Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Slavomír Fogaš

Ekonómia v 5 minútach #1: Ako vznikajú peniaze.

23.01.2018 | Slavomir Fogaš

Viete si predstaviť, že sa na každej ekonomickej vysokej škole učí, že sa peniaze vytvárajú z ničoho? Pýtate sa: „Zbláznil sa? Z ničoho? Ako je to možné?”

  • Tlačiť
  • 28

V ekonomike je 97% peňazí digitálnych, teda vytvorených z ničoho iba ťuknutím čísel do počítača, a iba 3 % sú „reálne peniaze“. Tie 3 % sú hotovosť a peniaze v centrálnej banke vo forme rezerv, zvyšných 97 % vytvoria prevažne komerčné banky „zo vzduchu“. Ako vzniká (a čo je) hotovosť (bankovky a mince) si nemusíme vysvetľovať. 

Ale pozor! Prosím, nečakajte konšpiráciu o zlých bankároch, ktorí nás chcú zotročiť. Spôsob, akým funguje bankovníctvo a peniaze v ňom, je dlhodobo známy. Ale poznáte ekonómov a ich „zahmlievací“ jazyk. Príklad informácie: „Štát v roku 2017 znížil deficit verejných financií z plánovaných 1,3 % HDP na 0,9 % HDP.“ Znie to celkom dobre, znižili sme, super. Ako by ale znelo, keby povedali, že: „V roku 2017 sme čakali, že vyrobíme štátnu stratu 1,2 miliardy EUR, ale vyrobili sme stratu iba 729 miliónov EUR, takže hurá, každý z vás dlží za rok iba o 145 EUR viac (vrátane všetkých mesačných bábätok).“ :-)

Dnes sa pokúsime trošku zjednodušiť a rozmeniť „na drobné“ tému peňazí. (Bude to taký menší seriál).

Ako si Vy predstavujete, že fungujú banky?

V roku 2010 sa robil výskum v Británi o tom, ako podľa ľudí banky a bankovníctvo funguje. Toto sú dva hlavné výsledky výskumu: 

  1. Tretina opýtaných si myslí, že banky fungujú ako „sporiace prasiatko“. Svoje peniaze dáte do banky, tá ich dá do trezoru a keď ich budete potrebovať, banka Vám ich vydá. Dovtedy sú tam uskladnené v trezore a nič sa im nestane.
  2. Dve tretiny ľudí si myslí, že banky fungujú ako „prietokový ohrievač“. To znamená, že banka prijíma vklady od ľudí, ktorí peniaze nepotrebujú alebo si sporia, a tie isté peniaze požičia ako úvery na bývanie podnikateľom alebo ako spotrebné úvery. Zisk banky je rozdiel medzi tým, že požičiava peniaze za vyššie úroky, ako vypláca úroky za vklady.

Ani jedna z odpovedí nie je správna. Prvá možnosť je trošku naivná, ale ani druhá odpoveď, tzv. prietokový ohrievač, nie je správna.

Čo ma (a iných) naučili na vysokej škole?

Na to, aby som Vám to mohol „polopate“ vysvetliť, musíme sa prehrýzť dvoma pojmami (neľakajte sa, bude to pohodička :-)).

  1. frakčné rezervné bankovníctvo,
  1. multiplikátor peňažnej zásoby. 

Frakčné rezervné bankovníctvo znamená, že banky môžu z každého vkladu, ktorý dostanú od klienta, použiť takmer všetko na ďalšie operácie – investície, pôžičky a iné. Musia si nechať iba časť (frakciu) z vkladov. Centrálne banky určujú, koľko musia komerčné banky povinne uložiť v centrálnej banke ako rezervy a zvyšok môžu napríklad požičať niekomu inému. Taktiež musia banky držať časť vkladov v hotovosti, ak by si niekto chcel vybrať peniaze. 

Aktuálne je stanovená výška rezerv v centrálnej banke povinne na 1 %, takže ak zajtra vložíte do banky 1 000 EUR, banka musí 10 EUR uložiť v centrálnej banke a zvyšok, teda 990 EUR, môže hneď použiť na to, na čo ich použiť môže a chce. 

Multiplikátor peňažnej zásoby znamená, že banky môžu násobiť (multiplikovať) peniaze bez toho, aby reálne existovali vo forme hotovosti. Inými slovami, banky môžu vyrobiť z existujúcej hotovosti ďalšie virtuálne (digitálne peniaze). 

Ukážeme si to na príklade.

Máme tri osoby – Mira, Jana a Roba.

Deň 1.

Miro dostal včera v práci mimoriadnu odmenu vo výške 1 000 EUR a všetky peniaze si chce uložiť. Príde teda do Banky A a uloží si peniaze na sporiaci účet. 

Banka predpokladá, že ich Miro nebude chcieť hneď vyberať a môže ich použiť. Banka je povinná uložiť 1 % z Mirovho vkladu (10 EUR) v centrálnej banke a zvyšok, 990 EUR, môže požičať (frakčné bankovníctvo).

Takto to vyzerá v banke.

Deň 2.

V Banke A sa na druhý deň objaví klient Jano, ktorý si chce požičať 990 EUR na kúpu auta. Banka mu vyplatí peniaze (má ich od Mira) a Jano zoberie peniaze k predajcovi áut. Zaplatí mu za auto 990 EUR a odvezie si auto (veľmi, veľmi ojazdené :-)).

Autobazár na konci dňa zoberie tržbu 990 EUR a uloží ju do Banky B, kde má účet. Banka B získa nový vklad 990 EUR, z ktorého musí 1 % uložiť v centrálnej banke (9,9 EUR) a zvyšok môže napríklad požičať ďalšiemu klientovi.

Čo sa vlastne stalo? Okrem toho, že Jano si kúpil, pravdepodobne, „otrasné” auto?

  1. Banka A má vklad od klienta Mira 1 000 EUR , pričom požičala 990 EUR Janovi.
  2. Banka B má vklad od klienta Autobazár vo výške 990 EUR z tržby. A znova musí 1 % – 9,9 EUR uložiť v centrálnej banke a zvyšok – 980,1 EUR môže požičať.

Obe banky majú spolu vklady vo výške 1 990 EUR (1 000 EUR a 990 EUR). Z pôvodných 1 000 EUR od Mira banky vytvorili ďalších 990 EUR, ktoré dovtedy neexistovali. Peniaze v banke má aj Miro, aj Autobazár.

A ak by náhodou mal Miro aj Autobazár rovnakú banku - Banku A, banka by evidovala vklady aj od Mira aj od Autobazáru a teda by boli spolu tiež 1990 EUR. 

Deň 3.

V Banke B sa objaví Robo (tretí do partie), ktorý si chce požičať peniaze a banka mu požičia sumu 980,1 EUR, ktoré má voľné. (Pôvodný vklad od Autobazáru - 990 EUR mínus rezervy vo výške 9,9 (1 %)). Robo zaplatí za tovar (super telku) v Tescu a Tesco večer uloží tržby do Banky C, kde má účet.

V bankách to vyzerá nasledovne:

  1. Banka A má vklad od klienta Mira 1 000 EUR a požičala 990 EUR.
  2. Banka B má vklad od klienta Autobazár 990 EUR a požičala 980,1 EUR.
  3. Banka C má vklad od klienta Tesco 980,1 EUR. Odloží do centrálnej banky 1 % z tých 980,1 EUR (9,8 EUR) a môže požičať ďalšiemu klientovi zvyšok – 970,3 EUR.

Všetky banky majú teraz vklady spolu za 2 970 EUR (1 000 + 990 + 980,1). Rezervy v centrálnej banke sú vo výške 29,7 EUR (10 EUR + 9,9 EUR + 9,8 EUR). Z pôvodných 1 000 EUR od Mira banky vytvorili ďalších 1 970 EUR.

To je ale podvod, nie? 

Nie, je to legálny spôsob, ako komerčné banky znásobujú (multiplikujú) peniaze. Otázka, či je to morálne a spravodlivé, je na inú debatu :-). 

Kam sa až dostaneme?

Ak by sme pokračovali v prípade ďalej, zistili by sme, že postupne môžeme z pôvodných 1 000 EUR multiplikovaním získať ďalších 99 000 EUR a rezervy v centrálnej banke budú v hodnote 1000 EUR. Z pôvodných 1 000 EUR sme vytvorili ďalších 99 000 EUR, ktoré kolujú v ekonomike, aj keď pôvodne neexistovali (neboli vytlačené centrálnou bankou).

Dôležité zhrnutie (ako hovorí teória):

  1. Na začiatku sme mali cash – 1 000 EUR.
  2. Banky vytvorili z 1 000 EUR ďalších 99 000 EUR, takže spolu je v ekonomike 100 000 EUR.
  3. Banky musia teraz čakať na nejakého ďalšieho Mira, ktorý dostane výplatu, aby mohli požičať peniaze ďalej. Ak nemajú banky vklady, nemôžu požičiavať peniaze.

A teraz to zaujimavé:

  • Všetci klienti, ktorí vložili peniaze do bánk – Miro, Autobazár a Tesco si myslia, že ich peniaze sú v banke uložené na ich účte a môžu si ich kedykoľvek zobrať. A aj ďalší prípadní klienti, ak by sme pokračovali v tomto príklade ďalej. 
  • Banky vytvorili z pôvodných 1000 EUR ďalších 99 000 EUR. 
  • Banky vytvorili aj 99 000 EUR dlhu (bez rezerv v centrálnej banke), lebo sa tieto peniaze požičiavali ďalej. Takže z pôvodných 1 000 EUR hotovosti máme 99 000 EUR dlhu (za predpokladu, že sa všetky peniaze požičali).

Je to vôbec reálne?

Možno si poviete, že je to nereálne, somarina, aby to takto fungovalo. Musím vás sklamať. Učí sa to na každej vysokej ekonomickej škole a potvrdzujú to aj centrálne banky.

Prekvapenie na záver.

Toto je teoretický model, ako by to malo fungovať. Ale tento model je nepresný a chybný. Stále sa však učí na vysokých ekonomických školách po celom svete.

V praxi totiž môžu banky požičať peniaze aj vtedy, ak nemajú vklady. Nepotrebujú žiadného Mira, aby doniesol hotovosť, ktorú potom požičajú ďalej. Šokujúce? Tak o tom nabudúce. 

  • Tlačiť
  • 28

Slavomír Fogaš

Slavomír Fogaš
  • Počet článkov: 10
  • Priemerná čítanosť: 5425
  • Priemerná diskutovanosť: 19
  • RSS blogu

O blogu



Mám jednoduchý cieľ – trošku „rozpitvať“ témy ekonómie a financií, použiť sedliacky rozum a pripraviť jednoduché „menu v slovenčine". Príjemné čítanie.



Absolvet Ekonomickej univerzity Bratislava. Od roku 2009 sa profesne venujem investičnému zlatu a drahým kovom. 



Viac na  investicnezlato.sk alebo zlatesporenie.sk .

Slavomír Fogaš

Slavomír Fogaš
  • Počet článkov: 10
  • Priemerná čítanosť: 5425
  • Priemerná diskutovanosť: 19
  • RSS blogu

O blogu



Mám jednoduchý cieľ – trošku „rozpitvať“ témy ekonómie a financií, použiť sedliacky rozum a pripraviť jednoduché „menu v slovenčine". Príjemné čítanie.



Absolvet Ekonomickej univerzity Bratislava. Od roku 2009 sa profesne venujem investičnému zlatu a drahým kovom. 



Viac na  investicnezlato.sk alebo zlatesporenie.sk .

Kalendár sa načítava...