Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ekonómia v 5 minútach #2: Ako vznikajú peniaze (2. časť).

20.02.2018 | Slavomir Fogaš

Diskusia (15 reakcií)

20.02.2018 | libertarian

Výborne.
Všetko toto som vedel, ale takto pekne popísané v jednom článku je to ťažko zohnať.

Drvivá väčšina ovčanov nevie o reálnom fin systéme absolutne NIČ. A sami seba omlúvajú tak, že to všetko je tajné, neznáme, že to je sprisahanie židovských bankárov. A pritom je tá neznalosť iba totálnou ignoranciou ovčanov proti verejne dostupným zákonom a predpisom. A všetky tie zákony porobili "naši" zástupcovia, posranci v parlamente.

Kto toto všetko pochopí, a kto taktiež chápe chovanie politikov aj ovčanov, tomu musí byť jasné, ako to všetko nakoniec dopadne.

20.02.2018 | Priatel34

Amp, pekne napisany clanok a vystizne zhrnuje system . Ale nezabudajme, ze tie virtualne peniaze nie su ktyte lubovolou banky, ale zavazkom dlznika tie virtualne peniaze splatit s urokmi a poplatkami. Ak sa mu to podari, banka aj dlznik dobre odhadli realny ekonomicky biznis. Ak iba ciastocne, potom nesplacanie, restrukturalzacia, pripadne krach.

20.02.2018 | libertarian

Ano. Keby sused Fero vedel, že jeho bankový vklad je krytý prácou Deža z Horného konca, tak do rána zošalie.

20.02.2018 | IvanPe

Este inac, je kryty policajnym zasahom ak Dezo z horneho konca nezaplati dane, z ktorych statostrana Fera uspokoji. Bez prostrednika (citaj prostredny prst) by Fero Dezovi neveril.

20.02.2018 | martin33

Ten policajny zasah nastane aj vtedy, ak Dezo odmietne prijat za svoj tovar alebo sluzby statom nariadenu menu.

§ 273

Ohrozovanie obehu peňazí
Kto bez zákonného dôvodu odmieta tuzemské peniaze alebo poškodzuje tuzemské peniaze, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.

21.02.2018 | LPB

Minule ste písali, že toto sa učí na každej vysokej ekonomickej. Podľa mňa by to malo byť súčasťou minimálne gymnaziálneho učiva. Ak nie rovno základného, povinného.
Teším sa na budúci diel:-)

21.02.2018 | Truhlik999

Palec hore, vyborny clanok

21.02.2018 | HlasNaHlas

Pán Fogaš, na také články, ako je tento Váš, resp. dva Vaše posledné, som čakal asi 10 rokov na tomto webe, a vidím, že trpezlivosť sa mi vyplatila. Za blog by Vám mal Trend platiť, pretože doteraz sa nezmohol na takýto materiál.

A z reakcií iných čitateľov, ktorí sa v diskusiách tvárili ak naslovovzatí ekonomickí experti, vidím, že sa len tak navzájom obhadzovali ekonomickými výrazmi, ktorým navidomoči málo rozumeli. Stratil som pred nimi akýkoľvek ekonomický rešpekt. Ekonomický základ sa im aj mne náramne zíde.

21.02.2018 | martin33

Penta vlastni Prima banku, Privatbanku a byvalu Sberbank. Penta vlastni aj Trend.
Nie je v zaujme majitelov Trendu, aby vacsina ludi chapala, ako vznikaju a funguju peniaze.

21.02.2018 | Slavomir Fogaš

woow. Vdaka. Takéto slová (aj od iných) vždy potešia. To až vyzerá, že som si reakcie písal sám :-).

22.02.2018 | Sorry jako!!!

:-) takto si predstavujem podanie tém v "mienkotvorných" médiách. Obsahovo úplné, relatívne stručne a hlavne pravdivo a bez podprahových podpásoviek. Vďaka.

23.02.2018 | 7jano5

tuto je prva časť
https://goldsilver....
už si nepamätám v ktorej túto tému vysvetľuje, každopádne všetky časti sú poučné.

23.02.2018 | martinp

Ok, clanok ma tiez zaujal, dobre napisane. Napada ma vsak este, ze ako potom vyzera suvaha banky, ak vytvori virtualne peniaze len na zaklade zapisu. Aky ma zapis v suvahe a je vyrovnana? Naco sa potom banky snazia ziskat vklady, urocit ich, ak ich potom nepotrebuju na poskytovanie uverov? Dakujem

26.02.2018 | Slavomir Fogaš

ad 1. Je to súčasťou balíka :-). Ale vážne. Asi ste mali namysli vklady, ktoré sú od klientov banky a nie sú súčasťou schémy pri úvere. Banky okrem poskytovania úverov plnia funkciu aj sprostredkovateľa platieb - prevody, hotovosť a zároveň zdrojom ziskov banky aj investovanie v mene klienta (fondy) resp. resp. investovanie na vlastné riziko. Teda získavanie vkladov je pre banku podla mna ziskové.
Či sa snažia získať konkrétne hotovosť, tým som si nie istý, lebo kroky, ktoré robia v prípade hotovosti (zvyšujúce sa poplatky, obmedzenia) ukazujú, že by boli radšej, keby hotovosť neexistovala. A nie som si uplne istý ani tým, či banky vôbec môžu odmietnúť hotovosť. Martin33 vyššie k tomu písal.

ad 2. Uctovník tomu spôsobu rozumie podla mojho názoru ešte lepšie. V "bilanci" klienta je vklad aktívum a úver pasívum. Pre banku je to opačne - uver je aktívum a vklad od klienta je pasívum. Teda ak poskytne banka úver (+aktíva pre banku), zároveň je na účte klienta vklad (+ pasíva pre banku). Kedže úver má úrok, tak na konci budú aktíva z tejto transakcie vyššie ako pasíva. Teda je tam zisk a ten sa účtuje na stranu pasív. Takže súvaha je vyrovananá. (v tomto konkrétnom prípade). To, že je možné úver brať legálne ako aktívum súvisí s tým, že úver poskytuje banka na základe úverovej zmluvy.

25.02.2018 | 7jano5

aj toto je zaujímavý rozhovor
https://www.youtube...

Slavomír Fogaš

Slavomír Fogaš
  • Počet článkov: 10
  • Priemerná čítanosť: 5425
  • Priemerná diskutovanosť: 19
  • RSS blogu

O blogu



Mám jednoduchý cieľ – trošku „rozpitvať“ témy ekonómie a financií, použiť sedliacky rozum a pripraviť jednoduché „menu v slovenčine". Príjemné čítanie.



Absolvet Ekonomickej univerzity Bratislava. Od roku 2009 sa profesne venujem investičnému zlatu a drahým kovom. 



Viac na  investicnezlato.sk alebo zlatesporenie.sk .