Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Slavomír Fogaš

Ekonómia v 5 minútach #6: QE pomohlo viac finančným trhom ako reálnej ekonomike (3. časť)

26.10.2018 | Slavomir Fogaš

Z jedného eura (dolára, libry) ktoré centrálne banky vytvorili ako QE, sa pomohlo reálnej ekonomike 15 centmi. Zvyšok, 85 centov, ostal na finančných trhoch.

  • Tlačiť
  • 28

V roku 2009 nastala po kríze v svetovej ekonomike kritická situácia - finančné trhy zamrzli a to spôsobilo hospodársky pokles takmer v každej krajine. Aby bolo možné znova rozprúdiť výrobu a služby, potrebovali sme znova „rozprúdiť peniaze“, pretože „staré“ toky boli paralyzované. Boli dve cesty na tvorbu nových peňazí:

  • banky mohli poskytovať nové pôžičky a tým vytvárať nové peniaze. Ale to banky robiť nechceli, tvorba peňazí zamrzla,
  • a keďže to banky nerobili, musela prísť centrálna banka a vytvoriť peniaze namiesto nich.

Centrálne banky naprieč celým svetom naliali novovytvorené peniaze do finančných trhov. Tu je podrobnejšia schéma.

Ciele QE (okrem inflácie, čo je v podstate iba následok) boli dva. Prvým bolo zníženie nákladov na nové peniaze a teda požičiavanie vo väčšom a vyššia spotreba. Druhým bol rast aktív (dlhopisy, akcie). Vlastníci aktív by rastom ich hodnoty získali nové peniaze, ktoré by začali míňať a takto by sa tie peniaze dostali späť do ekonomiky. 

Kritici QE hovoria, že aj keď centrálne banky tvrdia, že oba ciele boli splnené, tak sa požičiavanie nerozbehlo tak, ako plánovali a na QE zbohatli bohatí. Hospodársky rast bol slabý na to, koľko nových peňazí sa vytvorilo. 

Ako to teda je?

Guvernér centrálnej banky Veľkej Británie Bank of England Marc Carney vyhlásil, že podľa ich údajov QE pomohlo hlavne najchudobnejším a potvrdil to dátami. Nezávislé hnutie Positivemoney.org použilo rovnaké dáta a vypočítalo, že sa Mark veľmi mýli – bohatí „zarobili“ na QE 200 krát viac, ako chudobní.

Od roku 2008 do 2014 narástol majetok pätiny najchudobnejších o 1 659 libier a stále bol ich majetok v mínuse – mali vyššie dlhy ako hodnota majetku. Pri bohatých to vyzerá lepšie :-). Priemerný rast bohatstva pätiny najbohatších domácnosti narástol o 314 143 libier, teda 200 krát viac, ako pri chudobných.

Prečo je to tak? 

QE podporilo viac hlavne finančné trhy ako reálnu ekonomiku. A tí menej majetní na tých trhoch nie sú. Washington post uvádza že iba 10% domácnosti v USA vlastní až 80% akcií. A inak tomu nebude ani u nás. Horných 5% ovláda 55% finančných aktív. Jednoducho chudobnejších je na finančných trhoch menej a preto im QE nepomáha tak, ako bohatým.

Koľko z QE išlo do reálnej ekonomiky?

Viem, že som trošku na hrane s porovnaním, čo je reálna ekonomika a čo nie. V tomto prípade skôr považujem (a nie len ja) za reálnu ekonomiku výrobu a služby v tých sektoroch, kde sa niečo reálne vybuduje pre život – napríklad stavebníctvo, nová škola pre lepšie vzdelanie alebo spotrebné tovary. Finančné trhy v tomto prípade za reálnu ekonomiku nepovažujem.

Uvediem príklad – ak zajtra vybudujeme o 20% viac ciest alebo zlepšíme o 20% školstvo alebo zdravotníctvo, tak reálne zlepšíme život nás všetkých. Ak narastú finančné trhy zajtra o 20%, okrem titulkov a radosti investorov sa pre nás reálne nič nemení. (áno, viem, že možno časom bude napríklad Vaša firma bohatšia z rastu svojich akcií a bude viac zamestnávať, rozširovať sa alebo Vám dá väčšiu odmenu. Ale kedy a koľko z tých napríklad 20% rastu svojich akcií na to použije je iná pesnička.)

Hnutie positivemoney.org uviedlo, že sama centrálna banka Veľkej Británie vypočítala, že prvé veľké kolo QE v Británií (375 miliard libier) bude mať účinok na rast HDP vo výške 37 až 56 miliard (čo je 15% z QE). Zvyšok, 319 miliard, logicky ostane iba na finančných trhoch. Ak to rozmeníme na drobné, tak z každej libry pôjde do reálnej ekonomiky 15 pencí a zvyšných 85 pencí ostane na finančných trhoch. Môžeme predpokladať, keďže rovnako v USA alebo v Eurozóne malo QE podobný priebeh, že čísla budú rovnaké.

Ak to veľmi zjednoduším, tu je otázka: Chcete si dať na hnisavú angínu antibiotiká, ktoré majú iba 15% účinnosť? Tých 15% je stále viac ako nič, ale čo ak existujú lepšie antibiotiká?

Poznámka – Je to zjednodušený pohľad na HDP, ekonomiku a finančné trhy, ale v tomto kontexte je adekvátny.

Máme nejaké iné riešenie?

Predstavte si situáciu, že by v Británií namiesto 375 miliard, ktoré centrálna banka napumpovala na finančné trhy, poslala iba 10 miliard na účet štátu s tým, že by štát minul peniaze zmyselne (nesmejte sa :-), vysvetlenie je nižšie).

V Positivemoney.org vypočítali, že správne použitých 10 miliard libier by vytvorilo 284 000 nových pracovných miest, ktoré po kríze a prepúšťaní boli žiadúce. Zotavenie po kríze by bolo rýchlejšie a štát by nemusel v krízových časoch rušiť veľké projekty.

Pozn. Nemôžem povedať, že aktuálne QE nepodporovalo reálnu ekonomiku. Časť z QE bola použitá na nákup dlhopisov štátov a nadnárodných inštitúcií s tým, že tie ich používali aj na zmysluplné projekty. Môj osobný spor je ale v tom, že priama injekcia 1 libry má účinok 1 libry, ale cez aktuálne QE má 1 libra účinok 15 pencí.

QE bolo potrebné, ale ...

QE bolo potrebné, lebo finančné trhy zamrzli a spotreba (a následne hospodársky rast) by bez pomoci štartovali pridlho (o mantre a nutnosti neustáleho hospodárskeho rastu nabudúce).

Aktuálne centrálne banky hovoria, že pristúpia k postupnému znižovaniu QE v blízkej budúcnosti a následne k spätnému sťahovaniu peňazí (FED to už začal pomaly robiť). Ale objektívne nie je možné dosiahnuť stiahnutie všetkých vytvorených peňazí a ani centrálne banky to nechcú. Teda časť QE a mám obavu že veľká, ostane „von“. Prečo teda neuvažovať o tom, že ak už nejaké nové peniaze v budúcnosti vytvoríme, tak to urobme tak, nech to má zmysel pre všetkých, nie iba pre finančné trhy.

Nový model - Férové peniaze.

Existuje viacero prístupov k „novému“ QE od Green QE, teda využitie nových peňazí na projekty trvalo udržateľné, z ktorých budú profitovať generácie až po helicopter money – dáme každému 500 EUR a spotreba a rast exploduje takmer okamžite.

Základnou myšlienkou je, že štát by dostal celé euro, nečakal by na 15 centov z finančných trhov. Čo by mohol s tým urobiť?

  • priamo míňať na projekty, ktoré majú zmysel (prosím, nekameňujte :-), kľúčové slovo je „zmysel“ ale ak by sa tieto peniaze nerozkradli, mali by podľa ekonómov väčší zmysel, ako QE, ktoré je teraz. )
  • dočasne znížiť dane a iné zaťaženie, čo by viedlo k vyššiemu rastu – jednoducho by tieto peniaze kompenzovali dočasný výpadok daní. A nižšie dane podporujú rast ekonomiky a zamestnanosť.
  • využiť ako krajnú možnosť priamej dotácie pre ľudí a tým zvýšiť spotrebu a rast – osobne sa mi táto možnosť páči najmenej. 

Upozornenie: Je kriticky dôležité, aby štát nemal absolútnu moc nad vytváraním peňazí cez nové QE, pretože vieme, ako by to dopadlo :-). Preto je nutná nezávislá centrálna banka, ale taká, ktorá je viac pre ľudí, ako pre bankárov.

Ako to funguje?

Positivemoney.org predstavili QE pre ľudí, tzv. Férové peniaze (trošku som to upravil – originál Sovereign money). Je to komplexná téma, ale my si ju zjednodušíme bez straty smeru a zmyslu :-).

Zdroj: positivemoney.org, uprava autor

  1. Centrálna banka elektronicky vytvorí 10 miliard eur a nedá ich na finančné trhy (nebude vykupovať dlhopisy a iné aktíva), ale uloží ich na štátny účet.
  2. Štát použije tieto peniaze na zmysluplné projekty – napríklad potrebná diaľnica, nové školy alebo geotermálna elektráreň a pod. Prvá vlna spotreby.
  3. Firmy, ktoré tieto projekty realizujú, zamestnajú ľudí.
  4. Firmy a zamestnanci platia dane, teda štát získa peniaze späť. Napríklad ak by takéto QE bolo iba na Slovensku, tak z 10 miliard eur získame na daniach a odvodoch naspäť 3 miliardy (vypočítané ako podiel všetkých daní a odvodoch na HDP Slovenska v roku 2017 – čo je cca 30%. Teda ak narastie HDP, narastú aj dane a odvody.)
  5. Okrem daní ale zamestnanci a firmy míňajú svoje výplaty a zisk a ide o tzv. druhú vlnu spotreby – po stavbe elektrárne si musíme kúpiť aj chlieb a maslo.
  6. Peniaze cirkulujú v ekonomike medzi firmami a obyvateľstvom a dodatočne podporujú ekonomiku. Necirkulujú vo väčšine iba na finančných trhoch. Podla Positivemoney.org by 10 miliard vytvorilo dodatočný výtlak v spotrebe 28 miliard. Teda z jedného eura by sme mali úžitok 2,8 eura namiesto 15 centov. 
  7. Niektorí zamestnanci neminú všetky peniaze, ale splatia svoje dlhy. To ozdravuje finančnú situáciu obyvateľstva a zlepšuje bilanciu bánk a domácnosti.
  8. S nižšími dlhy obyvateľstva a vyššou spotrebou sú banky ochotnejšie požičiavať viac, pretože ekonomika je zdravšia.

Záver.

Dokelu, ale veď sme vymysleli dokonalé perpetum mobile :-). 

Férové peniaze majú svoje riziká. Nie je to absolútne dokonalý spôsob tvorby nových peňazí. Už len možnosť pre štát míňať viac peňazí je riziko samé o sebe. 

Ale je to podľa môjho názoru spravodlivejší spôsob tvorby peňazí, pretože aktuálne QE je viac pre bohatých a finančné trhy. Každý z nás je svojím spôsobom na finančných trhoch, či už priamo ako investor alebo aj menej priamo ako sporiteľ napríklad cez DDS. Akceptujem argument, že QE pomohlo každému, ale vyzerá to, že iba na 15% a viac bohatým, ktorí to nepotrebovali. 

Ak existuje lepší návrh tvorby peňazí, ako to robíme teraz, aspoň o tom môžeme diskutovať. Možno bude spravodlivejší.

  • Tlačiť
  • 28

Slavomír Fogaš

Slavomír Fogaš
  • Počet článkov: 10
  • Priemerná čítanosť: 5352
  • Priemerná diskutovanosť: 19
  • RSS blogu

O blogu



Mám jednoduchý cieľ – trošku „rozpitvať“ témy ekonómie a financií, použiť sedliacky rozum a pripraviť jednoduché „menu v slovenčine". Príjemné čítanie.



Absolvet Ekonomickej univerzity Bratislava. Od roku 2009 sa profesne venujem investičnému zlatu a drahým kovom. 



Viac na  investicnezlato.sk alebo zlatesporenie.sk .

Slavomír Fogaš

Slavomír Fogaš
  • Počet článkov: 10
  • Priemerná čítanosť: 5352
  • Priemerná diskutovanosť: 19
  • RSS blogu

O blogu



Mám jednoduchý cieľ – trošku „rozpitvať“ témy ekonómie a financií, použiť sedliacky rozum a pripraviť jednoduché „menu v slovenčine". Príjemné čítanie.



Absolvet Ekonomickej univerzity Bratislava. Od roku 2009 sa profesne venujem investičnému zlatu a drahým kovom. 



Viac na  investicnezlato.sk alebo zlatesporenie.sk .

Kalendár sa načítava...