Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ekonómia v 5 minútach #3: Ako vznikajú peniaze (3. časť).

20.03.2018 | Slavomir Fogaš

Diskusia (25 reakcií)

21.03.2018 | libertarian

Pan Fogaš.
Perfektný článok.
Ale - v tejto vete ste to prešvihol :
"Áno. Ak by sme začali splácať dlhy, peniaze by postupne mizli a ekonomika by skrachovala. Teda dlhy musia byť :-). "

- 1. Zmiznutie dlhov nie je KRACH.
2. Zmiznutie peniazí tiež nie je KRACH. Aj keď pre laikov to tak vypadá.
3. Nezmizli by VŠETKY peniaze, existuju aj peniaze nevytvorené dlhom v komerčných bankách.
4. Vo vašom stave "bez penazí" si kedykoľvek môže ktokoľvek tie peniaze ihned v banke získať. Svet by sa ihneď "zachránil".

A také laické vysvetlenie :
Dnes je väčšina subjektov ( ľudia, firmy, vlády) finančne v mínuse. Majú peniaze, ale DLH MAJÚ VäČŠÍ.
Po splatení VŠETKÝCH dlhov budú všetci finančne NA NULE. Čo je iste lepšie, ako byť finančne v mínuse.

21.03.2018 | martin33

"Čo je iste lepšie, ako byť finančne v mínuse."
Pre tych ludi urcite ano, ale nie pre tych, ktori tento system vymysleli a ktori ho prevadzkuju.
Zadlzeny subjekt (a je jedno ci je to jednotlivec, firma alebo stat) je totiz ovela lahsie manipulovatelny.

21.03.2018 | LPB

+

21.03.2018 | libertarian

"Pre tych ludi urcite ano, ale nie pre tych, ktori tento system vymysleli a ktori ho prevadzkuju."

Tí, ktorí ho vymysleli, a ktorí ho prevádzkujú (Vlády a banky) , títo na svojich dlhoch ZARÁBAJÚ, profitujú. Oni ie svoje dlhy nemusia nikdy splatiť.

21.03.2018 | martin33

"Oni ie svoje dlhy nemusia nikdy splatiť."
Ako ktori.
Francuzsko nemusi dodrziavat Maastrichtske kriteria a nikto mu za to neda ani pokutu. Ked Slovensko vstupovalo do eurozony tak boli poziadavky na pomer dlh/HDP a deficit prisne kontrolovane.
Ked Grecku hrozilo, ze nesplati svoje dlhy voci nemeckym a francuzskym bankam, padlo viacero vlad (vratane tej nasej).

21.03.2018 | Slavomir Fogaš

Libertarian, viem, urobil som to vedome, aj preto som tam dal smajlík.

Rozlišujem, ako sa dotýka zmiznutie dlhov jednotlivca a ekonomiky. Pre jednotlivca je to vo väčšine dobré. Sú však aj prípady, keď je dlh vynikajúci a bez neho by to nefungovalo – podnikatelia a pod. Ale o tom potom ☺.

Pri ekonomike je koniec dlhu problém, lebo defacto funguje na dlhu (veľmi zhruba povedané). Podla mňa správne uvažujete, že “Nezmizli by VŠETKY peniaze, existujú aj peniaze nevytvorené dlhom v komerčných bankách.”

Ostala by hotovosť a peniaze vytvorené centrálnou bankou ako rezervy. Ale to sú iba 3% zo všetkých peňazí. A aj keby ich zrazu bolo viac, problém ostane. Ak použijem analógiu s krvou, telo pri veľkej strate krvi umiera. Je defacto v tomto prípade jedno, ako sme peniaze (dlh) vytvorili, ekonomika nebude mať krv a skolabuje. Nemáme obeh.

Ak dovolíte malý príklad – Je to ak v hre Monopoly (aj ked to sú iba nehnuteľnosti). Zúčastnení majú veľa peňazí a ekonomika funguje – predáva sa, kupuje a pod. Ak však zoberiete peniaze z hry a necháte tam iba jednu bankovku, zrazu sa všetko zastaví. Nemáme obeh a museli by sme tu jednu bankovku začať "točiť" rýchlejšie, lebo by inak nefugoval trh a ekonomika hry. Síce všetci máme majektok, hodnotu a pod, ale čakáme na to, kým Janko predá/kúpi a pod.

Ibažeby...
Ako píšete: “Zmiznutie dlhov nie je KRACH.” a “Zmiznutie peniazí tiež nie je KRACH” je pravda, ale iba v prípade, ak by sme boli schopní znížovať dlhy ale zároveň neznižovať množstvo peňazí. Teda asi nahradiť terajšie “dlhové peniaze” inými “nedlhovými peniazmi“.

Ale to je podla mna totálna zmena - a ako hovorí klasik: Niečo nové môže začať, ale až keď to staré skončí.

21.03.2018 | libertarian

fajn....
Ale k týmto vetám mám čosi :

"Ostala by hotovosť a peniaze vytvorené centrálnou bankou ako rezervy. Ale to sú iba 3% zo všetkých peňazí. A aj keby ich zrazu bolo viac, problém ostane. Ak použijem analógiu s krvou, telo pri veľkej strate krvi umiera. Je defacto v tomto prípade jedno, ako sme peniaze (dlh) vytvorili, ekonomika nebude mať krv a skolabuje. "

- myslím, že dôležité nie je EXISTUJUCE množstvo peňazí, ale je dôležitá MOŽNOSŤ (formou dlhu) tie peniaze získať, ak sú momentálne potrebné. A táto MOŽNOSŤ sa nestráca tým, že tie doterajšie peniaze zmizli splatením. MOŽNOSŤ zostáva.

" Teda asi nahradiť terajšie “dlhové peniaze” inými “nedlhovými peniazmi“. "

- Ano. ALEBO : Nahradiť tieto terajšie DLHOVÉ peniaze INÝMI DLHOVÝMI NÁSTROJMI. Píšem naschvál "nástrojmi" , pretože mám na mysli klasické dlžobné úpisy. Vzájomný obchod je možné realizovať svojimi dlžobnými úpismi, verejne obchodovateľnými alebo neobchodovateľnými.
V rámci rôznych komunít- podnikateľských alebo personálnych, je možné mať interné dlhové úpisy obchodovateľné v rámci komunity, ........
A ešte sú k dispozícii zlaté a strieborné mince a tehličky.
Všetky popisované inštrumenty boli vytesnané štátnou mocou a bankami, pretože narúšali ZÁUJMY štátu a bánk.

============
Absurdnosť dnešných takzvaných peňazí je aj v tom, že iba malý zlomok z nich sa používa ako PENIAZE. Väčšina dnešných existujucich "peňazí" neslúži ani na reálny obchod s tovarom, a neslúži ani na KUMULÁCIU HODNôT. Dnešné peniaze sú skôr ako žetóny v hre Biznis resp. Monopoly. A v tejto hre sa točením peňazí tvoria nové peniaze. Ale žiadna reálna ekonomická činnosť v tom nie je.

21.03.2018 | Slavomir Fogaš

Palec hore :-). Pekne zhrnuté.

21.03.2018 | libertarian

Vďaka.

Nikdy som neštudoval ekonomiu (nepočítam politickú ekonomiu v rámci soc. ekonomie) , takže nie som pomýlený a zmanipulovaný dnešnou mainstreamovou ekonomiou. Viem to, čo som si prečítal na podobných blogoch.

21.03.2018 | libertarian

Slavomir Fogaš :

" ale iba v prípade, ak by sme boli schopní znížovať dlhy ale zároveň neznižovať množstvo peňazí. Teda asi nahradiť terajšie “dlhové peniaze” inými “nedlhovými peniazmi“. "

- To "boli schopní" už platí aj teraz. Sme schopní nahradiť eurá a doláre zlatom sa dá cez noc. Akurát by z miliardárov ostali žobráci. Preto NIE SME OCHOTNÍ nahradiť.

Ale táto náhrada “dlhové peniaze” inými “nedlhovými peniazmi“ môže nastať doslova cez noc aj BEZ NAŠEJ OCHOTY. Jedna pekná kríza - ako v r. 1929 , tisíckrát zrýchlená dnešnými počítačmi, a druhý deň budú všetky peniaze fuč.
Alebo sa "pochlapí" ECB aj FED, a ráno bude na chodníkoch 100-euroviek po členky. A bude to rovnaké, ako to NIČ.

21.03.2018 | libertarian

Slavomir Fogaš :

" ale iba v prípade, ak by sme boli schopní znížovať dlhy ale zároveň neznižovať množstvo peňazí. Teda asi nahradiť terajšie “dlhové peniaze” inými “nedlhovými peniazmi“. "

- To "boli schopní" už platí aj teraz. Sme schopní nahradiť eurá a doláre zlatom sa dá cez noc. Akurát by z miliardárov ostali žobráci. Preto NIE SME OCHOTNÍ nahradiť.

Ale táto náhrada “dlhové peniaze” inými “nedlhovými peniazmi“ môže nastať doslova cez noc aj BEZ NAŠEJ OCHOTY. Jedna pekná kríza - ako v r. 1929 , tisíckrát zrýchlená dnešnými počítačmi, a druhý deň budú všetky peniaze fuč.
Alebo sa "pochlapí" ECB aj FED, a ráno bude na chodníkoch 100-euroviek po členky. A bude to rovnaké, ako to NIČ.

21.03.2018 | libertarian

Heheééé.... ale toto som už prekročil mainstreamom povolenú hranicu ekonomických úvah :

"Jedna pekná kríza - ako v r. 1929 , tisíckrát zrýchlená dnešnými počítačmi, a druhý deň budú všetky peniaze fuč."

Takáto kríza nie je schválená Centr. bankou, ani na min.fin. Takže sa konať NESMIE.
Slovami politikov : "Takúto krízu žiadna vláda nikdy neschváli, a preto NEBUDE."

Koniec srandovania.

21.03.2018 | martin33

Este ostava moznost (dost realna), ze ta kriza pride aj NAPRIEK zelaniu vlad a CB. Vlady a centralne banky uz teraz maju skoro prazdne "zasobniky" na "boj" s krizou a ostalo uz len par nepopularnych rieseni ako zrusenie hotovosti (a zdanenie penazi na uctoch nazyvane zaporny urok) a jedno popularne ale prilis rovnostarske a preto nepouzitelne - "zhadzovanie penazi z vrtulnika".

22.03.2018 | libertarian

Toto považujem za isté :
" ta kriza pride aj NAPRIEK zelaniu vlad a CB."

To hore som ironizoval.

22.03.2018 | IvanPe

Pani nerad vam vstupujem do druznej debaty, mam iba jednu poznamku. Peniaze vznikali ako pozicka komercnej banky, cize ako dlh. Uz dost dlho to ale nie je jediny a zda sa ze ani dominantny sposob vzniku penazi.
Aj preto ekomomika nevykrvaca aj preto kryptomeny nenahradia statne peniaze. Neumoznia to zvysujuce sa transakcne naklady a neexistujuce garancie, ze kryptomeny reprezentuju realne hodnoty, co vyzaduje okamzite pouzitie.

22.03.2018 | libertarian

"nie je jediny a zda sa ze ani dominantny sposob vzniku penazi."
- tie číslo sú verejne dostupné. JE TO dominantný spôsob.


" neexistujuce garancie, ze kryptomeny reprezentuju realne hodnoty, "
- kryptomeny majú jedinú OBROVSKÚ hodnotu v tom, že majú VŠETKY vlastnosti SKUTOČNÝCH PENAZÍ. Žiadne iné peniaze ($, Eu) nemaju tuto vlastnosť.


A na tomto nie je pravdivé nič :
"Aj preto ekomomika nevykrvaca aj preto kryptomeny nenahradia statne peniaze. Neumoznia to zvysujuce sa transakcne naklady a neexistujuce garancie, ze kryptomeny reprezentuju realne hodnoty, co vyzaduje okamzite pouzitie."

Nečakaj, že to budem dokazovať.

22.03.2018 | IvanPe

Neobmedzene odkupovanie statnych dlhopisov zvysilo suvahu na dvojnasobok od krizy.
Cisla nepustia.
Necakam.
Nemas to cim dokazat, ani ked ta autor vynachvali do neba.
Kym sa pustis do sporu prever si co stoji vytazenie/ potvrdenie jedneho Bitcoinu. Kolko energie na to treba a kedze ledger sa bude iba zvacsovat priamo umerne s mnozstvom uz vykonanych transakcii energeticka narocnost bude rast. To druhe je dane neschopnostou uchovat hodnotu prave pre extremne kolisanie dané jednak okamzitym dopytom ale hlavne vacsinovym vlastnictvom coinov uzkej skupiny nadsencov. Musi uplynut vela vela casu, mozno tolko ako u dlhovych peniazoch, aby bol coiny rozhadzane co najrovnomernejsie. Dovtedy budu mat staty vlastne coiny napr Riple, ktore budu uspesne konkurovat.
Oslobodenie nastane cez energie ale nie vodu. A pride s rozpadom politickeho zriadenia cez skoro priamu demokraciu, a na to bude treba blockchain, ale nie coin.

22.03.2018 | martin33

Nemyslim si, ze kryptomeny maju vsetky vlastnosti skutocnych penazi. Jedna z dolezitych vlastnosti skutocnych penazi je totiz ich intrinzicka hodnota.

21.03.2018 | @@@

povedať ina možnosť nie je...... to hovoria všetci ti čo z toho profituju na ukor ostatnych a hovoria to len preto aby ostatny uverili že ina možnosť nie je a tak oni (vyvolena skupinka ) sa može tešiť dalšiemu luxusu na ukor ostatnych ale uloha splnena, lud o ničom neviem a propaganda funguju že nič ine lepšie nie je ....lepšie pre vyvolenu skupinu :D

22.03.2018 | Vlasko

Ak vsetci postupne zacnu splacat dlhy znamena to ze ekonomika postupne skrachuje ? Nie, podobne ako ked budeme tlacit a tlacit, tak ekonomika nebude expandovat.

Peniaze su sice pekna vec ale v ekonomike je ovela dolezitejsia produkcia. Ceny sa prisposobia produkcii. Ak bude deflacia ceny pojdu dole, zadlzene podniky a staty skrachuju, dlhy sa odpisu, nezadlzene podniky budu expandovat. A presne naopak pri inflacii, ceny idu hore, zadlzene podniky prezivaju(zombie), staty si poziciavaju viac a viac na nezmyselne projekty a sporitelia su okradany.

Deflacia(SPIRALA) je strasiak ktory velmi radi pouzivaju skrachovany ekonomovia a politici lebo oni inflaciu potrebuju.

23.03.2018 | LPB

Nič sa neprispôsobí. Viď ceny realít. Do počítačov vojde prakticky nekonečne veľa núl. Kríza príde len vtedy, keď sa pre ňu rozhodnú vyvolení. A zasa ju využijú na prerozdelenie (aktív) vo svoj prospech.

23.03.2018 | Vlasko

Cize aj keby sa na Slovensku postavilo 3 krat tolko domov ako teraz ceny by isli hore ? V akej to realite zijes ? Vyvoleni su centralny bankari = "ekonomovia" a hlavne lokaji statu

23.03.2018 | IvanPe

Inflacia na Slovensku je vyrazne ovplynovana cenami zakladnych sluzieb: cena elektriny, vody, plynu, a az v druhom rade cenami zo spotrebneho kosa. Stat tak dokaze regulovat inflaciu takmer bez vplyvu trhu.

26.03.2018 | martinp

Takze takto? Pre zjednodusenie- som uplne nova banka s 0 suvahou. Vytvorim uver €1 mil, peniaze z neho musim dajme tomu previest do inej banky. Tzn. musim previest v ramci clearingu/zuctovania rezervy v CB do inej banky vo vyske €1 mil., tie rezervy vsak nemam, tak si ich pozicam na medzibankovom trhu. Cize som limitovany doverou na medzibankovom trhu a bazilejom, lebo tu mam vlastny kapital 0%, takze keby mi aj ina banka pozicala rezervy, tak musia moji vlastnici dat vklad do vlastneho imania vo vyske na hrubo 10% z uveru, inak by som bol podkapitalizovany. Vklady od ludi su sice drahsie ako medzibankove pozicky, ale tie mi tiez mozu pomoct zvysit moje rezervy v CB, nie?
Dakujem
P.S. Viem, ze priklad je v praxi nerealny, je to pre ilustrovanie zakl. principov. Od tvorenia PMR abstrahujem.

27.03.2018 | Slavomir Fogaš

Nulová súvaha na začiatku nemôže byť, kedže banka (aspoň na SLovensku) musí mať po starom 500 mil - teda 16,6 miliona EUR. To je vlastný kapítal - zákon hovorí o tom, že to musí byť peňažný vklad do základneho imania banky.

Priznám sa, že neviem, ako sa pri vzniku banky vytvárajú Rezervy v Centrálnej banke pre danú banku. Odhadujem (ale iba nahrubo), že CB vytvorí nové rezrevy pre konkrétnu banku na začiatok, aby mohla fungovať, resp. môže byť časť základného imania (kapitálu) deponovaná ako rezervy do CB.

Slavomír Fogaš

Slavomír Fogaš
  • Počet článkov: 10
  • Priemerná čítanosť: 5428
  • Priemerná diskutovanosť: 19
  • RSS blogu

O blogu



Mám jednoduchý cieľ – trošku „rozpitvať“ témy ekonómie a financií, použiť sedliacky rozum a pripraviť jednoduché „menu v slovenčine". Príjemné čítanie.



Absolvet Ekonomickej univerzity Bratislava. Od roku 2009 sa profesne venujem investičnému zlatu a drahým kovom. 



Viac na  investicnezlato.sk alebo zlatesporenie.sk .