Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Štandardná chyba

Kto profituje z uvoľnenej politiky ECB?

11.09.2012 | Braňo

Niekomu ECB pomáha dlhy znižovať a niekomu zase zvyšovať

  • Tlačiť
  • 321

Nemeckí komentátori sa po rozhodnutí ECB o sterilizovaných nákupoch dlhopisov južanských krajín predbiehajú v súťaži o najhysterickejší komentár. Toto je pre časť slovenského politického spektra nevyčerpateľná studnica múdrostí, a tak vyjadrenia z Nemecka presakujú aj k slovenskému publiku.

Aké však bolo moje prekvapenie, keď som sa s jedným z nemeckých komentárov, použitých v boji o slovenského voliča, takmer úplne stotožnil.  Konkrétne sa dá celkom súhlasiť s tým, že v Eurozóne „nie je momentálne najväčším problémom inflácia, ale netransparentné, politicky nelegitímne prerozdelenie bohatstva medzi severom a juhom. Od tých, ktorí sporia k tým, ktorí profitujú z uvoľnenej menovej politiky. To je asociálne a nedemokratické.“ Niektorí politici zašli ešte o krok ďalej a tvrdia, že Gréci si dokonca už tlačia eurá sami.

Poďme sa teda pozrieť, kto profituje z vraj uvoľnenej menovej politiky a kto si koľko eur natlačil. A nebuďme progresívni, žiadne nominálne HDP. Tu je graf príspevkov k širšej peňažnej zásobe Eurozóny, pekne sucho po vzore Bundesbanky a zo zdrojov Bundesbanky a národnej banky Grécka a Španielska.

graf m3

No vida. Takže, podľa pravidiel Bundesbanky, je menová politika uvoľnená akurát tak v Nemecku, zatiaľčo v Grécku sa za posledné tri roky prepadol príspevok k širšej peňažnej zásobe o solídnych 30% (to je porovnateľné s Veľkou hospodárskou krízou v USA). V Španielsku  nie je pritom situácia oveľa lepšia. Čiže ak tu niekto „nelegitímne asociálne a nedemokraticky“ profituje z uvoľnenej menovej politiky, tak je to Nemecko. Pochopiteľne, ak by bola na juhu Eurozóny uvoľnená menová politika (a la Nemecko), tak by sme o žiadnej kríze v Eurozóne ani nehovorili.

Keďže ECB má v rukách nominálne HDP Eurozóny, tak fakt, že zo súčasnej politiky ECB profituje Nemecko, dokladajú aj údaje Európskej komisie o efekte nominálneho HDP na výšku dlhu jednotlivých krajín. Zatiaľčo Nemecku pomáha ECB svojou politikou (cez vyššie množstvo peňazí v obehu a teda vyšší nominálny HDP) dlh znižovať, tak Grécku naopak politika ECB dlh extrémne zvyšuje. Pre fajnšmekrov Komisia uvádza aj tzv. "efekt snehovej gule“, ktorý okrem efektu nominálneho HDP na dlh obsahuje aj efekt výšky úrokových platieb na dlh, čo obe krajiny (resp. juh a sever) posúva ešte viac do opačných extrémov.

Ruka v ruke s hystériou nastupuje aj demagógia. Niektorí politici totiž ešte nie sú ani len vo fáze, že by pripustili, že Grécko znižuje vládne výdavky. Zatiaľ sa rozpráva len o tom, ako sa Gréci ďalej zadlžujú, a ilustruje sa to na rôznych nepoužiteľných, ale o to exotickejších, porovnaniach. Samozrejme, fiškálna reštrikcia v kombinácii s monetárnou reštrikciou dlh nijako významne nezníži a recesia bude pokračovať. Avšak aj politici budú musieť pod tlakom faktov skôr či neskôr pripustiť, že Gréci znížili vládne výdavky o 15-20%, a že ich dlh rastie už len kvôli vysokým rizikovým prirážkam na štátnych dlhopisoch a poklesu NHDP (primárna bilancia gréckeho rozpočtu je už takmer vyrovnaná a primárna bilancia talianskeho rozpočtu je v EÚ rekordne prebytková). Nasledovať však bude pravdepodobne fáza, keď politici budú zacyklene tvrdiť, že škrty nezlepšili situáciu preto, lebo nie sú dostatočne veľké. Interakcia monetárnej a fiškálnej politiky ostane ignorovaná.

Aby som však nebol len pesimistický, tak na záver aspoň dobré správy z Jackson Hole. Michael Woodford, jedna z najvyššých autorít v oblasti výskumu monetárnej politiky, doporučuje centrálnym bankám cieľovať nominálne HDP. Dokonca aj Edward Lazear, niekdajší hlavný ekonomický poradca exprezidenta Busha, nenašiel žiadny dôkaz, že by americká nezamestnanosť bola štrukturálna, čím odkazuje, že problém je v utiahnutej menovej politike. To dáva priestor Bernankemu, ktorý zvažuje nakupovať aktíva až pokiaľ sa nezlepšia konkrétne vybrané trhové fundamenty. To je celkom pokrok v porovnaní s doterajším japonským kvantitatívnym uvoľňovaním ad hoc.

Braňo Žúdel

 

  • Tlačiť
  • 321

Štandardná chyba

Štandardná chyba
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 4298
  • Priemerná diskutovanosť: 133
  • RSS blogu

O blogu

Blog ekonómov spojených s CERGE-EI v Prahe.

Štandardná chyba

Štandardná chyba
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 4298
  • Priemerná diskutovanosť: 133
  • RSS blogu

O blogu

Blog ekonómov spojených s CERGE-EI v Prahe.

Kalendár sa načítava...