Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zlato je neplodné, netvorí žiaden zisk, dividendy, rentu ...

04.10.2017 | Slavomir Fogaš

Diskusia (25 reakcií)

04.10.2017 | Truhlik999

pekne napisane

05.10.2017 | Andrej_sk

s tymto nikto nepolemizuje. Polemizuje sa s vyrokmi ze radsej zlato ako akcie. A to ako ste aj sam napisali, nie je investicia.
Ale ak by som uvazoval o zlate ako zabezpeke pri turbulenthnych casoch (vojny, katastrofy,...) isiel by som radsej do diamantov kvoli lahsej prenosnosti a schovatelnosti.

05.10.2017 | martin33

Vyrobit synteticke zlato je sice teoreticky mozne, ale na rozdiel od vyroby syntetickych diamantov na to neexistuje prakticka cesta. Uz dnes sa musia prirodne diamanty zlozito merat a certifikovat, lebo tie synteticke sa im velmi blizia. Cas, ked synteticke diamanty nebudu od tych prirodnych rozlisitelne, nie je az tak daleko. Okrem toho je trh prirodnych diamantov prakticky ovladany monopolom De Beers, ktory drzi umelo vysoke ceny na rozdiel od trhu so zlatom, ktory je ovela slobodnejsi.

05.10.2017 | Truhlik999

lenze likvidita diamantu je nizka.

diamant rozdelenim cenu straca, zlato je intaktne.

takze do vojny urcite radsej zlato.

06.10.2017 | grgo

Mmám vážne výhrady k mnohým vašim tvrdeniam, ktoré su preukázateľne nepravidivé. Taktiež mám pár vlastných komentárov. Poďme jeden po druhom:

1) "Podiel zlata na majetku klientov odporúča vo výške 10 – 20 %". Neviem kto toto odporúča, avšak je fyzicky nemožné aby sa týmto odporúčaním ľudia aj riadili. Celkový objem všetkého zlata čo sa zemi kedy vyťažilo sa odhaduje na 187 tisíc ton. Pri súčasnej cene zlata je to cca 7,5 bilióna dolárov. Len pre porovnanie, celkový objem hodnoty nehnuteľností na zemi sa odhaduje na cca 200 biliónov dolárov. Hodnota akcii celosvetovo je niekde na úrvni 70 bilińov - čo je cca aj odhad svetového HDP. Zlato je z pohľadu majetku tvorí nízke percentá.

Hodnota zlata je porovnateľná s hodnotou hotovosti v obehu, ktorá sa odhaduje na cca 5 biliónov. Čo cca sedí. Ak si zrátate objem hotovosti v peňaženkách a sporničkách možno bude podobný ako hodnota vašich zlatých šperkov.

2) "Zlato nemusí mať zisk, nemusí mať dividendy a nemusí mať ani rentu"

V tomto súhlasím. Problémom však je, že zlato je z tohto hľadiska ešte horšie. Nielenže neprináša rentu, ale sú s ním spojené náklady. Treba ho niekde skladovať a strážiť, čo vás bude stáť desatini percenta ročne. Ak ho máte zakopané na záhrade, tak vám hrozí že ho niekto odcudzi - kľudne aj niekto blízky. Ak o ňom nikomu nepoviete a niečo sa vám stane tak tam ostane zakopané až kým naň nenatrafí nejaký budúci archeológ. Zlato je komplikácia.

3) "Likvidita zlata v čase vojny"

Zhodou okolností som si pred časom študoval veľmi zaujímavú knihu "Surviving the Economic Collapse" od Ferdinanda "FerFal" Aguirre, ktorý spisoval svoje zážitky z argentínskej krízy. Veľmi zaujímavá kniha sama o sebe. Má tam kapitolu aj o zlate. Aby som bol stručný, tak poviem iba toto - ak máte predstavu že počas vojny vykopete na záhrade svoje zlaté buliony a pôjdete ich vymeniť nejakému lokálnemu novopečenému bankárovi za inzulín tak si koledujete. Jednak počas vojny rýdze zlato nikdy nebude mať plnú hodnotu. A druhak si akurát tak koledujete aby vás večer niekto navštívil a pohral sa s vašou rodinou až kým nevyzradíte všetko. Zaujímavá rada bola príprava "pohotovostného" balíčka pre krizy. Môžete v ňom mať cash v rozličných menách v menších bankovkách - alebo bežné zlomkové zlato - retiazky, svatobné prstene apod. Tieto počas krízy vymeníte oveľa jednoduchšie, bližie k trhovej cene zlata v danom momente a hlavne bez podozrenia.

Ohľadom "prenosu majetku vo vojne" - toto je jednoznačne hlúposť. Ak budete nosiť zlaté tehly v aute a náhodou vám ich objaví prevádzač alebo hliadka na kontrolnom stanovišti, tak váš útek skončí niekde v jame v najbližšom lese. V dnešnej dobe máte omnoho lepšie možnosti. Otvorte si účty v bankách vo Švajčiarsku, v USA, v Číne a v Japonsku. Majte zakúpené akcie či dlhopisy cez viacerých brokerov apod. Držte nevyhnutnú hotovosť a iné prostriedky potrebné na vycestovanie a krátkodobé prežitie, kým budete mať prístup k majetku tak aby ste si mohi znovu vybudovať život niekde v bezpečí.

06.10.2017 | Slavomir Fogaš

Iba na začiatok by som uviedol, že si osobne myslím, že som sa dostatočne v kontexte vyjadril, že sa bavím o zlate v portfóliu ako časti portfólia, nie ako jedinej zložke, ktorá musí tvoriť väčšinu, nedajbože úplny celok.

Teda chápem Vaše pripomienky v tomto kontexte:

K Vášmu bodu 1:
Máte úplnú pravdu a aj čísla sedia ☺.
Osobne uvažujem a predpokladám, že na svete existuje významná skupina ľudí, ktorí zlato nikdy mať nebudú (nemôžu) - majetok nemajú, prípadne ho majú nízky alebo ho nechcú mať prípadne nechcú a nebudú vlastniť zlato, pretože mu neveria, alebo sa im nepáči.
Tí ktorí nad zlatom uvažujú a budú ho chcieť vlastniť, budú v stave, že sa k spomínaným 10% až 20% dostanú. To, že to nebudú teoreticky všetci, a nebude dosť zlata, ako ste napísali, asi neočakávate ani Vy.

Odporúčanie pomeru zlata k celku na úrovni 10% až 20% patrí podľa môjho názoru pre konzervatívnych ľudí. Presne takto som to v článku neuviedol, pretože predpokladám, že väčšina ľudí je konzervatívnejšia (financie ich žiaľ nezaujímajú). To je môj pohľad a odporúčanie tým konzervatívnejším. Ak máte vlastný pohľad, ktorý je iný (teda môj je nesprávny, alebo nepresný), budem rád, ak ho napíšete. Na to je tu diskusia a blogy.

K Vášmu bodu 2:
Ano, máte pravdu, sú s ním spojené náklady a riziká. Rovnako ako s iným aktívami – podobné, ale aj riziká iného druhu. Nedá sa to obísť a je to nutný náklad, s ktorým je nutné počítať. Je to obdobné, ako napríklad nákup pozemku bez záujmu o rentu (ak na ňom Vy alebo niekto iný nepestuje kukuricu, alebo ho nekosíte kvôli dotáciám). Polemizovať o tom, že je to neekonomické (teda bez tej renty) je asi zbytočné, lebo podľa môjho názoru výrazne prevládajú ľudia, ktorí nemajú z pozemkov normálnu rentu, ale iba majú pozemok alebo ho kúpia za účelom možného rastu ceny. (za rentu nepočítam tú almužnu, čo dávajú družstvá, lebo to je vo väčšine prípadov smiešne.)

K Vášmu bodu 3:

Možno som sa nevyjadril v blogu presnejšie, ale „prenos hodnoty majetku sa nemyslí doslovne zmena miesta zlata, ale skôr to, že ak má niekto „cash“ 1000 menových jednotiek pred vojnou, po vojne (nie okamžite ☺) si zlato nájde cenu za približne rovnakú hodnotu 1000 menových jednotiek . Možno viac, možno menej, ale vždy lepšie, ako cash. To je moje pozorovanie v konkrétnej kríze v 20. storočí. Bližšie sa tomu budem venovať v budúcich blogoch, kde to rozpitveme trošku lepšie – a či to vôbec je pravda.

K tomu, či je lepšie mať ako „prenos hodnoty“ účty vo Švajčiarsku, alebo zlato, mám vlastný názor, že aj-aj ale zlato viac. Vy máte iný, to je v poriadku, každý to posúdi podľa seba.

„Pohotovostný balíček“ by mal obsahovať podľa mňa aj zlato (nie iba) a čo v najmenších veľkostiach. V blogu som neuvádzal, že to budú tie veľké tehly, ktoré budem musieť odniesť „nejakému lokálnemu novopečenému bankárovi za inzulín tak si koledujete“ Uvádzate, že by mal pohotovostný balíček obsahovať napríklad šperky, a ja nevidím rozdiel medzi napríklad malými mincami a šperkami. Zlato ako zlato, len iný rýdzosť.

Čo má zlato cez vojnu význam, je ťažké posúdiť, lebo v minulosti to fungovalo. Ako to bude fungovať v „budúcej vojne“ je otázne. Vychádzam iba z predpokladu, že ak to fungovalo v minulosti, bude s časti aj v budúcnosti.
Dúfam, že to už nikto nikdy z nás nezažije a v tomto prípade nám všetkým prajem aby nám zlato bolo zbytočné ☺.


06.10.2017 | grgo

"Osobne uvažujem a predpokladám, že na svete existuje významná skupina ľudí, ktorí zlato nikdy mať nebudú"

Vidíte, ja mám presne opačný pohľad. A tu vám ako predajcovi zlata dám vodu na mlyn: sú to práve krajiny tretieho sveta so svojimi zvykmi, ktoré zvyšujú dopyt po zlate. Fenomény ako indická svatba kedy musí ženích darovať svojej manželke zlaté dary podľa svojho statusu. Fenomén, ktorý na slovensku platí v podobe cigánskej svatby.

Toto je jediný spôsob kedy vidím zlato ako zaujímavú investíciu. Nakúpiť ho predtým kedy krajiny tretieho sveta zvýšia dopyt v podobe šperkov.

Osobne sa však k zlatu staviam skepticky - podobne ako k diamantom. Trend je taký, že bohatstvo sa menej ukazuje v podobe malých jednotiek ako je zlato a viac v podobe skutočného bohatstva ako je vlastníctvo nehnuteľností apod. Podobne ako tradícía "kúpte snúbenici prsteň s diamantom v hodnote 3 mesačnýc platov" opadne. Potom ľidia zistia, že zlato je vlastne bezcenné.

08.10.2017 | roman kar

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

06.10.2017 | Vladimír Jurík

Toto tvrdíte na základe čoho, prosím? "ak by sa stalo niečo zlé na finančných trhoch, môže nám aj tých 10 - 20% v zlate ochrániť celý majetok."

06.10.2017 | Slavomir Fogaš

Je to môj osobný názor a sedliacky rozum na jednoduchú diverzifikáciu: Za zlé na finančných trhoch považujem krach alebo výrazný prepad takmer všetkých aktív. Drahé kovy (ale nie iba drahé kovy) v takomto období podla môjho názoru získajú na hodnote alebo túto hodnotu udržia. Takže ak na niečom stratím, na niečom získam. Nič viac, nič menej. Ako som už aj pri inej príložitosti písal, určite sa aj k tomu dostanem.

07.10.2017 | Vladimír Jurík

A na základe čoho ste si takýto názor vytvorili?

08.10.2017 | Slavomir Fogaš

Sedliacky rozum – nemôže na trhoch padať všetko. Teda teoreticky môže, ale podľa mňa sa peniaze vždy presunú do niektoré aktíva, ktoré sa aktuálne zdá ako dobrá príležitosť. Cykly na trhu ☺. Alebo sa sedí na peniazoch.

K zlatu – nerobil som hlbšiu analýzu (možno časom) a asi sa to ani nedá, keďže cena zlata bola dlho fixovaná. Ale pohľad do blízkej minulosti – hrubý pohľad cca:

1. dot.com – prasknutie a pokles - dow od 2000 – do 2003 – z 11700 na 7500 – mínus 35%. Zlato od 2000 do 2003 – z 240 na 430 – plus 79%.
A potom opačne – akcie hore, zlato stagnuje.

2. hypotek. kríza (aspon sa tomu tak hovorí) prasknutie a pokles z 2007 do 2009– dow - zo 14 000 na 7000 – mínus 50%. Zlato od 2007 – 2009 = zo 700 na 900.
A potom opačne – akcie prudko hore (až doteraz). Zlato prasknutie bubliny - pekný zošup od 2012 do 2015 – takmer mínus 50%.

Ak začne praskať nejaká „bublina“, jednoducho sa presunú peniaze inam. Bežný investor, ak nemá dlhodobú stratégiu (čo určite nemá) keď vidí padať napríklad akciové trhy, tak vyberie a povie si – radšej na istotu. Napríklad cash. Alebo zlato je istota. Alebo nehnuteľnosti.

A opačne, ak je dobre a všetkým sa darí, zlato je nuda. Ale stále ja osobne hovorím o iba časti majetku (peňazí, portfólia) v zlate a nie ako investíciu, ale ako rezervu.

10.10.2017 | Vladimír Jurík

Sedliacky rozum je nebezpečný nástroj. Aj z čísel, ktoré uvádzate, vyplýva, že to čo tvrdíte (10-20perc zlata v portfóliu nám ochráni celý majetok) jednoducho nie je pravda.

Scenár 1 dot.com bublina pri portfóliu 10% zlato 90% akcie by výsledná hodnota portfólia bola -25%. Pri portfóliu 20% zlato 80% akcie by výsledok bol -13%.

Scenár 2 nehnuteľnosti pri portfóliu 10% zlato 90% akcie by vaše portfólio skončilo -42%, portfólio 20% zlato 80% akcie by skončilo -35%.

Na to, aby v týchto konkrétnych prípadoch zlato "ochránilo celý majetok", museli by ste ho mať v portfóliu aspoň 31% v prvom prípade a 64% v druhom prípade. Cenou za to by boli nízke výnosy v dlhodobom časovom horizonte.

Zlato ako hedging v časoch krízy jednoducho nefunguje. Pozrite si napríklad niečo o aktuálnej kríze vo Venezuele, trebárs tu https://peniazesuca....

10.10.2017 | roman kar

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

10.10.2017 | Slavomir Fogaš

Sedliacky rozum je podla môjho názoru veľmi dôležitý. Môže sa totiž stať, že sa ekonómia a financie stanú iba číslami, ktoré môžu byť sporné, alebo sa rôzne interpretovať. Napríklad:

K Vášmu bodu 1 (porovnanie)– Dopočítali ste to presne, čo som ja nestihol. Dospeli ste teda k záveru, že ak padne akciový trh (čo je opakujúca sa záležitosť), je lepšie mať viac zlata ako 20%, aby ste si ochránili majetok.

K Vášmu odkazu na Váš blogový článok – zaujala ma ta skutočnosť, že vo Venezuele počas hyperinflácie, ktorú tam majú (12870%) hovoríte, že akciový trh narástol o 24 900% a zlato iba o 57%. Dovolím si tvrdiť, a opravte ma, ak sa mýlim (je už predsa večer), že Vaše závery sú nepresné (ak je to opačne, ospravedlňujem sa)

Cena zlata sa v USD za jednu trojsku uncu sa počas posledných 4 rokov nezmenila. Vy uvádzate, že v bolívaroch (VEF) sa zmenila o 57%. Je to pravda, ale iba preto, že v roku 2016 (koniec marca) bol oficálny kurz bolívaru 1:6,34 =1 dolár – 6,34 bolívaru a následne skočil na 1:10 (apríl) voči USD – znehodnotenie o 57%. Cenu zlata uvádzate v bolívaroch, kde bol nárast z 8.161VEF na 12.800VEF, čo je 57%. Takže úradna cena sa zmenila o 57 kvôli znehodnoteniu meny – úradnému. A sedí to aj dolároch, lebo prepočet na doláre kurzom 1:10 = 12800 VEF za uncu :10 = 1280 USd plus mínus.

Prečo zdôraznujem úradnemu?

Lebo hovoríte o inflácií 12.870% a k tomu nárast akcií o 24.900%. Ešte aj v grafe vo Vašom blogu je uvedené, že sa zreálnila hodnota indexu z 550 000 na 548 (pokles o 99,9%) - predpokladám, že zreálnenie voči oslabeniu (kolapsu) meny bolívar. To ste umyselne opomenuli, alebo ste si to nevšimli? (upravený printscreen z Vášho blogu)

Ja za infláciu považujem nárast ceny tovarov a služieb, čo následne znamená zníženie kúpnej ceny peňazí (meny).

Vy ale používate údaje pri akciovom trhu, kde je znehodnotenie meny z najväč. pravdepodobnosťou započítané, ale pri zlate už so znehodnotením meny nerátate.
To by znamenalo napríklad:
1. v roku 2014 – kurz dolár/bolívar 1:10 – kúpim si za 1000 dolárov 10 000 bolívarov a investujem do indexu IBVC (Venezuelský index), ktorý bol niekde na úrovni 2208, tak vlastním 4 krát „nejaký derivát“ naviazaný na index.
2. teraz má index IBVC hodnotu 550 000 bolívarov a ak predám svoju pozíciu tak mám 2 200 000 bolívarov.
3. „Vaším“ kurzom dolár/bolivar 1:10 (ako ste použili pri zlate) mám teda 220 000 dolárov????? Teda som zhodnotil pozíciu o 22 000% za 4 roky v dolároch?

Logika ma nepustí, lebo to by znamenalo, že sa cenová hladina všetkého vo Venezuele zdvihla 128 krát (12800%inflácia) a iba cena rastla mierne o 0,5 krát (57% nárast). Teda Vy hovoríte, že zlato defacto stratilo na hodnote 85 krát?!!!

Reálny kurz (nie úradný - venezuelskej vlády) uvádzajú napríklad washingtonpost - https://www.washing...=.e1d9b11ba3ef a dokonca aj obyčajná wikipédia na úrovni 1 dolár: 29 000 bolívarov (mení sa to takmer každý deň). To je oproti úradnému kurzu nárast 2 900 krát.


Teda v tomto prípade:

1. Ak ste počítali nárast akciového trhu o 24 900% na úroveň 550 000, počiatočná hodnota bola podla spätného výpočtu 2208. Ak teraz zreálnime hodnotu indexu 550 000 (vo Vašom grafe) na hodnotu 548, akciový index reálne klesol o 75%. Takže nákup akcií ako ochrana proti inflácií?

2. pri reálnom kurze 1:29000 by bola unca zlata na reálnej úrovni 37 439 000 (1291 usd za 1 oz x 29 000 bolívar) , teda nárast z 8161 bolivarov o 45 874%. Samozrejme, že je to nezmysel, lebo zlato má reálnu cenu nižšiu tiež o spomínaných 99,9% - na úrovni 37 439 bolívarov. Teda ak kurz klesne tiež o spomínaných 99% - bude na úrovni 1:29, teda za 1 uncu (37439/29) znova 1290 dolárov.

Alebo máte iný názor?







11.10.2017 | Vladimír Jurík

T[ vetu v printscreene som si fakt nevšimol, to mamrzí. Ale nie je to pravda, k poklesu ven. akcií neprišlo. Aktuálna výška indexu je 531000, tu je linka na kotaciu v bllombergu https://www.bloombe.... Mení to nejako vaše závery?

11.10.2017 | Vladimír Jurík

Samozrejme, že graf vývoja ceny zlata v bolivaroch "ráta" so znehodnotením meny. To je primárny účel uvádzania grafu vývoja cien zlata v bolivaroch. Ja nemám žiadny "svoj" kurz bolivaru,nerozumiem, kde ste na to prišli. Ukázal som len graf vývoja ceny zlata v bolivaroch. Nie je to "môj" graf, ale graf so stránky goldbroker.com. Predpokladám, že predajcu zlata ťažko obviniť so zaujatosti. No a keď je inflácia 12870%, a cena zlata av lokálnej mene stúpne o 57%, tak aký záver z toho vyplýva?

11.10.2017 | Slavomir Fogaš

Nie, Váš graf neráta so znehodnotením meny. Je to chybný záver.

Myslím, že sa trošku rozhádzame v základoch.

Ale dovoľte mi ešt reakciu k tomu, že „Nie je to "môj" graf, ale graf so stránky goldbroker.com. Predpokladám, že predajcu zlata ťažko obviniť so zaujatosti. „

Použili ste ho Vy, preto Váš graf. Jednoducho ste ho použili v nesprávnej interpretácií. To sa stáva. A mne dupľom.

To, že je na stránke predajcu zlata a ukazuje chybný mierny nárast ceny zlata (čo Vám ako odporcovi zlata vyhovuje), sa Vám páčilo a považujete to za dostatočný argument správnosti. goldbroker ale uvádza cenu zlata v 112 menách a jednoducho to prepočítava podla oficiálneho kurzu – kurzu vlády venezuely. Nie reálneho – blooomber, atd.

Inými slovami – ak napíšem ja na blogu ako zástanca zlata, že zlato je super, je to „chybný“ názor. Ak však napíšem ako zástanca zlata, že zalto je „zlé zlé zlé“, to už je správny a dobrý názor“. To nemyslite vážne ??!!! ☺


Ja tvrdím, že vo Vašom výpočte a blogu používate:
1. pri zlate neinflačný kurz bolívara 1:10 – oficiálny kurz.
2. pri akciách inflačný kurz bolívara 1:29 000 - https://www.washing...=.2d90bf4bdac4


Prečo si to myslím?

Graf zlata

Z Vášho grafu zlata vyplýva, že unca zlata stojí 12800 VEF. Ja tvrdím, že zlato je vyjadrené v oficiálnom kurze, ktorý nezohľadnuje infláciu z týchto dôvodov:
1. ak porovnám oficiálny kurz VEF/USD, je vývoj grafu totožný z Vaším grafom zlata v VEF – rovnaký skok pri znehodnotení VEF. (linky sú verejné).
2. podla článku, ktorý citujete aj VY (starý 2 mesiace - http://money.cnn.co...) by som mohol vo Venezuele vybrať z účtu maximálne 30000 bolívarov za deň v hodnote 2,88 dolára. Dnes by to malo hodnotu 1 dolár (zdroj washintonpost vyššie). A za tých 30 000 bolívarov by som si kúpil 2,3 unce zlata. To isté zlato by som potom predal na slovensku za cca 3000 dolárov. Ved to je absolútny nezmysel.
3. Ak je graf správny a je správne info aj cnn a washingtonpost – ze je neoficiálny (započítany inflačne) kurz 1:29 000, tak má uca zlata vo Venezuele hodnotu 12800 VEF / 29 000 = 0,44 dolára. To je podla Vás správne?


Graf akcií.

Graf, ktorý uvádzate s 24900% je po započítaní inflácie a zhehodnotení meny. Oficiálny kurz indexu, ktorý uvádza burza v Caracase http://www.bolsadec... je dnes 530. Tak ste sto mali v tom Vašom grafe, kde to je naznačené.

Záver:

Porovnávate cenu zlata v oficiálnom kurz a cenu akcií s neoficiálnom kurze. Teda hrušky s jablkami.

Takže:

1. oficálny kurz akciového indexu – 530 (hrušky), neoficálny 550 000 (jablká)
2. Oficálna cena zlata – 12800 (hrušky), neofciálny (jablká)??? – to ste vynechali.

Vysledok je nasledovný.

1. Ak by ste porovnali akcie v jednotnej metodike, zistli by ste, že akciový trh klesol o 75%. (z 2208 na 530). CO je normálne, veď kto by pre boha kupoval akcie v krachujúcej krajine.
2. Zlato ostalo na hodnote, lebo ani v iných menách sa nezmenilo. A je jedno, ktorý kurz beriete do úvahy.

11.10.2017 | Vladimír Jurík

Nerozumiem ... skúsme to teda rozpliesť po jednom. Prečo hovoríte o oficiálnom a neoficiálnom kurze akcií? Bloomberg aj Caracaska burza uvádzajú presne to isté číslo, akurát Bloomberg na 3 desatinné miesta s bodkou a Caracas s čiarkou - bloomberg 531.100, caracas burza 531,11. Je to to isté číslo, kľudne si pozrite nárast indexu za posledný rok - bloomberg z 13.489 na 531.110, caracaská burza rast z 13,48 na 531,11. Neviem, prečo tvrdíte, že akcie klesli o 75%, keď v skutočnosti narástli o tisícky percent. Zhodli sme sa v tomto, vidíte to isté čo ja? Ak nie, môžete mi prosím poslať linku na nejaký dôveryhodný graf, ktorý tvrdí, že venezuelské akcie klesli za posledný rok (alebo akékoľvek obdobie) o 75%? Dík.

11.10.2017 | Vladimír Jurík

re: "Dospeli ste teda k záveru, že ak..." Nie, pán Fogaš. Dospel som k záveru, že to čo hovoríte ("10 až 20perc zlata v portfóliu môže ochrániť celý váš majetok) nie je pravda. V daných 2 prípadoch by ste ho museli mať oveľa viac, čím sa z dlhodobého hľadiska pripravíte o výnosy, pretože tie ma zlato nízke. A ak by ste to aj chceli robiť, ťažko povedať, koľko zlata treba mať, pretože sa nechová konzistentne. Niekedy je to 30perc, niekedy 65perc. Zlato nefunguje ako hedging proti poklesom akciového trhu.

11.10.2017 | Slavomir Fogaš

To bol z mojej strany sarkazmus/vtip, že Vám vyšliel výpočet - nutnosť mať viac zlata ako 20% ☺. Nedal som smajlík, takže to vyzerá, že som to myslel vážne. ☺. Pardon.

10.10.2017 | Slavomir Fogaš

Link na ten printscreen - https://ctrlv.sk/JpTW

06.10.2017 | grgo

"Pri investičnom zlate je to podobné. Síce nám nemusí nič zarobiť (aj keď posledné roky ukazujú, že rast ceny je niekedy lepší ako čokoľvek iné)"

Neviem kde ste žili posledné roky, avšak zlato nielenže nezarobilo ale pomerne významne stratilo na hodnote. Z maxím okolo 1900 dolárov v roku 2011 sa pohybuje teraz na úrovni 1300 dolárov. Strata tretiny hodnoty nevyzerá moc ako ochrana.

Navyše si stačí pozrieť dlhodobú históriu zlata. Od roku 1980 až do roku 2005 sa zlato pohybovalo v rozmedzí 400 až 500 dolárov za trójsku uncu. Ak by ste tie prostriedky investovali do akcií povedzme S&P tak by ste za to isté obdobie dosiahli zisk 1000%

Aby ma niekto neobviňoval z vyberania dát, porovnajme si výnos zlata od upustenia od Bretton Woods z roku 1976 dodnes. Cena zlata sa zvýšika cca zo 115 dolárov za uncu na dnešných cca 1270 dolárov. Teda nominálny rast 1100% počas 40 rokov - nepočítam poplatky. Investícia do akcií kopírujúce S&P s reinvestovanými dividendami by mali výnos 7600%

06.10.2017 | Slavomir Fogaš

Téma výnosov a obdobia je vždy komplikovaná. Osobne som tento názor uviedol na základe tohto článku – https://www.bloombe...

Nechcem sa púšťať do debaty dlhodobých výnosov a ziskov, lebo každý z nás si môže vybrať rozsah, aký sa mu hodí (ako som to ja urobil vyššie ☺). Tak ste aj Vy vybrali maximá a pokles od maxím.:-). Bloomberg má od roku 2007 (od začiatku krízy) plus 50%, Vy od roku 2012 do 2014 mínus 30%.

Ale aj Vaše čísla sú správne a akcie sú výnosnejšie dlhodobo pri reinvestovaní divident z akcií ako zlato. Je to pravda a je to uplne v poriadku. Hneď z fleku Vám môžem povedať mená x klientov, ktorí sa nám všetkým vysmejú, že vlastný biznis je výnosnejší ako všetky akcie dokopy.

Zlato má inú funkciu, je súčasťou celku a moj názor je, že okrem zlata by mal mať každý aj iné aktíva. Preto hovorím o zlate v pomere 10 – 20%. Ak má niekto veľký majetok a odporúča iba 3%, ok ☺. A ak nič, tiež ok. Ak chce niekto kupovať iba akcie, môže to robiť strategicky ako p. Jurík – www.peniazesucas.sk, kde to je veľmi dobre napísané a osobne som sa tam dosť naučil. (to nepíšem preto, aby ma šetril, lebo inak by sme sa nič nenaučili). Ak chce nehnuteľnosti, tak si nájde info inde a pod.

Rád by som dodal osobnú poznámku, že pre bežného investora je výnos napríklad akcií iba „teoretický“ výnos – vysvetlím – možno Vy alebo p. Jurík by ste zo svojho pohľadu vydržali držať tieto akcie tak dlho, ako by ste mohli (kvôli veku, ak rátame Váš príklad od Brettonwoodu), ale ja osobne asi nie – a to nemyslím ironicky. Osobne by som pri možných poklesoch ešte priklada (ak by som mal)l aby som využiť „krv na parkete“ a výnos by bol vyšší. Ale zase by som opačne pri silných nárastoch vybral výnos (na 99% predčasne) a investoval niekde inde – možno lepšie, možno horšie.

Rovnako ten výnos teoreticky platí možno iba pre občanov iných krajín, pretože na Slovensku nebolo možné počas celej doby (pred 1989) od Brettonwoddu kupovať index (derivát, alebo jednotlivé akcie). To však platí aj o zlate, a dokonca do 2004 bolo zaťažené DPH, takže to by ešte viac skreslilo výsledok.



07.10.2017 | libertarian

Diskutovať z grgom je trápne. On používa tvrdenia z mainstreamovej ekonomie ako fakty, ako kritéria pravdivosti. A teda ako ARGUMENTY.
A keďže main. ekonomia je plne v rukách "výrobcov" papierových penazí a bankárov, tak je jasný ich názor na zlato.
Riešenie je však veľmi jednoduché : KAŽDÝ sám za seba sa rozhodne, ako sa zariadi. Fakty pre takéto rozhodnutie si na webe nie je problém zohnať.

Slavomír Fogaš

Slavomír Fogaš
  • Počet článkov: 10
  • Priemerná čítanosť: 5438
  • Priemerná diskutovanosť: 19
  • RSS blogu

O blogu



Mám jednoduchý cieľ – trošku „rozpitvať“ témy ekonómie a financií, použiť sedliacky rozum a pripraviť jednoduché „menu v slovenčine". Príjemné čítanie.



Absolvet Ekonomickej univerzity Bratislava. Od roku 2009 sa profesne venujem investičnému zlatu a drahým kovom. 



Viac na  investicnezlato.sk alebo zlatesporenie.sk .