Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Extrémne utiahnutá monetárna politika

10.07.2012 | Braňo

Diskusia (102 reakcií)

10.07.2012 | grgo

Presné a výstižné. Len bohužiaľ to tak vyzerá, že fakty uvedené v blogu sa stanú iba mementom EURa, ktoré samotné už neodvratne smeruje k rozpadu. Smutné na tom je len to, že aj vďaka kriminálnej zadubenosti predstaviteľov ECB je k rozpadu treba dodať také Gašparovičovské "chvalabohu".

10.07.2012 | milanll

Grgo, tento prispevok venujem tak tebe, ako aj Branovi.
Moj nazor na blog:

- jeho podstatou je zdrvujuca kritika niekoho a dokazovanie vlastnej pravdy
- toto je dosahovane presne nabiflenymi pouckami, grafmi a citaciou zahranicnych ekonomov
- predmetom sporu je ekonomika/problemy niekoho ineho a nie tie nase vlastne

Nezaujaty clovek by mohol povedat, ze najvacsim vyvoznym artiklom Slovenska, popri automobiloch a elektronike, by sa mohol stat prave vyvoz ekonomov-teoretikov.
Z tohto blogu, tak ako z inych, sa mozem dozvediet, kto, co, kde a kedy napisal, povedal, uverejnil, dozviem sa kto to bol Friedman, Hayek, takztiez sa dozviem kompletne riesenia na vsetky svetove problemy a ekonomiky,
ale stale sa nedozviem taku primitivnu vec, ako preco je ta nasa krajina taka chudobna a zaostala.

Ja rozumiem, ze tomuto nestastnemu pristupu vas naucilo to nase zufale socialisticke skolstvo, ktoreho koncept je na tomto zalozeny.

Dovolil by som si vsak vam nieco navrhnut:
Skuste zmenit svoj pristup, zabudnite na chvilu vsetko, co do vasich hlav slovenske skolstvo natlacilo a podme skusit riesit problemy Slovenska, na zaklade toho, co pouzivaju vsetci svetovi ekonomovia, ktorych tu tak radi citujete - obycajnej logiky.

Ekonomika je veda empiricka.
Rozdiel medzi vami a ekonomami z vyspelych krajin je ten, ze pokial oni pouzivaju vlastne hlavy, na riesenia vlastnych problemov, vy pouzivate vase hlavy na biflovanie sa toho, co tito ludia vymysleli a na co prisli - na riesenie ich problemov.
Aj ked ich teorie a vedomosti pochadzaju z krajin, systemov, prostredi a situacii, ktore vy bohuzial nechapete a preto ich velmi nespravne aplikujete na nase podmienky.

Preto specialne vam dvom navrhujem:
Grgo, ty si zaloz blog a ty Brano, otvor tu temy, ktore sa tykaju nasej krajiny.
Zabudnite na citacie ostatnych ludi, zacnite pouzivat vlastne mozgy a logiku a potom sa mozno stane, ze nielenze pomozete Slovensku, ale taktiez sa aj vy zaradite k tym, ktory hladaju, vymyslaju a posuvaju svet dopredu a nie k tym, ktori cituju, bifluju sa a pouzivaju mozgy inych.

Grgo, aj ty Brano, ak zostanete v tomto sucastnom stave, za 20 rokov si na vas nikto nespomenie a stanete sa zabudnutymi anonymnymi nickmi na internete.
Ak ten pristup zmenite na to, co som vam navrhol, je celkom pravdepodobne, ze vas a vase myslienky budu citovat este dalsie generacie.

Prijimate tuto vyzvu?

10.07.2012 | xube

Plne súhlasím... od nabiflovanej teórie k reálnym skutkom = svet k lepšiemu!

11.07.2012 | Niless

Dakujem, nemam nic proti tymto dvom panom, ale ich reakcie v diskusii idu zvacsa smerom citacii bez logickych argumentov.

10.07.2012 | maros.

Výborný článok a veľké plus za poznámku na Juraja Karpiša :) Zaujímalo by ma, prečo má v médiách toľko priestoru.

Polemiku by som mal len s nehnuteľnosťami v CPI. Ak dáva veľká časť populácie desiatky percent disponibilného príjmu na kúpu nehnuteľnosti alebo jej splácanie, tak to v CPI musí byť nejako zahrnuté - a aproximácia je asi maximum, čo sa dá dosiahnuť.

10.07.2012 | Robert Koncek

Jednym slovom: konecne.

Dovolim si kratku uvahu pri prilezitosti zahajenia blogu, na ktory som dlho cakal. Zaujimalo by ma, ci maju autori premyslene, pre aku cielovu skupinu idu pisat a (co je ziaduce) prisposobovat tomu obsah a formu clankov. Konkretne mam na mysli dve rozne potencialne skupiny ludi a citatelov. Prva su ludia, co vedia, co je deflator HDP, co je frakcne bankovnictvo a preco nie je existencia centralnej banky problem sam osebe. Druha su rozni menejstatni libertariani, fanusikovia Schlichtera, Schiffa, Karpisa, Gondu, (M. Mojzisa), Rothbarda a ini bardovia, ktorych tento clanok a podobne nepresvedci ani nahodou, lebo mu jednak nerozumeju a jednak som v nom naratal asi tucet miest, kde uvidia z ich pohladu slabinu a zmetu to zo stola (prvou pre nich bude, ze keby neboli CB, tak tieto problemy ani nemusime riesit, QED). Chcem len povedat, ze bude asi dobre si vybrat a podla toho pisat. Viem si predstavit obe moznosti, ale ich kombinacia je hlavne z casoveho hladiska asi prilis narocna (nepredpokladam, ze budete pisat clanok kazdy druhy den, ak nie castejsie) a potom by to bolo asi na ukor presvedcivosti kazdej z nich. Pri prvej moznosti by to bolo skor o aktualnych temach, rizikach, ekonomickom vyskume a vyjadrovani sa k policy otazkam na programe dna. Druha moznost ma skor formu bolestiveho rozoberania bludov o ABCT, zlatom standarde, (hyper)inflacii a podobne. Tento clanok skor patri do tej prvej kategorie a ak chcete zlomit hegemoniu karpisovcov, sulikovcov a i. nad slovenskou ekonoblogomediamemofacebookosferou, tak si myslim, ze to bude neucinne. Ale mozno som len prilis velky pesimista a po precitani tohto clanku konvertoval sefredaktor P. Suda na market monetarism. (Tym samozrejme nechcem povedat, ze pisanie pre ludi z IFP, NBS, CERGE-EI, FMFI a 5 sofistikovanejsich diskuterov nema ziadny zmysel.) Kazdopadne vdaka za jeden z mala nehumoristickych blogov na eTrende, keep up the good work.

10.07.2012 | libertarian

Konček :
"Prva su ludia, co vedia, co je deflator HDP, co je frakcne bankovnictvo..... Druha su rozni menejstatni libertariani,".

- Ano, my "menejcenní libertariani" vôbec nevieme, čo je frakcne bankovnictvo.
Vy to síce viete, len mate smolu, že sa vam to akosi vymyká z ruk. Erozona sa onedlho rozpadne, pol statov skrachuje, euro bude zaujimavé iba pre numizmatikov. Ale ani to až tak moc nie, pretože eur budú plné škatule od topánok, a konečne zistím, či sa ním dá kuriť.

pekne píšeš:
"Druha moznost ma skor formu bolestiveho rozoberania bludov o ABCT, zlatom standarde, (hyper)inflacii a podobne"
- Hej, najradšej mám bludy o hyperinflácii. Rad čítam rozprávočky starej matere o takzvanej hyperinflácii v Nemecku v 20-tich rokoch, ked unca toho hlupeho zlata vyskočila na 87 trilionov mariek (to citujem z rozprávočky).
Ale mám zopar rozprávkových bankoviek aj z polska, maďarska, juž.ameriky,...... na ktorých je toľko núl, že to ani z okuliarmi nespočítam. Poučné rozprávky. Stara mama rozpráva skoro ako Karpiš.

10.07.2012 | Štandardná chyba

Premyslene to praveze nemame. Este chvilu by sme premyslali a uz by sme to ani nezalozili. Sem-tam bude snad prispevok aj mimo makra, uvidime.

11.07.2012 | Roman Kanala

Chlapci, je fajn, že ste sa odhodlali k písaniu, ale ak Vám môžem poradiť, tak radšej zrozumiteľne. Toto tu je ako interný seminár Vášho krúžku. Nestráviteľné sústa ľudia nebudú žrať.

10.07.2012 | Tibor

Takže tu máme subjekty, ktoré sa racionálne rozhodli, že vlastnené hodnoty (aktuálne uložené v peniazoch) neutratia, ale uložia ich do bánk (a tie následne do ECB). Pomocou monetárnej politiky sa snažíte zmeniť správanie týchto subjektov, lebo vám nevyhovuje. ECB znížila depozitný úrok na nulu a isto sa dočkáme aj pokusu so záporným úrokom.

Prečo by mal daný subjekt zmeniť svoje racionálne správanie na neracionálne? Keď jeho preferencia je jednoducho taká, že chce držať peniaze? Neskončí to náhodou tak, že po znížení depozitnej sadzby na nulu prestane byť prítomnosť na peňažnom trhu zaujímavá a subjekty si tie peniaze presunú inam? Inam samozrejme nie do vami želanej spotreby, ale do iného bezpečného prístavu.

Skutočne veríte, že táto násilná snaha zmeniť správanie subjektov smerom k neracionálnemu je cestou k prosperite? Ak nechcem utrácať, pretože jednoducho už všetko mám a radšej by som si odložil na horšie časy, prečo sa ma snažíte donútiť svoje peniaze nasilu utratiť? A keby len svoje peniaze. Najradšej by ste boli, keby som si na spotrebu ešte požičal. Ale však to je klasická pyramída. A zdá sa, že je v konečnej fáze. Proste požičiavať na spotrebu si už nemá kto. Resp. ľuďom sa už z toho bezbrehého konzumu točí hlava a nie sú ochotní ďalej bežať v krysom kolečku.

Akokoľvek sofistikovane sa budete snažiť znásilniť prirodzené preferencie subjektov na trhu, prosperitu z toho nevyrobíte. Myslím si.

10.07.2012 | sona08

myslim, ze prave ukladanie penazi je iracionalne, lebo ako sa pise v clanku, tymto drazeju. Ibaze, peniaze su v prvom rade obezivom, za ktore si mate zadovazit realne hodnoty/produkty. Vsak aj vy pisete, ze si peniaze odkladate, aby ste ich potom mali. A naco ich potom budete potrebovat? No predsa zase len na spotrebu. Tragediou je, ze sa z penazi vytvorila hodnota, pricom hodnota sa peniazom nema davat tak, ze ich skladujete, ale hodnota penazi je v tom, co si za ne mozte kupit. Sami o sebe su bezcenne.

10.07.2012 | Tibor

Akurát, že tu nejde o peniaze. Tie subjekty proste nechcú svoje hodnoty (zatiaľ uložené v peniazoch) spotrebovať. A tak je cieľom novátorov ich k tomu prinútiť. Najpr po dobrotky, potom zrejme nastúpi násilie. Záporné depozitné sadzby, zrušenie platnoti bankoviek s určitými sériovými číslami.

Vezmime si konkrétny praktický príklad: dôchodkové úspory boli znárodnené v Portugalsku, Maďarsku a v istom zmysle aj na Slovensku. Skutočne veríte, že toto občania (resp. trhové subjekty) pochopia ako krok správnym smerom? Že reakcie (zatiaľ) slobodných subjektov na tieto kroky povedú k prosperite spoločnosti?

10.07.2012 | libertarian

sonička, nula osmička
píšeš : "Peniaze sú Sami o sebe su bezcenne". Takže iste by si nemala problém, mi par tisícoviek požičať. Alebo radšej darovať. Niečo ako pôžička Grecku. Na tisíc rokov. Načo ti ten bezcenný šmejd má trhať pudilár ?! Ozvi sa. Dam ti čislo učtu.

"Tragediou je, ze sa z penazi vytvorila hodnota"
- nuž, trošku si odporuješ so slovami, ktore si napísala na konci. Ale to vôbec nevadí, aj múdrejší ekonomovia si odporujú. Raz maju prašúl málo a idú zvyšovať dane, a hned na druhý deň ich zhadzuju z helikopter. Parom sa v tom vyzná.

10.07.2012 | sona08

ide prave o to, ze dane by sa nemuseli zvysovat, keby sa zrychlil obeh penazi, kedze obehom sa peniaze vyrabaju. Ak potrebujete splatit dlhy, najlepsie je si na ne zarobit, kedze usetrit sa na ne neda. A zaraba sa obehom, pokial viem. Peniaze sa netlacia preto, aby sme nemuseli pracovat, ale aby ste o pracu neprisli, ked chybaju. Utlm spotreby, znamena utlm vyroby, znamena nezamestnanost.

Pokial by som tych 1000 Eur mala, tak vam ich aj poslem (pokial sa mi zarucite, ze ich miniete), ale vdaka tomu, ze kazdy sysli, tak ich nemam.

Myslim, ze si neodporujem, kedze jasne tvrdim, ze peniaze maju hodnotu iba vtedy, ked sa pouziju na nakup realnej hodnoty, ziadnej virtualnej. Ak sa nepouzivaju su v podstate na nic. Su to prave banky, ktore vytvaraju iluziu, ze peniaze sami o sebe hodnotu maju, aby ste im ich davali, aby ich mohli "roz...." oni.

10.07.2012 | libertarian

"Peniaze sa netlacia preto, aby sme nemuseli pracovat,"
- Ale načo máme pracovať, ked peniaze sa daju aj tak natlačiť, a v obchode za ne nakupim ??? A ešte sa tým zachráni štat. Napísal Žužol.

"Pokial by som tych 1000 Eur mala, tak vam ich aj poslem (pokial sa mi zarucite, ze ich miniete), ale vdaka tomu, ze kazdy sysli, tak ich nemam. "
Prisaham, že ich miniem.prisaham. Ale akosi malo syslíš! Ved všetci syslia!!

" Su to prave banky, ktore vytvaraju iluziu, ze peniaze sami o sebe hodnotu maju, aby ste im ich davali, aby ich mohli “roz….” oni."

-OMYL. Banky maju penazí až až. A ked nemaju, naťukaju v exceli dlhé číslo, a už majú prašule.
A potom ich zhadzuju z helikopteri, ako správne napísal žužol.Alebo KOnček ?

















































Myslim, ze si neodporujem, kedze jasne tvrdim, ze peniaze maju hodnotu iba vtedy, ked sa pouziju na nakup realnej hodnoty, ziadnej virtualnej. Ak sa nepouzivaju su v podstate na nic. Su to prave banky, ktore vytvaraju iluziu, ze peniaze sami o sebe hodnotu maju, aby ste im ich davali, aby ich mohli “roz….” oni.

10.07.2012 | Tibor

A ako sa dá administratívne zrýchliť obeh peňazí? Keď subjekty proste obchodovať nechcú? Presnejšie nie sú subjekty, ktoré by sa radi zadĺžili, aby si mohli niečo nové kúpiť?

To skutočne veríte tomu, že v dnešnej situácii je jediný problém, že peniaze nie sú dostatočne dostupné? Ani na chvíľu nie ste ochotní pripustiť, že jednoducho subjekty racionálne zvážili, že proste "nie je o čom"?

Aký zmysel bude mať spotreba/výroba, ktorá bude vynútená napríklad tak, že sa bude hroziť zápornými úrokmi z depozít, resp. zneplatnením nejakej série bankoviek? To akože sme všetci tak blbí, že nás treba ku spotrebe dotlačiť takýmto spôsobom? Toto je vami navrhovaná cesta k prosperite?

10.07.2012 | sona08

ano, myslim si, ze ste zblbnuti tym, co vam "ekonomovia" typu Karpis tlacia do hlavy a paradoxne prave tym pomahate systemu, ktory kritizujete. Subjekty nie racionalne zvazili, ale kedze su ich ciny ovplyvnene vyhlaseniami "autorit", ktore dostavaju verejny priestor a u nas je to jednoducho prilis jednoliate, aby ste nejaku racionalnu uvahu mohli realne spravit, je toto rozhodnutie spravene na zaklade nedostatku odbornej diskusie a triezvej argumentacie.

10.07.2012 | Tibor

Wáááááu !
Takže vyhlásenia ekonómov typu Juraja Karpiša majú na EÚ trhu vyššiu váhu, ako stovky miliárd euro, ktoré temer zadarmo posúva ECB bankám.

Tak to je snáď ešte väčší škandál, ako manipulovanie LIBORu.

Ozaj, to manipulovanie LIBORu je prečo zlé? Však tie manipulácie boli tiež smerom dole. Takže vlastne podporovali rast HDP? Či manipulovať sa môže len z centrálnej banky.

11.07.2012 | Niless

No neviem, myslite, ze ludia typu Filko, Miklos, ci ten panak z Volksbank, nebodaj Fericko Palko nebalamutia hlavy? Karpis drzi stale tu istu liniu, v predstihu povedal kam to dospeje, toto je pre mna faktor dobreho analytika. A na koniec tam je aspon za mak zdravej sedliackej logiky, kdezto na zaciatku uvedení pani len tliachaju bez pridanej hodnoty (nieco na sposob referenta SZM na clenskej schodze za byvaleho rezimu). Asi tak.

11.07.2012 | sona08

ide o to, ze na to, aby ste si mohol vytvorit nazor, musite mat k dispozicii viacero nazorov a viacero argumentov a zhodnocovat ich silu. Bohuzial pan Karpis viac dava na sedliacky rozum, ktory vsak nie je spravny pokial sa jedna o komplexne problemy. Najlepsie to vyjadruje citat:

Kazdy komplexny problem ma riesenie, ktore je jednoduche, rychle a nespravne.

A pan Karpis, v ramci sedliackeho rozumu (lebo iny asi nema), presadzuje prave taketo riesenia a vidno to aj na jeho prejavoch, v ktorych si castokrat protireci a dostava sa do paradoxov kvoli prilisnej zaslepenosti nejakou ideologiou (v podstate z preferovaneho ekonomickeho prudu robi dogmu). A toto je nutne hladat v argumentaciach jednotlivych prudov. Prave argumentacia, ktora je oslobodena od ideologickych dogiem, ergo emocii (napriklad pana Filku), je blizsia k pravde. Nemusite s nou suhlasit samozrejme, ale len preto, ze nie je oprena o sedliacky rozum (ergo velku davku emocii), neznamena, ze je len tliachanim.

11.07.2012 | trotter

Karpiš nepovedal, kam to dospeje, lebo tá jeho sľubovaná hyperinflácia zatiaľ stále nedošla. Írsko a VB, ktoré mali byť na tom po škrtoch fajn, stále nič. Island, ktorý mal skrachovať, tomu sa prekvapivo darí. Jediné, čo Karpiš uhádol, je cena zlata.

10.07.2012 | trotter

Ako sa dá zrýchliť obeh peňazí? Napr. vyššou infláciou: P zo spomenutého vzorca MV=PY. Ak M (množstvo peňazí) a Y (reálny HDP) ostanú rovnaké, zvýšenie P (cenovej hladiny) musí viesť k zvýšeniu V (rýchlosť obehu peňazí). Čo je samozrejme úplne logické: čím vyššia inflácia, ergo vyššie náklady na držanie peňazí, o to väčšia bude Vaša snaha vymeniť peniaze za nejaký tovar, službu, nehnuteľnosť.

10.07.2012 | Tibor

A ako sa dajú zvýšiť ceny? To sa vydá nejaké nariadenie, že každý predávajúci musí zvýšiť ceny?

Lebo v článku sa píše o znižovaní úrokových mier, zlepšení dostupnosti pôžičiek. Čo podľa mňa však nemusí vôbec priniesť zvýšenie obehu. Možno dokonca skôr naopak. Rýchle penieze z peňažného trhu sa stiahnu, pretože tie subjekty sa proste nenechajú odviesť zo svojho zámeru nenakupovať. Oni proste chcú držať peniaze. Ak nie v krátkych, tak v dlhých inštrumentoch.

Násilím a manipuláciou prirodzeného trhového cenového systému sa prosperita vybudovať nedá. To mi nemusí omieľať Karpiš. Toľko pochopím aj sám.

10.07.2012 | trotter

Ceny sa dajú zvýšiť veľmi jednoducho: centrálna banka povie, že bude tlačiť peniaze dovtedy, kým nezvýši ceny. Ak centrálnej banke veríme, tak ceny stúpnu bez toho, aby vytlačila čo i len jedno euro/dolár. Lebo keď viete, že zajtra stúpnu ceny, tak tento fakt zahrniete do svojho rozhodovania už dnes. Presne túto fintu spravili Švajčiari asi pol roka dozadu, keď im príliš posilňoval frank.

11.07.2012 | Roman Kanala

Vo Švajčiarsku je potreba obeživa v ekonomike asi 40 miliárd, národná banka za necelý rok vypustila vyše 260 miliárd. To nebolo kvôli cenám doma, ale kvôli externému dopytu franku, ktorý sa stal vyhľadávanou investíciou a veľmi posilňoval. Takže v obehu je stále nejakých 40 miliárd, zbytok je v trezoroch špekulantov.

11.07.2012 | trotter

Pán Kanala, ja som narážal na konkrétne túto epizódu: http://www.forbes.c...

Švajčiarska CB povedala, že nedovolí franku posilniť viac ako 1,2 CHF za EUR. A toto vyhlásenie samé o sebe stačilo na to, aby frank ďalej neposilňoval, CB nemusela robiť žiadne obchody. Presne tak vie aj ECB zvýšiť infláciu.

13.07.2012 | Roman Kanala

Áno, to je pravda, že na začiatku ani nebolo treba intervenovať. Niekedy sa bitke dá predísť krikom. Potom ale už bolo treba intervenovat a neskôr už bolo treba intervenovať každý deň a veľmi silne. Takže máme úrok nula, tlačiareň tlačí tisícfrankovky a národná banka nakupuje každé euro na svete, ktoré by sa predávalo lacnejšie, než 1.20 Frs. Devízové zásoby sa stále zväčšujú a kurz franku spadol na 1.200075 - tie nuly nie sú omyl... http://quotes.ubs.com klik Public quotes, klik Forex/Banknotes, klik Client rates, sú tam aj kurzy aj grafy.

10.07.2012 | libertarian

Tibor, hochu jeden nezbednej !
Ty im to tu kazíš, tak pekne si to navzajom vysvetlili, podporili.
Ty si nepochopil jedno : Celý fin. system a celé statne financie sú previazané tak, že STAT má iba vtedy príjmy, ak sa peniažky poriadne točia, míňajú, a ak sa tvoria nové. Akonahle tento kolotoč zastaví, naš milovaný štat je bez príjmov. Lenže STAT má STÁLE nejaké výdavky, nemá uspory.
STAT MUSÍ MAŤ STÁLE NOVÉ PRÍJMY. Inak je v prdeli.
Obycajný sprostý človek ma nejake úspory, niečo vyžobre, mrkvičku si vypestuje, nejako prežije. Lenže STAT takto prežiť nevie. Zastavenie toho kolotoča na pol roka znamená SMRŤ pre štát.
Preto musí ECBčka natlačiť dosť prašúl, aby ich dala zadarmo bankám, a banky za úrok požičajú milovanemu ŠTATu, aby prežil tie suchoty. Fršten ??? Takto to je.

10.07.2012 | Tibor

Si myslím, že oni to postupne priznajú aj otvorenie. Už tu pán Žúdel píše, že cieľovanie inflácie je zlé, pretože je to malé číslo. Lepšie by bolo cieľovanie HDP, pretože oni zatiaľ veria, že čím vyššie HDP, tým vyššie daňové príjmy. A ak ani to nebude fungovať, budú sa jednoducho cieľovať príjmy štátneho rozpočtu. T.j. požičiavať priamo štátu. Však pri tej rýchlostí vývoja to tu máme, ani sa nenazdáme.

10.07.2012 | libertarian

" T.j. požičiavať priamo štátu. "
Presne tak.
Oni to už robia aj dnes, len to robia "tak implicitne" (rozumej skryte).
ECB dá bankám za 0.75% , a banky to postúpia vláde za 4%. Celkom výživná strava. A bez rizika. Však ked vláda nevráti, ECBčka to zatiahne. Je až smiešne, že sa ani nesnažia toto zlodejstvo , a porušovanie vlastných zákonov zakrývať.
Karpiš pekne povedal :
" Banky, politici sa pelešia pod jednou perinou." A ja dodávam : ekonomovia s nimi.

10.07.2012 | Štandardná chyba

1. Toto nema nic spolocne s racionalitou.
2. Ludia neukladaju peniaze do bank, inak by banky nemali problem s kapitalovou primeranostou, netrebalo by ich sanovat a taktiez by ochotnejsie poziciavali. Ludia peniaze z bank skor vyberaju, ale neutracaju ich. Proste rastie dopyt po likvidite. Este upozornujem, ze utratit hovorim v zmysle, ze ich nespotrebuju ani neinvestuju (teda nejde len o spotrebu), vid. bod 4.
3. Ano, kriza je sposobena tym, ze ludia drzia viac peniaze (alebo v priemere ich drzia dlhsie). Kludne to moze byt racionalne, avsak je to hlavne negativna externalita pre cele hospodarstvo. Casto sa v mediach objavuje priklad rodiny, kde setrny otecko zachranuje rodinny rozpocet. Ak by vsak bola rodina hospodarstvo, tak oteckove setrenie by zaroven mohlo znamenat nezamestnanost pre mamicku. Ludia si tymto racionalnim chovanim pilia konar pod sebou.
-
Navyse, slobodne freebanking riesenie je v pripade nadbytocneho dopytu po peniazoch jedhoducho zvysenie ponuky penazi, vid. praca Georga Selgina este z osemdesiatych rokov. To je presne to iste, co by mala robit centralna banka. Ziadne nasilie, ziadna zmena preferencii.
4. Kludne si odlozte na horsie casy - nespotrebuvavajte tolko, investujte do svojho vzdelania, alebo do vzdelania svojich deti, nakupte akcie Applu, Googlu, je to uplne jedno. Podstata je totiz v tom, ze nedrzite peniaze vo vrecku. Je jedno, ci ich spotrebujete alebo investujete (sporite).
5. Dlh nie je podstatny. Ked nechcete spotrebovat, ale setrit a nakupite napr. nejake korporatne dlhopisy, tak vy mate pohladavku, ale firma ma dlh. Vase setrenie teda "vytvara niekomu inemu dlhy".

11.07.2012 | Amras

Blog je na mnohych miestach zabavne nezmyselny, hlavne ked sa odvolava na Friedmana. Ako keby bol Friedman neomylny boh. Podme ale k tomuto prispevku:
2. Tu si niekto zamiena pricinu a dosledky. Najprv sa banky dostali po prasknuti bubliny nehnutelnosti do problemov, preto prestali poskytovat uvery v miere ako dovtedy a AZ NASLEDNE zacali ludia ani nie vyberat peniaze, ako skor prestali vkladat nove. Takze banky su v problemoch s likviditou, ktore len posilnuju nedoveru ludi v schopnosti bank plnit si svoju ulohu. Z tohto bludneho kruhu je jedine riesenie- nechat skrachovat postihnute banky.
3. Preco negativna externalita? Hlavne preco externalita? Je to jednoducho nova INTERNA vlastnost ekonomiky! A kapitalizmus ma byt prave silny v tom, ze na nove podnety ma prijat adekvatne odpovede a prisposobit sa novej situacii. Otec rodiny mozno usudil, ze rodine bude stacit omnoho skromnejsi zivot s nezamestnanou mamickou, ktora ma tym padom omnoho viac casu na rodinu atd. Preco by to akoze vobec mal predstavovat nejaky problem?
4. Ale problem je predsa skor v tom, ze ludia is nechcu poziciavat, minimalne nie v tej miere ako doteraz. A hospodarstvo klesa vdaka poklesu dopytu, ktory bol doteraz financovany tymito pozickami.
5. Toto hodnotim ako jasny vystrel mimo. Tibor predsa spomina zobratie si pozicky, nie nakup dlhopisov. A je asi dost rozdiel, ci ja osobne mam dlh, alebo pohladavku.

11.07.2012 | Štandardná chyba

Blog sa odvolava na Friedmana, pretoze v 1959 napisal clanok o stabilnej rychlosti penazi v obehu, co urcite viete. Cielovanie nominalneho HDP inak obhajoval aj Hayek, ale citovat Hayeka v tejto suvislosti by mohlo viacerym ludom sposobit kognitivnu disonanciu, tak som od toho radsej upustil.
2. Nuz, toto je na dalsiu debatu. Ak vy si stanovite ad hoc predpoklad, ze "po prasknuti bubliny" sa banky dostali do problemov, tak ja sa zas mozem opytat z akeho dovodu ta bublina praskla. Ako priklad si zoberte Velku depresiu a pytajte sa, preco pocas nej bankovy system skolaboval.
3. Nepochopili sme sa. Negativna externalita je naklad pre tretiu nezainteresovanu stranu, ktory nie je zohladneny v cene. Ak otecko zohladnoval situaciu mamicky, tak uz to z definicie nie je externalita. Problem externality je teda v tom, ze cena nezohladnuje vsetky naklady/vynosy, cim dochadza k zlej alokacii zdrojov.
4. Nie, to nie je problem. Tymto implicitne tvrdite, ze hospodarstvo moze rast len vtedy, ak rastie dlh, co nie je pravda.
5. Vydanie dlhopisu je z pohladu firmy zobratie si pozicky.

11.07.2012 | martin33

2. Preco bankovy system system pocas Velkej depresie skolaboval ? Lebo akcie, ktore boli pouzite ako kolateral za pozicky (na ich kupu) stratili cenu a banka tak nemala z coho vyplatit vklady (ked dlznici neboli schopni splatit pozicku, tak banka sa stala vlastnikom zabaveneho kolateralu - akcii). Klasicky priklad podceneneho podnikatelskeho rizika.
Treba si uvedomit jeden fakt, ekonomia je z 80% zalezitost psychologie a len mozno z 20% zalezitost matematickych modelov nad nou. Preto su obdobia prosperity hlavne po vojnach (napriklad 20, alebo 50.-60. roky minuleho storocia) ked ludia vidia buducnost optimistickejsie (pretoze mier po vojne je vzdy zlepsenie situacie) a su tak ochotni sa viac zadlzovat a viac minat (samozrejme zniceny majetok vo vojne k tomu prispieva tiez) a naopak v obdobiach, ked ludia vidia buducnost pesimistickejsie (ako dnes alebo v 30. rokoch) tak radsej setria a nezadlzuju sa.
Inak pekna historicka analyza meniacich sa obdobi optimizmu/pesimizmu a ich vplyvu na charakter celej generacie (a teda aj jej ekonomicke spravanie) je tu:
http://en.wikipedia...)

11.07.2012 | Štandardná chyba

2. Myslite si, ze farmari, ktori boli najvacsim subjektom pre pozicky, davali ako kolateral akcie? Asi nie. Inak, preco potom napr. neskolaboval bankovy system v 1987 alebo 2000?
-
Ekonomia je asi vzdy zalezitost psychologie. Model je len instrument k popisu ludskeho konania a psychologovia ich pouzivaju takisto. To su dve odlisne veci.
-
Po Velkej depresii, teda medzi 1933-1937 nastalo obdobie najrychlejsej konjunktury v USA vobec, pricom dlh ku HDP klesal, detto pocas konjunktury v dvadsiatych rokoch.

11.07.2012 | martin33

Obdobie najrychlejsej konjunktury v USA bolo v poslednej 1/4 19. storocia - v case klesajucich cien, teda de facto deflacie a neexistencie FEDu, teda centralne manipulovanych urokovych sadzieb:
"During the 1870s and 1880s, the U.S. economy rose at the fastest rate in its history, with real wages, wealth, GDP, and capital formation all increasing rapidly"
http://en.wikipedia...

11.07.2012 | Štandardná chyba

To je zaujimave, lebo obdobie, ktore popisujete, ini nazyvaju aj long depression:
http://en.wikipedia...
-
Kazdopadne, ak vas zaujimaju historicke data, tak doporucujem tuto stranku:
measuringworth.com
-
Ked si date zobrazit graf rastu HDP od 1870-1945 na log skale, tak uvidite, ze od 1933 rastla americka ekonomika naozaj asi najrychlejsie.

11.07.2012 | martin33

To je pekna "depresia" ked realne HDP per capita narastlo 1875-1900 na skoro 2 nasobok (napriklad narast "obdobia prosperity" 1945-1970 je 1,44x) a nezamestnanost na svojom vrchole v USA na 14% bola nizsia ako mame dnes v SR (14,1 % v 1Q 2012) :-)
Obdobie 1933-37 je charakteristicke narastom vydavkov na zbrojenie (hlavne v Europe, co ale ovplynilo aj ekonomiku USA) teda nejde o prirodzeny narast.

11.07.2012 | Amras

OK, clanok som si radsej precital este raz. Mozno je sice konzistentny (na to som ale prisiel az po tom druhom precitani, lebo mi tam unikla jedna veticka), to ale automaticky neznamena, ze je aj pravdivy. Ak teda CB maju dnes "extremne utiahnutu" monetarnu politiku, aku politiku to mali pred r. 2008? Lebo V NEJ je zakotvena pricina sucasnych problemov!
Inak- ja vlastne suhlasim s tvrdenim, ze CB maju (vo vseobecnosti) nespravne ciele a kriteria. Len by sme sa asi nezhodli v tom, ktore su to tie "spravne".
2. Ako som uz spominal- bublina sa vytvorila kvoli a) monetarnej politike CB pred 2008, b) vladnym politikam, ktore napomahali nespravnej alokacii zdrojov do nehnutelnosti. Bublina praskla, lebo to je ta vec, ktoru bubliny robia. Ziadna netrva vecne (a nechce sa mi vypisovat detaily).
Bankovy system skolaboval za Velkej depresie kvoli svojmu extremne rizikovemu spravaniu.
3. Citujem: "je to hlavne negativna externalita pre cele hospodarstvo"; "Negativna externalita je naklad pre tretiu nezainteresovanu stranu..."
No ved pre mna je zahadou, ako moze mat "cele hospodarstvo" nejaku externalitu. Nema sancu byt "nezainteresovanou stranou", preto je uplne logicke, ze nema externality, rovnako ako nema protistranu.
4. Nie je to pravda, lebo ani nic take netvrdim. :D Iba MOMENTALNE nie su ine zdroje rastu ako dlh dostatocne.
5. Cize firmy sa teraz hrnu do vydavania dlhopisov ci co?

11.07.2012 | Štandardná chyba

"Ak teda CB maju dnes “extremne utiahnutu” monetarnu politiku, aku politiku to mali pred r. 2008?"
-
V clanku davam navod - pozrite si na vyvoj nominalneho HDP. Vy vidite pricinu v tom, ze praskla bublina na trhu s nehnutelnostami, ja vidim skor dovod v tom, ze centralne banky nechali prepadnut nominalne prijmy v ekonomike. Ceny nehnutelnosti v USA zacali klesat este v 2006 a dva roky nebol problem.
-
Tou negativnou externalitou pre cele hospodarstvo som myslel tolko, ze ked vsetci prestaneme minat, tak nakoniec asi neusetrime, pretoze cele hospodarstvo sa prepadne, co nas spatne ovyplvni.
-
5. Ukazuje to, ze dlh nie je az tak podstatny.

12.07.2012 | Amras

USA nie su izolovany ostrov. Predpadnutie nominalnych prijmov podporilo konkurencieschopnost voci ostatnym ekonomikam sveta.
Dva roky nebol problem, lebo sa to vseobecne povazovalo za krakodobu korekciu. Ked sa vsak situacia nemenila, zmenilo sa vseobecne presvdcenie o buducom vyvoji. Priznajte, ze ste sa nikdy "nehrali" na burze. Inak by ste vedeli, ze na odhadnutie buduceho pohybu ceny nie je podstatny sucasny ci minuly stav, ale vseobecne presvedcenie o jej buducom vyvoji.
-
Nenazval by som to externalitou. Ale samozrejme ze usetrime- zmenime alokaciu zdrojov v ekonomike na efektivnejsiu, co zvysi stabilitu systemu. Samozrejme, ze to ma x nezamyslanych dosledkov, a nejake spatne vazby, ale to ma v skutocnosti asi kazde (makro)ekonomicke rozhodnutie.
5. Ale trt barani. Pre psychologiu masy je podstatny rozdiel, ci maju dlhy alebo pohladavky. Meni to ich vnimanie buduceho vyvoja.

12.07.2012 | Štandardná chyba

Ak poviete, ze USA nie su izolovany ostrov, tak konkurencieschopnost je v rukach menoveho kurzu a utiahnuta menova politika rozhodne kurz dolara neoslabuje.
-
Konkurencieschopnost sa prepadom nominalnych prijmov zlepsi napr. v Spanielsku, ci Grecku voci Nemecku (kde nepadaju), pretoze tieto staty maju defacto fixne kurzy navzajom.
-
Ja by som zas nenazval prepad realnych prijmov setrenim.
-
5. Ano, z pohladu jednotlivca je dolezite, ci mate dlh alebo pohladavku, ale z pohladu celej ekonomiky nie.
-
PS: Neviem ako to suvisi s vecnou argumentaciou a stochasticke integraly urcite nie su mojou komparativnou vyhodou, ale ak vas to presvedci, tak na burze som sa hral asi pred desiatimi rokmi. BZ

12.07.2012 | Amras

Nebolo mojim umyslom Vas burzou urazit. Len ma prekvapuje styl, akym napriek burzovym skusenostiam pristupujete ku datam. Tak mi nezostava nic ine ako skonstatovat, ze aj napriek tomu ste sa z tej skusenosti nepoucili.
"konkurencieschopnost je v rukach menoveho kurzu"- to by bola cista pravda, keby neexistovalo x mien roznym sposobom naviazanych na dolar.
-
Tak to nazvime "uskromnenim". (Skoda ze sa sem neda dat smajlik s gulajucimi ocami). Semantika je nepodstatna, ale ekoalarmisti budu stastni ako blchy. Vy ich nechcete vidiet s usmevom na tvari?
5. Toz, o toho jednotlivca a jeho naladu tu po cely cas ide. Mate cisto uctovnicko-makroekonomicky pohlad na vec. Dlhy-pohladavky, cislo ako cislo. V realnom svete ale vyska dlhu (povedzme k prijmu) ovplyvnuje spotrebitelske spravanie. CO SA ZREJME PRAVE V TEJTO CHVILI DEJE NA GLOBALNEJ UROVNI. A pozname to ako krizu.

12.07.2012 | Štandardná chyba

Ano, vela mien je naviazanych dolar, ale tiez musite ukazat, ze tam nominalne mzdy neklesli a tiez, ze su to konkurenti USA.
-
Existuje niekolko modelov popisujucich mozny mechanizmus ako by dlh mohol ovplyvnit realne veliciny. Ja si len nemyslim, ze to je dnes nas problem.
-
Ludia maju dlhy, ale aj pohladavky. Dnes sa rozprava len o dlhoch, ako keby pohladavky ani neexistovali. Pricom paradoxne najvacsie dlhy maju domacnosti severnej europy, kde ekonomika az take problemy nema.
-
Aku ma mat spotrebitel naladu ak centralne banky skrtia nominalny prijem? Samozrejme, ze pesimisticku. BZ

13.07.2012 | Amras

Neviem preco by som mal nieco siahodlho dokazovat, ked staci napisat jedno slovo: Cina. Bavime sa predsa o obdobi po roku 1980, nie?
-
No a ja si myslim opak, a tazko sa teda zhodneme. Vyslovene pochybujem, ze existuje model vyjadrujuci sucasny strach, pesimizmus a obavy z buducnosti typickeho cloveka zapadu.
-
No ale "average Joe" ci "bezny spotrebitel" ma v prvom rade tie dlhy. A opat: nie je podstatna realna vyska dlhu. Ale PERSPEKTIVA. Alebo inak- presvedcenie o buducom vyvoji. Ze severania sa boja menej ako ostatni, ma akosi vobec neprekvapuje.
-
CB to predsa nerobia umyselne. Je to vedlajsi efekt. Pesimizmus plynie ale z toho, co BUDE, nie z toho co je a bolo. Moze ale CB vobec nejako zmenit naladu v spolocnosti? Moze dat beznemu cloveku novu nadej, nosnu ideu, svetlo na konci tunela? Ja by som povedal, ze len tazko, problem dnes teda nie je primarne ekonomicky. Iba ma svoje ekonomicke prejavy.
-
Myslel som si, ze to tu v diskusii niekto spomenie, ale nestalo sa, tak to teda napisem ja. Preco CB cieluju inflaciu a nie deflator HDP? LEBO RAST SPOTREBITELSKYCH CIEN JE TO, CO LUDI ZAUJIMA. Teda urcite viac, ako to druhe. A ekonomika je tu pre ludi, nie pre menove teorie a modely. Z racionalneho hladiska mozte mat tisicraz pravdu. Teraz ostava taka drobnost- presadit ju cez demokraticko-institucny mechanizmus spolocnosti. Aka popularna moze byt predstava stabilne nestabilnych cien vo verejnosti? Ze to mame aj dnes? No hej, ale deklarujeme ideal stabilnych cien. Vy chcete novy ideal "nominalny rast za vsetkych okolnosti".

13.07.2012 | Štandardná chyba

Bavime sa o obdobi, ked nominalne HDP v USA pokleslo, t.j. druhy polrok 2008.
-
Co ja viem, tak neistotu a jej vplyv skuma napr. Nicholas Bloom:
http://www.voxeu.or...
-
Old average Joe ma hypoteku, teda dlh, ale aj dom, teda aktivum.
-
FED napr. necieluje CPI, ale iny index inflacie navyse nedava velku vahu volatilnym cenam potravin a energie (ktore paradoxne spotrebitelov zaujimaju). Mozno to spomeniem v nejakom dalsom poste, ale deflator HDP sa necieluje, pretoze udaje o nom sa ziskavaju so znacnym oneskorenim a len stvrtrocne.

13.07.2012 | Amras

No vidite, a ja som si myslel, ze sa bavime o tom grafe v clanku, t.j. o politke CB pred 2008.
Mal FED vobec sancu predpokladat takyto vyvoj HDP napriek svojim opatreniam? Da sa predpovedat "ponukovy sok" ci ako to Vy experti volate? Ak nie, nie je to potom cele nezmyselna vycitka?
-
Ale jasne ze ma snad aj ten dom, len ma tiez obavy z buducnosti.
-
FED ma v statute nejake kydy o cenach, zamestnanosti a hospodarskom raste. Kedze sa tam miesaju primarne politicke ciele s ekonomickymi, vysledok je ten, ze FED moze urobit skoro cokolvek, akurat to musi pekne odkomunikovat. Mozno sa fatalne mylim, ale mne to pride skor ako vynimka medzi CB ako pravidlo.

13.07.2012 | Štandardná chyba

Pred 2008 dvadsat rokov nedoslo k prepadu nominalnych prijmov.
-
Soky sa asi z definicie nedaju predpokladat, ale FED vie, ze ak pridu, tak na ne nema reagovat.
-
FED ma dva ciele - inflaciu a plnu zamestnanost. Inflaciu zohladnuju cez PCE index a plnu zamestnanost ako aktualnu zamestnanost odychlenu od urcitej prirodzenej miery nezamestnanosti nezvysujucej inflaciu (NAIRU).
-
FED si nemoze robit uplne co chce, ale hlavne dava zjavne vyssiu vahu stabilizacii inflacii ako nezamestnanosti, hoci tvrdi opak.

11.07.2012 | Tibor

Kto má problém s likviditou? Však úložky bánk u ECB sú na historických maximách.

A kam tie peniaze ľudia ukladajú? Kde ich držia? Doma v ponožke?

Kde vidíte nadbytočný dopyt po peniazoch? Že ich už banky nechcú požičať za podmienok, ako požičiavali na hypotéky v Amerike, Španielsku a Írsku? To akože želaný stav je ten predkrízový, keď pôžičku dostal každý? A nehnuteľnosti slúžili ako bankomaty.

11.07.2012 | Štandardná chyba

Nadbytocny dopyt po likvidite mozte vidiet na nizkej velocite penazi:
http://research.stl...

11.07.2012 | martin33

4. A preco by som mal investovat, ked nechcem ? Ked ako extremne konzervativny "investor" preferujem sice mierne stratovu, ale vysoko likvidnu formu "bankovky pod vankusom". A to nezijem v Grecku, kde hrozi vystupenie/vylucenie z eurozony a uspory ma v banke uz len naozaj neinformovany clovek.
Co sa tyka akcii Applu, tak ak si niekto najde ich cenu pre cca. 20 rokmi, ked vo vedeni nebol Steve Jobs, za bezpecnu investiciu ich povazovat urcite nebude. Steve Jobs totiz od minuleho roku vo vedeni znovu nie je (aj ked z inych dovodov ako vtedy).

11.07.2012 | Štandardná chyba

4. Ja nedavam navody, co mate robit. Ja tvrdim, ze tu nejde o to zadlzovat sa a spotrebovat, konzumovat. Snazim sa v tomto bode vysvetlit, ze investovanie ma rovnaky efekt ako spotreba. Zvysenie bankoviek vankusom ma, ceteris paribus, je z pohladu hospodarstva ako keby ste tie bankovky zjedli alebo spalili. Ide o deflacny ucinok spojeny s recesiou, hoci z vasho pohladu "sporite".
-
Takisto netvrdim, ze investovat do Applu je bezrizikove alebo ze by ste to mali robit. Opat som sa len snazil ukazat, ze pointa nie je v spotrebe. Hospodarstvo ozije, aj keby ste nespotrebovali, ale spotrebu odlozili a investovali. Pointa je, ze tie peniaze nelezia ladom, ale "tocia sa".

11.07.2012 | Tibor

Ale peniaze by sa točili aj vtedy, keby si (povedzme) tri subjekty predávali a kupovali stále tie isté akcie apple. Ale vám ide o iné "investovanie". Aby tie peniaze niekto použil na nákup nových akcií, nového tovaru ...

Lenže tie peniaze sa točia pomalšie preto, že ich držitelia proste nechcú nakupovať nové veci, nové akcie ... Oni tie peniaze získali predajom tovarov a služieb. A jednoducho sa racionálne rozhodli, že nemajú prečo ich utrácať ďalej. A tak zostávajú na depozitných účtoch ECB (nie v ponožkách

Problém je, že váš systém funguje len za predpokladu, že subjekty realizujú vaše zámery, nie svoje preferencie. A ja tvrdí, že po dobrotky ich nepresvedčíte, že postupne sa štáty v záujme "všeobecného blaha" uchýlia k nejakej forme násilia (záporné depozitné úroky, zneplatnenie vybraných sérií bankoviek). A násilím prosperitu nevybudujete.

Spomalenie obehu peňazí pre mňa naopak znamená, že dopyt po peniazoch klesá. Pretože klesá motivácia si za ne niečo kupovať. Pretože preferencie ich držiteľov smerujú k NEspotrebe.

11.07.2012 | trotter

Pán Tibor, rozmýšľajte: Buď máte totiž peniaze na účte, alebo si za ne niečo kúpite. Nemôžete mať aj peniaze aj tovar naraz. Čiže keď klesá motivácia niečo kupovať, znamená to rast dopytu po peniazoch.

11.07.2012 | Tibor

NIE, rozhodne to neznamená nárast môjho dopytu po peniazoch. Ja žiadne peniaze nedopytujem. Ja ich mám na účte.

Dopyt po peniazoch môže byť zo strany toho, čo by chcel aby som mu ich dal výmenou za jeho tovary/služby, o ktoré ja nemám záujem, ale naopak, on má eminentný záujem o moje peniaze. No a tento "dopyt" po peniazoch chce motenárna politika vyriešiť tak, že mi začne z uložených peňazí uberať. Záporným depozitným úrokom, zneplatnením určtitých bankoviek a vkladov .... proste či podobrotky, alebo explicitným násilím chce zmeniť moju preferenciu NEutrácať peniaze. Ktorú si vy vykladáte ako môj dopyt po peniazoch. Kým ja si to vykladám ako nedostatočnú ponuku statkov, ktoré by som si za tie peniaze kúpil.

Toto je klasický etatistický prístup: vy hodnotíte moje preferencie podľa svojho. Akoby ste vy lepšie vedeli, čo chcem ja, aké sú moje preferencie. Ja vás však ubezpečujem, že žiadny dopyt po peniazoch nemám. Ja ich neutrácam preto, že jednoducho v danú chvíľu nič nepotrebujem. Nie preto, že ma tešia peniaze na účte.

11.07.2012 | trotter

Keď nedopytujete peniaze, prečo ich máte na účte? Preči si za ne radšej niečo nekúpite, napríklad nejaký pozemok?

Pozrite, Vy si pletiete majetok a peniaze. Peniaze sú veľmi konkrétna časť majetku, ktorá má tú vlastnosť, že sa dá ľahko a rýchlo vymeniť za iné formy majetku, napríklad ten spomínaný pozemok. Vy, keď máte peniaze na účte, robíte vedomé rozhodnutie, že si majetok udržiavate v likvidnej forme, peniazoch, miesto nejakej menej likvidnej formy, pozemku. Ale či máte na účte 10.000€, alebo máte pozemok za 10.000€, Váš majetok je rovnaký, ale v inej forme. Už si rozumieme, čo znamená dopyt po peniazoch?

11.07.2012 | Tibor

Čiže ľudia, ktorí vlastnia pozemky, majú dopyt po pozemkoch, vlastníci áut majú dopyt po autách ....

Tak to je pre mňa novinka. Ja som si vždy myslel, že mať dopyt je logické po statkoch, ktoré aktuálne nemám. Ale vy isto lepšie viete, po čom moja maličkosť túži. Po peniaziach, pretože ich mám na účte. O.K. nerozumiem, končím.

11.07.2012 | trotter

Vidíte, dopyt máte aj po statkoch, ktoré máte. Lebo ak máte auto, ale nemáte po ňom dopyt (ale máte dopyt napr. po peniazoch), tak ho predáte a dáte si peniaze na účet.

11.07.2012 | hulo11

Čo robíte s výplatou, resp. svojimi príjmami? Ak ju celú miniete, máte zrejme dopyt po tovaroch a službách, ak si časť odkladáte v strieborných mincich, máte dopyt po striebre. Ak si šetríte - odkladáte cash, máte zrejme dopyt po peniazoch.

11.07.2012 | Štandardná chyba

Ano, prekladat peniaze z laveho vacku do praveho nema efekt.
-
"Lenže tie peniaze sa točia pomalšie preto, že ich držitelia proste nechcú nakupovať nové veci, nové akcie."
-
Presne tak. Z nejakeho dovodu ludia prestali investovat a spotrebovat. V ECB vidite vela rezerv od komercnych bank az od 2012, kvoli LTRO, a aj to plati len pre jadro eurozony. Depozita na juhu rapidne padaju:
http://sdw.ecb.euro...=*MU&sfl3=4&sfl4=4&sfl5=4&­amp;amp;node=2120791
-
Tie peniaze nemusia byt v ponozkach, mozu byt kludne v penazenkach.
-
Ja som zatial nikde nenavrhol zaporne uroky (ani neviem, ci by to v USA bolo legalne) ani zneplatnenie nahodnych bankoviek. Pockajte si na dalsie blogposty. Takisto nerozumiem tym komentom o nasili - ved ked ludia zvysia dopyt po peniazoch, tak freebanking by zabezpecil zvysenie ponuky. Tak preco by to nemala robit aj centralna banka? Ved ona nejde menit preferencie ludi.
-
Posledny odstavec je semanticka otazka, ale mne celkom dava zmysel interpretacia, ze ked klesa obeh penazi, tak to znamena, ze ludia drzia peniaze dlhsie, dopytuju viac.

11.07.2012 | martin33

To nie je "z nejakeho dovodu" ale jednoducho z obav z buducnosti. Psychologia, ako som pisal vyssie.

11.07.2012 | libertarian

" Takisto nerozumiem tym komentom o nasili – ved ked ludia zvysia dopyt po peniazoch, tak freebanking by zabezpecil zvysenie ponuky. Tak preco by to nemala robit aj centralna banka?"
- samozrejme, že NIE. Pri existencii freebankingu by si banka fungujuca na trhu NEMOHLA dovoliť len tak natlačiť peniaze. ...... nuž, ale nejdem ťa tu zadarmo školiť.
-- -- --
"Presne tak. Z nejakeho dovodu ludia prestali investovat a spotrebovat"
- Fuj, ludia su hnusní, nenakupujú a ničia štat. Kto nenakupuje, nech neje. ...... fakt sranda.

11.07.2012 | martin33

Ak tym sposobim deflaciu, tak de facto zvysujem "vynos" z ulozenych penazi, co je pre mna len dobre.
Inak si viem celkom pekne predstavit situaciu, ked ekonomika klesne na svoju minimalnu uroven, ked ludia budu uspokojovat prostrednictvom penazi len svoje zakladne potreby (jedlo, zakladne byvanie, zakladne oblecenie ..) a kedy sa pokles cien a pokles HDP zastavi. Na rozdiel od hyperinflacie neexistuje "hyperdeflacia". Nemozem povedat "najem sa radsej zajtra, ked bude chlieb lacnejsi".
Ludia budu pracovat trebars 1 hodinu denne a zvysok casu budu venovat aktivitam, ktore sa nezapocitavaju do HDP (a nedaju sa ani zdanit).
Znizi sa spotreba zdrojov na minimum, znizi sa stres v spolocnosti, znizi sa tlak na zivotne prostredie. Problemy budu mat len dlznici a hlavne ti najvacsi - teda staty.

11.07.2012 | trotter

"Ak tym sposobim deflaciu, tak de facto zvysujem “vynos” z ulozenych penazi, co je pre mna len dobre."

To je pre Vás dobre, ak máte peniaze na účte. Ale akonáhle máte skvelý podnikateľský nápad a chcete si naň požičať peniaze, tak je to pre Vás zle.

11.07.2012 | Tibor

Ale však tie peniaze banky majú. Plné účty v ECB. Akurát oni ten skvelý podnikateľský nápad nevidia až tak ružovo. A aby ho videli, tak im treba trocha pomôcť. Proste centrálna autorita povie, že prednosť pred martinovou preferenciou neutrácať má realizácia vzušného zámku pána trottera. No a o tom to je. Monetárna politika je nástrojom prerozdeľovania. Nástrojom realizácie chorej vízie "verejného blaha" Pre vyvolených.

11.07.2012 | martin33

Tak si na ten podnikatelsky napad musim nasetrit alebo na neho zabudnut, pripadne ak ide o nieco "super-mega-bingo" co slubuje obrovsky vynos, musim presvedcit investorov, ze sa im to oplati. A v dnesnej situacii, ked banky davaju na terminovanych vkladoch uroky v jednotkach percent, by mohol byt pre investorov zaujimavy aj projekt s vynosnostou nad 10%.
Kde je problem ?

11.07.2012 | trotter

Výborne, som rád, že si rozumieme. A teraz prichádza otázka za milión: prečo je také ťažké dosiahnuť výnosnosť hoc aj 10%?

11.07.2012 | martin33

Neviem preco by to malo byt tazke, vynosnost mojho podnikania (ako IT konzultant) dosahuje ovela viac ako 10% (pricom potreba kapitalu, okrem mojej hlavy, je minimalna).
Ak vsak podnikatelia nemaju ziadny zaujimavy podnikatelsky napad, teda nedokazu ponuknut produkt/sluzbu za ktoru by ludia boli ochotni minat peniaze, tak nech sa necuduju, ze nemaju vynosny biznis.
Napriklad na stroj casu, lebo teleportator zo Star treku by som ochotne minul vsetky moje uspory :-)

10.07.2012 | libertarian

Helicopter Ben to dobre povedal : Peniaze budeme zhadzovať z helikoptéri, ak to bude treba.
Len potom je jeden problémik : Načo máme pracovať, včas rano vstavať, namáhať sa v práci, ked stačí nazhadzovať z helikopteri penazí, až budu všetkým po členky, a každý si nazbiera ako húb v lese ?!!! Ved tie nazhadzované peniažky su podla pana žužela nielen neškodné, su priamo nevyhnutné. Nielen že zachrania štatne financie, ešte aj nás odbremenia od ťažkej práce.
A vláda už dávno mohla zrušiť všetky dane !!! Veď načo, do paroma, ZBYTOČNE dráždia ludí daňami. Ved jedna z tých helikoptár mohla zhodiť svoj náklad priamo nad ministerstvom financií !!!
Slova pana žužela dávaju nádej na raj na zemi > Penazí bude dosť aj bez práce. Konečne to ktosi jasne vysvetlil.

10.07.2012 | Tibor

Ono je to trocha inak. Čo už pán Žúdel nenapísal explicitne je to, že uvoľnenie monetárnej politiky nebude zhadzovanie peňazí pre všetkých. Peniaze budú distribuované len a práve vybraným subjektom. Pretože si predstav, že by ich skutočne rozdávali náhodne. A nejaký nezodpovedný občan by si zmyslel, že nimi splatí svoje dlžoby.

Podstatou keynesiánskeho riešenia je to, že tie nové peniaze si musí niekto požičať. Aby vznikli nové záväzky. Voči systému. Systém potrebuje poslušný a zároveň zaviazaných. Slobodní a nezávislí sú nepriatelia.

10.07.2012 | libertarian

Tibor :
"Ono je to trocha inak."
Ono je to CELKOM inak. Ja viem. Ale tí šaškarí štatotvorní ekonomovia sú zaskočení iba tým, ak im zopakuješ ich vlastné slová. Vtedy majú problém reagovať. Ich hlupe slová znejú aj im hlupo, ak ich povie niekto iný.
Oni nadhadzujú svoje bludy tak, aby boli implicitne vyslovené, ale nie explicitne, aby si ich nemohol chytiť za slovo.
Celá ich ekonomická veda je o tom, ako to maju povedať, aby sa im nedali vytknúť ich vlastné nazory. Ich vlastné nazory, povedané ludovým jazykom, a pekne explicitne, znejú smiešne.

10.07.2012 | hikr

Presne, ako pise Robert Koncek vyssie: slovenska ekonoblogomediamemofacebookosfera sa zlomit neda. Diskusia opat presla do humoristickeho tonu.

10.07.2012 | libertarian

Nuž veru neda sa zlomiť to eko...... to dlhe slovo.
Ale srandy začal písať samotný pan Žudel. Ja som potom zopakoval pekne na rovinu jeho vlastné slová. A sranda bola na svete. Kto srandou začína, na srandu vyjde.
A sonička mi pekne zakontrovala, ona jediná asi pochopila pana žudela. Povedala: "Peniaze aj tak nemaju žiadnu hodnotu".
Asi preto pan Žudel navrhuje TLAČIŤ, TLAČIŤ, TLAČIŤ, TLAČIŤ, TLAČIŤ, TLAČIŤ, TLAČIŤ, TLAČIŤ,

10.07.2012 | Tibor

Ale však mi skúste nejako nehumorne vysvetliť, prečo by mala agregátna spotreba v spoločnosti neustále stúpať? Prečo by som mal spotrebovávať stále viac a viac? Prečo považujete neustály rast agregátnej spotreby za mieru pokroku spoločnosti? A čo viac: prečo sa vám nezdá divné, že ten systém bez neustáleho rastu agregátnej spotreby skolabuje?

10.07.2012 | motik

Otazka je spravna, a je chore si mysliet, ze zajtra zjem dvakrat viac ako dnes, na druhej strane rast sa da podporit aj investiciami. Rovnako si myslim, ze ani ta agregatna spotreba este nie je ani zdaleka na vrchole (zoberme si SK, ved treba zrekonstruovat viac ako 50% statnych budov, postavit dialnice, zrekonstruovat zeleznice, modernizovat kopec veci, to je este rastu a rastu habadej), avsak filozoficka otazka je spravna a na mieste. Som presvedceny , ze ked sa spotreba zastavi tahunom uz budu len investicie, mozgy.... Suhlasim, ze rast spotreby sa nerovna pokrok, avsak taketo myslenie nie je aktualne v dnesnej spolocnosti. Tuto otazku si polozi marginalne promile obyvatelstva a ani par ekonomov (aj keby mali zazracne riesenie) tento fakt nezvrati...

ale mozno na vsetko pride jednoducha odpoved: clovek je od prirody nenazrany tvor....

10.07.2012 | Tibor

mas dojem, ze je nedostatok vyrobnych kapacit? Aby bolo potrebnych vela investicii? Ja som bol v tom, ze investuje sa vtedy, ak sa ocakava zvyseny dopyt po spotrebnych statkoch. Kto a preco by ho mal podla teba vytvarat?

Co sa tyka statnych budov, tam by som naopak povedal, ze rekonstruovat treba cca 400% budov. Pretoze statnych uradnikov nikdy nie je dost. Este by som doplnil jedno letisko do kazdeho okresneho mesta, pretoze to bratislavske nestiha naporu novych liniek a cestujucich. (pisem z pohladu stavebnych firiem)

10.07.2012 | libertarian

Tibor:
Už som to tu tuším písal. Neustali rast HDP je nevyhnutný k tomu, aby vlády splatili svoje obrovské dlhy. Všetky príjmy štatu sú nejakým podielom na HDP. Dnesne dlhy su také obrovské, že jedine rast HDP -> rast danových príjmov môže splatiť tie dlhy. ALEBO ! OBROVSKÁ inflácia. Inflacia znehodnotí menu , teda znehodnotí aj DLH vedený v tej mene. Inej cesty pre politikov niet.

10.07.2012 | Tibor

ja si myslim, ze sa im to nepodari. vygenerovat inflaciu. japonci sa snazia uz desatrocia a nic. to by museli tie peniaze skutocne rozhadzovat. ale oni ich potrebuju pridelovat svojim.

10.07.2012 | Tibor

ak by bol clovek od prirody nenazrany tvor, nebolo by treba jeho nenazranost stimulovat monetarnou politikou. Ja si naopak myslim, ze zasadnou chybou predkladanej koncepcie je ignorovanie faktov, ze spclovek ma len jeden zaludok a den ma len 24 hodin.

10.07.2012 | motik

Pekny clanok. Vitam, ze konecne aj "druhy" tabor si otvoril blog , lepsie sa budu dat chapat nazory. Famoznu formulku MV=PY pozna kazdy kto mal aspon zaklady makra a menovej politiky na vyske. S vacsinou veci v clanku suhlasim, aj ten deflator a CPI, uplny suhlas, uz davno si myslim, ze polovica tych cisiel a indikatorov , ktore sa vseobecne pouzivaju su skutocne nepresne a nespravne pouzite..

Na druhej strane skutocne sa natiska otazka ake riesenie diskuter Brano alias pan Zudel navrhuje. Vsetci chapeme, ze penazi je dost, len ich drzia banky a bezpecnejsie a vyhodnejsie ich tocia vo vztahu s ECB a nedostavaju sa do realnej ekonomiky (vo forme uverov, mozno by pomohl indikator resp. porovnanie aku sumicku ECB vytlacila a poskytla bankam , a ako rastlo poskytovanie uverov kludne aj spolu firmam aj domacnostiam, ak by bolo oddelene, este lepsie). Alebo inak, ako zvysit rychlost obehu, negativne sadzby u ECB, nizsie rezervy? Ako sa tym garantuje, ze peniaze neskoncia "utopene" napriklad v spekulativnych nakupoch komodit a vsade inde , len nie v realnej ekonomike? Ako znasilnit banky aby sa spravali "rozumne, procyklicky" ? Nie su to banky , ktore brzdia z prilisneho strachu ci prilisnej regulacie rychlost obehu?

Chyba mi rovnako nejaka implikacia ku dlhovej krize. Verim, ze pride dalsi clanok, kde sa to nejako previaze, aby to malo zmysel pre nas "negramotnych, resp. "neerudovanych"...

Pomohla by tiez nejaka vitalna reakcia na otazky Tibora a sirsia diskusia. Nic v zlom proti panom grgovi, Koncekovi, marosovi atd , konecne sa im pohladilo ego, ja clanok tiez chvalim, ale ziada sa aktivna diskusia, vymena nazorov a nie len chvalenie "kolegu" do nebies, pretoze ani jeden tabor nepriestrelnu vestu nema, kazda sorta ekonomov ma vo svojich teoremach mnoho trhlin...

10.07.2012 | grgo

Článok má názov "extrémne utiahnutá monetárna politika" takže je zrejmé že riešením je uvoľnenejšia monetárna politika. Základom pre jej uvoľnenie je:

1) Mať správny cieľ: to že ECB cieľuje CPI je zlé ako popisuje Braňo Žúdel. Ak najspoľahlivejším ukazovateľom stavu monetárnej politiky je nominálny príjem (nominálne HDP teda NHDP), tak by bolo logické aby NHDP monetárna politika aj cieľovala.

2) Aj ho dodržiavať: napríklad FED má duálny mandát, ktorý si vysvetľuje ako cieľovanie inflácie blízko ale so stropom 2% a nezamestnanosť blízko jej prirodzenej hodnoty NAIRU. Ako si stojí FED z ohľadom na tieto ciele? Za posledných 46 mesiacov je priemerná inflácia 1,1% a nezamestnanosť 8,2% je vysoko nad samotným FEDom odhadovanou prirodzenou hodnotou 5,1% - 6%. Ako FED vysvetľuje že hrubo nedodržuje vlastnú interpretáciu mandátu kvôli ktorému bol zriadený? Nijako. Stále opakuje mantru o "rizikách" a o tom ako už urobil strašne veľa, napríklad znížil úroky.

O tom ako uvoľniť monetárnu politiku aj keď sú úroky na nule (čo pripomínam stále nie je príklad Eurozóny) by bolo na inú debatu, avšak veľmi v skratke: je to samozrejme možné.

PS: k libertariánovi a Tiborovi - neviem čo k tomu dodať. Oni vedú úplne inú debatu ktorá nemá s článkom mnoho spoločného. Ak odignorujem hlody libertariana, napríklad na túto otázku Tibora "Ale však mi skúste nejako nehumorne vysvetliť, prečo by mala agregátna spotreba v spoločnosti neustále stúpať?" je ťažko "nehumorne" odpovedať. Ak si predstavíme, že je žiadúce aby všetci ľudia ktorí majú chuť pracovať a niečo produkovať, tak aj mohli robiť, tak potom už samotná otázka je zlá. Nikto netvrdí že reálna agregátna spotreba musí donekonečna rásť. Je však žiaduce (kvôli nominálnym rigiditám) aby nominálny agregátny dopyt stabilne (neakcelerujúco) rástol. Nominálne HDP dokáže rásť aj keď klesá reálne HDP (napríklad vplyvom šokov na strane ponuky).

Toto je otázka role monetárnej politiky. Monetárna politika nám nedokáže pomôcť ak máme šok na strane agregántej ponuky. Napríklad ak zem zasiahne asteroid a zničí všetku infraštruktúru a zdevastuje poľnohospodárstvo tak ľudia budú chudobnejší, to je fakt. Monetárna politika nás však dokáže pomôcť ak nás zasiahne šok na strane dopytu, v tom, že zabráni aby sa jeho vplyv (cez rigidity) nepreniesol do reálnej ekonomiky tak ako ju meriame v tonách a kusoch vyprodukovaných výrobkov.

10.07.2012 | Tibor

kazdy clovek, ktory chce nieco produkovat, nech produkuje. ak ho v produkcii nieco obmedzuje, tak to bude na 90% stat. regulacie, priame zakazy, specialne vysoke dane pre nizke prijmy a podobne. ale nutit spotrebitela manipulaciou, ci az sankcionovanim sporenia kupovat pracu kazdeho, to nie je zelane. v slusnej spolocnosti
.
alebo inak: pre ma je hodnotou volny cas. zapocitajte o do svojho nhdp a bude to

10.07.2012 | grgo

Vidíte, stále to nechápete. My nehráme hru s nulovám súčtom kde sa teraz vláda rozhoduje koľko EUR zobere "sporiteľom" a koľko eur dá "dlžníkom". Naša hra je taká, že v dôsledku toho že niektorí ľudia sa rozhodli stiahnuť peniaze z ekonomiky vyvolávajú negatívne reálne šoky pre všetkých a z dlhodobého hľadiska častokrát dokonca aj pre seba. ECB prísnou monetárnou politikou nechárni "sporiteľov", nebyť iných zásahov ECB tak mnohí títo bájni sporitelia by už dávno prišli o svoje peniaze v plameňoch kaskádovitého bankrotu bánk.

Správna monetárna politika je práveže najtransparentnejší spôsob ako tento problém vyriešiť, určite je napríklad lepší ako fišlkálne stimuly. Vyhrážka znie asi takto "Vážení trhoví účastníci, rozhodli sme sa že budeme kupovať vládny dlh za trhové ceny natlačenými peniazmi až dovtedy, kým rast nominálneho HDP nebude sledovať nami vytýčený rastm napríklad 5% ročne. Vy sami svojou inováciou určíte aká časť z tohto nominálneho rastu bude inflácia a aká časť z neho bude reálny rast vplyvom rozvoja technológií a pracovných postupov. Vaša averzia k riziku a chuť po "bezpečných" aktívach akými sú napríklad vládne dlhopisy s nominálnym výnosom rozhodnú o tom aká časť vládneho dlhu sa monetizuje a aká časť sa splatí daňami (de facto sterilizáciou peňažnej bázy)"

Monetárna politika je trhovým riešením problému, preto ju preferoval aj libertariánsky naklonený Milton Friedman ako riešenie problému agregátneho dopytu.

10.07.2012 | Tibor

nazory MF ma nezaujimaju. ak chce niekto nasilne vymenit moju preferenciu volneho za kupu jeho vyrobku, tak odmietam, ze by to bolo v prospech spolocnosti. ja mam problem s tym, ze do hdp sa zapocitavaju spotrebne statky velmi sekektivne. akoby nahodou su preferovane tie cinnosti, z ktorych stat vybera dane.

10.07.2012 | libertarian

Nuž, ak je to také jednoduché, tak fakt nechapem, prečo soudruzi z EU a ministri financií chodia do Bruselu pravidelne ako na husle, aby nas zachranili, PREČO nas konečne nezachrania ? Lebo sami neveria tej mudrej teorii. ZDANIŤ ludí ako otrokov, toto vedia, tomu rozumeju. Vedia, že natlačením prašúl to ide do pekla. Hyperinflačné skusenosti už majú skoro všetci, takže .....
Správna monetárna politika je pekná vec, ak mate plnu špajzu a vysoke konto. Správna monetárna politika nie je pre skrachovancov. Správna monetárna politika vo vašom chápaní funguje iba vtedy, ak sa po bohatom kapitalizme dostanu k moci socialisti. Lenže teraz už príliš dlho vládli socialisti, dlh je obrovský, socializmus končí.

10.07.2012 | libertarian

"Monetárna politika nás však dokáže pomôcť ak nás zasiahne šok na strane dopytu,"
- Tak si pomôžte. Mate tlačiaren na peniaze, daju sa vyrabať aj v počítačoch, tak kde mate problem???

No hej, problém je, že vaši čelní finančníci niečo hovoria, ale vedia, že to je cesta do pekla. Takže tlačia prašule síce velmi veľa (musia zachranovať dlhy svojich vlád) , ale netlačia ani milimeter navyše, lebo vedia, že by to dopadlo katastrofálne.
A vaš problém je, že zachraniť vlády pred ich dlhmi by sa dalo iba takým tlačením, ktoré by vyvolalo hyperinfláciu. Ste na ostrí noža.
Takže ste v prdeli, lenže tí hore to nepriznajú, a vy dole to nechápete.
Natlačíte o sto euro menej - a padne zopár vlád.
Natlačíte o sto eur viac - a príde hyperinflácia.
Ste v prdeli.sudruhovia.

11.07.2012 | motik

grgo:
1) ok ciele stanovit na iny/e indikator/y

2) suhlas, rovnako by politici mali dodrziavat svoje ciele, napr. vyrovnane schodky atd ale to uz pletiem fiskalnu politiku. Ak sa dobre pametam, nemecky vplyv vo vnutri ECB mal jediny zaujem spojeny prave s inflaciou, ktora nesmie presiahnut 2-2.5% ak sa nemylim. Ak by sa nedodrziavali ciele, ake konzekvencie by nasledovali? Treba presne stanovene podmienky a sankcie. FEDu chybaju a alibizmus vyhrava, vsak...

3) prave o to mi ide, a to je podstata ku ktorej sa chcem dostat a ktoru chcem jasne vidiet aj od autora blogu. Ako este viac uvolnit monetarnu politiku? Ved sam autor konstatuje , ze penazi v systeme je vela teda ECB vela natlacila, len tym ze ohlasila, ze chce drzat na uzde inflaciu , tak vlastne znechutila banky a ani im nevytvorila prostredie na to aby tie peniaze banky naliali do realnej ekonomiky. Ak tomu spravne chapem, opravte ma ak sa mylim, treba zvysit obeh penazi a to sa da aj vyssiou inflaciou (v zasade suhlasim, cim silnejsia inflacia, tym vacsia motivacia investovat hned a neodkladat investiciu kedze peniaze v ponozke sa znehodnocuju) . Takze dedukujem, ECB ma vyhlasit ze sa prestava venovat inflacnemu cielu (povedzme ze povoli inflaciu do 10% nech je sranda) , znizi urokove sadzby na nulu, urok na rezervy bank rovnako na nulu pripadne negativum, znizit povinne rezervy, banky si uvedomia, ze inflacia nie je riziko, roztocia uvery a investicie, ludia zacnu minat/investovat aby ich hodnota papierikov sa neznizila, a vsetci budeme vysmiaty a vsetko bude fajn? Chapem tomu dobre? Ak nastane takato situacia, aky bude dopad na riadenie dlhu problemovych krajin v EU? OK, rastie HDP, rastu prijmy statu, lahsie sa splaca dlh, lenze staty krachuju TERAZ , a monetarna politika ma az sekundarny vplyv (snad sa nemylim) na rast HDP (primarny a priamy vplyv ma najskor fiskalna politika, ak sa dobre pametam na stare ucivo IS-LM ,vsak), takze de-facto staty skrachuju skor ako sa stihne ekonomika nastartovat. Druha podotazka, ak banky opet budu poziciavat prachy hlava nehlava, opet im 30% pohladavok nebude splatenych (povedzme si otvorene investovat do lenivych ludi dava malu sancu na navrat vlozenych prostriedkov), co potom, ako potom zachranovat krachujuce fin.domy ? Alebo ich nechat padnut na hubu?

Inak cele mi to pride ako obycajne cykly, nic viac nic menej. Teraz mala byt na tahu fiskalna politika aby startla novy cyklus avsak je zabrzdena doverou trhov, tak potrebnou na refinancovanie procyklickej politiky. Nasledne mala byt podporena monetarnou politikou...takze ak tomu chapem, tak chcete menit Vase stare premisy a chcete pouzit monetarnu politiku ako priamy stimul...co vsak doteraz zatial nefunguje , OK OK nespravne nastroje, nespravny pristup....

Fajn tak cakam na reakciu teraz, nech sa mi to ustali v mojej kapuste, a kludne tu monetarnu politiku este viac uvolnite, ak by prisla inflacia 10% ja som ready, prachy v ponozke nedrzim :-)

10.07.2012 | libertarian

motik,
pýtaš sa :
" Vsetci chapeme, ze penazi je dost, len ich drzia banky"
- Na to odpovedal už Helicopter Ben , šef FEDu.:
"Peniaze budeme zhadzovať z helikoptér, ak bude treba."
Presne ti odpovedal. Je to presne v sulade s keynesianskou ekonomickou teoriou. A obhajuje to Žudel. Takže Tešme sa.

10.07.2012 | Tibor

nebudu ich zhadzovat, to by bolo spravodlive. a eistujuci fin. system plni hlavne prerozdelovaciu funciu. musia ich dostat tie spravne skupinky.

10.07.2012 | libertarian

Nebudú. Jasné že nie. Ale musia to hovoriť, lebo je to princíp ich keynesianskej teorie. Budu ich dávať priamo politikom, budu kupovať vládne dlhopisy. A skončí to ako v Zimbabwe. Tá masa penazí, ktorá je potrebná na splatenie štatnych dlhov MUSÍ vyvolať hyperinfláciu, akonáhle pôjde do obehu.

10.07.2012 | Tibor

ano. a preto hyperinflacia nevznikne kvoli velkej mase penazi, ale kvoli nedostatku tovarov. pretoze postupne si kazdy uvedomi, ze najlepsie je byt prisaty na statnom cecku. problem je sposob distribucie novych penazi. spravodliva, helikopterova distribucia by nemusela byt nutne zla, akurat by stratila hlavnu funkciu, prerozdelovanie hodnot tym spravnym subjektom
.
monetarna politika je proste principialne prerozdelovaci mechanizmus.

10.07.2012 | catze

Mozno trochu offtopic, ale uz dlho sa chcem opytat: ake je skutocne meno cloveka s menom "grgo"?


Vzhladom na cas straveny pisanim komentarov by ma to velmi zaujimalo. Nic v zlom, ale predpokladam, ze dotycny pracuje niekde v statnej sprave, ze ma tolko casu vypisovat. Takze ked mu to platime my vsetci, by ma zaujimalo jeho meno. Totiz ja ako sucast agregatneho dopytu sa tiez podla neho mylim v mojich rozhodnutiach, rovnako ako cela moja rodina a znami, hoci rozum vravi, ze sa rozhodujeme spravne.

A prispevky od "sona08" su tiez velmi svieze a pocetne, skuste prosim uviest vase mena, ak sa za svoje nazory nehanbite a ste presvedceni, ze su spravne na riesenie sucasnych problemov, do ktorych nas priviedla prave ta teoria, ktoru chcete pouzit na riesenie.

Dakujem.

11.07.2012 | Kesler

Nerobil si nahodou na XIII. sprave?

11.07.2012 | Niless

Zaujimavy clanok...Osobne ak ECB da aj 0% urok ci dokonca zaporny, vzdy je dolezita istina uveru, ktory poskytuje komercna banka. Lebo ak je na trhu krizova situacia a aj vzhladom na dopyt rastie riziko splatenia uveru tak jednoducho, banka nepojde do rizika a neposkytne uver. Jednoducho nie je komu poskytovat uvery, toto asi pani v ECB akosi prehliadaju. A nastartovanie inflacie nie je v rukach ECB ale spotrebitelov a komercnych bank. Na trh, t.j. ku spotrebitelom sa musi dostat velke mnozstvo penazi a kvoli velkemu sucasnemu zadlzeniu je to mozne iba pekne nizkymi urokovymi sadzbami niekde okolo 1-2%. A nasledne dufat, ze to pohne s cenami. Druhe riesenie potom je rozdelit vsetkym obcanom EU objem eurovalov, t.j. na obehu sa dostane taky objem penazi, ktori uz musi zanechat stopu. Dost vela sa tu toci okolo HDP, no ono pokial toto cislo nevzide z dat danoveho uradu (danovych priznani subjektov) tak ide o dalsi ekonomami vypocitani nezmyselny blud bez vypovednej hodnoty.

11.07.2012 | martin33

Tak nech poskytuje uvery priamo ECB. Ak niekto da ako kolateral nehnutelnost, ide o ovela spolahlivejsie krytie, ako trebars grecky dlhopis (za ktore poziciava ECB teraz). Ak mi daju 1% urok s fixaciou na 30 rokov (a rovnako dlhou splatnostou uveru) a ako zaruku zoberu kupovanu nehnutelnost, tak si okamzite poziciam minimalne 150 000 €.

11.07.2012 | wayhigh

banka ide do rizika a neposkytne uver? no ja neviem, ale podla mna sme v situacii, ze sa banky vzdy zachrania, too big to fail a podobne, preto sa banky zachranuju a ich LOSS je vlastne PROFIT... teda ak zijeme na rovnakej planete od vzniku FEDu... ze obcas niekoho nechaju krachnut, je vedlajsie...

11.07.2012 | Niless

Predstavte si ze schvalujete uvery. V dnesnej situacii kedy nie je tolko investicnych prilezitosti a vsade naokolo vidite poklesy odbytu u firemnych klientov, druhotnu platobnu neschopnost atd. myslite ze banka len tak pusta peniaze? Tu ja sa bank nezastavam ale posudte sami, dali by ste radsej peniaze na terminovany ucet (do ECB) alebo pozicali susedovi (uver od banky), ktori podnika vo Vasom malom meste, ktory Vas velmi nepresvedcil?

11.07.2012 | wayhigh

chapem to, len su nejake zaujimave infos, co sa chysta a to zaporne uroky na peniaze co maju banky v CB, zaujimavy clanok odporucam od Michaela Penta z Pento Strategies: http://kingworldnew...

11.07.2012 | Martiman

Veta "Centrálna banka teda musí trhu komunikovať svoju stratégiu jasne a konzistentne." vo mne evokuje spomienku na jasné komunikovanie svojich zámerov rezortu financií Počiatkom súdruhom z J&T na jachte...

11.07.2012 | Martiman

Inak:úspory. Kto má v kríze úspory, môže z nej aj profitovať, napríklad lacnejším nákupom nehnuteľnosti. To je to isté, ako korene stromu. Keď ho pekne zalievate, korene sa toľko nevyvinú, miesto toho rastú konáre. Ale keď nastane sucho, tak prežije dlhšie ten strom, ktorý nebol zalievaný.

11.07.2012 | LPB

Zaujimava diskusia. Taká veselá.
Koľko tých bubákov je pod poduškami? Veď drvivá väčšina je v bankách a tam sa točia. Prečo blbo, nie firmám? Napríklad aj preto, lebo nemá zmysel zakladať novú firmu bez kontaktu na štátny cecok. Tí pricucnutí hravo zlikvidujú konkurenciu. A bude horšie.
Keby som minul každú tisícku hneď ako ju našetrím/zarobím, ako by som si raz kúpil auto, byt, dom...?
Nebojte, sa dlhu sa o pár rokov zbavíme. Súdruhovia onedlho už budú môcť predať štátne lesy, pozemky zahraničným zlodejom... Takže sa budeme môcť zadlžovať znova a HDP porastie:-)
Pán Karpiš napríklad mňa osobne nemusí balamútiť, dávno predtým, ako som ho počul, mal som rovnaký názor.

11.07.2012 | INESS

http://blog.etrend.s...

Štandardná chyba

Štandardná chyba
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 4298
  • Priemerná diskutovanosť: 133
  • RSS blogu

O blogu

Blog ekonómov spojených s CERGE-EI v Prahe.