetluje. Uff.

19.09.2012 | Motylx

Zabudol som na spekulativny kapital.
A? K comu sme tym mali dospiet?

19.09.2012 | Motylx

Mozeme diskusiu aj ukoncit, nechce sa mi tolko rolovat. Na mobile je to zvlast otravne.

20.09.2012 | Evil Austrian Fellow

"Nedostatocna ponuka."
-
Vidím, že ste si čosi zapamätali, ale my sme stále len pri tlačení peňazí (čiže ponuku necháme konštantnú aby sa nekomplikovali úvahy).
-
"Znehodnotenie penazi."
-
No lenže ako konkrétne sa znehodnotia peniaze? len tým, že stúpne cenová hladina. Ako stúpne cenová hladina, keď je ponuka nemenná a ľudia míňajú menej? Nijako, nie je to možné.
-
Možno ešte inak. Čo myslíte, zdvihne chlapík v zelovoci na rohu cenu preto, lebo v novinách sa písalo, že centrálna banka chce stimulovať ekonomiku tlačením peňazí? Alebo skôr preto, lebo sa mu začne permanentne vypredávať ovocie (teda vidí, že dopyt po ovocí akosi vzrástol)? Ja tvrdím, že to druhé predstavuje realistický pohľad na svet. Vy tvrdíte, že to naopak to prvé (teda nominálne ceny porastú bez toho aby porástla nominálna mzda, ergo ľudí inflácia ochudobní). Nevidím dôvod, prečo by mal hocikto dvíhať ceny len na základe toho, že CB sa rozhodla tlačiť peniaze. Keby to tak bolo, tak by v Japonsku mali poriadnu infláciu, oni naopak ďalej prežívali defláciu. To sa dá vysvetliť len tak, že peniaze sa síce tlačili, no neboli použité (teda dopyt sa nezmenil, nezmenili sa ceny).
-
Ok z mojej strany to bolo všetko, akurát som včera nemal čas.

20.09.2012 | Motylx

Lenze my to nemozme od seba oddelit. Ak ludia nenakupuju tovar, ktory podlieha skaze, ponuka sa samozrejme znizi.
Ak ľudia prestanu nakupovat tovar, ktorý nepodlieha skaze, ponuka sa aj tak znizi, pretoze vyrobca nebude mat prostriedky na to, aby zaplatil zamestnancov, kedze nepredava, prepusti ich, bude menej vyrabat, ponuka sa opat znizi.
Cenova kotva. Urcite vies o com hovorim. Ako obchodník sa ju budem snazit stanovit na inej urovni, ked budem jednat s bohacom a inak s chudakom. Bol si na trhu v grecku alebo v turecku?

Problemom v tvojich uvahach nie je to, ze by si nerozumel teorii. V tej si urcite ovela viac doma ako ja.
Problémom je to, že zabudas na skutocnost. Na cloveka. Ten nie je vzdy racionalny. Mozes ho prirovnat povedzme k principu neurcitosti. A prave tento princip ti spolahlivo nabura tvoju napohlad spravnu teoriu.

Z mojej strany tiez asi vsetko. Vdaka za rozhovor, maj sa, stretneme sa opat niekde pri inej diskusii. Verim, že sa vyhneme niektorym chybam z tejto.
;)

21.09.2012 | Motylx

A to sme este neriesili spekulativny kapital, ktory moze mat tiez nezanedbatelny vplyv na ceny. Samozrejme..kedze môže mať, tak aj bude mať. Poobzeraj sa okolo seba. Vyhliadni von oknom niekedy. Je tam skutocny svet. Nie ten na papieri, bezpecny. Skutočný, nebezpecny, ktorý tvoje modely nedokazu opisat.

21.09.2012 | Evil Austrian Fellow

"Poobzeraj sa okolo seba. Vyhliadni von oknom niekedy. Je tam skutocny svet. Nie ten na papieri, bezpecny. Skutočný, nebezpecny, ktorý tvoje modely nedokazu opisat."
-
Tieto frázy nie sú dojemné ;)
-
"Lenze my to nemozme od seba oddelit. "
-
Ale veď ja nič nechcem deliť, to len Vy vidíte znova problém tam kde nie je a ten skutočný si ani nevšímate ;)
-
"Ak ľudia prestanu nakupovat tovar, ktorý nepodlieha skaze, ponuka sa aj tak znizi, pretoze vyrobca nebude mat prostriedky na to, aby zaplatil zamestnancov, kedze nepredava, prepusti ich, bude menej vyrabat, ponuka sa opat znizi."
-
Nie ponuka sa nezníži, zníži sa ponúkané množstvo (posun po krivke vs. posun krivky, to čo sa Vám snažil Braňo vysvetliť, mal by napísať o tom post).
-
"Cenova kotva. Urcite vies o com hovorim. Ako obchodník sa ju budem snazit stanovit na inej urovni, ked budem jednat s bohacom a inak s chudakom. Bol si na trhu v grecku alebo v turecku?"
-
Síce pekné ale čo to má spoločné s cenovou hladinou? Či to akože sa všetci budú mýliť akurát tým jedným smerom? Prečo?
A čo má špekulatívny kapitál s hodnotou peňazí a cenovou hladinou?
-
"Ten nie je vzdy racionalny."
-
Ja tvrdím, že je stále? A úplne stačí keď sa bude v ekonomickom konaní chovať ako keby bol. ;)
-
"Problemom v tvojich uvahach nie je to, ze by si nerozumel teorii. V tej si urcite ovela viac doma ako ja.
Problémom je to, že zabudas na skutocnost. Na cloveka. Ten nie je vzdy racionalny. Mozes ho prirovnat povedzme k principu neurcitosti. A prave tento princip ti spolahlivo nabura tvoju napohlad spravnu teoriu."
-
Nuž ja fakt neviem, kto z nás je bližšie bežnému človeku, keď Vy vediete úvahy o cene zeleniny cez cenové kotvy, špekulatívny kapitál a princípy neurčitosti. JA zas vediem úvahy cez jednoduchý dopyt, chlapík v zelovoci bdue sledovať či sa mu vypredáva, koľko ľudí sa vracia, čo ponúka konkurencia. Podľa toho bude ponúkať aj on a prispôsobí cenu. Ale asi chodím príliš málo vonku, medzi tých ľudí, čo síce nie sú racionálni ale o paprike rozmýšľajú cez komplexné teórie chaosu (ono to vlastne bude súvisieť jedno s druhým). :)
-
Z mojej strany tiež všetko. Len poradím, že ak chcete niečo o ekonómii vedieť, tak si kúpte nejakú učebnicu (existuje kopa jednoduchých, kde najťahšia matematika je podiel dvoch čísel :) ) alebo kľudne aj iba niečo čo ide populárno náučným smerom.

21.09.2012 | Motylx

Je tazke s tebou diskutovat, ked silou mocou zotrvavas pri svojej jedinej a spravnej viere, uchylujes sa opat k osobnym utokom, zjavne pohrdas behavioralnou ekonomiou, neuroekonomiou, zavrhujes zdravy rozum. Mimochodom, prave na zdravom rozume je zalozena veda. Nie na viere. Ak ty zotrvavas svojimi asi krvopotne naucenymi poznatkami, keď sa ich tak tazko vzdavas, v roku pat, myslim, ze odporucanie precitat si nejake ucebnice by si mal vztahovat predpovsetkym na seba.
Opäť zopakujem...ak ta niekto upozorni na omyl, za to sa nemusis hanbit. Malo by sa ti ulavit, že uz vnom nemusíš zotrvavat.
Vdaku neocakavam.

21.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Tak Vy mne vykladáte o tom, že mám vyjsť medzi ľudí a do reálneho sveta. Ja som do Vás len podrypol s tým, že moje úvahy sú ďaleko jednoduchšie ako tie Vaše (preto argument o odtrhnutom akademickom svete je dosť scestný a preto nie ste ani konzistentný vo svojich tvrdeniach) a výsledok? Ja sa uchyľujem ku osobným útokom.
-
Veď ja nezavrhujem nič z toho, čo ste povedali (naopak Vy to s mojimi príspevkami presne robíte!) Ja som sa len opýtal aký to má súvis a prečo by sa mali tieto veci diať systematicky len jedným smerom. Samozrejme som sa odpovede nedočkal. Lebo ja zotrvávam pri svojich pravdách a viere...
-
Ja chcem aby ste dali teóriu ako konkrétne ovplyvní to a to cenovú hladinu a potom dali dôkaz, že sa to deje. Ekonómia nie je o tom, že si vymyslíte nejaký príbeh, ktorý znie na prvý pohľad plauzibilne, takých je kopa. A potom sa ukázalo, že to sú nezmysly, alebo sa empiricky nijako nedokázali. Vy toto určite znova odignorujete. Tak ja tu nechcem niečo vidieť?
-
Vtipné ako argumentujete tým, že ja sa bojím zistenia, že to, čo som sa naučil je nezmysel. Ale veď presne to isté platí aj o Vás. Toto je len dosť nešikovná floskula, nie argument (rovnako ako keď povieme, že "nemáte pravdu, veď aj človek je len omylný tvor" - presne to isté platí aj o autorovi výroku). Vy musíte dokázať (A vysvetliť prečo), že to, čo tvrdíte Vy je správne a to, čo tvrdím ja nie je. A to Vy nerobíte, je mi to ľúto. Ja sa snažím, ale nie som si istý, či mi rozumiete ako tak čítam Vaše príspevky. Tu znova aj ja môžem povedať, že Vy to len nechcete pochopiť. Všimnite si, že to narozdiel od Vás nerobím.

21.09.2012 | Motylx

"Ponuka sa neznizi, znizi sa ponukane mnozstvo"

množstvo jedného konkrétneho tovaru, ktoré je jeden predávajúci alebo skupina predávajúcich ochotný a schopný ex-ante predať za danú cenu tohto tovaru za dané časové obdobie,

Co ma spekulativny kapital s cenovou hladinou???
Ty tvrdis, ze ak skupim vsetko kakao natrhu, tak sa to nijako neodrazi? Minimalne na trhu s kakaom urcite.
Tvrdis, ze ak spekulativny kapital spekuluje na rast alebo pokles ceny ropy, zlata, tak sa to nijako neprejavi?
;)

21.09.2012 | Motylx

"Nie, ponuka sa neznizi, znizi sa ponukane mnozstvo."


Ponuka je množstvo jedného konkrétneho tovaru, ktoré je jeden predávajúci alebo skupina predávajúcich ochotný a schopný ex-ante predať za danú cenu tohto tovaru za dané časové obdobie.

Tento tvoj cirkusantsky kusok si mám ako vysvetlit?

;)

23.09.2012 | Evil Austrian Fellow

"Ponuka je množstvo jedného konkrétneho tovaru, ktoré je jeden predávajúci alebo skupina predávajúcich ochotný a schopný ex-ante predať za danú cenu tohto tovaru za dané časové obdobie."
-
Keď budete používať túto definíciu, tak sa veľmi ďaleko nedostanete. Zmena ponuky je posun ponukovej krivky (i.e. množiny všetkých bodov, ktoré reprezentujú istú cenu a množstvo, ktoré je predajca (pri danej cene) ochotný predávať). Zmena ponuky znamená, že sa zmení táto množina. Zmena ponúkaného množstva znamená, že sa pohybujete medzi jednotlivými bodmi v danej množine.
-
Povedzte, prečo by mali všetci špekulanti na všetkých trhoch špekulovať jedným smerom? Lebo len tak ovplyvníte makroúroveň Mimochodom špekulanti špekulujú na nárast kakaa, keď rátajú, že sa ho urodí menej alebo že sa ho spotrebuje viac. Takže to nie sú len také ich zmeny nálady.
-
PS: Nechoďme do debát s definíciami z wikipédie, respektíve si aspoň prečítajme celý článok z wiki. :)

25.09.2012 | Motylx

Pozrel som si viac definicii, vsetky boli podobné, táto bola najkratsia. Ty sa chces dotahovat o slovicka, tak sa dotahuj.
Ako konkretne sa znehodnotia peniaze? No tak, ze ich natlacis. Vzacnost. Ako pri hocicom inom.
Niecoho je málo je to vzacnejsie. Natlacis kopú bezcennych papierikov, prezenies to a budu skutocne bezcenne. Ak to neprezenies, tak rozriedis ich hodnotu.
Spekulativny kapital-soros-libra.
Nikdy sa to nestalo? Nemoze sa to zopakovat na inom mieste, v inom case?

25.09.2012 | Motylx

Este jedna vec. Dopyt. Dopyt po peniazoch.
Jeden zo sposobov ako sa dostanu ludia k novym peniazom su uvery. Banky sa ich snazia motivovat nizkym urokom. Lenze ak si ľudia povedia, ze uz maju dost tazky zivot aj bez noveho uveru (vysoke zdanenie, nezamestnanost, neistota ), vykaslu sa ti na tvoje nove peniaze, mozes ich tlacit kolko chces, jedine, co tym dosiahnes je velke nic.

25.09.2012 | Motylx

Este k tomu dopytu.
Nebude dopyt po peniazoch, ludia ich nebudu chciet drzat, vykaslu sa ti na vsetky kanaly distribucie penazi k nim.
Preto som sa pytal, či cb vo svete postupuju koordinovane, potom moze inflacia rasť do neba v celom svete a všetky meny budu na milu jarmilu, alebo sa schyluje k menovej vojne, v tom pripade ľudia mozu uprednostnit, podobné ako v zimbabwe pred miestnou menou znehodnotenou hyperinflaciou, menu, ktorej budú doverovat.
Ani v takom prípade nevidim dovod na pokojny spanok, pretoze nevieme, kto bude vitaz, ake budú jeho ambicie, no ruzovo to nevidím v ziadnom prípade.Z blata do kaluze. Hlavne, ze ty mas jasno. Daj nejaku viziu.

25.09.2012 | Motylx

ponuka a krivka ponuky ponuka vyjadruje množstvo tovarov, ktoré sú predávajúci predať v závislosti od ceny,
Agregátna ponuka(AS)predstavuje objem statkov a služieb ktoré firmy v danom období vyrobili.
Ponuka je množstvo statku,
Ponuka predstavuje množstvo jedného konkrétneho statku,
Kolko ti ich sem mám nakopirovat, takmer vsetky sa zacinaju...ponuka je mnozstvo...daj sem tu, ktora ti vyhovuje...dokases aj hovorit k veci, alebo len machrovat...cirkusant. Mamicka je na ť ba pysna, ked ti nerozumie. Urcite si hovori...ale nam vyrastol, chlapec... :D nemal by si to tak prezivat, este ti to uskodi...trochu vdacnosti a pokory by to chcelo. Toto, co predvadzas je dost nesympaticke. Zapracuj na tom. ;)
Ponuka (S; supply) predstavuje množstvo jedného konkrétneho statku (q),

25.09.2012 | Evil Austrian Fellow

To nie je žiadne slovíčkarčenie ale základy ekonómie.
-
"Niecoho je málo je to vzacnejsie."
-
Milý truizmus, ešte ste zabudli dodať ceteris paribus. A načo nám to asi tak bude? :)
-
"No tak, ze ich natlacis. Vzacnost. Ako pri hocicom inom."
-
https://research.st...
-
Kde je to znehodnotenie?
-
Je zlato vzácne lebo ho je málo? Alebo diamanty? Fakt?
-
Vy sa len nebojte o to, či si ja rozumiem so svojou matkou a uistite sa radšej o tom, či Vy rozumiete tomu, čo tu kopírujete a či vôbec rozumiete tomu, čo zo seba vypúšťate.
-
Osočovať, osočovať a keď Vám to je vrátené tak kázať o pokore, fakt trápne figúry. Zaťahovať do debaty mamičky, detičky a neviem čo...
-
Skončil som s holubím šachistom, nemá to s Vami zmysel.

26.09.2012 | Motylx

"Kde je to znehodotenie?"

http://upner.com/vs...,

Ak sa chces o zlate este nieco dozvediet, trochu si poklikaj. Nebudem to sem cele kopirovat.

Zacal si opat ty, sancho.
Co si si vypytal, to si dostal.

Trochu sa ti predstavim, pretoze ty sa nedovtipis.
Som jednoduchy, citatelny, predvidatelny.
Ako ty mne, tak ja tebe.
Ak budes slusny, budem aj ja.
Ak nie, prisposobim sa.
Maj sa, sancho.

26.09.2012 | Evil Austrian Fellow

Oh takže sa za všetky nové yeny nakupovalo len zlato? Keď vzrastie cena jedného statku, tak sa mi znehodnotili peniaze? :)
-
Takže cena zlata je ukazovateľom inflácie?
-
https://research.st...
-
Ajhľa ho tam, veď cena zlata v reálnom vyjadrení klesala 20 rokov a infláciu sme tu mali
-
Vyjadrené v yenoch:
-
https://research.st...
-
Najväčší nárast prišiel až v dobe, keď sa peňažná zásoba stabilizovala. A cena rástla aj v iných menách, takže vaša teória neobstojí (príčina rastu bola iná).
-
A tým so zlatom som narážal na fakt, že zlata je v zemskej kôre, plášti a oceánoch veľa. Takisto si všimnite, že sa objavilo nálezisko, kde je 5000 ton zlata a s cenou zlata to ani nehlo. Prečo? Lebo nikto neplánuje z toho náleziska ťažiť. Keď sa neťaží, nemôže sa ani ponúkať. Takže veci sú vzácne nie preto, lebo ich je málo (nepresná definícia kvôli tomu slovku "je"), ale preto, lebo je ponuka nízka a dopyt relatívne vysoký.

26.09.2012 | Motylx

"Cena zlata rastla aj v inych menach".
Zamysli sa, preco asi.
Lebo dolar?

17.09.2012 | Zavacky

Vdaka. Je to zaujímavé. Neviem k tomu nič pridať,nemám toľko vedomostí o tejto problematike.

19.09.2012 | Motylx

Nieco som sa od teba naucil. Dik.

19.09.2012 | Motylx

A

19.09.2012 | Motylx

300
Toto je SPARTA!!!
:D

25.09.2012 | Motylx

EVIL,toto je o tebe... http://www.pouzimer...

25.09.2012 | Motylx

A toto tiez triafa do cierneho...Kadejaky mamlas, co narazi na ventilator, hned si o sebe namysla, ze je Don Quijote. ( Stanislaw Lem )

To brano, tvoj mentor, guru, duchovny vodca...to je skutocny Don Quijote.
Tiez zisti az na smrtelnej posteli ako hlboko sa mylil.
Mozno o tom poda, pri poslednom vzopati sil, strhujuce svedectvo.
Tebe Sancho, tebe zostanu len oci pre plac nad premrhanym zivotom.

Štandardná chyba

Štandardná chyba
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 4298
  • Priemerná diskutovanosť: 133
  • RSS blogu

O blogu

Blog ekonómov spojených s CERGE-EI v Prahe.