Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako zhodiť peniaze z vrtuľníka: metodická príručka pre Eurozónu

25.07.2012 | Braňo

Diskusia (73 reakcií)

25.07.2012 | Martiman

K zhadzovaniu peňazí z vrtuľníka: Takže by stačilo, keby dane rešpektovali Laffera-aký to šok. Toto ale vysvetlite naším sociálnym štátnikom. A najmä ich voličom.

Inak nápad: čo keby sme mali mien viac: SKK by sme si trebárs nechali a dali ju do ruky našej NBS a súbežne by sme mohli používať euro. A nechali by sme tieto meny konkurovať. Na túto myšlienku ma priviedol taký hranol Hugo Chávez, keď chcel obchodovať ropu barterom. Existuje slobodnejšia mena, ako vzájomnou dohodou určená komodita? Nemyslím teraz zlatý štandard, také niečo je závislé aj od ponuky danej komodity.

25.07.2012 | Martiman

Ok, napísal som že komodita je mena a tým som sa pekne odpísal :-D
Týmto sa opravujem. Barter je obchod výmenný. Je podľa mňa najslobodnejší, ale nemôžeme hovoriť o mene.

25.07.2012 | bluehen

Je uplne jedno ako bude ECB uvolnovat nove eura do ekonomiky - ci priamym poziciavanim bankam alebo vykupovanim a postupnym splacanim statnych dlhopisov od bank novymi uvermi.
Podstatne je aby skoncili ako investicia v problemovych regionoch a vytvorili nove produktivne prac. miesta na ukor neproduktivnych (stat), vsetci vieme asi kde... pokial JV azia stale veri v euro, lebo ma ovela mensie krytie ako dolar.

25.07.2012 | libertarian

"Podstatne je aby skoncili ako investicia"
- a toto je zasadný problém. Totiž ta investícia musí byť taká, aby vyrabala tovar, ktorý realne budu ludia kupovať. Teda aj LACNEJŠIE než iní výrobcovia. A toto žiadna vláda nevie zariadiť. A preto všetky tieto inflačne peniaze iba zvýšia dlhy a privodia krach.

25.07.2012 | motik

Uz len poslat talianovi na cele ECB a modlit sa aby to schvalil ;) :).

Ako som pisal inflacie sa nebojim, a tieto recepty su viac menej klasickym ucivom monetarnej politiky na vyske v 2-3 rocniku. Nie je nic jednoduchsie ako ked centralna banka vykryva fiskalne schodky. Stale mam vsak problem pochopit ako sa uvolnena monetarna politika podpise pod nastartovanim realnej ekonomiky a uvolnenia napetia na trhoch s dlhopismi. Aj ked stat znizi dane, a ECB "skupi" schodky rozpoctov, tak pokial investori neuveria, ze je to dlhodoba politika tak zmenu nalady to nemusi priniest (strach moze stale motivovat ludi skryvat prachy do periny a firmy investovat v menej rizikovom regione). Na druhej strane, aj ked bude dost likvidity, bez strukturalnych zmien to opet spadne spet do starych problemov. Ved problem spanielskych krachujucich regionov nie je len v tom, ze by nemali peniaze, ale ze tie peniaze sa stratili prilis rychlo. Preto jeden stimul je pekny ale bude aj dostatocny? Nebolo by potrebne aby v tomto sla monetarna politika ruka v ruke, so strukturalnymi zmenami? Neflexibilny pracovny trh je jednym z kamenov urazu, zbytocna byrokracia dalsim, nevymozitelnost prava tiez, premrstene lokalne dane rovnako atd atd. Nevravim, ze tieto body/recepty pri spravnej aplikacii nemozu priniest docasny uspech, ale bez tej druhej strany (strukturalnych reforiem) je podla mna dlhodobo-udrzatelny uspech nedosazitelny. Pride mi to ako liecit pacienta injekciou s antibiotikami pricom pacient si vramci liecby da 5 pol-deci domacej a ide si v plavkach zabehat na dve hodky do -20 mrazov...

25.07.2012 | Brano Z

"Aj ked stat znizi dane, a ECB “skupi” schodky rozpoctov, tak pokial investori neuveria, ze je to dlhodoba politika tak zmenu nalady to nemusi priniest."
-
Preto sa mi paci radsej ten flexibilny price-level targeting zamerany na jadrovu inflaciu.
1 - Je to celkom konzervativne a ma to efekt aj do bucudnosti.
2 - Podporuje to NHDP a pri vysokej nezamestnanosti a rigidnych mzdach aj realne HDP.
-
Spanieli nemali problem splacat v minulosti vyssie uroky, ale samozrejme za podmienky, ze nominalny vykon ekonomiky rastol v priemere tak 7% rocne a nie 1% ako po krize s odovodnenim, ze ECB cieluje nepokoje v afrike a nepriame dane.
-
Ano, reformy trhu prace, atd. (vsetko orientovane na ponuku) su fajn, som za, ale prinesie to efekt az v dlhsom horizonte. Cize okrem tychto reforiem potrebuje Eurozona aj okamzity zasah smerom k vyssiemu dopytu.

25.07.2012 | motik

OK, v poriadku rozumiem. Potom ma napada myslienka, je targeting na 1.8-2% postacujuci? Ved ked SK HDP rastlo 7-8% a inflacia bola 4-5% tak aj nezamestnanost klesala o ucebnicove 1% rocne (tento realny pritom idealny ucebnicovy priklad sa mi naramne pacil). Preco nebyt odvaznejsi a neposunut target na 4% jadrovej inflacie? Ved potom ak by nahodou hrozila spirala ci nebodaj prehriate tak staci razna a silna intervencia a nalada je zrovnana, alebo sa mylim?

Rad citam, ze suhlasite aj s podporou ponuky, tu sa natiska otazka, nie je to este urgentnejsie ako samotna podpora dopytu, prave z toho dovodu, ze je na to potrebny dlhsi cas? Ved podporit dopyt je v tomto pripade (pri tomto recepte) mozne kedykolvek, rychlo a ucinne...teda aspon ECB tie opatrenia vie vychrlit velmi rychlo (o tom kedy sa peniaze naleju realne do ekonomiky mam pesimisticky nazor)...

Nemozem sa ubranit este jednemu dojmu: chyba mi zamyslenie nad tym, ako a preco ma nastat zmena nalady v spolocnosti. Jedna vec je ci sa prostriedky dostanu do obehu, ale povedzme ze ano, pretoze cez refinancovanie schodkov a znizene dane , budu ludia mat vacsie financie priamo k dispozicii. Ako vsak donutit ludi aby ich minali, aby verili systemu, zabudli na vseobecne vyvolanu pandemiu strachu a mali odvahu minat? Podla mna je na to potrebna masivna kampan, pocnuc mediami, vladami, bankami, ECB etc aby ludia boli zasypani prave tym pozitivom, aby to citili aj v praci od sefa, atd atd aby si povedali: uf , je to za nami, konecne je ten cas aby som si kupil nove auto, chladnicku, pracku, byt atd atd. Ako docielit prave tuto zmenu co najefektivnejsie, aby aj dopad ECB opatreni mal co najvacsiu efektivitu ? Ak ludia neuveria v dalsi cyklus, tak minat nebudu a co usetria na daniach tak daju opet do ponozky ako teraz... a nemyslim si, ze firmy zacnu masivnu reklamnu kampan len kvoli tomu, ze ECB nieco povedala...koniec koncov, otvorene si povedzme, ze tie signaly ECB si bezny obcan nevsimne a nepochopi, potrebuje "medium" prostriedok, ktory mu to prelozi do sedliackeho jazyka: Fero chod a kup to auto...

25.07.2012 | Brano Z

"Potom ma napada myslienka, je targeting na 1.8-2% postacujuci? "
-
Ako som pisal aj v clanku a aj ivanovi dolu, ciel 1,8% jadrovej inflacie je ok, ale najprv musi ECB dobehnut predkrizovy trend. To znamena, ze rok-dva by rastla inflacia nad cielom a az potom by sa vratila na 1,8%.
-
Ono zmenit ciel ECB politicky tiez nie je jednoduche a rychle. Kludne nech ponukove reformy robia aj paralelne, ked to stihaju, ale bez dopytovej politiky to nepojde.
-
"Ako vsak donutit ludi aby ich minali, aby verili systemu, zabudli na vseobecne vyvolanu pandemiu strachu a mali odvahu minat?"
-
Zabudnite na fiskalny stimul. Sustredme sa na ten price-level targeting.
-
Ak ECB jasne ohlasi novy ciel, tak ludia budu vediet, ze ECB sa zaviazala zvysovat nominalne prijmy rychlejsim tempom. Ano, niekedy sa hovori, ze treba Bernankeho moment, podobne ako Rooseveltov, ci Volckerov, ale o tom tazko rigorozne diskutovat.
-
Ak ECB proste povie, ze urobi vsetko preto (vytlaci vsetko preto), aby dosiahla novy ciel, ktory je prvy rok-dva-tri inflacnejsi ako ten doterajsi, tak inflacne ocakavania urcite poskocia. Pokial si trh nebude isty, ze ECB im o nejaku dobu peniaze opat zoberie, tak to fungovat bude.
-
Avsak so sucasnym cielom, ked ECB berie ludom prijmy ak je v Afrike konflikt alebo ak stat dvihne dan na cigarety, si ludia nemozu byt nicim isti.
-
"tie signaly ECB si bezny obcan nevsimne."
-
Toto je v ekonomii najvacsia zahada - ze ako moze byt trh tak chytry, ked pozostava zo samych Ferov. Ked vsak zacnete rozmyslat ako napasovat nieco na Fera, tak na nic nepridete, lebo Fero sa javi, ze sa chova nahodne.

25.07.2012 | motik

OK prvy bod rozumiem, uniklo mi to pri citani.

Clovek by povedal, ze s prichodom taliana na celo ECB by prisla aj zmena politiky ECB avsak nemecki bankari maju svoju silu, aj napriek vypovediam niektorych z nich...Myslim si, ze uz tym, ze by ECB ohlasila iny ciel targetovania a iny level, uz to by bola facka jak delo pre trhy...preto tam ani vela politiky netreba, ak teda nepocitam zakulisne hry...

OK, takze bude to fungovat, takze banky nasledne zacnu viac poziciavat, ludia zacnu viac minat, vsetci tomu uveria , trhy sa ukludnia , klesnu vynosy na dlhopisoch rizikovych krajin atd atd...uz len to presadit :).

Fera sme tiez analyzovali a prisli sme k rovnakym zaverom. Tych modelov o inflacnych ocakavaniach, korekcii minulych inflacnych ocakavani (alebo nie), dopad rozdielu inflacnych ocakavani minulych period a skutocnej inflacie na inflacne ocakavania nasledujucich obdobi atd atd , toho bolo...a Fero predsa existuje ;) :)

26.07.2012 | Brano Z

Politicky schodnejsia vyzera Wyploszova cesta: ECB spravi (asi cez Euroval) na trhy a rizikove prirazky dlhopisov nejaky credible threat a budeme sa dalej presekavat:
http://www.voxeu.or...
http://firmy.etrend...

25.07.2012 | libertarian

"a tieto recepty su viac menej klasickym ucivom monetarnej politiky na vyske v 2-3 rocniku. "
- presne tak. A z toho vyplíva, že žiadna kríza vlastne nemôže vzniknúť. Ved tí na čele štatov maju tie 3 ročníky VŠ iste absolvované.
Ta kríza je iba výmysel "rakuskych" ekonomov . a kadejakých mepriatelov statu.
Ale mi odľahlo. Vdaka.

25.07.2012 | motik

Mate dedukciu ako hrom....ja sa od uciva 2-3 rocnika na VS neviem dopracovat ku zaveru,ze kriza vlastne nemoze vzniknut...

Prave v tom je ten problem, ze ti ktori nam skacu po hlave a rozhoduju o dolezitych veciach do toho vobec nevidia - myslim politikov. Totizto to nie je ako studovat marxizmus a leninizmus, alebo "trtosit" sa na sude v Strasburgu...

To, ze kriza nastala je fakt, ktory spochybni akurat tak sam sudruh premier... Rozdielne ekonomicke prudy/vetvy, maju rozne riesenia ako z toho von...niekto pozera na priciny, niekto chce liecit hned dosledky atd atd. Mne je to fuk, socialista nie som, nemyslim si ze moze fungovat ekonomika zalozena ciste na nekonecne rastucej spotrebe, tiez sa mi to prieci logike ALE dam sancu tomu rieseniu, ktore dokazem pochopit, a ktore ma ucelenu argumentaciu. Pardon, ale argumentacia INESSu je o sakra velky level za argumentaciou Brana Zudela. Ci uz sa jedna o vecnost, argumenty atd. Ano myslienky INESSu mi mozu byt blizsie, som vyznavacom slobod, minimalizacie zasahov statu, (kludne aj zrusenie statu ak bude spolocnost na dostatocnej urovni a pripravena) ale faktom ostava , ze ich navrhy su nejasne, a to co navrhuju nefunguje....objektivne treba povedat, ze skrtenie a setrenie nas z krizy nedostane, rovnako ani prehnane "prejedanie" sa... Myslim, si, ze dlhy treba splatit a znizit naklady na dlhovu sluzbu, ktora predstavuje v niektorych statoch aj cez 30% ich prijmov v rozpocte (vid FR). To je potom samozrejme tazsie udrzat vyrovnany schodok a zaroven fungujuci stat... Ale teraz na to nie je vhodna doba, ci sa to paci niekomu alebo nie...

Nech riesenie presadi ta strana, ktora to dokaze vecne a logicky vyargumentovat, nech sa to skusi, a ked to nebude fungovat tak vieme koho mame "vesat"....potom mozeme vyskusat riesenia druhej strany, bit sa po hlave ze sme tych druhych machrov nepocuvali a tesit sa na zlate casy...alebo nakoniec nezabere ani jedno z navrhovanych rieseni a cela ekonomia ako veda bude zatratena, pre mna za mna nech....co je podstatne: TREBA SA NIEKAM POHNUT...eurozona preslapuje 2-3 roky na jednom mieste, rieseni ubuda, vsetci stracame cas a hodnoty...

Inak som rad, uprimne, ze Vam odlahlo...tak malo Vam trebalo :) keby som bol vedel tak to sem napisem pred 2 rokmi a uz davno by ste boli v pohode ;-)
PS: z kazdeho prudu sa kusok uci na kazdej skole, potom len zalezi ktoremu prudu sa priklana vacsina profesorov a poznat to na tej skole, ale jeden prud by bez druheho nemohol existovat...je to vzajomna symbioza...

PS: nech ECB skupi vsetky dlhy vsetkych EU krajin, hned , naraz , pre mna za mna...ak sa to urobi rozumne, banky si daju do odpisu uroky ale dostanu istinu (povedzme) , staty proste zrusia dlhovu sluzbu, zakaze sa zadlzovanie statov teda povinne vyrovnane rozpocty, bankovy sektor prezije a ekonomika sa nastartuje, tak mi je vsetko ostatne ukradnute...chcem vymazat slovo kriza zo slovnika, chcem naspet dat vahu a serioznost slovu zodpovednost, a potom sa moze defenestraciou upratat aj politicky chliev pripadne nastolit iny hoc aj technokraticky princip riadenia statu a neskor stat zrusit, preco nie...ale pokial Zudel ma argumentacne a vecne navrch nad Karpisom, ktory nevie napisat suvisly zmysluplny blog tak nebudem pocuvat Karpisa len preto lebo reprezentuje mne sympaticky prud...

25.07.2012 | Evil Austrian Fellow

Braňo podporuje NGDP targeting a to je najlepšia cesta ku free bankingu akú dnes máme, čo bohužiaľ mnohí z INESSu pochopiť nevedia a tvrdohlavo obhajujú návrat ku 100% krytiu a gold standard... NGDP targeting podporoval napr. Hayek, podporujú ho aj Horowitz, Selgin,...a samozrejme market monetaristi, z ktorých asi väčšina sú libertariáni/ klasickí liberáli -napríklad taký Christensen, Sumner...

26.07.2012 | libertarian

motik :
no sranda. To si vôbec nezbadal tú ironiu ??!!
Ved pozri ostatné moje prispevky !
A Zudel nema pravdu v ničom. ANi čiste formalne to nemôže fungovať. Tlačenie "penazí" je cesta ku krachu.

26.07.2012 | motik

ale zbadal, u mna bola ironia tiez ;) :). Moze to fungovat, i formalne, dokonca to takto funguje (vid FED a USA). Tlacenie penazi nie je dlhodobe riesenie ale ak takyto kopanec pomoze, tak nech. Riesenim urcite nie je prepustanie vo verejnej sprave, aj ked by som si to najviac zelal. Plne informatizovana statna sprava a samosprava, pristup cez internet, volby cez internet atd atd Bohuzial, strukturalne reformy je najlepsie uskutocnit v casoch rastu.

25.07.2012 | milanll

ceski a slovenski chrobaci-truhlici, ktorych zakladnou identifikacnou crtou je presvedcenie o vlastnej dokonalosti nazorov, idu poucovat EU o svojej pravde a rieseniach, ktore maju spasit svet.

Normalny clovek by sa mohol opytat otazku, preco pred tou zachranou ludstva, nezachrania najskor svoje vlastne krajiny, ktore patria medzi najchudobnejsie a najzaostalejsie?

Tato otazka by vsak zaostala nepovsimnuta.
Pretoze jej odpoved chrobaci-truhlici nepoznaju a hadam nemozu sami pred sebou a pred verejnostou, si priznat svoj skutocny vedomostny stav a uroven.

Preto radsej poucuju na dialku inych, odkial im podobne otazky nehrozia.
Cim nechavaju svoje vlastne EGO dalej rast do nebeskych vysok.

P.S Brano, mal som o tebe vyssiu mienku.

25.07.2012 | motik

prepacte, nedalo mi: Vy ste neskutocny komik a humorista :D .
Nechcete medzi tych cesko-slovenskych chrobakov-truhlikov zaradit aj seba, povedzme s uctivym dovetkom zahranicny-slovensky chrobak-truhlik?

Samozrejme, aj ja rad kibicujem, mam nazory a debatujem, ale hadzat problemy znameho vesmiru alebo hoc len slovenske problemy na hlavu par ekonomov je poriadne mimo? Vy si nemyslite, ze problem moze byt aj na druhej strane barikady? Osobne som presvedceny, ze keby poltici vyslovene pocuvali a riadili sa radami jedneho prudu ekonomov, ze situacia by bola ovela lepsia. Nech sa politik priklonil ku ktorejkolvek vetve, stale boli vysledky lepsie ako ked si politici vyhradili pravo na rozum... Rovnako ked na ministerske posty dosadite schopnych top-manazerov so skusenostami, tak tie rozpocty a verejne financie budu vyzerat uplne inak ako ked tomu sefuju patolizalovia, vlezdoprdelkovia, mamickine suknicky a podobne.

Aj keby sa Brano Zudel odporne namahal a snazil, tak na truhlika Vasho formatu mat nebude... ;) :)

25.07.2012 | milanll

Neboj nic.
Zo vsetkych chrobakov-truhlikov som ja ten najvacsi. :D

O co sa snazim je to, aby sme sa konecne prestali venovat problemom sveta a zacali sa venovat problemom tym svojim.
Svet si poradi aj bez nas.
Nam vsak nepomoze a ak si nepomozeme my sami, v tom pripade budeme trcat v tomto sucastnom hnoji vecne.

25.07.2012 | motik

...ale ved polemizovat, diskutovat o problemoch sveta alebo nesmrtelnosti chrusta nie je zakazane :) . A ked chcete diskutovat, riesit a polemizovat o problemoch SK, tak treba otvorit linku na pana Filka, ved ten je teraz sefom jedneho z hlavnych poradnych organov MF a sudruha premiera ? ;) Sice asi teraz na rychlo kresli SK mapu cien pozemkov a nehnutelnosti na nich, ale snad si cas najde ak mu dazd hlavu nevytopil pod vplyvom hore-nos-enia ... ;) Suhlasim, ze nam nik nepomoze, ale kedze sme podpisali euroval, ak ho nemci schvalia, tak mozeme aspon poziadat o pomoc, co sudruhovi premierovi kvitujem (mat zadne vratka je prezierave :) ).

Neviem aky ste silny v historii, ale SK mimo/bez hnoja existovat nevie/nevedela...na druhej strane sa zle nemame, a to je objektivna pravda, ci sa to niekomu paci alebo nie. To nevylucuje moznost a chut mat sa este lepsie...

25.07.2012 | libertarian

milanll :
píšeš >
"ceski a slovenski chrobaci-truhlici, ...., idu poucovat EU o svojej pravde a rieseniach, ktore maju spasit svet."

Ale ty nechapeš, že (citujem):
"“a tieto recepty su viac menej klasickym ucivom monetarnej politiky na vyske v 2-3 rocniku. ”"

- Ty spochybnuješ klasické učivo VŠ z 3 ročníka ???

25.07.2012 | LPB

Čítal som iba začiatok, ďalej som nevládal. Takže keď ECB kupuje dlhopisy, nikto sa nezadlžuje? Prečo sa to potom volá DLHOpis?

25.07.2012 | Brano Z

Centralna banka pochopitelne moze a aj nakupuje uz existujuce vydane dlhopisy, cize vobec nie je potrebne, aby sa niekto nananovo zadlzil.

25.07.2012 | libertarian

"Tibor Pospíšil pre Finweb napísal, že v prípade zhadzovania peňazí z vrtuľníka ide o „ jednu veľkú mystifikáciu, jedno veľké a zámerné zavádzanie“. Podľa neho sa vraj dnes peniaze do systému dostanú jedine tak, že si ich nejaký subjekt požičia a svet sa predsa nemôže zadlžovať donekonečna. Nuž v prvej časti môjho článku ukážem, že v tomto prípade zavádza a mystifikuje skôr Tibor Pospíšil"
. . .. . . .
"Centrálna banka teda od protistrany (dílera alebo dílerovho zákazníka) nakupuje napr. štátne dlhopisy"

- Aha, a z týchto dvoch citátov vyplýva, že autor článku nepovažuje emisiu štátnych dlhopisov za POŽIČIAVANIE. No super.
Vlastne, štat svoje dlhy nikdy neplanuje splatiť, takže to ani nie je dlh. Však pekné ??!!!

25.07.2012 | Brano Z

Mlatite slameneho panaka, vid. vyssie pod LPB. Ja som nikde nenapisal, ze centralna banka kupuje novo-emitovane dlhopisy. Ona nakupuje uz emitovany existujuci dlh. Nikto sa nemusi kvoli tomuto nakupu centralnej banky znovu zadlzit. Presne tak ako nikto nemusel ist vydolovat nove zlato, ked ho centralna banka nakupi.

25.07.2012 | libertarian

Vy Mlatite slameneho panaka. Ja som nepísal o nových vss. starých dlhopisoch. Ja som napísal, ža AKEKOLVEK dlhopisy, ak ich niekto (KTOKOLVEK !) kupi, tak su jeho dlhom. A ak CB kupi akýkolvek dlh , tak emituje peniaze "kryté" tým dlhom.
Ak ich zhodí z vrtulníka, tak (mám taký pocit) budú dlhom samotnej CB.
Ak ich nezapíše do učtovníctva, tak iba VTEDY nebudu tie peniaze nikoho dlhom. Ale môže to takto ? Ak politici rozhodnú, tak môže. A možno onedlho aj bude.
Myslím, že to cele funguje na podvojnom učtovníctve (nie som učtovník !), a každe peniaze teda maju ma dať, dal.

25.07.2012 | Brano Z

Ak centralna banka kupi dlhopis, tak je to jej aktivum. Vyltacene peniaze budu v jej rozvahe pasivum. Pointa je, ze sa nikto nemusi zadlzit, aby narastla penazna zasoba.

25.07.2012 | libertarian

"Ak centralna banka kupi dlhopis, tak...."

- tak sa predtým musel štat zadlžiť. Alebo emisia dlhopisu nie je zadlženie ???

"Pointa je, ze sa nikto nemusi zadlzit"
- štat je NIKTO ? Netvorie dlhopisy štatny dlh ?
A aky je v tom rozdiel, ak PREDTYM ten dlhopis bol dva týždne vo vlastnictve kohokolvek ineho ???
Kua, je teda nie som ekonom, ale žasnem.....
Nuž, nechajme to tak. Hlavne že tá katastrofická kríza už bude odvrátená.

25.07.2012 | Brano Z

Uz som na to prisiel. Je to jednoduche:
-
"Dnes sa nové peniaze do systému dostanú jedine tak, že si ich nejaký subjekt požičia."
-
Toto napisal T. Pospisil. Suhlasite alebo nie?
-
"A aky je v tom rozdiel, ak PREDTYM ten dlhopis bol dva týždne vo vlastnictve kohokolvek ineho ???"
-
Rozdiel je ten, ze ten dlhopis tam bude aj nadalej, aj ked ho CB nekupi.

25.07.2012 | libertarian

"Rozdiel je ten, ze ten dlhopis tam bude aj nadalej, aj ked ho CB nekupi."

- vysvetlovať malu nasobilku ma už nebaví. Končím.

25.07.2012 | Martiman

Ak ECB bude nakupovať dlhopisy, zníži tým investičné riziko a úroky z nových pôjdu dole. Myslím si, že je to dobrý spôsob na zažehnanie akútneho dlhového problému v eurozóne, ale ako by ste potom postupovali ďalej?

25.07.2012 | Brano Z

Precitajte si druhu cast clanku. Ja nenavrhujem, aby CB kupovala dlhopisy.
-
Treba, aby ECB zmenila svoj ciel a povedala napr., ze dva roky bude nadpriemerna inflacia a potom sa spat vrati na priemer.
-
Nemusi kvoli tomu kupovat zrovna dlhopisy, moze aj ine aktiva. Ale tiez moze vyhlasit, ze sadzby budu dole dlhsie, to tiez posobi na zvysenie inflacnych ocakavani.

25.07.2012 | wayhigh

o rok budu blazni jak vy navrhovat, aby kazdy obcas statu dostal 1000€, ktore si nebude moct vlozit do banky ani nim splatit nejaky dlh, ale minut to ako "stimul"... ja neviem, dlho som vacsiu 3,14covinu necital, ale len tak dalej, popri blaznoch vo vlade a v Bruseli som uz pomaly na to zvyknuty :D

25.07.2012 | Martiman

Ako by sme pokračovali ďalej? To znamená, že nepredpokladám, že v nastolenom trende. Žiaľ, španielski a grécki "demonštranti" by preferovali riešenie, ktoré ste mi vložili do úst. Vráťte sa na úplne prvý príspevok pod týmto článkom a zistíte, že som skôr za nižšiu mieru prerozdeľovania. Ideál by bola čistá 0, ale uspokojím sa aj s tým, že sa bude prerozdeľovať v miere maximálneho výnosu pri konkurencieschopnom zaťažení. A k tým menám, aby ste mi zas nevložili voľačo do úst: samozrejme som si vedomý toho, že zavedenie novej meny by prinieslo veľké výdavky. Preto som ten scenár načrtol len ako hypotetickú možnosť v prípade toho, že by euro neprežilo. Tak isto som si vedomý toho, že by museli byť obe meny voľne zameniteľné. Niečo ako veeeľmi silná doplnková mena.

25.07.2012 | Evil Austrian Fellow

ECB môže kľudne nakupovať aj iné meny...

25.07.2012 | trotter

Krásne selektívne citovanie. Akonáhle ho totiž predĺžite o dve slová: “Centrálna banka teda od protistrany (dílera alebo dílerovho zákazníka) nakupuje napr. štátne dlhopisy ALEBO ZLATO”, tak celá Vaša úvaha padá.

25.07.2012 | libertarian

Nechapem, načo sem zaťahovať zlato. Na zneprehľadnenie ??? A bez toho zlata to platí ???

25.07.2012 | trotter

Zlato tam zaťahujem preto, lebo je to neoddeliteľná časť argumentu autora článku, ktorú ste úplne účelovo opomenuli a ktorá výrazne mení význam toho, čo napísal. Tu nejde o zneprehľadnenie, ale o to, že účelovo przníte debatu, a okrem toho, že je to nefér, je to od Vás aj chrapúňstvo. Tak s tým, prosím, prestaňte.

25.07.2012 | ivansml

"Pokiaľ účastníci trhu očakávali v roku 2008, že aj ďalšie 4 roky bude rásť jadrová inflácia predkrízovým priemerným tempom 1,8% a teda celkovo cenová hladina narastie za štyri roky asi o 7,5%, tak skutočnosť je taká, že to bude asi len 5,5%. Táto medzera medzi očakávanou a aktuálnou jadrovou infláciou (resp. aj medzi očakávaným a nominálnym príjmom) môže trhu momentálne spôsobovať problémy."

Fajn clanok, ale tuto cast som nie uplne pochopil - preco je dolezity price level, a nie growth rate? Ma to byt kvoli rigidnym cenam, ktore su pri nizsej nez ocakavanej inflacii relativne vyssie ako ocakavane?

25.07.2012 | Brano Z

Pri cielovani inflacie sa v kazdom obdobi CB snazi zasiahnut ciel bezohladu na to ako ciel zasiahla v minulosti. Cielovanie cenovej hladiny viac zohladnuje minuly performance. Ak napr. minuly povedzme rok CB podstrelila (napr. 1,5%), tak tento rok nebude ciel zase 2%, ale 2,5%.
-
Ekonomiku teda zasiahol velky sok a centralna banka isla x rokov pod ciel, tak by bolo fajn, keby teraz vykompenzovala tento odklon od trendu.
-
Ak ludia predpokladali, ze im bude rast 10 rokov nominalny prijem 4% rocne, tak im vyjde, ze o 10 rokov by mali mat o 50% viac a podla toho robili rozhodnutia. Ak CB podstrelila a ich prijem narastol napr. len o 25%, tak im velmi nepomoze, ze teraz im nominalny prijem porastie znovu o 4% rocne, ked im stale chyba tych zvysnych 25%, s ktorymi pred 10 rokmi pocitali. Preto by mozno pomohlo, keby CB najprv dobehla tych zvysnych 25% (cize chvilu bude rast inflacia napriemerne) a az potom sa vrati k trendovym 4% NHDP.

25.07.2012 | ivansml

Tak prijem im narastol len o 25%, ale rovnako aj nominalne vydavky narastli len o 25%. Ked zanedbame redistribucne efekty necakanych zmien v inflacii, co sa vlastne zmenilo?

25.07.2012 | Brano Z

Problem maju napr. dlznici s kontraktami pocitajucimi v nominalnych cislach.

25.07.2012 | ivansml

Nejaka volatilita inflacie a suvisiaca rizikova premia je uz zahrnuta v dlhodobych urokovych mierach, takze ucastnici trhu s nou musia ratat. A strata dlznikov je zisk veritelov. Je dolezite aby monetarna politika vyvazovala podobne fluktuacie? A vzdy, alebo len pocas velkej krizy? Alebo mas na mysli konkretne situaciu s nulovou nominalnou urokovou mierou a hrozbu debt-deflation (nieco ako v clanku Krugmana & Eggertsona)?

Z pohladu celeho clanku to nakoniec asi nie je az take dolezite, ale zase zamysliet sa hlbsie nad teoriou nikdy nie je na skodu :)

25.07.2012 | Evil Austrian Fellow

Rátali, ale keď Vám CB garantuje určitý stabilný inflačný cieľ, tak dlhodobejšie a výrazné odchýlenie nebudete pokládať za pravdepodobné. A problém je s tým kvázi rovanký ako s neanticipovanou infláciou (inflačné prekvapenie). Uberá to jednak z istoty a jednak ako napísal Braňo ľudia už dopredu rátali s určitým vývojom a teraz im reálny vývoj "zamiešal karty"...

26.07.2012 | Brano Z

"Nejaka volatilita inflacie a suvisiaca rizikova premia je uz zahrnuta v dlhodobych urokovych mierach, takze ucastnici trhu s nou musia ratat."
-
Aj znizenie volatility moze byt z hladiska efektivnosti prospesne.
-
"A strata dlznikov je zisk veritelov. Je dolezite aby monetarna politika vyvazovala podobne fluktuacie?"
-
Zlobu dnes robi aj fakt, ze veritelia tento gains nepustaju dalej (prevys dopytu nad ponukou penazi), cize nemusi to byt len o distribucii. Dobry point mal Nick Rowe - ludia nie su dobri v predikcii RHDP a kazdy takyto sok prenasa cele bremeno na dlznikov. V jednoduchom modeli moze byt bremeno 100 k 0 efektivne, ale tomu velmi neverim.
-
" A vzdy, alebo len pocas velkej krizy?"
-
NHDP targeting to robi vzdy. Ja to navrhujem len ako emergency solution teraz, dlhdodobo to ten risk-sharing neriesi. Na druhej strane ak su agenti cisto forward-looking, tak medzi cielovanim inflacie a cenovej hladiny nemusi byt velky rozdiel.
-
" Alebo mas na mysli konkretne situaciu s nulovou nominalnou urokovou mierou a hrozbu debt-deflation (nieco ako v clanku Krugmana & Eggertsona)?"
-
PLT je dobry pri ZLB, cize dnes sa to hodi. Druha vec je ta efektivnost - hej, su tu variacie na debt-deflation:
http://ideas.repec....
-
A tiez variacie na Kioytaki-Moore.

25.07.2012 | libertarian

citát :
"K zhodeniu peňazí z vrtuľníka postačuje, aby vláda znížila napr. daň z príjmu a výpadok v rozpočte by vykryla centrálna banka (alebo Euroval?) nákupom štátnych dlhopisov. "

- To musia byť v tej ECB riadni blbci, že ich nenapadla takato jednoducha vec.
ALEBO :
Alebo je to tak, že soudruzi v ECB nie su až takí blbí, že neveria vlastným siláckym heslám o emitovaní penazí, a preto tie peniažky emituju velmi pomaličky, opatrne, lebo cítia blížiacu sa hyperinfláciu.
A tie ich silné reči, ako to oni zachránia - to sú iba upokojujuce heslá pre hlupu verejnosť.
Nemecko v dvadsiatich rokoch minuleho storočia je varovaním.

25.07.2012 | Brano Z

Ano ano, politici vzdy vedeli vsetko lepsie ako trh, ktory naopak ocakava historicke inflacne minima ;)
http://www.clevelan...

25.07.2012 | libertarian

A ECB sú "politici" ?

25.07.2012 | sreto

Zasadny problem spanielska, talianska, grecka je nizka konkurencieschopnost, vela byrokracie, privela statnych zamestnanocov a vysoke dochodky, mzdy, socialne davky k tomu co dokazu vyprodukovat.
Povedzme ze ECB moze tieto staty ciastocne resp aj uplne oddlzit "vytlacenim penazi", ale ako to vyriesi problemy tychto statov.
Povedzem ze vdaka inflacii klesnu realne mzdy a dochodky, ale politici prestanu mat dovod robit nepopularne opatrenia( prepustanie, privatizacia, ..) a na dovazok urcite vymyslia nejake kompenzacie za zdrazovanie a zase o chvilu bude treba tieto krajiny oddlzovat. Najlepsi pripad je grecko, jemu sa v podstate dlhy ciastocne odpustili, ale stale tam nedokazali prebehnut ziadne reformy. Myslite ze v spanieslku a taliansku to bude uplne inac?
Z toho mi vyplyva ze tlacenie penazi je len zacarovany kruh na vyvolanie inflacie, ktory neriesi problemy. Urcite nejake tlacenie penazi asi bude treba, ale musi to ist vy nieco najpv usetrite a my nieco potom vytlacime, nie ako grecko, my vam najprv dame a vy potom usetrite.

25.07.2012 | Brano Z

"Povedzem ze vdaka inflacii klesnu realne mzdy a dochodky, ale politici prestanu mat dovod robit nepopularne opatrenia( prepustanie, privatizacia, ..)"
-
Na juhu kvoli expanzivnej menovej politike neuvidite velmi inflaciu ani pokles realnych miezd. Pri takej obrovskej nezamestnanosti nebude tlak na zvysovanie nominalnych miezd a nebude ani inflacia. Bude vsak pokles nezamestnanosti a rast realneho aj nominalneho HDP.
-
Inflacia bude v jadre, pretoze tam nezamestnanosti nie je vela.
-
Utiahnuta menova politika nie je vhodny politicky nastroj na dosiahnutie reforiem v periferii. Pri 20-30% nezamestnanosti totiz riskujete, ze sa k moci dostane az prilis velky reformator.
-
Apropos, konkurencieschopnost nemusi byt az tak velky problem: http://www.voxeu.or...

25.07.2012 | Evil Austrian Fellow

Like za tie časti "pre fajnšmekrov" a za odkaz na Svenssonov foolproof way, ktorý by ale média asi nerozdýchali :D
-
A čo sa týka "analytikov" hospodárskych novín, tak to budete mať ťažké, pretože dotyčný, ktorého spomínate v článku tvrdo obhajuje pozíciu, že dlhy principiálne nie je možné splatiť kvôli úrokom... ale ináč prajem veľa šťastia :)

A k cieľovaniu NGDP, jasné z dňa na deň sa futuritný trh pre NGDP vytvoriť nedá, ale zas tak dlho by to tiež podľa mňa netrvalo. Taktiež neverím, že by bol problém s nadmernou volatilitou futures kontraktov...

26.07.2012 | MartinTT

No v prvom rade Tibor Pospíšil nie je žiadny analytik HN. Na Finwebe niekedy prevezmú článok, čo napísal niekto mimo HN. Pod tým článkom je aj uvedený zdroj menejstátu.sk.

To Vám akosi ušlo.

Inak to Pospíšilovo tvrdenie o tvorbe peňazí tiež nie je celkom presné. To je fakt. Rovnako ani vaše nie je presné. Realita je, by som povedal uprostred, pretože tvoriť peniaze môže centrálna banka a aj komerčné banky. Otázka potom vlastne znie, ktorý subjekt v skutočnosti vlastne viacej emituje peňazí. No a tým subjektom sú komerčné banky. Ako argument uvádzam čísla za roky 2005 a 2008.
M3 798,4 mld. Sk 1 104,9 mld. Sk
bil. suma CB 512,142 569,2 mld. Sk

Takže z toho je jasné, že väčšinu museli emitovať komerčné banky. Tá predstava nie je vôbec mylná.


Priznám sa na moje položené otázky som priamu odpoveď nenašiel. Zistil som podľa vás len to, že ak napríklad emituje peniaze za nejaké "aktívum" tak to nie je akože dlh. Dosť zvláštne viď debata s Libertarianom, ktorý má fakt dosť často logiku inde posunutú. Tu mu však musím dať za pravdu.

26.07.2012 | libertarian

" Otázka potom vlastne znie, ktorý subjekt v skutočnosti vlastne viacej emituje peňazí. No a tým subjektom sú komerčné banky"
- Tak toto je logika inde posunutá.
Čiste technicky tie peniaze emituju komerčné banky. Ale FAKTICKY, resp. PRÁVNE ich emituje CB, pretože CB rozhoduje o tom, že sa vôbec nejaké takéto peniaze emitovať môžu.
Pri čiste technickom nazeraní ani CB neemituje žiadne peniaze > bankovky si dáva vytlačiť nejakej sukromnej tlačiarni. Takže tie bankovky emituje tá tlačiareň ???
./-./.-
Zhrnutie : Je absolutne jedno, kto tie peniaze technicky emituje. Dôležité je, kto TVORÍ ZÁKONY O TVORBE PENAZÍ. No kto asi ???

26.07.2012 | trotter

"Zistil som podľa vás len to, že ak napríklad emituje peniaze za nejaké “aktívum” tak to nie je akože dlh."

Lenže autor jasne povedal, že to aktívum môže byť aj zlato. Zlato je podľa Vás dlh?

26.07.2012 | MartinTT

Môže. To je to správne slovo. Čo myslíte, čoho by bolo nakoniec viac? Toho zlata alebo nejakých dlhopisov resp. pokladničných poukážok alebo iných cenných papierov teda akože "aktív".
A ešte taká jedna otázka. Načo by niekto dával zlato centálnej banke, keď je na trhu dosť likvidné?

26.07.2012 | trotter

Tu je ale úplne irelevantné, čoho je viac, podstatné je, že mechanizmus funguje rovnako pri zlate ako pri dlhopisoch. Takže pri dlhopisoch nie je dôležité to, že je to DLHO-pis, ale to, že je to aktívum. A preto je dlh pri tlačení peňazí úplne mimo. QED.

A CB zlato nikto nedáva, ale predáva. A predáva ho za peniaze. Čo je mimochodom pointa toho, že zlato je likvidné, t.j. dá sa ľahko vymeniť za peniaze.

26.07.2012 | MartinTT

No asi som to nenapísal presne. Otázka mala znieť, načo by niekto predával zlato CB, keď je dostatočne likvidné na trhu. Či niečo nie je jasné na tomto tvrdení?

Tak pokiaľ znova nevidíte rozdiel v niektorých veciach môj problém to nie je. Podľa Vás je zlato to isté ako dlhopis nejakej zadlženej krajiny?

Zlato sú samotné "peniaze". Pretože to tak je už veľmi dlho. A vzniklo to samovoľne a dobrovoľne na trhu. Nejaké dlhopisy sú len privlastnené budúce peniaze daň. poplatníkov. Ale podľa Vás je to rovnaké aktívum. Ak vykopem niekde zlato a zamením ho za "papierové peniaze" tak nikomu nič nedlžím. Keď nejaký subjekt vydá dlhopis tak sa zaviazal, že ho do nejakého času v určitej hodnote splatí. Čiže nejaký dlh tam predsa len vznikol.
Lenže Váš argument vlastne je, že však keď centrálny banka dlhopis potom kúpi, tak vlastne dlh zanikol, lebo dá do obehu nové peniaze.

Potom sa natíska nová otázka. Prečo je nezákonné a tresté vlastne samotlačenie štátnej meny, teda vlastne falšovanie. Podľa vašich argumentov by to malo pomôcť ekonomike. Či?

26.07.2012 | trotter

Napísali ste to presne. CB totiž to zlato kúpi na trhu, presne ako ktorýkoľvek iný kupujúci. To len Vy tam hľadáte nejakú tyraniu CB v pozadí.

Nie je to rovnaké aktívum, to nikde netvrdím. Podstatné je, že je to aktívum. CB by kľudne mohla nakupovať jablká a hrušky, malo by to rovnaký efekt. Takže to, že niekto sa zadĺži, nemá s tlačením peňazí nič spoločné. Dlh tým ani nevznikne, ani nezanikne, ani sa nezmenší, ani sa nezväčší, ten dlh je úplne, ale úplne rovnaký, bez ohľadu na to, či ho CB kúpi alebo nie.

27.07.2012 | MartinTT

Môže ho nakúpiť peniazmi, ktoré si "natlačí". To je zásadný problém.

Fajn tak som zvedavý kedy pristúpi CB banka k nakupom hrušiek a jabĺk. To sú argumenty bežne používane rojkov, ktorí by chceli bezúročnú ekonomiku.
K tomu dlhu. Otázka stále zostala nezodpovedná. Čo je potom za tým ukazovateľom dlh voči HDP? To je potom nič? Načo sa potom vykazuje?

26.07.2012 | Brano Z

Ja som nenapisal, ze TP je analytik HN. OK, Finweb prepral clanok, ale tak snad to bolo so suhlasom autora.
-
Toto je moje tvrdenie:"Permanentný nárast masy peňazí je tvorený jednoducho nákupmi rôznych aktív centrálnou bankou za novo-vytvorené peniaze...Zadlženie domácností či firiem však pri tomto procese nie je nikde nutnou podmienkou."
-
Co je na mojom tvrdeni nepresne? Vsak ked komercne banky musia mat povinne rezervy, tak nemozu vytvarat doaleluja peniaze. Najprv musi prist centralna banka a navysit zasobu penazi. A nikto sa pri tomto zadlzit nemusi, to je proste fakt. CB moze nakupit uz existujuci dlh, zlato, zahranicnu menu, atd. atd. Nikto, ziaden subjekt sa nemusi zadlzit k tomu, aby CB zvysila penaznu zasobu. Nechapem, co je na tom nepochopitelne.

26.07.2012 | MartinTT

No písali ste, že sa pozriete na analytikov HN. Tak som vychádzal z toho, že ho za toho pokladáte. Nie Finweb nepotrebuje žiadať o súhlas. To neviete, že napríklad podľa nášho súdu sa na novinársky článok nevzťahuje autorský zákon. Takže si ho môže šíriť, kto chce a ako chce, keď už je raz zverejnený. To je však na inú tému, ako niekto je zas zvýhodňovaný v rámci tohto zákona.

-
To, že môžu komerčné banky vytvárať peniaze do aleluja to tiež nikto netvrdil. Takže nechápem, prečo takto reagujete. Ja som vám poskytol čísla, z ktorých jasne vidieť, že do obehu dali viac nových peňazí komerčné banky ako CB. S tými povinnými rezervami máte pravdu. To isté platí aj pri napríklad požiadavke vlastného kapitálu, čo tiež ovplyvňuje mieru vzniku nových peňazí prostredníctvom kom. bánk. A keďže sa musel zvyšovať na 9 percent, pokiaľ sa nemýlim, tak aj to malo vplyv na zníženú menovú expanziu.

26.07.2012 | Brano Z

Ano, pozrieme sa, ale bude to o HDP. Netusim ako znie zakon, ale skutocne mozem zarabat publikovanim cudzich clankov bez vedomia ich autorov?
-
"Ja som vám poskytol čísla, z ktorých jasne vidieť, že do obehu dali viac nových peňazí komerčné banky ako CB."
-
Ako toto podporuje tvrdenie TP, ze peniaze sa dostavaju do systemu IBA ked sa niekto zadlzi?
-
Navyse som sam v clanku napisal, ze peniaze sa dostavaju do systemu aj cez repo, cize nehovorite nic nove.

26.07.2012 | MartinTT

Áno skutočne môžte.

No som zvedavý, na ten článok o HDP. Predpokladám, že to asi nebude kritika voči samotnému ukazovateľu :-)

Ja som nikde neobhajoval TP. Sám som napísal, že skutočnosť je niekde v strede. Takže neviem, prečo sa točíme stále o tom istom.

26.07.2012 | ivansml

Nie som pravnik (a je to silne offtopic), ale tzv. spravodajska licencia je upravena v par. 33 autorskeho zakona, http://www.zakonypr... . Takze za istych okolnosti je mozne pouzit napr. novinove clanky aj bez suhlasu autora pokial to explicitne nevyluci. Je otazne ci sa internetovy blog da povazovat za "noviny alebo iny informacny prostriedok". Logicky si myslim ze nie, ale pri nasich sudoch jeden nikdy nevie.

27.07.2012 | MartinTT

NO práve, pri tých našich súdoch nikto nevie, ako vlastne na tom v skutočnosti je.

26.07.2012 | Evil Austrian Fellow

Pozrite si definíciu M3 agregátu a potom sa spýtajte, či je tá Vaša otázka správna ;)

26.07.2012 | MartinTT

Ak sa v niečom mýlim, tak mi to kľudne napíšte. Nie som makroekonóm, takže sa kľudne môže stať, že som niekde spravil chybu.

27.07.2012 | Evil Austrian Fellow

Tak nejdem začínať filozofickú diskusiu ohľadom FRB a peňazí... ALe môj point bol, že v agregáte M3 sú peniaze v nelikvídnej forme(Napríklad také long term deposits alebo likvídne aj likvídne aktíva tu treba rozlišovať kompozíciu M3 v rôznych krajinách). Definícia peňazí -obecne akceptovaný zmenný prostriedok. A tak moja otázka je, že či si môžete za long term deposit kúpiť hot dog v parku (áno za samotný "účet" ako časovo vymedzený nárok na peniaze, nie za peniaze na účte).

Navyše je rozdiel povedať, že banka tvorí peniaze a bankový sektor (ako celok) určitým procesom multiplikuje peniaze do menej likvídnych agregátov. Ja osobne to ani nevnímam tak, že banky tvoria nejaké peniaze, tvoria tak možno nároky na ne...

A k tomu tvoreniu peňazí do bludu. Len dodám, že ak raz dosiahnem určitú úroveň reálneho multiplikátora (rezervy sa stabilizovali), tak bez ďalšej injekcie peňazí už nemôžem pokračovať v tvorbe ďalších nárokov na peniaze. Čiže bez CB je expanzia peňažných agregátov limitovaná ( v 19. stor. potom dochádzalo k runu na banky a multiple deposit contraction a následnej deflácii. Po dosiahnutí dna znova pokračoval inflačný cyklus -multiple deposit creation. Tak sa tvorili monetárne cykly).

27.07.2012 | MartinTT

Áno, to máte pravdu, že keď sa raz začne tak sa nemôže skončiť s tlačením. Na to rakušáci stále upozorňujú.

Ako ste prišli k záveru, že kvôli limitovanej peňažnej zásobe krachovali banky? Môžete to rozviesť. Mimochodom aj dnes krachujú banky a paňazí je stále viac a viac.

Veď ja som uviedol príklad za Slovensko takže nemusím zohľadňovať iné krajiny. A k tej likvidite, no je trochu diskutabilné.

29.07.2012 | Evil Austrian Fellow

"Áno, to máte pravdu, že keď sa raz začne tak sa nemôže skončiť s tlačením. Na to rakušáci stále upozorňujú. "
-Neviem, či to je tak celkom rakúsky point, to by ste to museli rozviesť. Rakúšania iba tvrdia, že ak má dôjsť k realokácii zdrojov, tak by sa tomu nemalo brániť. Taká Great Depression, nedostala prívlastok "great" kvôli realokácii zdrojov ale kvôli extrémne utiahnutej monetárnej politike.


"Ako ste prišli k záveru, že kvôli limitovanej peňažnej zásobe krachovali banky? Môžete to rozviesť. Mimochodom aj dnes krachujú banky a paňazí je stále viac a viac. "
-K tomu záveru som nedošiel ja ale Vy :) Ak si to ešte raz prečítate, tak je to len o tom, že expanzia a kontrakcia v peňažných agregátoch bola zodpovedná za monetárne cykly v 19-tom storočí (s dôrazom na to slovko monetárny!!)

"A k tej likvidite, no je trochu diskutabilné."
-Čo je diskutabilné? Ja som len zareagoval na Vašu otázku kto tvorí viac peňazí. Odpoviem ešte raz, stručnejšie a zrozumiteľnejšie, my dnes nevieme čo všetko sú ešte peniaze a čo už nie sú a v agregáte M3 sú komponenty, ktoré pravdepodobne peniazmi nie sú (z ich základnej definície). Teda Váš "dôkaz" agregátom M3 nie je správny...

31.07.2012 | MartinTT

V poriadku. Takže skúsme agregát M2. To už dúfam nebudete spochybňovať.
M2 2005 2008
752 mld. 1043 mld.

Takže teraz som zvedavý, na Vašu reakciu alebo sa Vám ešte niečo nepozdáva? Ešte stále nevidíte to, že za zvýšeným objemom peňazí stoje hlavne komerčné banky?


"Čiže bez CB je expanzia peňažných agregátov limitovaná ( v 19. stor. potom dochádzalo k runu na banky a multiple deposit contraction a následnej deflácii."
Ako sa dá vysvetliť táto veta? Mne z toho logicky vychádza, že za runmi na banky stálo menej peňazí v obehu, nakoľko expanzia bola limitovaná. Či čo ste chceli vlastne tým povedať?

Ani ja neviem, či je to výlučne rakúsky point. Viem, že to však tvrdia. A nedá mi s tým len súhlasiť.

31.07.2012 | Evil Austrian Fellow

"Ako sa dá vysvetliť táto veta?" -Asi tak ako je napísaná a nie so zamenenou kauzalitou ;) Run na banky bol dôvodom zníženia ponuky peňazí, čo viedlo k hospodárskej recesii... To, že bez CB nemôže pokračovať expanzia bolo len konštatovanie, rezervné pomery sa ustália a čiste teoreticky, by sa už malo ustáliť aj množstov peňazí (fiduciary media). V zátvorke bol historický exkurz, v ktorom som doplnil, že v reále prišiel run na banky a došlo ku kontrakcii fiduciary media. Nič viac nič menej...

K tomu pointu, musíte rozviesť ako je myslený...

AJ o stavbe M2 by sa dalo diskutovať :) , ale kľudňe, ja Vám to beriem. Ja som len chcel poznamenať, že dnes neviem čo všetko sú a čo už nie sú peniaze. Zároveň som doplnil, že CB je pri tvorbe peňazí nevyhnutná, pretože s nemennou bázou a ustálenými rezervnými pomermi mi už tie agregáty nemajú AKO rásť.

26.07.2012 | Niless

Jedno co mi tu chyba je volny trh s obezivom. Evolucia nech rozhodne co chcu ucastnici trhu, ale kazdopadne mozte napisat odpredu aj odzadu ale logika a zdravy rozum v sucasnych navrhoch riesenia situcaie v EU uplne chyba. Na zaver sa pytam ake ine riesenie ako znehodnotenie dlhov ci dokonca ich odpustenie pripada do uvahy? Odpoved je ziadna ina alternativa. Matematicky nezmysel skryty v sucasnom systeme sa prejavi prostrednictvom jeho kolapsu.

26.07.2012 | libertarian

Presne tak.
Ta bližiaca sa kríza NEMA RIEŠENIE. Príde, kopa ludí to odse***, kopa ludí bude hladných, úspory v eurach padnu na nulu, .....
Z tohto kolapsu nevedie von žiadna pohodlná cesta, iba tvrdý pád.
Lenže politici to nemôžu priznať, lebo by priznali vlastnu vinu na kríze.
A ekonomovia to nemôžu priznať, lebo by tým priznali, že celá ich veda je bluf, že na VŠ sa 5 rokov učili absolutne bludy. A tak vtipkuju o zhadzovaní penazí z vrtulníka.

Štandardná chyba

Štandardná chyba
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 4298
  • Priemerná diskutovanosť: 133
  • RSS blogu

O blogu

Blog ekonómov spojených s CERGE-EI v Prahe.