Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ekonómia v 5 minútach #1: Ako vznikajú peniaze.

23.01.2018 | Slavomir Fogaš

Diskusia (28 reakcií)

23.01.2018 | martin33

"To je ale podvod, nie?
Nie, je to legálny spôsob,...."

To, ze je podvod legalny, ho nerobi mensim podvodom ale vacsim.

25.01.2018 | libertarian

To, ze je podvod legalny, ho nerobi mensim podvodom ale vacsim. - presne tak.
To, ze je podvod legalny znamená, že sa voči nemu nedá legálne brániť.

23.01.2018 | @@@

a teraz ten najväčši podovod na svete a to centralne banky :D :D :D

23.01.2018 | Sorry jako!!!

Co je produktim CB? No predsa krízy.

24.01.2018 | LPB

Vďaka za článok zrozumiteľný aj laikovi, teším sa na ďalší! Len to delenie na hotovosť a peniaze "z ničoho" ma zaskočilo. Podľa mňa môžu aj peniaze v PC byť kryté (akousi "pracovnou kapacitou"), teda nemusia byť z ničoho.

24.01.2018 | Slavomir Fogaš

peniaze "z ničoho" je slovný zvrat - ale defacto v "kontexte krytia" ide o rovnaké penaize ako hotovosť, len sú vytvorené z ničoho, lebo na ich vytvorenie nie je potrebné nič (su tam samozrejme určité podmienky - musí to robiť banka (teda mala by), dodržanie iných pravidiel (neskôr v článkoch) a pod. ) Či je tento spôsobom vytvárania penazí bankami (nie centrálnou bankou) dobrý alebo zlý, budem riešiť v dalších článoch.

Čím sú kryté, je iná otázka. A to je pekne vybušná téma, leba na tej sa hádajú akademici do krvi :-). A je to aj pekné komplikované. Či je to dôvera a stým súvisiace tovary alebo "pracovná kapacita", alebo odraz výšky a zmien úrokovej miery alebo iné teórie.

Uvediem príklad: Ak máme dôveru v euro, ze ma hodnotu x, tak je jedno v tomto kontexte, či tie vytvorené nové peniaze budú digitálne vytvorené "z ničoho", alebo to bude hotovosť. Hotovosť je drahšia, ale aj peniaze v PC sú rovnako kryté (alebo nekryté) ako hotovosť.

24.01.2018 | martin33

Striktne povedane nejde o rovnake peniaze ako hotovost. Hotovost je pohladavkou voci centralnej banke (len ta ma pravo ju tlacit), kym "virtualne" peniaze su pohladavkou voci konkretnej komercnej banke (tej ktora ich prvykrat vytvorila).
Teda hotovost ma o nieco vyssie "krytie", specialne ak ide o nadnarodnu menu ako je euro (okradnut obcanov cez zneplatnenie momentalne platnej hotovosti, tak ako sa u nas udialo v roku 1953, vyzaduje koordinaciu viacerych statov). Preto aj pri problemoch na Cypre a v Grecku boli limitovane vybery hotovosti, ale vnutrostatne sa mohli "virtualne" peniaze pouzivat neobmedzene.

24.01.2018 | Slavomir Fogaš

Ale fakt striktne :-).

Pretože banka garantuje, že "virtuálne" peniaze kedykoľvek zmení na hotovosť. Teda defacto je to to isté. Podla mna je jedno, či je to pohľadávka voči centrálnej banke, alebo komerčnej. Nepozerám sa na to ako na podvod tvrdej kategorie.

Grécko a Cyprus sú skôr príkladom toho, že si prirodzene všetci myslíme, že peniaze, ktoré máme v banke, majú podobu aj v hotovosti. Teda že všetky "virutálne" sú aj "hotovosť". Čo nie je pravda. Limitované výbery boli obmedzené iba preto, lebo v skutočnosti neexistuje hotovosť na pokrytie všetkých "virtuálnych". Dôvodom bolo predísť tomu zisteniu. V kontexte Grécka nie je problém, že by "virtálne" peniaze neexistovali. Teoreticky by vôbec nebol problém, len by musel nastať opačný proces multiplikácie, aby sa pôvodných teoretických 100 000 sfúklo naspäť. (neriešim teraz, že po ceste niekto niečo zle investuje, alebo zhorí bankovka :-).

Teda v našom príklade by Miro mal penaize "hotovosť" na koniec a po Janovi až vtedy, keby ich Jano doniesol do Banky atd. Problém Grécka je, že Miro aj Jano chcú penaize naraz.

24.01.2018 | martin33

Tato "garancia" bolo to prve co sa zrusilo na Cypre, ked sa zaviedli sa limity na vyber hotovosti :-)
Jednoducho v pripade bankovych kriz kurz 1:1 medzi hotovostou a virtualnymi penizmi prestava platit, co vyplyva z toho, ze ide o pohladavky voci roznym subjektom, s roznou mierou solventnosti.

24.01.2018 | matejstraka

OK clanok na vysvetlenie, ale mas tam chybu. Banka nevytvori 8900 novych eur ale 99000. Tj 1000/0,01 - povodny vklad deleno vyska rezerv v percentach. Dokopy teda bude v ekonomike 100 000 EUR, 1000 povodnych a 99 000 multiplikovanych.
Ked prve kolo poziciavania vytvori 990 EUR, druhe 980,1 atd tak uz na prvy pohlad je cca vytvorenych 10 000 EUR strasne malo.

24.01.2018 | Slavomir Fogaš

Jasné, sorry, máš pravdu.
Článok sme publikovali v našom newsletteri pekných pár mesiacov dozadu a tam som to počítal so 100 EUR.
Dik.

24.01.2018 | stryko drzgros

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

24.01.2018 | stryko drzgros

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

24.01.2018 | Martin52

A ani ta vlastne nie je v obehu, lebo je nakoniec odlozena ako rezerva v centralnej banke ? Ci ako je to ?

24.01.2018 | Slavomir Fogaš

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

24.01.2018 | stryko drzgros

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

24.01.2018 | Slavomir Fogaš

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

24.01.2018 | stryko drzgros

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

24.01.2018 | Sorry jako!!!

Čakal som ako tento duel skončí. Našťastie happyendom. Blahoželám, to sa v diskusiách tak často nevidí. :-)

24.01.2018 | Slavomir Fogaš

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

24.01.2018 | Slavomir Fogaš

po dohode so strykom drzgrosom som nechal skryt prispevky nasej diskusie, aj ked neporusovali pravidla diskusie.

25.01.2018 | IvanPe

Len skoda, ze to nie je zdaleka take jednoduche ako sa to na prvy pohlad moze zdat. Napriklad si myslim, ze by bolo nezmyselne, ak by peniaze “ vznikali z nicoho”, aby CB merali doveru v ekonomicky rozvoj, alebo mieru registrovanej disponibilnej pracovnej sily (niekedy aj mylne interpretovanej ako nezamestnanost), alebo mieru zmeny hodnoty spotrebneho kosa (niekedy nazyvanej aj inflacia), alebo taky statny rozpocet, alebo podiel dlhu k HDP, ..., alebo take nieco ako kapitalova primeranost bank, atd.
Problemom nie je zjednodusenie principu, ale z neho vyplyvajuce neplatne interpretacie typu “zle centralne banky”, alebo regulacia odmien financnych poradcov, alebo dan/ odvod z poistenia, ... a ine demagogicke derivaty/ zneuzitia osob pri zdroji rozhodovania.
Ale ja nie som makroekonom ...

30.01.2018 | chr

Pekne napísané len mi tam nesedí to , že peniaze vznikajú z ničoho. Ešte som nepočul o banke , ktorá by mi dala požičku bez protihodnoty. Alebo ma niekto opraví? Zabudli ste , respektíve nedopovedali ste , že požičané peniaze treba aj vrátiť . Ak ich nevrátim su kryte protihodnotou , na ktorej som sa dohodol s príslušnou bankou . Takže banky neprodukujú až také nekryte peniaze aj keď nie sú kryté univerzálnou krycou hodnotou.

31.01.2018 | Slavomir Fogaš

Termínom "peniaze vznikajú z ničoho" myslím, že banky môžu vytvoriť "nové" peniaze teoreticky kedykoľvek a nič k tomu nepotrebujú, teda okrem dlžníka :-) (o tom ako prakticky v dalších blogoch).

To neznamená, že sú "nekryté" nejakou protihodnotou. Ale nechcel by som sa pústať teraz tu do debaty, čím sú "kryté" peniaze. Je veľa názorov (a to sú iné kapacity) o tom, čím sú kryté penaize (všetky, nie len "virtuálne"), ale to nie je asi to, čo ste mysleli.

Ak som to správne pochopil, v tomto kontexte za "kryté" peniaze považujete to, že banka má protihodnotu (vo forme zabezpeky za úver). Súhlasím s Vami na 100% :-). Teda takmer na 100%, lebo banky majú aj nedobytné úvery resp. už na začiatku je jasné, že protihodnota nemá hodnotu úveru, ale to nie je tiež na inú debatu.

Čítal som zaujimavý názor (žial zdroj/autora som nevedel už nájsť), že protihodnota je v konečnom dôsledku ľudská práca (res produktivita ludskej práce), lebo úver musíme splatiť aj ked napríklad klesne hodnota bytu a splatíme to iba tým, čo vyprodukujeme.

A ano, nedopovedal som, že tie penaize je potrebné vrátiť - vtedy nastane opačný efekt - ak sa dlh splatí, peniaze "zmiznú" :-). Ale chcel som postupne, lebo by to bol jeden dlhý článok :-).



31.01.2018 | chr

" Súhlasím s Vami na 100% :-). Teda takmer na 100%, lebo banky majú aj nedobytné úvery resp. už na začiatku je jasné, že protihodnota nemá hodnotu úveru, ale to nie je tiež na inú debatu. "

...charakterizoval by som to ako navádzanie na trestnú činnosť . Našťastie nie som orgá činný v trestnom konaní a predpokladám že žiadna banka nemá v zakladacom protokole požičiavanie bez návratu.....

31.01.2018 | Slavomir Fogaš

aaaaale no :-). Musí sa dať smajlík, lebo to vyzerá, že to myslíte vážne. Stačí si spomenúť na úvery bánk v 90. rokoch, napríklad IRB alebo Devín, aké požadovali protihodnoty.

01.02.2018 | chr

..... jasné , že to nemyslím vážne . Nemajte strach nie som z Kaliho sebranky . Len sa mi to páči , ako sa bankári , finančný poradcovia , štatistika tvári , že nič takéto neexistuje a napríklad v 90-tych rokoch to bol najčastejší spôsob veľkopodnikania . Tak ako som už raz napísal " Žijeme v duchu reklám . A tie deväť z desiatich vyslovene klamú a tá desiata len zavádza"
Veľmi rád si prečítam pokračovanie vašej témy . Už dávno som sa nestretol s tak dobre vysvetlenou podstatou , tak komplikovanej veci.

dkjmlvmpkn

28.03.2018 | Livan

Za najväčšiu drzosť považujem to, že banky účtujú úrok z peňazí, ktoré nie sú jej vlastníctvom. Majú určitú hotovosť (nejaký minimálny povinný vklad), z ktorej ak by požičiavali by to bolo OK ale oni požičajú ale hlavne z toho rátajú úrok aj z 20 násobne vyššej sumy než skutočne vlastnia. Akým právom mi účtujú úrok z peňazí, ktoré vznikajú iba ako číslo v počítači a nie sú ich majetkom.

Slavomír Fogaš

Slavomír Fogaš
  • Počet článkov: 10
  • Priemerná čítanosť: 5433
  • Priemerná diskutovanosť: 19
  • RSS blogu

O blogu



Mám jednoduchý cieľ – trošku „rozpitvať“ témy ekonómie a financií, použiť sedliacky rozum a pripraviť jednoduché „menu v slovenčine". Príjemné čítanie.



Absolvet Ekonomickej univerzity Bratislava. Od roku 2009 sa profesne venujem investičnému zlatu a drahým kovom. 



Viac na  investicnezlato.sk alebo zlatesporenie.sk .